{"guid": "448fa088-acb4-4706-8173-5499bbeef474:2d5be5a4-4eee-4f53-90d6-3b248a7178a6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1", "spisova_znacka": "7S/30/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/30/2025 z 13. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. mája 2026, sp. zn. 7S/30/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1", "identifikacne_cislo": "0725100400", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/185#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d5be5a4-4eee-4f53-90d6-3b248a7178a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7S/30/2025\n0725100400\n13. 05. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Tomáš\nZahradnik, advokát, so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 55 591 264,\nproti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 533/10627/2025/PRA/Kvz zo\ndňa 17.02.2025, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/10627/2025/\nPRA/Kvz zo dňa 17.02.2025 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/4584/2025/\nDOP/Fod zo dňa 24.01.2025 a vec vracia na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žiadosťou o informácie zo dňa 05.12.2024, doručenou žalovanému ako povinnej osobe v rovnaký\ndeň, žiadateľ (žalobca) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal „o sprístupnenie akýchkoľvek písomných výstupov\ndodaných mestskej časti podľa bodu 2.1.2 zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 (účinná od 23.05.2024;\nzverejnená: E.) advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti.“ Informácie žiadal žiadateľ\nzaslať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“). Zmluvou\nč. 191/2024 je mandátna zmluva č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 o poskytovaní právnych služieb\nuzatvorená medzi žalovaným (povinnou osobou) ako mandantom a spoločnosťou TaylorWessing e/n/w/\nc advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832 (ďalej len „TaylorWessing“) ako mandatárom (ďalej len „mandátna\nzmluva“).\n2. Rozhodnutím prednostu miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) č. 533/4584/2025/DOP/Fod zo dňa 24.01.2025, ktoré bolo žiadateľovi doručené\ndňa 24.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) povinná osoba s poukazom na § 3 ods. 1 a § 15\nods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií\nnevyhovela a žiadosť odmietla. Povinná osoba zdôvodnila prvostupňové rozhodnutie odkazom na §\n11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode informácií. Dôvodom nesprístupnenia v zmysle § 11 ods.\n\n1 písm. c) zákona o slobode informácií je skutočnosť, že „sprístupnením možno porušiť ochranu\nduševného vlastníctva. Podľa vyjadrenia spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti zo dňa 23.01.2025\nje predmetná právna analýza, o ktorej sprístupnenie žiadateľ žiada, jedinečným výsledkom tvorivej\nduševnej činnosti a ako taká je chránená autorskými právami k nej. Podľa všeobecných zmluvných\npodmienok spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti s.r.o. (body 5.1 a 5.2), ktoré sú súčasťou\nmandátnej zmluvy, platí, že autorské práva (aj) k akýmkoľvek výsledkom činnosti mandatára a teda\naj k vypracovanej analýze patria spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti. Klient môže výsledky\nduševnej činnosti použiť iba so súhlasom mandatára. Na základe uvedeného sa povinná osoba v novom\nkonaní dňa 21.01.2025 obrátila s výzvou na advokátsku kanceláriu Taylor Wessing e/n/w/c advokáti\no udelenie súhlasu so sprístupnením právnej analýzy. Povinnej osobe nebol takýto súhlas\nudelený.“ (str. 1 prvostupňového rozhodnutia).\n3. Neposkytnutie požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií bolo\nodôvodnené tým, že „právna analýza vyhotovená na podklade zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024\nobsahuje aktuálne a citlivé informácie súvisiace s právnym posúdením, komplexnou právnou\nargumentáciou a navrhnutou právnou stratégiou, vytvorenou pre konkrétne potreby povinnej osoby.\nPodľa písomného vyjadrenia spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti jej nesúhlasné stanovisko\nvychádza aj z potreby ochrany práv a oprávnených záujmov mestskej časti Bratislava – Staré Mesto\nako klienta spoločnosti pri vypracovaní predmetnej analýzy a to ochrany v súvislosti s možným\n(predpokladaným) budúcim sporom.“ Povinná osoba tiež v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na\nskutočnosť, že žiadateľ vo svojej žiadosti nežiadal uviesť koľko písomných výstupov (analýz, konzultácií\na odporúčaní) bolo vyhotovených na základe zmluvy č. 191/2024 a čo bolo približne v nich posudzované,\nani kto konkrétne tieto výstupy vyhotovil.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím\nstarostu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/10627/2025/PRA/Kvz zo dňa 17.02.2025 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný poukazuje na bod 5.1 všeobecných obchodných podmienok\nspoločnosti TaylorWessing, ktoré sú prílohou mandátnej zmluvy (ďalej len „VOP“), podľa ktorého všetky\nautorské práva k akýmkoľvek výsledkom činností vykonávaných TaylorWessing, teda aj ku právnym\nposúdeniam, rozborom, analýzam, konzultáciám a odporúčaniam vykonaným TaylorWessing, v spojení\ns uskutočňovaním poverenia patria výhradne spoločnosti TaylorWessing. Výsledky činnosti môžu byť\nklientom (povinnou osobou) použité výlučne na dohodnuté účely. Poskytnutie výsledkov činnosti tretím\nosobám si vyžaduje predchádzajúci výslovný písomný súhlas TaylorWessing, ktorý udelený nebol.\nPoskytnutie informácie, ktorú žiadateľ žiadal (akékoľvek písomné výstupy dodané povinnej osobe\npodľa bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy zo strany TaylorWessing) nie je možné, keďže predmetná právna\nanalýza je chránená autorským právom v zmysle § 19 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“) a na vyhotovenie rozmnoženiny právnej\nanalýzy ako autorského diela a jej rozširovanie, je v zmysle tejto právnej úpravy nevyhnutný súhlas\nautora, ktorý udelený nebol. Následne tak povinná osoba správne v zmysle § 11 ods. 1 písm. c)\nzákona o slobode informácií nesprístupnila žiadanú informáciu, lebo by tak porušila ochranu duševného\nvlastníctva ustanovenú osobitným predpisom (autorským zákonom).\n5. Vo vzťahu k dôvodu odmietnutia sprístupniť informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona\no slobode informácií prevzal žalovaný argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí. Nad rámec\nodôvodnenia prvostupňového orgánu (bod 3 tohto rozsudku) žalovaný uviedol, že nebolo možné\nposkytnúť ani časť výstupov, keďže dôvody podľa § 11 ods. 1 písm. c) i d) zákona o slobode informácií\nsa vzťahujú na celú právnu analýzu. Podľa názoru žalobcu nie sú povinná osoba ani žalovaný povinní\nrozvíjať správnu úvahu smerom k vykonaniu testu proporcionality z hľadiska následkov nesprístupnenia\ninformácie pre žiadateľa.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 24.03.2025, doručenou Správnemu súdu v\nBratislave rovnaký deň, domáha preskúmania zákonnosti, zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a uloženia povinnosti povinnej osobe sprístupniť požadované informácie v určenej lehote.\nV žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a\nnedostatočné odôvodnenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a zároveň napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci podľa\n§ 191 ods. 1 písm. e) SSP.\n7. Úvodom žaloby žalobca namieta, že sa o uplatnení § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode\ninformácií dozvedá až z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a nie z ich výroku. Výrok pritom\nmusí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je\npredmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom\nrozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol.\nZávery žalovaného považuje žalobca za nesprávne a odporujúce existujúcemu skutkovému a právnemu\nstavu, či rozhodovacej praxi orgánov aplikujúcich právo. Neboli podľa neho splnené podmienky pre\nobmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou podľa uplatnených ustanovení\nzákona o slobode informácií.\n8. Pokiaľ ide o dôvod nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií,\nza právne otázky zásadného významu pre rozhodnutie, na ktoré správny orgán neodpovedal, považuje\nžalobca otázku: (i) či požadovanú informáciu - konkrétnu právnu analýzu vyhotovenú advokátskou\nkanceláriou TaylorWessing na základe bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb\nč. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 (ďalej len „Právna analýza“), možno alebo nemožno považovať za\nautorské dielo v zmysle autorského zákona; (ii) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (i)\nči vyjadrenie nesúhlasu TaylorWessing so sprístupnením Právnej analýzy je takou právne relevantnou\nskutočnosťou, ktorá zakladá možnosť uplatnenia zákonom ustanovenej výnimky zo sprístupnenia\npožadovanej informácie; (iii) v prípade kladnej odpovede na otázky pod bodmi (i) a (ii) tiež otázku, či bolo\nalebo nebolo možné Právnu analýzu sprístupniť inou formou (napr. nazretím), za súčasného zachovania\npráv duševného vlastníctva jej autora; (iv) v prípade negatívnej odpovede na otázku pod bodom (iii)\ntiež otázku, či bolo alebo nebolo možné Právnu analýzu nesprístupniť en bloc ako celok; (v) v prípade\nkladnej odpovede na otázku pod bodom (iv) tiež otázku, či bolo takéto nesprístupnenie Právnej analýzy\nproporcionálne; (vi) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (v) tiež otázku, či procesný postup\npovinnej osoby a žalovaného v rámci administratívneho konania zodpovedal zákonom ustanoveným\nštandardom, a či tieto orgány verejnej správy svoje rozhodnutia riadnym spôsobom odôvodnili.\n9. Žalobca tvrdí, že Právna analýza, o ktorej sprístupnenie žiadal, nie je autorským dielom požívajúcim\nochranu v zmysle autorského práva a nemôže byť predmetom ochrany práva duševného vlastníctva\nv rozsahu potrebnom na uplatnenie výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií.\nV zásade každý výsledok úmyselnej ľudskej činnosti je prejavom duševnej činnosti, keďže jednak na\nzáklade tejto začne človek vykonávať určitú činnosť (motív) a túto činnosť vykonáva podľa svojich\nschopností a možností manuálnych ako aj duševných t. j. skúseností a poznatkov zapamätaných a\nspracovaných a prípadne aj vlastných vyvodených poznatkov. Predmetom autorského práva je však\nvýhradne dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí presným a nezameniteľným spôsobom nešpecifikoval a neodôvodnil: (i) aké a koho\nsubjektívne práva a právom chránené záujmy sú predmetom právnej ochrany v súvislosti s vytvorením a\npoužitím údajného autorského diela; (ii) na základe akého právneho titulu považuje orgán verejnej správy\nza autora diela alebo za odvodený subjekt autorského práva konkrétnu fyzickú/právnickú osobu; (iii) v\nčom spočíva tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledkom je autorské dielo; (iv) ktoré konkrétne informácie,\nresp. ich časti tvoriace obsah analýzy sú predmetom autorskoprávnej ochrany; (v) akým spôsobom\nmôže byť právo duševného vlastníctva porušené sprístupnením informácie; (vi) z akých dôkazov orgán\nverejnej správy vychádzal pri skutkovom závere o tom, že konkrétna informácia je predmetom práva\nduševného vlastníctva.\n10. Žalobca predkladá právne posúdenie podmienok na to, aby bolo možné výsledok tvorivej činnosti\nsubsumovať pod vymedzenie diela podľa autorského zákona. Právna analýza nie je podľa neho\nvýsledkom jedinečnej a neopakovateľnej činnosti konkrétnej fyzickej osoby (autora) a požiadavkou\nžalovaného ani nebolo, aby Právnu analýzu vytvoril konkrétny autor. Cituje rozsudok Krajského súdu\nBratislava sp. zn. 6S/158/2017 zo dňa 27.02.2020, rozsudky Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/65/2011\nzo dňa 21.02.2012 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/5/2012\nzo dňa 24.04.2013), sp. zn. 13S/94/2013 zo dňa 23.04.2014 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.08.2015), sp. zn. 13S/84/2015 zo dňa 18.01.2017.\nPoukazuje aj na ďalšiu judikatúru súdov, vrátane vyšších súdnych autorít, Súdneho dvora Európskej\núnie, ako aj na dôvodovú správu k autorskému zákonu, so záverom, že skutočnosť, že niekto je\npôvodcom určitého dokumentu automaticky neznamená, že ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti.\nŽalovaný jednoznačne neposudzoval predmetnú Právnu analýzu v intenciách autorského zákona a len\nsvojvoľne, čisto formálne a arbitrárne túto analýzu nedôvodne označil za autorské dielo požívajúce\nochranu podľa autorského zákona a zákona o slobode informácií, pričom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia vôbec neodôvodnil, prečo by sa malo vôbec jednať o autorské dielo, ani to akými správnymi\núvahami sa riadil pri vydávaní napadnutého rozhodnutia.