Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave26. 1. 2026plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/56/2024 z 26. 1. 2026

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 26. januára 2026, sp. zn. 7S/56/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101792.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 7S/56/2024 0724101792 26. 01. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101792.1

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.F. MILL, spol. s r. o., so sídlom Svätoplukova 2035/11, 926 01 Sereď, IČO: 53 075 846, zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITA-21-34-2.2/P-B22-24, reg. č. IPTT/IPTT_ODD BOZP/KON/2024/89 zo dňa 29.04.2024, Dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.08.2024 a Dodatku č. 2 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.10.2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobou zo dňa 03.12.2024, podanou na Správny súd v Bratislave dňa 05.12.2024, sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. č. ITA-21-34-2.2/P-B22-24, reg. č. IPTT/ IPTT_ODD BOZP/KON/2024/89 zo dňa 29.04.2024, (ďalej len „Protokol“), Dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.08.2024 (ďalej len Dodatok č. 1“) a Dodatku č. 2 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „Dodatok č. 2“) a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. 2. Protokol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) sumarizuje zistenia inšpekcie práce, ktorá bola u žalobcu vykonaná v období od 30.10.2023 do 29.04.2024. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na skutočnosti zistené pri vyšetrovaní udalosti – závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví A. B. v nepríčinnej súvislosti. Kontrolovaným obdobím boli roky 2023 a 2024. V rámci inšpekcie práce boli zistené nasledovné nedostatky: 1. V predloženom Zozname osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“), ktorý je súčasťou Smernice pre poskytovanie OOPP, platnosť od 01.02.2023, kontrolovaný subjekt stanovil konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje bez uvedenia pracovných pozícií a neurčil podmienky používania OOPP, najmä dobu používania, čím porušil § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 6 ods. l nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády o OOPP“).

2. Kontrolovaný subjekt nemal ku dňu prerokovania protokolu dňa 29.04.2024 vypracovaný a vydaný vnútorný dopravný predpis pre prevádzku vysokozdvíhacích vozíkov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 3 príloha č. 2 bod 3.2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.“). 3. Kontrolovaný subjekt predložil neúplný Skladový poriadok zo dňa 08.03.2023, ktorý neobsahoval schematický pôdorys plánu skladovacej časti s vyznačenými vstupmi do skladu, dopravnými komunikáciami, parkovacími plochami pre vysokozdvižné vozíky a miesta na ich nabíjanie atď., čím porušil § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v čl. 3.2 STN 26 9030: 1993. 4. Zamestnávateľ preukázateľne neviedol od stavebného stroja teleskopického manipulátora prevádzkový denník určený na vedenie záznamov o odovzdaní a prevzatí tohto stroja osobám obsluhujúcich stroj, o nedostatkoch a opravách počas prevádzky a o závažných udalostiach, ktoré sa vyskytli počas pracovnej zmeny, čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) zákona o BOZP v nadväznosti na prílohy č. 8 bod 1.7, písm. a) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. 5. Zamestnávateľ nevydal vnútorný dopravný predpis pre používanie mobilných pracovných prostriedkov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) zákona o BOZP v nadväznosti § 4 ods.3 prílohy 2 bod 3.2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. 6. Kontrolovaný subjekt nezabezpečil vykonanie kontroly bezpečnosti uzlov a agregátov motorového vozíka TOYOTA 7FBEST 13, výrobné číslo: 10149, rok výroby: 2006 minimálne raz za rok (po vzniku úrazu zamestnávateľ vykonal technickú kontrolu motorového vozíka typ: TOYOTA 7FBEST 13, výrobné číslo: 10149, rok výroby: 2006 s dátumom prehliadky: 02.11.2023, doklady o technickej kontrole motorového vozíka za roky 2022, 2021, 2020 neboli predložené), čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 2.15 Národnej prílohy STN ISO 3 691 +Amdl:2000. 7. Kontrolovaný subjekt písomne neurčil osobu zodpovednú za technický stav a prevádzku motorových vozíkov pred vznikom úrazu, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, upravenej v čl. 4.2.1 písm. b) STN 26 8805: 2018. 8. Zamestnávateľ nevedie evidenčný list motorového vozíka typ: TOYOTA 7FBEST 13, výrobné číslo: 10149, rok výroby: 2006, čím porušil § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP. 3. V rámci opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil inšpektor odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 až 5, 7 a 8 do 1 mesiaca a v bode 6 trvale od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Zároveň inšpektor v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil zamestnávateľovi povinnosť (i) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a (ii) doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin v lehote 3 dní. Protokol prevzal žalobca dňa 29.04.2024. 4. Predmetom Dodatku č. 1 je sumarizácia vyjadrenia žalobcu ako kontrolovaného subjektu k Protokolu, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 14.05.2024. Inšpektor práce na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu zrušil bod č. 1, 2 a 4 Protokolu. Zároveň identifikoval inšpektor práce nový nedostatok č. 9, ktorý spočíva v nesplnení povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku pred vznikom pracovného úrazu A. B., najmä nekontroloval, aby vysokozdvižný vozík zn. TOYOTA bol zabezpečený pred prenechaním obsluhovaniu neoprávnenými osobami, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 9 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z prílohy čl. 4.4.6 STN 26 8805 a svoju povinnosť nesplnil ani iným preukázateľne primeraným spôsobom. 5. Predmetom Dodatku č. 2 je sumarizácia vyjadrenia žalobcu k novému kontrolnému zisteniu č. 9 a reakcia inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, vrátane zmeny opatrení nariadených podľa § 12 ods.2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce tak, že nedostatky v bodoch 3, 7 a 8 majú byť odstránené do 1 mesiaca od doručenia Dodatku č. 2 a nedostatky v bodoch 6 a9 majú byť odstránené trvale. Ostatné časti Protokolu zostávajú nezmenené.

