Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/10/2025 0725100122 25. 02. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100122.1
Uznesenie 3S/10/2025 7 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. Tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, zastúpeného: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, zapísaná v zozname SAK pod č. 1257, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z-23689/2021 z 28.11.2024, takto rozhodol: 3S/10/2025 7
I. Správny súd žalobu odmieta. II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 3S/10/2025 5 I. Napadnuté oznámenie žalovaného 1. Žalobca správnou žalobou napadol oznámenie žalovaného č. Z-23689/2021 z 28.11.2024 (ďalej len „napadnuté oznámenie“), v ktorom bolo uvedené, že bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. A./XXXX týkajúci sa zápisu zákonného vecného bremena k pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok v k. ú. A. B., číslo zmeny XXXX/XXXX zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) C. XXXX. Toto napadnuté oznámenie bolo okrem iného doručované všetkým vlastníkom podľa LV č. XXXX k. ú. A. B. a na vedomie aj žalobcovi ako správcovi spoločnej nehnuteľnosti (t. j. aj predmetného pozemku parc. č. XXXX/X). II. Správna žaloba
2. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27.01.2025 domáhal zrušenia napadnutého oznámenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 3. K aktívnej legitimácii v žalobe uviedol, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) a jeho členmi sú spoluvlastníci pozemkov spoločnej nehnuteľnosti zapísanej aj na LV č. XXXX v k. ú. A. B., čo je vyznačené aj na LV č. XXXX. Poukázal na § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorých a) výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, a c) zastupuje členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné. K otázke oprávnenia pozemkového spoločenstva zastupovať svojich členov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžrk/5/2017, v ktorom NS SR v bode 28. konštatoval dôležitosť naplnenia zámeru zákonodarcu zaviesť zastupovanie pozemkového spoločenstva z dôvodu hospodárnosti konania, kedy je postačujúce konať so spoločenstvom a nie s každým vlastníkom samostatne. A v bode 31. NS SR konštatoval, že pokiaľ ide o vec týkajúcu sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, pozemkové spoločenstvo prostredníctvom výboru je oprávnené konať a zastupovať jednotlivých vlastníkov. Záverom žalobca uviedol, že na tomto základe vyplýva aktívna legitimácia žalobcu priamo zo zákona a je nesporná. 4. Ďalej uvádzal žalobné body poukazujúc na nezákonnosť napadnutého oznámenia, ktoré považoval za svojvoľné, hrubo porušujúce práva a právom chránené záujmy fyzických osôb, ktoré sú členmi žalobcu, a tvrdil, že zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), na základe ktorého bolo zapísané zákonné vecné bremeno, sa nevzťahuje ani na stavbu súp. č. XXXX, ani na pozemok registra C KN parc. č. XXXX/ X, pretože nie sú splnené podmienky podľa tohto zákona. Namietal nesplnenie podmienok podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z. z., rozsah vecného bremena, neexistenciu stavby, osobu oprávnenú z vecného bremena. III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.07.2025 popísal priebeh administratívneho konania, vyjadril sa k námietkam žalobcu, a žalobným bodom, a k doručovaniu napadnutého oznámenia uviedol, že dňa 28.11.2024 ho vyhotovil a doručil navrhovateľovi, jednotlivým spoluvlastníkom pozemkov a na vedomie aj žalobcovi, pričom bolo vyhotovené ako štandardné oznámenie bez povinnosti elektronického podpisu a bez vrátenia spätnej doručenky. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. 6. Žalobca v replike z 03.03.2025 zotrval na svojej argumentácii v žalobe, ktorú zopakoval, vyjadril na tiež k spôsobu nadobudnutia vlastníctva k stavbe, delimitačnému protokolu, legálnosti stavby, podnikateľským účelom. 7. Žalovaný reagoval duplikou zo dňa 07.11.2025, v ktorej sa pridržal svojho vyjadrenia a vyjadril sa k jednotlivým bodom z repliky žalobcu. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 8. Predmetná vec, ktorá napadla na tunajší súd dňa 28.01.2025 a bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“), bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 9. Podľa § 97 SSP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobná legitimácia, „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, „(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“ 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.“ 14. Podľa § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, „(2) Výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.“ 15. Správny súd primárne zisťuje, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie napadnutého oznámenia, pričom dôležitou podmienkou je aj aktívna vecná legitimácia žalobcu. Aktívnu vecnú legitimáciu definuje § 178 ods. 1 SSP v tom zmysle, že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to fyzická alebo právnická osoba musí mať postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté opatrenie a zároveň musí byť prítomné ukrátenie na jej subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého opatrenia. Pokiaľ je neoprávnenosť osoby na podanie správnej žaloby (teda nesplnenie aktívnej vecnej legitimácie) zjavná, okamžite zrejmá, súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietne a to bez nutnosti vec meritórne skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno považovať napr. niekoho, kto nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom alebo niekoho, kto podal žalobu za aktívne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho oprávnenia. 