Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/45/2024 0724101803 15. 01. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101803.2
Uznesenie 8S/45/2024 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/478295-004 zo dňa 07. októbra 2024, rozhodujúc o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 8S/45/2024 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09. decembra 2024 zamieta. odôvodnenie: 8S/45/2024 1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 09. decembra 2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. decembra 2024, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/478295-004 zo dňa 07. októbra 2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OUSC-OSZP-2024/020591-019 zo dňa 09. septembra 2022. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol podľa § 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tak, že povolil užívanie vodných stavieb: „SO 06.2 Vodovod pitný, SO 06.5.1 Vodovod požiarny, SO 06.5.2 Vodovod SHZ, SO 07.2 Splašková kanalizácia, SO 08.2 Dažďová kanalizácia“, ktoré sú súčasťou hlavnej stavby „Logistické centrum DSV“, umiestnené na pozemkoch KN"C", parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X k. ú. A., ktoré boli vybudované podľa projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia a v súlade s povolením vydaným Okresným úradom Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy č.j.:OU-SC-OSZP- 2023/014380/G-37/Ke z 23. augusta 2023 právoplatné 11. septembra 2023, povolením zmeny stavby pred dokončením č.j.: OU-SCOSZP-2024/005281/G-19/Ke z 22. apríla 2024, právoplatné 12. júna 2024 zmeneným autoremedúrou rozhodnutím č.j.: OU-SC- OSZP-2024/005281/G-25/Ke z 23. mája 2023, právoplatné 12. júna 2024 a za podmienok uvedených v tomto rozhodnutí, pre stavebníka DSV Reál Estate Bratislava, s.r.o., Diaľničná cesta 6, 903 01 Senec, IČO: 54 574 692 v zastúpení Time for development, s.r.o., Kysucká 7047/5, 811 04 Bratislava, IČO: 52 588 670.
2. Žalobca zároveň s poukazom na § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Predmetný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol uznesením správneho súdu č. k. 8S/45/2024-78 zo dňa 23. októbra 2025 zamietnutý. 3. Dňa 11. novembra 2025 bol správnemu súdu doručený opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Mal za to, že správny súd dôsledne terminologicky nerozlíšil žalobcu za zainteresovanú verejnosť ako procesný subjekt sui generis podľa § 42 SSP a podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, pričom poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2024. Žiadal, aby správne súdy vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho odkladný účinok žaloby (§ 185 SSP) uplatňovali materiálny korektív vyplývajúci z teleologického výkladu tohto ustanovenia. Tvrdil, že žaloba na ochranu životného prostredia je naplnením ústavného práva zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, pričom zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k normám SSP v meritórnom právnom posudzovaní žalobnej veci. Uviedol, že zásada predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí spočíva v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane. Bol toho názoru, že zásada predbežnej opatrnosti predstavuje materiálny korektív k ustanoveniam § 185 SSP, pričom žalobca nemusí preukazovať negatívne následky – tie sa ex lege prezumujú, a to až do vydania meritórneho rozsudku. Poukázal tiež na skutočnosť, že zásada predbežnej opatrnosti je predmetom právnej ochrany primárnym právom Európskej únie, pričom je vymedzená v čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako zásada predchádzania škodám. 4. Žalovaný vo vyjadrení k opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žiadal, aby tomuto návrhu nebolo vyhovené. Uviedol, že žalobca vo vyjadrení konkrétne nešpecifikoval a nepreukázal, čím hrozí existencia závažnej ujmy na životnom prostredí a neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali hrozbe zásahu do životného prostredia. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018). 11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a/ SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po oboznámení sa s opakovaným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd ani v tomto prípade nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku rovnako ako svoj predchádzajúci návrh odôvodnil zásadou predbežnej opatrnosti. V tejto súvislosti mal za to, že správny súd ho dôsledne nerozlíšil ako zainteresovanú verejnosť podľa § 42 SSP. Tvrdil, že zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona o životnom prostredí predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k § 185 SSP, pričom žalobca nemusí preukazovať negatívne následky – tie sa ex lege prezumujú, a to až do vydania meritórneho rozsudku. Poukázal tiež na skutočnosť, že zásada predbežnej opatrnosti je vymedzená aj v čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako zásada predchádzania škodám. 13. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii žalobcu musí správny súd konštatovať, že tento ani vo svojom opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci, ktoré by osvedčovali dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe. Tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho návrhu sú opäť len všeobecné, abstraktné a nekonkrétne bez akéhokoľvek vzťahu k tu prejednávanej veci. Návrh žalobcu obsahuje výlučne všeobecné konštatovania týkajúce sa zásady predbežnej opatrnosti a jej uplatniteľnosti vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 SSP. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že hrozba negatívnych následkov na životné prostredie sa prezumuje, ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, ani len netvrdil a nijakým spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne negatívne dôsledky na životné prostredie hrozia v predmetnej veci. Zároveň je potrebné podotknúť, že správny súd postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 42 SSP nijakým spôsobom nespochybňuje a akceptuje ho. 14. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí, a ktorá je z hľadiska svojej
závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Akákoľvek ujma na životnom prostredí pritom nepredstavuje automaticky závažnú ujmu. 15. Žalobca teda podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a/ SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 8S/45/2024 Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
(§ 139