Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7Sf/6/2024 0724100921 20. 07. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100921.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, zastúpený: Advokátska kancelária LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54 846 382, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31216-1/2024 zo dňa 11.04.2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 12.06.2024 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31216-1/2024 zo dňa 11.04.2024, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 580579/2023 zo dňa 30.11.2023 nasledovne: „vo výroku rozhodnutia zn. 580579/2023 zo dňa 30.11.2023 na str. 3 (text pod tabuľkou) a 4 (odsek 7) vypúšťa nasledujúci text: „CÚ Trnava z uvedeného dôvodu a zároveň po zápise do účtovnej evidencie dňa 30.11.2023 pod ev. č. 0580030300194 podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie oznamuje v zmysle čl. 102 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 ods. 1 písm. b) Colného zákona povinným dlžníkom: - právnickej osobe GO CARGO WORLDWIDE LTD, A. A., 1 A. B., C. & A., D., C. XXX, Veľká Británia, IČ DPH: G8210123192, EORI: GB210123192000 (ďalej len „účastník konania, deklarant alebo dlžník“), ktorá je kvalifikovaná ako dlžník v zmysle čl. 77 ods. 3, prvá veta Colného kódexu Únie, podľa ktorého je dlžníkom deklarant, - a právnickej osobe Douane spol. s r.o., Mliečany 61,929 01 Dunajská Streda - SR, IČO: 36232319, IČ DPH a EORI: SK202Q197069 (ďalej len „účastník konania, colný zástupca alebo dlžník“), ktorá je kvalifikovaná ako dlžník v zmysle čl. 77 ods. 3, tretia veta Colného kódexu Únie, podľa ktorého je dlžníkom osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé v prípade, ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, dodatočné dovozné platby v celkovej výške XX.XXX,XX EUR (slovom: pätnásťtisícpäťstodeväťdesiatsedem eur a dvadsaťpäť eurocentov), pozostávajúce zo sumy dovozného cla (A00) vo výške X.XXX,XX EUR a sumy dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") (B00) vo výške
XX.XXX,XX EUR. Dovozná platba vznikla dlžníkovi podľa čl. 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu prepustenie do voľného obehu na podklade RvCK a to podľa čl. 77 ods. 2 Colného kódexu Únie v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia CV dňa 12.11.2018. Colný úrad Trnava v zmysle čl. 84 Colného kódexu Únie určuje zodpovedných za zaplatenie dovoznej platby v celkovej výške XX.XXX,XX EUR obidvoch účastníkov konania, t.j. osobu deklaranta a osobu colného zástupcu, a to ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov.“ a „Dodatočne vymeranú sumu dovoznej platby v celkovej výške XX.XXX,XX EUR sú podľa čl. 108 ods. 1 Colného kódexu Únie uvedený dlžníci povinní zaplatiť do 10 kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia (doručenia tohto rozhodnutia) na účet CÚ Trnava č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený v F. G. s uvedením variabilného symbolu platby: XXXXXXXXXX.“ a nahrádza ho textom „CÚ Trnava z uvedeného dôvodu a zároveň po zápise do účtovnej evidencie dňa 30.11.2023 pod ev. č. 0580030300194 podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie oznamuje v zmysle čl. 102 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 ods. 1 písm. b) Colného zákona povinnému dlžníkovi: - a právnickej osobe Douane spol. s r.o., Mliečany 61,929 01 Dunajská Streda - SR, IČO: 36232319, IČ DPH a EORI: SK202Q197069 (ďalej len „účastník konania, colný zástupca alebo dlžník“), ktorá je kvalifikovaná ako dlžník v zmysle čl. 77 ods. 3, tretia veta Colného kódexu Únie, podľa ktorého je dlžníkom osoba, ktorá poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto údaje nie sú pravdivé v prípade, ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, dodatočné dovozné platby v celkovej výške XX.XXX,XX EUR (slovom: pätnásťtisícpäťstodeväťdesiatsedem eur a dvadsaťpäť eurocentov), pozostávajúce zo sumy dovozného cla (A00) vo výške X.XXX,XX EUR a sumy dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") (B00) vo výške XX.XXX,XX EUR. Dovozná platba vznikla dlžníkovi podľa čl. 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu prepustenie do voľného obehu na podklade RvCK a to podľa čl. 77 ods. 2 Colného kódexu Únie v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia CV dňa 12.11.2018.“ a „Dodatočne vymeranú sumu dovoznej platby v celkovej výške XX.XXX,XX EUR je podľa čl. 108 ods. 1 Colného kódexu Únie uvedený dlžník povinný zaplatiť do 10 kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia (doručenia tohto rozhodnutia) na účet CÚ Trnava č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený v F. G. s uvedením variabilného symbolu platby: 0030300194.