Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sa/6/2024 0724100648 25. 05. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100648.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou Správnemu súdu v Bratislave dňa 23.04.2024 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanej, ako orgánu príslušnému konať, povinnosť konať a rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 29.12.2023 o priznanie starobného dôchodku. 2. Z príloh pripojených k žalobe vyplýva, že žalobca podal dňa 09.03.2024 žalovanej sťažnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej žalobca namietal nečinnosť žalovanej, a to preto, lebo žalovaná nevydala vo veci jeho žiadosti zo dňa 29.12.2023 rozhodnutie, pričom lehota na vydanie rozhodnutia podľa jeho názoru uplynula 28.02.2024. 3. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá popísala vývoj konaní vo veci starobného dôchodku žalobcu, pričom zdôraznila, že vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/70/2013 z 30. apríla 2014, nie je oprávnená konať a rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu. Nie je dôvod preto namietať jej nečinnosť vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku žalobcu na starobný dôchodok, navyše za stavu, keď mu na jeho opakované žiadosti o vrátenie nároku na starobný dôchodok a spätné vyplatenie a opakované sťažnosti, poskytuje vysvetlenie o aplikovanej právnej úprave zdôrazňujúc záväznosť právneho názoru kasačného súdu vyjadreného vo vyššie uvedenom rozsudku. Zároveň poukázala na početné konania prebiehajúce pred správnym súdom týkajúce sa namietanej nečinnosti žalovanej v konaniach o iných žiadostiach žalobcu o priznanie nároku na starobný dôchodok. 4. Žalobca v replike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe a zotrval na podanej žalobe. Žiadal rozhodnúť v zmysle petitu jeho žaloby. 5. Žalovaná dupliku nepodala. 6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 9. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 10. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 11. Správny súd konštatuje, že z tvrdení žalobcu ako aj z pripojených príloh a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou z 29.12.2023 požiadal žalovanú o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 22.09.2003. Žalovaná žalobcovu žiadosť zo dňa 29.12.2023 vybavila tak, že ju listom F. XXX XXX XXXX X, BA-6305/2024, 212-3/2024-BA zo dňa 05.02.2024 postúpila Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GRZVJS“) na ďalšie konanie. O postúpení žiadosti žalobcu zo dňa 29.12.2023 žalovaná vyrozumela žalobcu listom č. XXXXXXXXXXX zo dňa 05.02.2024. 12. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na obsah podanej žaloby, správny súd ustálil, že žalobca sa domáha prieskumu namietanej nečinnosti žalovanej, ktorá má spočívať v nekonaní a nerozhodnutí o žalobcovej žiadosti zo dňa 29.12.2023 o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 22.09.2003 a to napriek skutočnosti, že bol písomne oboznámený s dôvodom jej nekonania listom z 05.02.2024. Žalobca teda nesúhlasí so spôsobom vybavenia jeho žiadosti zo dňa 29.12.2023. 13. Správny súd v danej veci dospel k záveru, že boli splnené podmienky na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadal. Žalobca v žalobe a ani žalovaná vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadenie pojednávania. Žalobca síce v replike uviedol, že ak súd akceptuje jeho návrh, tak netrvá na verejnom konaní za jeho účasti a ak súd jeho návrh neakceptuje, tak trvá na verejnom konaní o jeho žalobe pre nečinnosť. Správny súd vychádzal z účelu pojednávania, ktoré slúži, aby účastníci mohli predniesť svoje argumenty, navrhnúť a vykonať dokazovanie predtým, ako súd rozhodne. Jeho účelom nie je zisťovať predbežný názor správneho súdu a až potom sa rozhodnúť, či trvať na ústnom prejednaní veci. Podmienené trvanie na pojednávaní, nevyjadruje jasný a nepodmienený úmysel zúčastniť sa pojednávania. Súd nemôže pred svojím rozhodnutím "oznamovať" účastníkovi, aký bude výsledok, aby si účastník mohol uplatniť alebo neuplatniť svoje procesné právo. Žiadosť o nariadenie pojednávania musí byť jasná, včasná a musí z nej byť zrejmý úmysel aby súd nariadil pojednávanie bez ohľadu na jeho meritórne závery resp. „predbežné právne posúdenie veci“. Žiadosť podmienená neúspechom v spore tieto atribúty nespĺňa a je preto procesne neúčinná, pretože je v rozpore so samotným účelom a povahou súdneho pojednávania. 14. Za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej moci administratívne konanie ani nezačal. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. 15. S účinnosťou od 01.07.2023 bola pôvodná definícia nečinnosti orgánu verejnej správy upravená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP doplnená o negatívny pojmový znak, ktorý predpokladá, že za nečinnosť, teda pasivitu orgánu verejnej správy, nemožno považovať stav, keď síce orgán verejnej správy nekoná, avšak iba za predpokladu, pokiaľ tomuto nekonaniu predchádzalo rozhodnutie alebo opatrenie z ktorého dôvod takejto mienenej pasivity orgánu verejnej správy vyplýva. Zároveň treba skúmať, či po vydaní
