Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sa/8/2024 0724100626 31. 07. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100626.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X/X, C. XX D., E. E., zastúpený advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19.04.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v ten istý deň, sa žalobca domáhal určenia, že skončený zásah Ministerstva vnútra SR vykonaný prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „PZ“) do integrity žalobcu, ktorý spočíval v tom, že Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom príslušníkov PZ dňa 22.02.2024 asi o 15.30 hod. v reštaurácii F. A. & A. E. na G. X/X, G. použilo voči žalobcovi donucovanie prostriedky, hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, bol nezákonný. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2024 v reštaurácii F. A. & A. E. na G. X/X, G., ku nemu prišli nejakí jemu neznámi ľudia. Následne bez akejkoľvek prechádzajúcej výzvy jeden z nich udrel obuškom do oka, načo žalobca spadol na zem. Žalobcu zrazu začalo byť viacero maskovaných mužov, pričom výkrik polícia počul až keď ležal na zemi. Následne bol žalobca na zemi týmito osobami spútaný, a naďalej kopaný až do bezvedomia. Z bezvedomia sa zobudil až v ambulancii záchrannej zdravotnej služby. Žalobca neskôr zistil, že mu polícia počas zásahu rozbila prístroj na podporu dýchania. Ambulancia záchrannej zdravotnej služby žalobcu odviezla do Univerzitnej nemocnice Bratislava Nemocnica akademika H. I. na vyšetrenie. V nemocnici žalobcovi diagnostikovali zlomeninu VI. IX. a X. rebra. Žalobca ďalej uviedol, že o dôvodoch zásahu polície voči jeho osobe nemal informácie, pričom dôvody zásahu mu nie sú do dnes známe. Po zásahu polície dňa 22.02.2024 mu nebol poskytnutý tlmočník ani právna pomoc. Počas pobytu v nemocnici žalobca musel nosiť putá, ktoré boli príliš tesné a vadili pri vyšetrovaní alebo pri použití WC. Žalobca strávil noc v nemocnici, a na druhý deň potom, čo k žalobcovi prišiel právnik a polícia s tlmočníkom, bol žalobca prepustený s dodatkom, že došlo k omylu. Žalobca zároveň dodal, že dňa 22.02.2024 a ani dňa 23.02.2024 nebol informovaný o svojich právach ani o dôvode zásahu. 3. Žalobca ďalej uviedol, že pred zásahom príslušníkov PZ sa nedopúšťal žiadneho protiprávneho konania, a preto neboli naplnené zákonné podmienky použitia donucovacích prostriedkov alebo hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany. Na základe uvedené je žalobca presvedčený, že zásah žalovaného proti žalobcovi bol nezákonný, a preto sa domáha určenie nezákonnosti skončeného zásahu, a to z dôvodu ďalšieho uplatňovania náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 z. z.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.10.2024 uviedol, že s ohľadom na konanie viacerých verejných kultúrnych podujatí, verejných športových podujatí a zhromaždení dňa 22.02.2024 v Bratislavskom kraji, sa dňa 20.02.2024 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „KR PZ v Bratislave“) uskutočnilo zasadnutie koordinačného orgánu. Súčasťou programu zasadnutia bola aj obrazová prezentácia získaných informácií k pripravovaným podujatiam prezentovaných 4. operatívnym oddelením odboru kriminálnej polície KR PZ v Bratislave. Obsahom prezentácie bola aj získaná kriminálna informácia k osobe žalobcu, ktorý sa mal dňa 22.02.2024 zúčastniť športového podujatia, a to aj napriek udelenému zákazu pobytu na území mesta Bratislava, a zákazu účasti na verejných podujatiach na území Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č. k. 0T/214/2019 zo dňa 19.09.2019, bol žalobcovi uložený trest zákazu pobytu na území mesta Bratislava a trest zákazu účasti na verejných podujatiach na území Slovenskej republiky, pričom tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.09.2019. Predmetná informácia o možnom porušení zákazov uložených súdom zo strany žalobcu, a to jeho účasťou na predmetnom podujatí, bola opakovane v rámci inštruktáže pred samotným bezpečnostným opatrením prezentovaná určenému okruhu vyčlenených policajtov. Dňa 22.02.2024 v čase od 15.30 hod. bolo na OR PZ Bratislava III vykonané bezpečnostné opatrenie, počas ktorého v čase 17.20 hod. v reštaurácii „F. A. & A. E.“, G. X/X, G. bol hliadkou PZ podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzený na osobnej slobode žalobca pre podozrenie zo spáchania prečinu „marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Žalovaný zároveň uviedol, že pri obmedzení osobnej slobody bol žalobca vyzvaný, aby si ľahol na zem, pričom policajt voči žalobcovi za týmto účelom použil hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/1993 Z. z. Následne policajt žalobcu položil na zem a súčasne s kolegami žalobcovi chceli založiť putá. Žalobca na použité donucovacie prostriedky kládol intenzívny aktívny odpor, a to v podobe vytrhnutia svojich rúk z použitých hmatov, snahou pretáčania sa telom, kedy zapájal aj svoje nohy, odstrkovaním rúk zakročujúcich policajtov a rovnako sa žalobca snažil vložiť si ruky pod telo a zhodiť zo seba zakročujúcich policajtov. Vzhľadom na situáciu a aktívny odpor žalobcu boli voči žalobcovi použité ďalšie hmaty a chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 171/1993 Z. z. príslušníkmi PZ, kedy použitím