“ 2. Žaloba bola podpísaná osobou H. I. E., pričom bola touto osobou aj elektronicky podaná – z č. l. 19 súdneho spisu vyplýva (jedná sa o potvrdenie o odoslaní podania), že odosielateľom bol H. I. E.. 3. Tunajší súd výzvou č. k. 7Sf/6/2024-24 zo dňa 03.07.2024 vyzval žalobcu k tomu, aby v lehote 10 dní od doručenia doručil správnemu súdu originál listinného plnomocenstva, overenú kópiu listinného plnomocenstva alebo plnú moc prevedenú z listinnej podoby do elektronickej podoby zaručenou konverziou. 4. Žalobca podaním zo dňa 15.07.2024 doručil správnemu súdu (i) originál plnej moci zo dňa 21.05.2024, ktorým žalobca splnomocnil právneho zástupcu a (ii) zároveň poverenie zo dňa 21.05.2024, ktorým Advokátska kancelária LWL s.r.o. poverila H. I. E. – advokátskeho koncipienta, aby podal žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 5. Správny súd na základe doručenej žaloby a listín, ktoré advokát doručil správnemu súdu na základe uznesenia zistil, že samotnú žalobu v zastúpení advokáta elektronicky podpísal a podal na správny súd advokátsky koncipient. Advokátsky koncipient bol pritom podľa obsahu doručeného poverenia splnomocnený advokátom len na samotné podanie žaloby, pričom oprávnenie podpísať žalobu z poverenia advokátskemu koncipientovi nevyplývalo. II.
6. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 7. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 8. Podľa § 49 ods. 3 SSP, advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom. 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50. III. 11. Správny súd uvádza, že v rámci preskúmavania podmienok konania, ktoré správny súd podľa § 97 SSP uskutočňuje z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania, bola pred správny súd nastolená otázka prípustnosti žaloby, ktorá má zásadný vplyv pre ďalší postup v konaní, keďže žalobu (elektronicky) podpísala za splnomocneného advokáta, teda prevzala zodpovednosť za spísanie žaloby svojím podpisom, osoba v postavení advokátskeho koncipienta. Koncipientovi jednak oprávnenie na podpis žaloby nevyplývalo z doručeného poverenia a jednak správny súd musel posúdiť aj súlad, či samotný podpis žaloby advokátskym koncipientom je v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 SSP, keďže povinnosť povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby (čo preukazuje podpis osoby na žalobe). 12. Pre komplexnosť posúdenia otázky zastúpenia žalobcu advokátom v správnom súdnictve správny súd uvádza zo staršej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pre poukaz aj na historický výklad), kedy konanie v rámci správneho súdnictva bolo upravené podľa piatej hlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), že z nej vyplýva: „v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy žalobca musí byť zastúpený advokátom (pokiaľ zákon výslovne neustanovil, že také zastúpenie sa nevyžaduje). Zastúpenie advokátom v tomto konaní znamená, že v konaní pred súdom - osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom SAK ako advokát. Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve preto nemôže byť aplikované ustanovenie § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Ustanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. primerané použitie ustanovení prvej časti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. ani § 25, neprichádza v úvahu“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/6/2011 zo dňa 31.05.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/30/2014 zo dňa 18.06.2015). 13. Správny súd uvádza, že podľa právnej úpravy § 250a OSP musel byť žalobca zastúpený advokátom pokiaľ nemal právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde konal, pričom z tejto povinnosti existovali výluky pre konkrétne typy konaní, na ktoré sa povinné právne zastúpenie v rámci správneho súdnictva nevzťahovalo. Uvedenou rozhodovacou činnosťou sa preto v rámci konania vo veciach správneho súdnictva vylúčila aplikácia § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého sa advokát mohol dať v konaní zastupovať advokátskym koncipientom. Súčasná právna úprava podľa § 49 ods. 1 SSP povinnosť povinného právneho zastúpenia legislatívne precizovala a doplnila, že povinné právne zastúpenie advokátom sa vzťahuje aj na samotné spísanie žaloby. Aj samotná dôvodová správa k § 49 ods. 1 SSP uvádza, že „navrhované ustanovenie nadväzuje na doterajší § 250a OSP.“ Citovaná