\n11. Žalobca namieta, že správny orgán si riadnym spôsobom neustálil skutkový stav vo vzťahu\nk podstate Právnej analýzy, jej charakteristiky ako autorského diela, jej presnejšieho zaradenia ako\nzamestnaneckého či iného diela.\n12. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, prečo nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť\ninou formou, vrátane prípadného nazretia do Právnej analýzy. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba\nso žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. V tomto kontexte poukazuje žalobca na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 25/2019 zo dňa\n10.11.2021, podľa ktorého akékoľvek hypotetické autorské práva externých firiem, ktoré sa podieľali\nna príprave dokumentu, nie sú dotknuté vzhliadnutím informácie. Autorský zákon fyzické vzhliadnutie\ninformácie nepovažuje za právne relevantné použitie diela. Poukazuje tiež na rozsudok Správneho súdu\nv Košiciach sp. zn. KE-7S/12/2021 zo dňa 27.02.2024.\n13. V rámci napadnutého rozhodnutia nie je vysvetlené, prečo nebolo možné aspoň čiastočné\nsprístupnenie Právnej analýzy. Ak sa aj na niektoré údaje zachytené v požadovanom dokumente\nvzťahuje zákonná výnimka zo sprístupnenia, povinná osoba bola povinná postupovať podľa § 12 ods.\n1 zákona o slobode informácií tak, že sprístupní požadovanú analýzu po vylúčení tých informácií,\npri ktorých to ustanovuje zákon, a to za súčasného uvedenia tých skutočností, aké informácie a z\nakých dôvodov neboli a nemohli byť z Právnej analýzy sprístupnené. Povinná osoba a ani žalovaný\nvšak nepodrobili požadovanú informáciu testu proporcionality a neuvážili podľa okolností prípadu, či\nprevažuje právo žiadateľa a verejnosti na sprístupnenie konkrétnej informácie, alebo prevažuje iná\nústavná hodnota. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného uvedenom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, že nebol povinný rozvíjať správnu úvahu k miere a rozsahu zásahu do práv a slobôd žalobcu\na že nebol povinný vykonať test proporcionality z hľadiska následkov nesprístupnenia informácie pre\nžiadateľa.\n14. Vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode\ninformácií považuje žalobca za právne významné otázky: (i) či sa zákonom upravená výnimka\nzo sprístupnenia informácie týka výhradne prebiehajúcich súdnych konaní (alebo aj hypotetických\nbudúcich, ešte neprebiehajúcich súdnych sporov); (ii) v prípade negatívnej odpovede na otázku pod\nbodom (i) tiež otázku, či bolo alebo nebolo možné Právnu analýzu nesprístupniť ako celok; (iii) v prípade\nkladnej odpovede na otázku pod bodom (ii) tiež otázku, či bolo takéto nesprístupnenie Právnej analýzy\nproporcionálne; (iv) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (iii) tiež otázku, či procesný postup\npovinnej osoby v rámci administratívneho konania zodpovedal zákonom ustanoveným štandardom, a\nči orgány verejnej správy svoje rozhodnutia riadnym spôsobom odôvodnili.\n15. Podľa žalobcu nemožno považovať Právnu analýzu za informáciu súvisiacou so súdnym\nkonaním, nakoľko Právna analýza bola známa žalovanému ešte pred začiatkom akéhokoľvek súdneho\nsporu, nevznikla ako dôsledok súdneho konania a existovala (existuje) aj mimo akékoľvek súdne\nkonanie. Žalovaný nesprávne, nezrozumiteľne a ústavne nekonformným spôsobom interpretoval pojem\n„rozhodovacia činnosť súdu“. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd“) je pod týmto pojmom potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych\norgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví\nzákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou\nsúdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania, cez\njednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný\n\npod pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ účelovo a neprípustne zahŕňa aj materiál (dokument), ktorý\nnemá súvis so žiadnym prebiehajúcim súdnym konaním, procesnými úkonmi súdu alebo účastníkov\nkonania, či napokon s meritórnym rozhodovaním súdu.\n16. Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vyššie\nuvedeným zásadným právnym otázkam k aplikácii predmetných ustanovení zákona o slobode\ninformácií, na ktoré správne orgány neodpovedali. Správne orgány sa neriadili základnými požiadavkami\nna obsah odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy a žalovaný sa riadnym spôsobom\nnevysporiadal s konkrétnou vecnou odvolacou argumentáciou, ktorej podstatou bolo tvrdenie, že\nskutkové a právne závery povinnej osoby o tom, že Právna analýza je autorským dielom a týka sa\nrozhodovacej činnosti súdu, sú nesprávne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom uviedol, že sa v prvostupňovom\ni napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, dostatočne zistil skutkový stav a\ntento správne právne posúdil. Navrhol žalobu zamietnuť.\n18. K výhrade žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozvinul správnu úvahu o povahe\nanalýzy ako autorského diela, pričom žalobca spochybňuje, že by analýza bola autorským dielom, a\nže výsledky poskytnuté na základe zmluvy nemožno považovať za dielo v zmysle autorského zákona,\nžalovaný uviedol, že sa otázkou charakteru analýzy z pohľadu ochrany duševného vlastníctva zaoberal\nso záverom, že analýza je výsledkom tvorivej duševnej činnosti a požíva autorskoprávnu ochranu.\nPodľa názoru žalovaného analýza v dôsledku osobitého prínosu autora obsahuje prvky originality a\nvlastný intelekt autora, sú v nej spracované strategické odporúčania a úvahy pre klienta (žalovaného)\nvychádzajúc z posúdenia konkrétneho skutkového a právneho vzťahu, čím nadobúda jedinečný\ncharakter. Žalovaný má za to, že samotná skutočnosť, že analýza je výsledkom právneho posúdenia\nskutkového stavu ju bez ďalšieho nediskvalifikuje z autorskoprávnej ochrany a nezbavuje ju postavenia\nautorského diela. Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať medzi tým, čo\nautorské právo nechráni (napr. myšlienky) a tým, čomu autorské právo poskytuje ochranu (spôsob\nvyjadrenia napr. myšlienky). Vypracovanie právnej analýzy môže napĺňať znaky tvorivej duševnej\nčinnosti. Žalovaný odmieta záver žalobcu, že v zásade žiaden výstup vo forme právnej analýzy nemožno\noznačiť za výsledok duševnej činnosti tvorivého charakteru. Každý prípad je potrebné posudzovať\nindividuálne podľa osobitosti každého autora, vrátane skúseností a argumentačných zručností, ako aj\nspôsobu formulovania jednotlivých myšlienok/argumentov, ktoré sa následne odzrkadľujú vo výslednej\npodobe diela (t. j. nie len v myšlienkach, ale práve aj v tom, ako sú tieto myšlienky vyjadrené). Žalovaný\nzadal požiadavku na vypracovanie právnej analýzy renomovanej advokátskej kancelárii TaylorWessing,\nu ktorej je na základe jej výsledkov v advokácii vysoký predpoklad toho, že jej advokáti a advokátski\nkoncipienti sú osobami, ktoré do právnej analýzy prinesú výnimočný intelekt, prvky originality, strategické\núvahy a odporúčania, ktoré by iné fyzické osoby (autori) nepriniesli.\n19. S výhradou žalobcu, že žalovaný mal analyzovať, či ide o zamestnanecké dielo, dielo na objednávku\nalebo z akého právneho titulu odvodzuje postavenie TaylorWessing ako tzv. odvodeného subjektu\nautorských práv, žalovaný nesúhlasí. Žalovaný sa dôvodom vykonávania autorských práv spoločnosti\nTaylorWessing vo svojich rozhodnutiach podrobnejšie nezaoberal, keďže z VOP mandátnej zmluvy\nvyplýva, že majetkové práva k analýzam vypracovaným v mene advokátskej kancelárie vykonáva\nTaylorWessing. Podľa názoru žalovaného žalovaný nemá povinnosť vo svojich rozhodnutiach hĺbkovo\nanalyzovať autorstvo diela, resp. či bola právna analýza TaylorWessing zhotovená ako dielo na\nobjednávku alebo zamestnanecké dielo. Žalovaný oslovil so žiadosťou o udelenie súhlasu osobu, pri\nktorej dôvodne predpokladal, že je oprávnená udeliť súhlas, pričom pokiaľ by jej bol súhlas touto\nosobou udelený, v súlade s takýmto súhlasom by konal. Posúdenie právneho titulu (resp. právnej\nskutočnosti), od ktorej TaylorWessing odvodzuje svoje práva k dielu, resp. či týmito naozaj disponuje, nie\nje otázka, ktorú by mala povinná osoba (žalovaný) riešiť v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Na účely\nodôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby by malo postačovať určenie oprávnenej osoby s jednoduchým\nzdôvodnením, na základe čoho oprávnenú osobu na udelenie súhlasu určila – to aj povinná osoba\n(žalovaný) urobila. Zákon o slobode informácií vyžaduje na povolenie sprístupnenia informácie, ktorou\nmožno porušiť ochranu duševného vlastníctva súhlas oprávnenej osoby, nie súhlas autora.\n\n20. Žalovaný nesúhlasí s tým, že požadovanú informáciu bolo možné sprístupniť inou formou, a to\nnahliadnutím/vzhliadnutím Právnej analýzy. Je toho názoru, že z povahy, významu a účelu Právnej\nanalýzy by jej vzhliadnutím došlo k porušeniu ochrany duševného vlastníctva a žalovaný musel z\ntohto dôvodu jej sprístupnenie v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií viazať na\npredchádzajúci súhlas subjektu oprávneného z autorského práva k právnej analýze. Vzhliadnutie ako\nspôsob sprístupnenia je potrebné vykladať v kontexte zmyslu a účelu zákona o slobode informácii, tzn.\nkaždé sprístupnenie informácie je možné len takým spôsobom, ktorý umožní žiadateľovi vo výsledku\ndisponovať kópiou, resp. iným záznamom informácie, resp. mu vytvára podmienky, aby takúto kópiu/\nzáznam informácie podľa jeho vôle získal, prípadne si poskytnutú informáciu zadokumentoval. Žalovaný\nako povinná osoba musí hľadať iné formy sprístupnenia, len ak žiadateľovi nemožno sprístupniť\ninformáciu v požadovanej forme predovšetkým z technických alebo prevádzkových dôvodov, nie hľadať\nspôsoby ako obísť nesúhlas oprávnenej osoby.\n21. Vo vzťahu k námietke žalobcu o absencii posúdenia možnosti sprístupniť Právnu analýzu ako\ncelok žalovaný odkazuje na Odporúčania Rec(2002)2 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy\no prístupe k úradným dokumentom, v ktorom sa uvádza, že ak by predsa len vylúčenie informácií\nspôsobilo, že dokument sám osebe sa stane zavádzajúci (misleading) alebo zbytočný (meaningless),\nmôže povinná osoba odmietnuť prístup ako taký. Aj na základe tohto Odporúčania Rec(2002)2 sa\nžalovaný ako povinná osoba rozhodla nesprístupniť právnu analýzu ako celok, keďže jej čiastočné\nsprístupnenie by malo vplyv na jedinečnosť a správny význam tohto autorského diela. Zverejnená časť\nprávnej analýzy ako veľmi špecifického autorského diela práve s ohľadom na prepojenie jej jednotlivých\nčastí a ich správny a na seba nadväzujúci význam by mohla byť zavádzajúca, čím by sa podstatným\nspôsobom porušili práva subjektu oprávneného z autorského práva.\n22. V tejto súvislosti si žalovaný od spoločnosti TaylorWessing objednal Právnu analýzu, predmetom\nktorej malo byť posúdenie platnosti nájomnej zmluvy č. 72/05 zo dňa 21.09.2005 uzatvorenej medzi\nžalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BPS PARK a. s. ako nájomcom (ďalej len „nájomná\nzmluva“) a možných právnych nárokov (protinárokov), ktoré by vyplývali pre zmluvné strany v prípade\nplatnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy a s tým spojenými rizikami a odporúčaniami pre žalovaného.\n23. Na vypracovanie právnej analýzy boli vynaložené verejné prostriedky, aby žalovaný ako orgán\nverejnej správy zastupujúci občanov zaujal čo možno najsprávnejší postoj k spornému záväzkovému\nvzťahu s druhou zmluvnou stranou posudzovanej nájomnej zmluvy, a aby sa dokázal efektívne brániť.\nSprístupnením obsahu analýzy žalobcovi by došlo k poškodeniu ekonomických záujmov žalovaného.\nV tomto prípade žalovaný rozhodol o nesprístupnení Právnej analýzy z dôvodu ochrany svojich\nekonomických záujmov, pričom nesprístupnením zároveň chránil záujem verejný. Navyše je žalovaný\npovinný chrániť práva duševného vlastníctva oprávnenej osoby k autorskému dielu, ktoré by boli jeho\nsprístupnením bez súhlasu oprávnenej osoby porušené. Žalovaný nemal inú možnosť, ako informáciu\nnesprístupniť\n24. Téma platnosti nájomnej zmluvy týkajúcej sa regulovaného parkovania prevádzkovaného\nspoločnosťou BPS PARK a. s. bola vnesená do súdneho konania vedeného na Správnom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 1S/29/2023 a je nepochybné, že informácia, ktorú žalobca požaduje sprístupniť\nsa vzhľadom na jej obsah týka prebiehajúceho súdneho konania. Sprístupnením požadovanej\ninformácie by došlo k odhaleniu argumentácie a stratégie žalovaného, čo by mohlo mať za následok\noslabenie pozície žalovaného ako účastníka súdneho konania sp. zn. 1S/29/2023. Odkrytie stratégie\na argumentácie obsiahnutej v analýze ešte pred jej samotným použitím by zároveň mohlo vyvolať\noprávnené otázky o efektívnosti použitia verejných prostriedkov vynaložených na získanie analýzy,\nkeďže táto by sprístupnením stratila zamýšľaný význam (účinok). Podľa žalovaného by sprístupnením\nPrávnej analýzy ako nástroja procesného útoku a prostriedku procesnej obrany došlo k vážnemu\nnarušeniu čl. 6 Civilného sporového poriadku a strany sporu vedeného pod sp. zn. 1S/29/2023 by tak\nstratili svoje rovné postavenie. Ani žalovanému nie je umožnené, aby sa zúčastňoval pracovných porád\nžalobcu, študoval ich vypracované materiály a stratégie k procesnému útoku/obrane.