6. Žalobca v správnej žalobe namieta nepreskúmateľnosť Protokolu v znení jeho neskorších Dodatkov a upretie práva žalobcu obhajovať svoje práva a záujmy v rámci inšpekcie práce. Žalobca tvrdí, že konanie žalovaného je v rozpore s účelom prerokovávania Protokolu v zmysle zákona o inšpekcii práce a zasahuje do právnej istoty žalobcu. Namieta tiež nesprávne právne posúdenie v otázke porušenia zákona o BOZP zo strany zamestnancov žalobcu pred vznikom pracovného úrazu i v otázke frekvencie a rozsahu kontrolnej činnosti žalobcu pred vznikom pracovného úrazu. V rámci porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, namieta žalobca odmietnutie možnosti žalobcu nahliadnuť do spisového materiálu. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.3.2025 tak, že žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave sp. z n. 2S/28/2023 zo dňa 21.10.2024, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/206/2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/12/2019 zo dňa 17.06.2020, z ktorých vyplýva, že protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely uloženia opatrenia alebo pre samostatné konanie o správnom delikte a ide tak o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. II. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

17. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 18. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 9

ons/tooltip-after-copy.svg" \* MERGEFORMATINET 9

9

MERGEFORMATINET 9

9

9

19. Podľa § 194 Civilného sporového poriadku, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (1); ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (2).

III. 20. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté správne akty. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 21. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci. 22. Opatrením sa na účely SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením, má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy. 23. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 24. Správny súd je toho názoru, že žalovaný napadnutými správnymi aktmi len konštatoval porušenie konkrétne vymedzených ustanovení zákona o nelegálnej práci a uložil povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin“, pričom Protokolom v spojení s Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. S nedoručením správy o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote stanovenej Protokolom, resp. následnými dodatkami, nespája zákon o inšpekcii práce žiadne priame právne následky. Samotný inšpektor práce spísaním protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú spísané v protokole o inšpekcii práce, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Inšpektor práce nemá zákonom priznané žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto opatrení. 25. Súčasne nemôže obstáť argumentácia, že by tým, že Protokol konštatuje porušenia zákona o BOZP a iných právnych predpisov, malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu na podklade možnosti uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákon (alebo ďalších špecifikovaných predpisov, vrátane zákona o BOZP) až do výšky 100.000,- eur, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená (1.) ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000,- eur, alebo (2.) smrť, najmenej 33.000,- eur. Konanie o uložení pokuty je samostatným konaním, v rámci ktorého správny orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Zároveň môže aj žalobca v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného rozhodnutia o uložení

pokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia za zistené porušenia zákona o BOZP, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom č. 1 a 2, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať. 26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnutým Protokolom, Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 nie sú a nemôžu byť subjektívne práva žalobcu priamo dotknuté. Napadnutý Protokol, Dodatok č. 1 a ani Dodatok č. 2 preto nie sú opatreniami, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“). 27. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky kontrolnej činnosti, aké sú aj predmetom tohto súdneho konania, môžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na právny názor vyjadrený uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát NSS“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého: „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“. 28. Napriek citovanému záveru, správny súd musí skúmať za podmienok konkrétneho konania a konkrétneho znenia Protokolu, či došlo k zásahu do práv. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Aj citované uznesenie veľkého senátu NSS uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 29. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a na podklade administratívneho spisu zistil, že obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom č. 1 a 2 je konštatovanie o porušení viacerých ustanovení zákona o BOZP, vrátane nesplnenia povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku pred vznikom pracovného úrazu A. B.. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že konštatovanie o nesplnení uvedených povinností pred vznikom pracovného úrazu má jednoznačne vplyv na právne postavenie žalobcu, resp. zasahuje do jeho subjektívnych práv tým, že podľa § 76 ods. 3 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zamastencovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, okrem prípadu, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovala a kontrolovala. V dôsledku záverov žalovaného v Dodatku č. 1 k Protokolu, v ktorom je konštatovaný okrem iných aj nedostatok č. 9 spočívajúci v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce, teda v priamom dôsledku vytýkania daného nedostatku žalobcovi, došlo ipso facto k založeniu nároku zamestnanca žalobcu na odstupné o výške až desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Tento nárok si už zamestnanec žalobcu medzičasom voči žalobcovi aj uplatnil. Tým dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, t.j. do sféry jedného z jeho subjektívnych práv.

30. Zároveň žalobca uvádza, že jeho jedinou možnosťou, ako nárok zamestnanca A. B. na odstupné vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku zvrátiť, je vyvrátiť žalovaným v Protokole konštatovaný nedostatok, čo možno dosiahnuť len napadnutím Protokolu správnou žalobou. Ak by chcel totiž žalobca vyvracať tento nárok až v konaní o žalobe zamestnanca o zaplatenie odstupného, narazil by na problém, ktorý by spočíval v nemožnosti civilného súdu preskúmavať procesný postup a právne závery správneho orgánu (žalovaného) vzhľadom na nepríslušnosť civilného súdu. 31. Na podklade ustanovení v danom čase platného a účinného zákona o BOZP, zákona o inšpekcii práce, Zákonníka práce a Civilného sporového poriadku má správny súd za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti porovnateľné s povinnosťami podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce, nevznikli mu ani žiadne pracovno-právne záväzky a ani z právnej úpravy nevyplývajú žiadne priame dopady identifikovania porušenia zákona inšpektorom práce na právne postavenie žalobcu. To sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní, ktorým bude udelená sankcia za potvrdené porušenie zákonných povinností. Až v takom konaní, bude môcť žalobca plne využiť svoje práva účastníka konania a rozporovať právny názor inšpektora práce na zistený skutkový stav, ktorý je sumarizovaný v Protokole v znení Dodatku č. 1 a 2, ktoré budú tvoriť podkladové rozhodnutia pre prípadné rozhodnutie u uložení pokuty. 32. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený pracovno-právny „nárok“ zamestnanca na odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku, ktorý mal byť „založený“ konštatovaním inšpektora práce v bode č. 9 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2, s uvedeným záverom žalobcu nemožno súhlasiť. Splnenie všetkých podmienok podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce na založenie nároku na predmetnú výšku odstupného nie je predmetom Protokolu, Dodatku č. 1, Dodatku č. 2. Jedine civilný súd môže skúmať splnenie týchto podmienok, pričom znenie § 193 a 194 Civilného sporového poriadku ponecháva žalobcovi dostatočný procesný priestor na prípadnú argumentáciu a využitie všetkých prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku podľa Civilného sporového poriadku na to, aby prípadne spochybnil nárok žalobcu, ktorý v správnej žalobe žalobca považuje za založený samotným Protokolom v znení Dodatku č. 1 a 2. Priamosť dopadu na právach žalobcu je vylúčená aj základnou podmienkou vo vzťahu k § 76 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorej musí dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz. Už aj splnenie tejto materiálnej podmienky súvisí s rozhodnutím zamestnávateľa, prípadne dohodou, a nie je priamym následkom konštatovania žalovaného v Protokole. Na základe vyššie uvedeného, nie je ani žalobcom tvrdený nárok na odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku priamym dopadom, ktorý by zasahoval do práva, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu spôsobom, v dôsledku ktorého by mal Protokol v znení Dodatku č. 1 a 2 nadobudnúť charakter opatrenia preskúmateľného v správnom súdnom konaní. 33. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol. 34. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 35. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam