Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/8/2024 0724100352 30. 09. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100352.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 6. decembra 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. decembra 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „ZSP“) zamietla žalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z XX. XXXXXXXX XXXX. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu bolo nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Prvostupňový orgán vychádzal zo skutočnosti, že žalobca dosiahol dôchodkový vek XX. XXXXXXXX XXXX, pričom k tomuto dňu mal získať 2892 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 7 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12. septembra 2023 mal preukázané, že žalobcovi bola na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1979 do 28. septembra 1981 a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 30. septembra 1981 do 31. marca 2011. S poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení skonštatoval, že sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. 2. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 14. februára 2024, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
3. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh administratívneho konania, dospejúc k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Skonštatoval, že žalobca k XX. F. 2023 (kedy dosiahol dôchodkový vek) získal 7 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Na nárok na dôchodok mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Poukázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12. septembra 2023, z ktorého má vyplývať, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1979 do 28. septembra 1981 a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 30. septembra 1981 do 31. marca 2011. Prezentoval následne názor, že z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy nebola zhodnotená. Nakoľko žalobca nevykonával dobu služby colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“). Inak bolo rozhodnuté len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu na ktoré mal žalobca poukazovať, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde podľa názoru druhostupňového orgánu o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas žalobu z 21. februára 2024 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z nej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Považoval právne posúdenie veci žalovanou za rozporné s § 65 ods.1 ZSP, nezodpovedajúce skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Poukázal, že dosiahol dôchodkový vek dňa 28. februára 2023 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 39 rokov a 165 dní (7 rokov a 337 dní + 31 rokov a 188 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 7 rokov a 337 dní, z ktorej vychádzala žalovaná pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok podľa § 65 ZSP. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobca tiež poukázal, že nemôže byť sporné, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako aj nemôže byť sporné, že žalovaná pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia nepostupovala v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok. Považoval právny názor žalovanej za rozporný s § 274 ZSP ako aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. Bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie. Žalobca podporoval svoj právny názor rozsudkami NS SR sp. zn. 7So/138/2011 ako aj sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých v žalobe aj citoval. Žalobca následne v žalobe uviedol ďalšie rozsudky NS SR, ktoré sa majú týkať rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, ako aj rozsudky krajských súdov. Bol preto toho názoru, že žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ustanovenie § 274 ZSP a nedá sa z neho odvodzovať iný spôsob posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z
toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti. Považoval preto za nesprávny záver žalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 31. mája 2024 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zhrnula priebeh administratívneho konania, pričom žalobné námietky považovala za totožné s dôvodmi žalobcovho odvolania. Zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedený v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Uviedla, že v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u iných poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Záverom skonštatovala, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov (získal 7 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému dôchodkového poistenia), a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne. 6. Žalobca vo svojej replike z 10. decembra 2024 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje rozhodnutia žalovanej za nezákonné. Poukázal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu prax NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná podľa názoru žalobcu prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bol žalobca poistencom sociálnej poisťovne. Prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Poukázal, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. 7. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 12. Podľa § 65 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 13. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) Poznámka pod č. 55) odkazuje na § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. Poznámka pod č. 2) odkazuje na zákon č. 328/2002 Z.z. 14. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 17. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 18. Na pojednávaní účastníci konania (resp. ich zástupcovia) vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca žalobcu dal do pozornosti súdu rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2023 z 5. júna 2024 a žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej oboch stupňov a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa žalovanej považovala rozhodnutia oboch stupňov za správne a žiadala žalobu zamietnuť. 19. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z XX. XXXXXXXX XXXX. 20. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely nároku na výsluhový dôchodok do obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a následného určenia jeho sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd z obsahu spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného
dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1979 do 28. septembra 1981 a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 30. septembra 1981 do 31. marca 2011, nakoľko uvedená doba bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, ako má vyplývať z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12. septembra 2023. Zároveň žalobca službu colníka nevykonával vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií). Žalovaná dospela k záveru, že sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 7 rokov a 337 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 21. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 22. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 23. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia teda vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 24. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (resp. aj policajta, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 9So/214/2008), publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 25. Pokiaľ žalovaná zastávala názor, že rozsudky NS SR ohľadom započítania obdobia výkonu služby (v danom prípade colníka) do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II.
kategórie mala vplyv na nárok na znížený dôchodkový vek, žiada sa uviesť nasledovné. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 26. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 27. Aj v ďalšom rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019 Najvyšší súdu SR uviedol, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný“ (obdobne aj bod 30 rozsudku NSS SR sp. zn. 6Ssk/18/2025 z 29. mája 2025: „V závere možno prisvedčiť názoru správneho súdu, že pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí odôvodňovala nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, potom tieto ňou uvádzané dôvody nemajú oporu v právnej úprave. V tu prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. kategórie funkcií, alebo II. kategórie funkcií v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného dôchodku nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol daný v prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu“; taktiež pozri aj rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/7/2023 z 5. júna 2024 v bode 21, z ktorého vyplýva, že § 274 zákona o sociálnom poistení je pre posúdenie započítania doby služby v prejednávanej veci nerelevantný, keďže neobsahuje podmienky jej započítania do obdobia dôchodkového poistenia, lebo pojednáva o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zákona o sociálnom zabezpečení a to skorší dôchodkový vek alebo porovnanie súm starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení; otázky započítania obdobia služobného pomeru posudzoval podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 uvedeného zákona). 28. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „zbierka“), sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom, správny súd poukazuje na bod 11 uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pod R 71/2018), podľa ktorého „za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali“ (obdobne v oblasti správneho súdnictva vo vzťahu k pojmu
„ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu“ pozri bod 46 rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2021 sp. zn. 1Sžrk/4/2020). Žalovaná sa preto mylne v prejednávanom prípade domnieva, že sa na ňu nevzťahujú uvádzané rozhodnutia NS SR a NSS SR (ktoré nepovažovala za ustálenú rozhodovaciu prax z dôvodu ich nepublikovania v zbierke), lebo v danom prípade otázka započítania doby služby predstavuje v zmysle vyššie uvedenej definície jednoznačne ustálenú rozhodovaciu prax NSS SR (predtým NS SR). 29. Možno preto zhrnúť, že vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (s nárokom na zníženie dôchodkového veku) so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné preto zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 30. Z týchto dôvodov je nesprávny právny záver žalovanej, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby. Napadnuté rozhodnutie malo za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 31. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala teda Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, a to tak obdobie získané vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktoré mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 32. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie trpiace rovnakými vadami, z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 33. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 34. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).