uvedených donucovacích prostriedkov po prekonaní odporu žalobcu spacifikovali, a následne použili voči žalobcovi putá podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru pod J.: B./K. bolo dňa 22.02.2024 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin „marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pričom trestné stíhanie bolo začaté obmedzením osobnej slobody podozrivej osoby A. A. podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Zároveň dňa 22.02.2024 v čase okolo 20.30 hod. sa na obvodné oddelenie PZ Bratislava Nové Mesto – východ, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III dostavil advokát žalobcu, pričom poverenému príslušníkovi PZ do spisového materiálu doložil uznesenie Mestského súdu Bratislava I pod spisovou značkou B3-6Nt/6/2023 zo dňa 19.09.2023, bez vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým bolo upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu na území hlavného mesta SR Bratislavy ako aj od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach na území Slovenskej republiky. K právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia pod spisovou značkou B3-6Nt/6/2023 sa v tom čase právny zástupca žalobcu vyjadriť nevedel. Následne lustráciou povereného príslušníka dňa 22.02.2024 prostredníctvom Registra doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí k uzneseniu Mestského súdu Bratislava I pod spisovou značkou B3-6Nt/6/2023 bola zistená informácia, že ku dňu 22.02.2024 nie je k predmetnému rozhodnutiu evidovaná doložka právoplatnosti/ vykonateľnosti. Poverený príslušník PZ zároveň prostredníctvom služobnej linky kontaktoval trestnú kanceláriu Mestského súdu Bratislava I za účelom zabezpečenia uznesenia pod spisovou značkou B3-6Nt/6/2023 zo dňa 19.09.2023 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom pracovníčka Mestského súdu Bratislava I v rozhovore uviedla, že doposiaľ v uvedenom uznesení nebola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom ďalej uviedla, že pohľadá potvrdenie o doručení uznesenia a následne právoplatnosť a vykonateľnosť na uznesení vyznačí a zašle na služobný email povereného príslušníka PZ. Uznesenie pod spisovou značkou B3-6Nt/6/2023 zo dňa 19.09.2023 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 02.02.2024 bolo následne poverenému príslušníkovi PZ doručené. Z dôvodu hospitalizácie žalobcu obmedzeného na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku v zdravotníckom zariadení Univerzitnej nemocnice Bratislava - Kramáre, bol žalobca zadržaný postupom podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku až dňa 23.02.2024 v čase o 15.00 hod. a v čase o 15.20 hod. za prítomnosti tlmočníka z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a naopak vypočutý v procesnom postavení zadržaného podozrivého. Následne ihneď po skončení výsluchu bol v čase o 16.00 hod. podľa § 85 ods. 4 Trestného poriadku žalobca zo zadržania prepustený.
6. Podľa žalovaného obmedzenie osobnej slobody žalobcu postupom podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku vychádzalo z aktuálne známeho stavu veci: zákaz pobytu na území mesta Bratislava a zákaz účasti na verejných podujatiach na území Slovenskej republiky, čo vyplývalo aj z odpisu z registra trestov zo dňa 23.02.2024, a teda žalobca už svojou prítomnosťou na území Slovenskej republiky a zámerom zúčastniť sa športového podujatia napĺňal skutkové znaky prečinu § 348 ods. 1 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené informácie ako aj správanie žalobcu pred zákrokom, keď nerešpektoval výzvy polície, a následne aj kládol intenzívny aktívny odpor, ktorý prerastal do ohrozenia zakročujúcich policajtov je možné konštatovať, že bola dodržaná zásada proporcionality nevyhnutného zásahu do ľudských práv za účelom dosiahnutia cieľu, ktorý sa služobným zákrokom sledoval a vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že žalobcovi vznikla bezdôvodná ujma na právach, tak ako to mylne namieta žalobca. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhol správnemu súdu, aby žalobu zamietol. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nedostatok informácií alebo chýbajúce informácie nemôžu ospravedlniť zásah do práv žalobcu na jeho osobnú slobodu. Podľa žalobcu je zrejmé, že dňa 22.02.2024 neexistoval zákonný dôvod na zadržanie osoby žalobcu, a teda už len iniciovanie a príprava zadržania žalobcu boli nezákonné. Nezákonný zásah voči žalobcovi pokračoval zásahom polície voči osobe žalobcu a zásahom do jeho práv na nedotknuteľnosť a osobnú slobodu, taktiež zásahom do osobnostných práv na ochranu života a zdravia použitím donucovacích prostriedkov a použitím hmatov, chvatov, úderov a kopov bez toho, aby sa žalobca dopúšťal protiprávneho konania alebo poskytol inú zámienku na použitie donucovacích prostriedkov. Žalobca zároveň poprel tvrdenia žalovaného a uviedol, že nemal dôvod neuposlúchnuť výzvy polície, prípadne klásť aktívny odpor, nakoľko si bol vedomý toho, že sa nedopustil žiadneho priestupku alebo trestného činu. 