rozhodovacia činnosť týkajúca sa výkladu uvedeného ustanovenia OSP je preto aplikovateľná aj na posudzovanú vec a jej súčasný skutkový a právny stav. 14. Dôvodová správa k samotnému § 49 ods. 1 SSP ďalej uvádza, že „zásadne sa ponecháva obligatórne právne zastúpenie žalobcu. Zvýrazňuje sa, že žaloba má byť podaná (spísaná) už priamo advokátom, resp. práva znalou osobou. V správnom súdnictve je totiž značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto je pre rozhodovanie správneho súdu určujúci práve obsah žaloby (rozsah a dôvody), pričom samotné zastupovanie na pojednávaní je v podstate sekundárne.“ Z dôvodovej správy je preto zrejmá príčinná súvislosť medzi spísaním žaloby advokátom (práva znalou osobu) za účelom naplnenia všetkých obsahových a kvalitatívnych náležitostí správnej žaloby. 15. Pre účely posúdenia nastolenej právnej otázky správny súd zobral na zreteľ najmä aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 3/2025 zo dňa 23.06.2025 (ďalej len „uznesenie ÚS SR“), v ktorom došlo k zjednoteniu odlišných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa prípustnosti autorizovania dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom zamestnanca advokáta (advokátskym koncipientom, resp. administratívnym zamestnancom advokáta). Správny súd len pripomína, že úprava povinnosti povinného právneho zastúpenia v rámci dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a povinného právneho zastúpenia v rámci podania správnej žaloby (§ 49 ods. 1 SSP) je v princípe identická, keďže aj správna žaloba, ako aj dovolanie musia byť spísané advokátom. Tu považuje správny súd za potrebné dodať, že v rámci jedného právneho poriadku nie je možné, aby sa pojem povinné právne zastúpenie alebo princíp, že určitý typ podania (či už správna žaloba alebo dovolanie) musí byť spísané len advokátom, vykladali odlišným spôsobom iba preto, že ide o úpravu v inom procesnom predpise v konaní pred súdmi. Týmto spôsobom by došlo k narušeniu zásady vnútornej jednoty a bezrozpornosti právneho poriadku (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.01.2019, bod 99 nálezu, príp. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 129/16 zo dňa 07.03.2017). 16. Ústavný súd Slovenskej republiky v relevantnej časti vyššie uvedeného uznesenia konštatoval, že „účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 429 ods. 1 CSP je zabezpečenie odbornosti podaní (a to všetkých podaní dovolateľa, nielen dovolania) predkladaných v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Právna úprava explicitne vyžaduje spísanie dovolania advokátom, teda subjektom, ktorého úlohou je zabezpečiť požadovanú kvalitu podaní. Okolnosť, kto spísal dovolanie, však, prirodzene, nemožno overiť so 100 % istotou (nemožno napríklad vylúčiť, že na koncipovaní dovolania sa podieľal advokátsky koncipient), preto dostatočne spoľahlivým ukazovateľom, že dovolanie je výsledkom činnosti advokáta, je práve opatrenie dovolania podpisom advokáta, čím dochádza z jeho strany k prevzatiu zodpovednosti za to, že dovolanie spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel § 429 ods. 1 CSP. Uvedenej úvahe nechýba prijateľná racionalita a logika v uvažovaní. Preto ju nemožno vyhodnotiť ako prejav svojvôle predstavujúcej pre ústavný súd podstatné kritérium pri testovaní ľudskoprávnej udržateľnosti právnych záverov a rozhodnutí všeobecných súdov. Advokáti sú podľa § 82l ods. 3 zákona o súdoch povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať advokáta v zmysle § 23 zákona o e-Governmente predstavujú dostatočnú garanciu, že pôvodcom elektronického dokumentu (v tomto prípade dovolania) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky, z ktorej bol dokument odoslaný, a teda že podmienka spísania dovolania advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP je splnená. Právna úprava však nebráni tomu, aby dovolanie opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou advokáta bolo z jeho elektronickej schránky odoslané zamestnancom advokáta, ktorému advokát oprávnenie na prístup a disponovanie s jeho elektronickou schránkou udelil v zmysle § 13 ods. 6 a 7 zákona o e-Governmente. Znenie § 429 ods. 1 CSP je formulované jasne, jednoznačne, nevytvára priestor na vznik nejasností. Jeho uplatnenie spočívajúce v požiadavke, aby dovolanie odoslané z elektronickej schránky advokáta podpísal práve advokát, nie jeho splnomocnený zamestnanec, neobmedzuje neprimerane základné právo dovolateľa na súdnu ochranu. Povinnosť opatrenia dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (resp. pečaťou) samotného advokáta nepredstavuje neodôvodnené a neprimerané sťaženie prístupu dovolateľa k súdu a je racionálnou požiadavkou zabezpečujúcou overenie totožnosti pôvodcu dovolania.“