\n25. Tvrdenie o „nepreskúmateľnosti“ napadnutého rozhodnutia je z vyššie uvedených dôvodov\nneopodstatnené a založené na subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom správneho konania.\nNepreskúmateľnosť ako vada rozhodnutia znamená absenciu dôvodov alebo úplnú neurčitosť, ktorá\n\nby znemožnila vecný súdny prieskum. V danom prípade však z odôvodnenia rozhodnutí jednoznačne\nvyplýva, akým spôsobom boli posúdené právne otázky, na ktorých bol postavený záver o odmietnutí\nsprístupnenia informácie.\nIV.\nĎalšie podania účastníkov konania vo veci\n26. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 24.07.2025, v ktorej zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom vyjadrení pokúša podrobnejšie rozviesť\nsvoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o povahe Právnej analýzy ako autorského diela. Žalobca je\nvšak toho názoru, že dodatočné dopĺňanie a modifikácia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v\nprebiehajúcom správnom súdnom konaní už nie je možná. Ani táto nová argumentácia však neposkytuje\nspoľahlivý a presvedčivý základ pre záver o povahe Právnej analýzy ako autorského diela.\n27. Nemožno dať za pravdu žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zastáva názor, že v konaní podľa\nzákona o slobode informácií je pojmovo vylúčené, aby povinná osoba zisťovala úplne a presne skutočný\nstav veci. Povinná osoba zaobstarávala podklady pre svoje rozhodnutie, keď advokátsku kanceláriu\nTaylorWessing žiadala o vyjadrenie súhlasu/nesúhlasu so sprístupnením požadovanej informácie. Nič\npritom povinnej osobe nebránilo, aby v záujme riadneho objasnenia skutkového stavu, v rámci tejto\nsvojej žiadosti advokátskej kancelárii oznámila, že v prípade neudelenia súhlasu so sprístupnením\nmá uviesť informácie, ktoré by povinnej osobe umožnili identifikovať charakter údajného diela, osobu\nautora a právny titul, od ktorého žalovaný odvodzuje svoje postavenie ako tzv. odvodeného subjektu\nautorských práv. Samotné vyjadrenie vôle TaylorWessing chrániť informácie ich subsumovaním pod\npojem autorského diela, zachytené v bode 5.1 VOP nepostačuje pre záver, že tieto informácie aj v\nskutočnosti parametre autorského diela dosahujú.\n28. Napokon žalobca v replike poukázal na to, že predmetom mandátnej zmluvy podľa čl. 1 bod\n1.4 v spojení s čl. 2 bodom 2.1.2 mandátnej zmluvy bolo vypracovanie právnej analýzy v súvislosti\ns možným budúcim súdnym sporom, vyplývajúcim z ukončenia nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa\n26.10.2010 medzi žalovaným a Občianskym združením Blumentál. V bode 1.4 mandátnej zmluvy sa\nuvádza, že existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že nároky mandanta voči Občianskemu\nzdruženiu Blumentál sa stanú predmetom súdnych alebo obdobných konaní. Podľa žalobcu preto nejde\no informáciu súvisiacu so súdnym konaním. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný a ani povinná\nosoba vo svojich rozhodnutiach neuviedli a nekonkretizovali žiadne súdne konanie, ktorého sa mala\npožadovaná informácia (Právna analýzy) týkať, a to ani predmetom konania, účastníkmi sporu alebo\nspisovou značkou.\n29. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný si vo vyjadrení k žalobe zamieňa mandátnu zmluvu č.\n191/2024, na základe ktorej bola vyhotovená Právna analýza, s mandátnou zmluvu č. 127/20023 zo\ndňa 25.04.2023, ktorej predmetom bolo vyhotovenie právnej analýzy za účelom posúdenia platnosti\nnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou BPS PARK a. s., t. j. nie posúdenie\nukončenia nájomného vzťahu medzi žalovaným a Občianskym združením Blumentál. Žalovaný preto\nani v poslednom vyjadrení nevysvetlil, aký vplyv by mala mať požadovaná právna analýza (vyhotovená\nna základe mandátnej zmluvy č. 191/2004) na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu v označenom\nsprávnom súdnom konaní.\n30. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.09.2025, v ktorej žiadal neprihliadať na\nsvoje tvrdenia uvedené v bodoch 42 až 55 vyjadrenia žalovaného, nakoľko došlo pri vypracúvaní daného\nvyjadrenia žalovaného k pochybeniu spočívajúcemu v zámene mandátnych zmlúv, na základe ktorých\nboli vyhotovené právne analýzy požadované početnými žiadosťami rôznych žiadateľov o sprístupnenie\ninformácie vždy právne zastúpených JUDr. Tomášom Zahradnikom, advokátom. Na správnom súde\nsa vedie už niekoľko konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení\ninformácie, pričom požadovanou informáciou bola vždy iná právna analýza, prípadne obidve.\n31. Výstupom, ktorý v zmysle čl. 2 bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024\npre žalovaného vypracovala spoločnosť TaylorWessing, a ktorý žalobca požaduje sprístupniť je Právna\nanalýza, ktorej obsah súvisí s nájomnou zmluvou s Občianskym združením Blumentál, a to v otázkach\njej potenciálnej platnosti, či neplatnosti, možných právnych nárokov (protinárokov), ktoré by vyplývali pre\nzmluvné strany v prípade platnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál a\n\ns tým spojenými rizikami a odporúčaniami pre žalovaného. Predmetom nájomnej zmluvy s Občianskym\nzdružením Blumentál bol prenájom pozemkov tvoriacich vnútroblokový priestor medzi bytovými domami\nna ul. Blumentálska, Vazovova a Krížna v Bratislave. Občianske združenie Blumentál s výpoveďou\nnesúhlasilo, pričom výzvu žalovaného, aby dobrovoľne odstránilo z prenajatých priestorov umiestnené\ndopravné zariadenia a umožnilo žalovanému regulovať vo vnútrobloku statickú dopravu, nesplnil.\nNájomná zmluva bola predmetom súdneho sporu vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.\nzn. 61C/6/2024, v ktorom súd uznesením č. k. 61C/6/2024-94 zo dňa 30.04.2024 zamietol návrh\nObčianskeho združenia Blumentál na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením Mestského\nsúdu Bratislava IV č. k. 61C/6/2024-176 priznal žalovanému trovy konania. Vzhľadom na neúspech\nObčianskeho združenia Blumentál vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, existuje zjavný náznak\na vysoká pravdepodobnosť, že nároky Občianskeho združenia Blumentál voči žalovanému sa stanú\npredmetom súdneho konania vo veci nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál.\n32. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n33. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za\nto, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2026 (§ 137 ods.\n4 SSP).\n34. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n35. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva\nustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných\npredpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.\n36. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa\nsprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,\nak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené\nzáujmy.\n37. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení\ntých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n38. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím\ndo spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič\ndát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou\npoštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so\nžiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\n\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n40. S odkazom na obsah písomných vyjadrení účastníkov konania správny súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že podľa § 154 ods. 1 SSP je správny súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom\nsa na predmetný prípad neaplikuje žiadna z výnimiek, uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd\nnie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Súčasne s odkazom na § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie\nsprávneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zároveň z § 119 SSP jednoznačne vyplýva,\nže správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd zároveň za účelom posúdenia žalobných námietok v rozsahu správnej\nžaloby nevzhliadol potrebu vykonania dokazovania nad rámec toho, čo bolo uvedené v žalobe, v\nnapadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise.\n41. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie a k tomu prislúchajúci žalovaným predložený administratívny\nspis preskúmal výlučne s odkazom na uplatnené žalobné body. Pre správny súdny prieskum je podstatné\nnapadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný predkladá v správnom\nsúdnom konaní a ktorou rozširuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak žalovaný\nargumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe alebo aj neskôr v duplike považoval za podstatnú pre\nkonanie o podanej žiadosti o informácie, bolo jeho povinnosťou túto argumentáciu preniesť do svojich\nrozhodnutí v administratívnom konaní.\n42. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobca formuloval žiadosť o informácie\nspôsobom, ako je citovaný v bode 1 tohto rozsudku. Keďže žalobca sa dožadoval sprístupnenia\n„akýchkoľvek písomných výstupov“ dodaných podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy, nebolo povinnosťou\npovinnej osoby poskytnúť žalobcovi všetky písomné výstupy podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy,\nani poskytnúť informáciu o počte či druhu písomných výstupov podľa daného bodu zmluvy. Takéto\ninformácie žalobca nežiadal. Medzi stranami teda nebolo sporné, že predmetom posúdenia prípustnosti\nsprístupnenia bola výlučne Právna analýza. Žalobca v žiadnom zo žalobných bodov nenamietal\nnesprístupnenie prípadných iných písomných výstupov dodaných podľa bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy;\nsvoju žalobnú argumentáciu smeroval žalobca výlučne k Právnej analýze. Ako správny súd už uviedol,\nžalobca požadoval akékoľvek písomné výstupy podľa konkrétneho bodu mandátnej zmluvy. Podľa bodu\n2.1.2 mandátnej zmluvy poskytuje TaylorWessing na základe žiadosti žalovaného (klienta) „právne\nanalýzy, konzultácie a odporúčania v rámci vybavovania právnej agendy Klienta“.\n43. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie o nesprístupnení Právnej analýzy dodanej podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy. Tieto\ninformácie neboli sprístupnené podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode informácií z dôvodu\nochrany autorského práva pôvodcu Právnej analýzy a z dôvodu, že sa Právna analýza týka rozhodovacej\nčinnosti súdu. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri\nvydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou vo vzťahu k výkladu žalovaným aplikovaných zákonných\nustanovení.\nVšeobecné východiská k obmedzeniu práva na informácie\n44. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom\nktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému\njednotlivcovi. Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) zakotvuje právo na\ninformácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej\ndispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná\n(nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok\nštátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode\ninformácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom,\nktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou\n\nprimárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017).\n45. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto\nobmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na\nzáklade podmienok ustanovených Ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy)\nalebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť\nosobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy\nobsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno\npovažovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku\nprípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda\nči tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS\n1/09 zo dňa 19.01.2011).\n46. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že\nsprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a\nmateriálnych podmienok. Ústavný súd v tomto zmysle uvádza, že „Obmedzenie práva na informácie\nv súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne\nmateriálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch\npodmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že\nobmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje\njeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných\nprávnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). [....] Prvou materiálnou\npodmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním\nmusí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej\nmateriálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou\npodmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98).\n47. Obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií\nje nutné vykladať aj v kontexte § 12 tohto zákona, z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia\nprístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie\nbolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie\nzásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009 zo dňa\n03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020, nález\nÚstavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\n48. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať\nextenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť\ninformácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo\nvyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie.\nPríslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie\nsprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere.\nNesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri\ntakomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o\nnesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.\nK nesprístupneniu informácií z dôvodu ochrany duševného vlastníctva\n49. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného podľa\nnázoru správneho súdu nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery, ktoré by boli dostatočným\na relevantným zdôvodnením materiálnych prekážok brániacich v sprístupnení Právnej analýzy. Žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba vo všeobecnej rovine, bez potrebnej konkretizácie,\nopakovane uviedol svoj právny záver, že požadované informácie (Právna analýza) sú výsledkom\nčinnosti vykonávaných TaylorWessing, ktorej patria autorské práva k Právnej analýze a ktorá nedala\npredchádzajúci výslovný písomný súhlas na jej poskytnutie tretím osobám. Žalovaný v žiadnej\nčasti odôvodnenia neposudzoval obsah Právnej analýzy, neposkytol žiadnu úvahu k základným\nprvkom, ktorých prítomnosť je nevyhnutná na subsumovanie určitého textu ako autorského diela.\n\nŽalovaný nevysvetlil, prečo spĺňa Právna analýza definíciu autorského diela podľa osobitného predpisu\n(autorského zákona), na ktorý odkazuje § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Žalovaný tak\nv tomto smere nenapravil nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukazoval\nžalobca vo svojom odvolaní.\n50. Prvostupňový orgán oprel odôvodnenie aplikácie výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona\no slobode informácií explicitne a výlučne o vyjadrenie spoločnosti Taylor Wessing zo dňa 23.01.2025,\npodľa ktorého je Právna analýza jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti a ako taká je chránená\nautorskými právami (bod 2 tohto rozsudku). Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvýslovne uviedol, že „odvolací orgán k veci uvádza, že v prípade právnych posúdení, rozborov, analýz,\nkonzultácií a odporúčaní vyhotovených a dodaných povinnej osobe spoločnosťou TW e/n/w/c na základe\nvyššie uvedenej mandátnej zmluvy, sa jedná o autorské diela a je k ním potrebné pristupovať ako\nk autorským dielam požívajúcim autorskoprávnu ochranu, o čom svedčí aj mandátna zmluva, ktorej\nsúčasťou sú všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TW e/n/w/c. [...] Poskytnutie informácie, ktorú\nžiadateľ žiadal [...] nie je možné, keďže predmetná právna analýza je chránená autorským právom\nv zmysle § 19 autorského zákon a na vyhotovenie rozmnoženiny právnej analýzy ako autorského diela\na jej rozširovanie je v zmysle tejto právnej úpravy nevyhnutný súhlas autora, ktorý udelený nebol.“ (str. 8\na 9 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný viaže svoj záver o tom, že Právna analýza je autorským dielom\nvýlučne o text mandátnej zmluvy a VOP, ktoré sú jej súčasťou. V tomto smere správny súd súhlasí\nso žalobcom, že napadnuté rozhodnutie neponúka žiadnu správnu úvahu, v rámci ktorej by žalovaný\nodkázal na obsah Právnej analýzy a nie na obsah mandátnej zmluvy a VOP. Toto odôvodnenie nie\nje dostačujúce a preskúmateľné vo vzťahu k nesprístupneniu Právnej analýzy, nakoľko odôvodnenie\nnijako bližšie, aspoň rámcovo materiálne nevysvetľuje, prečo je potrebné chrániť Právnu analýzu ako\nautorské dielo. Na uvedené nadväzuje aj to, že z napadnutých rozhodnutiach nie je možné dohľadať,\nprečo a na základe akých skutočností orgány verejnej správy považovali Právnu analýzu za autorské\ndielo; teda okrem formálneho nesúhlasu advokátskej kancelárie. Určité odôvodnenie a špecifikovanie\nprvkov autorského diela poskytuje žalovaný až vo svojom vyjadrení k žalobe, čo však nemôže zhojiť\nnedostatky napadnutého rozhodnutia.\n51. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj preto, že v jeho odôvodnení\nabsentuje úvaha o možnosti/nemožnosti čiastočného sprístupnenia Právnej analýzy (§ 12 zákona\no slobode informácií). Odôvodnenie neposkytuje dostatočné dôvody na aplikáciu predmetnej výnimky\nzákona o slobode informácií. Všeobecný odkaz žalovaného, že identifikované dôvody nesprístupnenia\nsa vzťahujú na celú právnu analýzu a preto nie je možné poskytnúť žiadateľovi ani jej časť (str. 10\nnapadnutého rozhodnutia), nie je dostatočný na odôvodnenie zásahu do základného práva žalobcu na\ninformácie v podobe aplikácie výnimky zo všeobecnej povinnosti sprístupnenia informácie. Žalovaný\nnijako neindividualizoval dôvody aplikovanej výnimky na podmienky konkrétnej žiadosti a podmienky\nkonkrétnej Právnej analýzy. Preskúmavané rozhodnutia sú tak nepreskúmateľné aj vo vzťahu k potrebe\nochrany duševného vlastníctva k obsahu celej Právnej analýzy a k jej nesprístupneniu aspoň\nv časti. Na účel posúdenia splnenia podmienok zákonnej výnimky z povinnosti zverejniť požadovanú\ninformácií nemôže stačiť odvolanie sa správneho orgánu na vôľu tretej strany, ktorá je pôvodcom\nnesprístupneného. Aplikácia výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií patrí\ndo oblasti správneho práva, ktorého základným prvkom je správna úvaha orgánu verejnej moci pri\naplikácii zákona. Správna úvaha povinnej osoby (v tomto prípade orgánu samosprávy) nemôže byť\nnahradená súkromnoprávnym dojednaním v mandátnej zmluve a jednostranným úkonom tretieho\nsubjektu poskytujúceho povinnej osobe svoje služby.