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.08.2025 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že príslušníci polície postupovali v súlade so zákonom o policajnom zbore a Trestným poriadok, keď zadržali osobu žalobcu podľa § 85 ods. 2 Trestného, ktorá bola na základe zabezpečených informácií a dovtedy známych informácií dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) a písm. i) Trestného poriadku. Žalovaný zároveň dodal, že preventívne opatrenia zo strany polície, monitorovanie žalobcu ako záujmovej osoby a jeho následné zadržanie z dôvodu podozrenia, že svojou plánovanou účasťou na futbalovom podujatí a pobytom na území Bratislavy sa môže dopúšťať trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, boli plne v súlade so zákonom. 9. Žalovaný ďalej poukázal aj na skutočnosť, že PZ je súčasťou verejnej správy, nie je však orgánom štátnej správy. Jeho primárnou úlohou je podľa zákona č. o policajnom zbore 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ochrana verejného poriadku, života, zdravia a majetku fyzických osôb a ochrana majetku právnických osôb. Napriek tomu plní úlohy štátnej správy podľa osobitných prepisov. Osobitne štátnu správu vykonávajú často výkonom dozoru, ako aj individuálnou rozhodovacou činnosťou, ktorá predstavuje priamy výkon štátnej správy. Podľa žalovaného fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy a či príslušníci policajného zboru v rámci svojej pôsobnosti vystupujú ako správny orgán. Žalovaný zároveň dodal, že samotné zadržanie žalobcu ako aj následne uskutočňované úkony boli súčasťou formalizovaného postupu OČTK v rámci trestného konania v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu, a nie ich postupom ako orgánu verejnej správy. Výsledkom bolo rozhodnutie OČTK o nevznesení obvinenia žalobcovi a následne zastavení trestného stíhania vedeného vo veci. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že nie je daná právomoc správneho súdu vo veci a konanie je potrebné zastaviť.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“), trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. 18. Podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy. 19. Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. 20. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého iného zásahu žalovaného, spočívajúceho v použití donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany zo strany príslušníkov PZ voči žalobcovi a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť, pretože preskúmavanie postupu príslušníkov PZ pri výkone úkonov podľa trestného poriadku, nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom.
21. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje za podmienok ustanovených zákonom ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak tieto boli porušené alebo priamo dotknuté iným zásahom orgánu verejnej správy. Iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu bolo preto potrebné v danej veci posúdiť, či napadnutý postup (konanie) žalovaného prostredníctvom príslušníkov PZ pri použití donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany voči žalobcovi, bol vôbec postupom orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. 22. Správny súd po preskúmaní danej veci zistil, že napadnutý postup, resp. konanie žalovaného spočívajúce v použití donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany zo strany príslušníkov PZ voči žalobcovi dňa 22.02.2024, bolo konaním príslušníkov PZ, ktoré nastalo a malo priamu súvislosť s úkonmi vykonávanými podľa trestného poriadku v rámci prebiehajúceho trestného konania. Správny súd mal v danej veci za preukázané, že Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru pod J.: B./K. bolo dňa 22.02.2024 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin „marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pričom toto trestné stíhanie bolo začaté práve predmetným obmedzením osobnej slobody žalobcu ako podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. V danom prípade je teda nesporné, že príslušníci PZ vystupovali vo vzťahu k žalobcovi v postavení orgánov činných v trestnom konaní, teda orgánov ktoré vykonávali úkony podľa Trestného poriadku. Ak príslušník PZ koná v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom, a preto aj prípadné vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov) možno preskúmať iba podľa Trestného poriadku, a nie v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalovaný prostredníctvom príslušníkov PZ v danom prípade teda nekonal v postavení orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom napadnutý postup žalovaného, vykonaný prostredníctvom príslušníkov PZ voči žalobcovi pri plnení úkonov podľa Trestného poriadku v rámci prebiehajúceho trestného konania, nie je iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a to z dôvodu absencie postavenia žalovaného, ako orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. A preto v danom prípade nie je prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého postupu žalovaného v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý postup žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol. 24. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 25. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 26. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
28. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, a bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania, a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.