17. Správny súd zároveň berie na zreteľ rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 10Sžfk/82/2019), ktorá uvádza, že „hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.“ V danom prípade bola ale predmetom posúdenia odlišná skutková situácia, kedy žalobca až potom, čo bol na to súdom vyzvaný, dodatočne doručil plnú moc na zastupovanie v konaní pre konkrétneho advokáta. Krajský súd následne žalobu odmietol z dôvodu, že plná moc udelená advokátovi bola doručená súdu až po podaní žaloby a zároveň z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Odstrániteľnosť podmienky zastúpenia advokátom pri spísaní žaloby však nemožno generalizovať v absolútnom význame, čo nie je nijako bližšie zdôvodnené ani v spomenutom rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a to najmä nie z dôvodu znenia samotného § 49 ods. 1 druhá veta SSP. Navyše považoval správny súd za potrebné uviesť, že až uvedeným uznesením ÚS SR došlo k právnemu ustáleniu konkrétnej otázky, ktorej obsahom bola polemika o oprávnenosti advokátskeho koncipienta podpísať procesný úkon, ktorý podľa príslušných zákonných ustanovení je oprávnený vyhotoviť (spísať) a podpísať len advokát. Závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú pre daný skutkový stav jednoznačné, naproti všeobecnému záveru o odstrániteľnosti procesnej podmienky spísania žaloby advokátom citovanému v rozsudku kasačného súdu, ktorý nie je aplikovateľný na tento prípad, kedy po výzve advokáta tento v podstate vedome verifikoval súdu spísanie/podpísanie žaloby koncipientom. Inými slovami je možné konštatovať, že závery citovanej a zjednotenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky sú spôsobilé usmerniť závery kasačného súdu o odstrániteľnej podmienke konania, ak správna žaloba nebola spísaná advokátom, hoc aj znenie § 49 ods. 1 SSP je pomerne jednoznačné. 18. V posudzovanej právnej veci bola síce žaloba podaná pod hlavičkou advokáta spolu so splnomocnením, avšak z týchto listín vyplynulo, že správna žaloba nebola (elektronicky) podpísaná splnomocneným advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý naviac nedisponoval oprávnením na jej podpis, pretože takéto oprávnenie koncipientovi z poverenia nevyplývalo. Správny súd preto obdobne ako Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení ÚS SR dospel k záveru, že zo strany advokáta nedošlo k prevzatiu zodpovednosti za to, že správna žaloba spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel § 49 ods. 1 SSP. Podpísanie žaloby koncipientom nedáva preto dostatočnú garanciu že pôvodcom elektronického dokumentu (žaloby) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky, z ktorej bol dokument odoslaný. 19. V uvedenej súvislosti považoval správny súd za potrebné len doplniť, že samotným uznesením tunajšieho súdu, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie podania (viď bod 3 tohto uznesenia vyššie), mal správny súd za cieľ odstrániť neúplnosť žaloby, keďže nebolo zrejmé, aká osoba ju za advokáta podpísala (keďže v závere žaloby bol uvedený len podpis nejakej osoby bez uvedenia jej vzťahu k žalobcovi či advokátskej kancelárii). Až na základe odpovede advokáta bolo zistené, že žaloba bola od počiatku podpísaná a pravdepodobne aj spísaná len koncipientom. Túto skutočnosť už správny súd ďalej nemal povinnosť odstraňovať, keďže sám advokát potvrdil podpísanie, a teda spísanie žaloby koncipientom, a teda žalobu by už nebolo možné dodatočne konvalidovať jej opätovným podpísaním zo strany osoby v postavení advokáta zapísaného v zozname Slovenskej advokátskej komory. Navyše správny súd len dodáva, že na advokáta sa nevzťahuje poučovacia povinnosť súdu podľa § 26 ods. 1 SSP, a teda správny súd ho nebol povinný poučovať o povinnostiach zastúpenia vyplývajúcich z § 49 SSP, či opätovne ho vyzývať na splnenie povinnosti spísania žaloby advokátom, resp. na prehodnotenie podania správnej žaloby koncipientom. 20. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, a teda, že žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol. 21. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP, ktorý jasne stanovuje, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žalobca bola odmietnutá a zároveň nevzhliadol žiaden dôvod na aplikáciu § 171 SSP. 22. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).