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Inými slovami, pokiaľ orgán verejnej správy účastníka administratívneho konania upovedomí o dôvodoch, prečo v administratívnom konaní nekoná alebo nepokračuje a to osobitne vydaným rozhodnutím alebo opatrením, nemôže sa zo strany orgánu verejnej správy jednať o nečinnosť. Žalobca má v takom prípade totiž možnosť domáhať sa priamo prieskumu týchto individuálnych správnych aktov a to prostredníctvom na to prislúchajúcich druhov správnych žalôb podľa SSP, t. j. iných ako žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Správny súd dodáva, že pri tomto type správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je priestor pre vyhodnocovanie, či žalovaný orgán verejnej správy postupoval správne, keď žiadosť žalobcu zo dňa 29.12.2023 postúpil GRZVJS ako orgánu vecne príslušnému. Správny súd by prekročil svoje limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 16. Nová právna úprava definičných znakov nečinnosti má, okrem iného, za následok zjednodušenie posudzovania a rozhodovania o namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože pokiaľ žalobca sám v podanej žalobe poukáže na skutočnosť, že ho orgán verejnej správy upovedomil o dôvodoch, prečo nekoná, a opatrenie alebo rozhodnutie pripojí ku správnej žalobe (prípadne jeho existenciu správny súd overí z administratívneho spisu) správny súd v zásade nemá inú možnosť ako konštatovať, že minimálne ku dňu vydania rozhodnutia alebo opatrenia obsahujúceho dôvody nekonania orgánu verejnej správy nebol orgán verejnej správy nečinný. Správnemu súdu preto postačuje posúdiť, či sa od vydania rozhodnutia alebo opatrenia podstatne nezmenili okolnosti. 17. Pod podstatnou zmenou okolností možno rozumieť akékoľvek okolnosti, ktoré majú za následok, že primárne (formálne) zákonne konštatované nekonanie orgánu verejnej správy sa zmení na nečinnosť. Bude sa však jednať skôr o výnimočné prípady, kedy už samotné rozhodnutie alebo opatrenie odôvodňujúce nekonanie orgánu verejnej správy predpokladá, že situácia sa môže buď samotným plynutím času alebo pričinením žalobcu, či iných subjektov, zmeniť tak, že dôvod nekonania dodatočne odpadne. Ako príklad môže správny súd uviesť prerušenie konania pre existenciu určitej prekážky, ktorá pokiaľ dodatočne odpadne (čím sa podstatne zmenia okolnosti) a orgánu verejnej správy v ďalšom konaní nič neprekáža, ak v primeranej lehote nezvolí vhodný procesný postup alebo nevydá nerozhodnutie, dopúšťa sa nečinnosti. 18. S konkretizáciou na prejednávanú vec má nekonanie žalovanej o žalobcovej žiadosti zo dňa 29.12.2023 o priznanie starobného dôchodku pôvod v jej vecnej nepríslušnosti na vybavenie takejto žiadosti, čo vyplýva z listu adresovaného žalobcovi dňa 05.02.2024. Z uvedeného je zrejmé, že nekonanie nemá iba prechodnú povahu a v zásade nie je možné, aby sa okolnosti týkajúce sa jej vecnej nepríslušnosti na vybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 29.12.2023 akokoľvek plynutím času zmenili. V danom prípade teda správny súd nezistil podstatnú zmenu okolností na ktoré pamätá § 3 ods. 1 písm. d) druhá časť vety za bodkočiarkou SSP. Napokon, ani žalobca v podanej žalobe netvrdil skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako podstatnú zmenu okolností majúcich za následok, že žalovaná je nečinná. 19. Správny súd teda ustálil, že v predmetom prípade nemožno konštatovať nečinnosť žalovanej spĺňajúcu definíciu podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, keďže žalovaná žalobcu listom zo dňa 05.02.2024 upovedomila, prečo o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29.12.2023 nekoná a nebude o nej rozhodovať. Skutočnosť, že žalobca bol zo strany žalovanej o spôsobe vybavenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29.12.2023 postúpením GRZVJS vyrozumený, žalobca nerozporuje. Žalobca v zásade brojí práve voči spôsobu vybavenia jeho žiadosti, teda voči postúpeniu žiadosti o priznanie starobného dôchodku GRZVJS, avšak takýto postup nemôže byť predmetom preskúmania v rámci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 242 a nasl. SSP. 20. Keďže namietaná nečinnosť žalovanej nespĺňa definičné znaky nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP a teda žalovaná sa nedopustila nečinnosti, správny súd žalobu podľa § 249 SSP zamietol. 21. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 22. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaná bola v konaní úspešná z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré jej v tomto
konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovanej ako orgánu štátnej správy, by jej bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanej podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje, že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovanou ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadala priznať) preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).