16. V danom prípade správny súd zistil, že žalobu podalo Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici ako žalobca, pričom na prvý pohľad z napadnutého opatrenia vyplýva, že nebol účastníkom administratívneho konania. Z napadnutého opatrenia, ako aj veci samotnej a administratívneho spisu vyplýva, že účastníkmi administratívneho konania týkajúceho sa zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností boli navrhovateľ a vlastníci dotknutých pozemkov, tak aj bolo napadnuté opatrenie doručované vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a navrhovateľovi (pozn. žalobcovi ako správcovi spoločnej nehnuteľnosti bolo zaslané len na vedomie). V prípade, ak aj žalobca zastupoval alebo konal za vlastníkov v administratívnom konaní, napr. zaslal za nich vyjadrenie (a to prípadne aj nad rámec zákonného splnomocnenia), to neoprávňuje automaticky takéhoto zástupcu na podanie žaloby vo vlastnom mene. Žalobca pritom podal žalobu výlučne vo vlastnom mene, nie v mene vlastníkov, ako je to v nej uvedené na úvodnej strane, aj pri podpise. S tým súvisí aj nesplnenie dvoch kumulatívnych
podmienok aktívnej legitimácie, keďže žalobca nemal a ani nepreukázal svoje postavenie účastníka v administratívnom konaní, a tiež ani ukrátenie na svojich subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého opatrenia. 17. Čo sa týka splnenia aktívnej legitimácie z pohľadu zastúpenia vlastníkov pozemkov žalobcom na základe § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách, na ktoré v podstate odkazoval žalobca, jednak žalobca žalobu nepodal za vlastníkov ale za seba, ale odhliadnuc od toho správny súd má za to, že uvedené zákonné ustanovenia ho v danej veci nesplnomocňujú na zastupovanie vlastníkov v tejto veci. Výklad žalobcu týchto ustanovení je príliš široký, zahŕňajúci v podstate možnosť zastupovať vlastníkov v akomkoľvek konaní týkajúcom sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, avšak s takýmto výkladom sa správny súd nestotožňuje a má za to, že uvedené ustanovenia ho na akékoľvek konania týkajúce sa vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti nesplnomocňujú. 18. Z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že výbor žalobcu koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, pričom zápis zákonného vecného bremena nie je z jeho podstaty ani podnikaním ani užívaním spoločnej nehnuteľnosti ani obstarávaním spoločnej veci vyplývajúcej z vlastníctva. Z § 16 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových spoločenstvách žalobca poukázal na zastupovanie členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, t. j. v prípade sporného vlastníctva, o čo v tomto prípade nejde a pre prípad nadobúdania (získania, zväčšenia) časti vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, pod čo nespadá zápis zákonného vecného bremena, pretože toto naopak obmedzuje, zmenšuje vlastnícke právo vlastníkov. Zákonné zastúpenia v zmysle § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách má svoje presné, špecifické vymedzenie a primárne slúži na veci týkajúce sa podnikania, obhospodarovania spoločných nehnuteľností, prípadne na veci týkajúce sa sporného vlastníctva, ale aj to len čo do nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, nie naopak. Zákonné zastúpenie v zmysle § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách teda neslúži na všetky úkony/činnosti ohľadom spoločnej nehnuteľnosti. 19. K poukazu žalobcu na uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžrk/5/2017 správny súd uvádza, že v danom konaní bolo predmetom súdneho konania rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa pozemkových úprav (v ktorej sa napr. mohli riešiť veci nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné a pod.), najvyšší súd v rámci svojich záverov aj uvádzal, že sa zaoberal povahou preskúmavaného rozhodnutia a z toho vo svojich záveroch vychádzal, preto ho nemožno automaticky aplikovať na konanie týkajúce sa zápisu ťarchy na list vlastníctva, čo predstavuje úplne inú situáciu, iné konanie s inými dôsledkami pre vlastníkov. Súd má za to, že uvedené rozhodnutie NS SR sa týkalo administratívnych konaní vo veci pozemkových úprav a jeho závery ani nemali za cieľ vykladať § 16 zákona o pozemkových spoločenstvách en bloc na akékoľvek/ všetky konania, ktoré by sa spoločných nehnuteľností mohli týkať. Za danej situácie súd nepovažoval závery tohto uznesenia za relevantné pre prejednávanú vec, pričom žalobca ich v podstate ani nijako nevysvetlil či neaplikoval na predmet tohto konania a zároveň rovnako nevysvetlil a neaplikoval ani ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona o pozemkových spoločenstvách na predmetnú vec, tieto ustanovenia v žalobe len odcitoval, pričom nijako bližšie nevysvetlil pod ktoré z vymenovaných konaní by malo spadať žalobcove konanie v tejto veci. 20. Nakoľko správny súd na základe vyššie uvedeného považoval správnu žalobu za podanú zjavne neoprávnenou osobou, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania ani jej nesvedčí zákonné ani iné zastúpenie, pristúpil k procesnému rozhodnutiu podľa § 98 SSP, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu nebolo nutné ani účelné vec meritórne skúmať (preto po zistení tohto dôvodu vec ani ďalej nepripravoval na meritórne rozhodnutie), a má za to, že vecné žalobné námietky za danej situácie presahujú rámec tohto súdneho konania, keďže v ňom došlo k odmietnutiu žaloby. 21. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že keďže žalobca podaním žaloby zjavne neoprávnenou osobou zavinil odmietnutie žaloby, súd sa zaoberal otázkou priznania trov konania žalovanému, avšak per analogiam v nadväznosti na § 168 SSP žalovanému ako orgánu štátnej
správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol, a preto žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: 3S/10/2025 2 Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia oprávnenej osobe na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.