\n52. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že z administratívneho spisu ani nevyplýva, že\nby sa prvostupňový orgán alebo žalovaný oboznámili s obsahom Právnej analýzy a že by ju vôbec mali\nk dispozícii pri vyhodnocovaní žiadosti o informácie. Obsahom administratívneho spisu nie je žiaden\núradný záznam, či protokol alebo iná písomnosť, z ktorej by vyplývalo, že sa príslušný pracovníci\noboznámili s textom dokumentu, ktorý jednoznačne posúdili ako autorské dielo a ktoré sa následne\nrozhodli v celosti nesprístupniť žiadateľovi o informácie.\n53. Vyššie uvedené dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska naplnenia\npodmienok nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode\ninformácií a absencie aspoň rámcového vysvetlenia obsahu nesprístupnenej Právnej analýzy je\npotrebné odlíšiť od posúdenia materiálnych podmienok obmedzenia prístupu k informáciám (v celosti\n\nalebo k jej časti). K tomuto posúdeniu nebolo možné zo strany správneho súdu ani len pristúpiť,\nkeďže správny orgán neumožnil preskúmať dôvodnosť vylúčenia Právnej analýzy z jej sprístupnenia\nžiadateľovi.\nK nesprístupneniu informácií z dôvodu súdneho sporu\n54. Vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia celej Právnej analýzy podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona\no slobode informácií je správny súd toho názoru, že ani toto odôvodnenie nie je dostačujúce\na preskúmateľné, nakoľko neposkytuje základné vysvetlenie, s akou rozhodovacou činnosťou súdov\nPrávna analýza súvisí. Správny súd rozumie tomu, že určitá písomnosť obstaraná pri poskytovaní\nprávnych služieb môže obsahovať mimoriadne senzitívne informácie súvisiace s právnym posúdením\nokolností týkajúcich sa súdneho sporu, resp. s komplexnou právnou argumentáciou a navrhnutou\nprávnou stratégiou, ktorej sprístupnenie druhej sporovej strane môže predstavovať vážny zásah\ndo možností žalovaného uplatniť efektívne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany\nv prebiehajúcom súdnom spore. Môže tak teoreticky existovať legitímny záujem na nesprístupnení\ntakýchto informácií. V napadnutom rozhodnutí však absentuje akákoľvek indikácia veci, ktorej sa Právna\nanalýza týka.\n55. Ani administratívny spis neposkytuje správnemu súdu dostatočný podklad na to, aby mohol\npreskúmať, či sú všeobecne formulované dôvody nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona o slobode informácií relevantné a či správny orgán všeobecne formulovanú správnu úvahu\nzaložil na dostatočnom skutkovom podklade. Z administratívneho spisu je zrejmé, že povinná osoba\nrozhodovala o nesprístupnení Právnej analýzy bez vedomosti o jej obsahu, kedy došlo k zámene právnej\notázky a súvisiacej nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál, ktorá má byť predmetom\nPrávnej analýzy vypracovanej podľa mandátnej zmluvy č. 191/2024, s nájomnou zmluvou týkajúcou sa\nparkovacej politiky, ktorá bola predmetom inej právnej analýzy vypracovanej na podklade inej mandátnej\nzmluvy č. 127/20023 zo dňa 25.04.2023 (body 28, 29 a 31 tohto rozsudku). Súčasťou administratívneho\nspisu je správna žaloba spoločnosti BPS PARK, a.s. zo dňa 18.07.2023 vo veci opatrenia, ktorým\nprišlo k určeniu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení a uznesenie Správneho súdu\nv Bratislave vo veci sp. zn. 1S/29/2023 o pribratí účastníka konania zo dňa 01.12.2023. Zároveň nie\nje obsahom administratívneho spisu žiadna dokumentácia, ktorá by poukazovala na to, že obsahom\nPrávnej analýzy, ktorú žalobca požadoval sprístupniť, je práve potencionálny súdny spor s Občianskym\nzdružením Blumentál, na ktorý referuje žalovaný až vo svojej duplike zo dňa 10.09.2025 (bod 31 tohto\nrozsudku). Zámena súdneho konania, ktoré malo byť dôvodom na nesprístupnenie Právnej analýzy\npodľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, vo vyjadrení žalovaného zo dňa poukazuje na to,\nže žalovaný nemal dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie možnosti sprístupniť Právnu\nanalýzu. To mu zároveň neumožnilo ani riadne posúdiť, či je možné sprístupniť Právnu analýzu aspoň\nv časti a či skutočne existuje relevantný záujem na jej nesprístupnení.\nZáver\n56. Správny súd uvádza, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a nie je\njeho úlohou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy (v tomto prípade žalovaného). Správny súd\npodrobuje súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutie, pričom uvedené je potrebné vnímať ako\nvyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov do správneho konania. Správny\nsúd tak v rámci správneho súdneho prieskumu overuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, či je\nnapadnuté rozhodnutie preskúmateľné, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, má oporu\nv administratívnom spise a či je založené na správnej aplikácii právnych noriem.\n57. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný opätovne\nposúdi žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií a na podklade riadne zisteného skutkového stavu vo\nveci rozhodne a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodní rešpektujúc právny názor správneho súdu.\nRozhodnutie správneho súdu neznamená, že nesprístupnené údaje majú byť žiadateľovi sprístupnené,\nak správny orgán dôsledne vyargumentuje, z akých dôvodov je potrebné aplikovať obmedzenie\nz povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie.\n\n58. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich\nnepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného\nsúdu z Ústavy ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené\nsúdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať\nza zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením\nje potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry ESĽP (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,\nrozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok\nzo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa\n19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola\ndaná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu\nspravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.\nPovinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať\nsa s každým argumentom.\n59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n60. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\n\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}