Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/7/2024 0724100350 10. 06. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100350.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom so sídlom Záhradnícka 104151/27, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 7. februára 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 7. februára 2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 6. novembra 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. novembra 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) zamietla podľa § 60, § 65 a § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok z 18. septembra 2023, ktorý žiadala priznať od 25. júla 2023. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne bolo nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Prvostupňový orgán vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek 25. júla 2023, pričom k tomuto dňu získala 4777 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 32 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. E.- X/XXXX-XX z 2. mája 2016 mal preukázané, že žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. marca 2016 podľa ustanovenia § 143, § 58, § 81 a § 83 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002“). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu služby od 15. februára 1990 do 31. decembra 1999 a doba výkonu služby od 1. januára 2000 do 29. februára 2016 v III. pracovnej kategórii. S poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií a bol jej priznaný výsluhový dôchodok od 1. marca 2016, na ktorého nárok jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.
2. Na odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 7. februára 2024, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. 3. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh administratívneho konania, dospejúc k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Poukázal na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX zo dňa 2. mája 2016, z ktorého vyplýva, že žalobkyni bol od 1. marca 2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu služby od 15. februára 1990 do 31. decembra 1999 v III. pracovnej kategórii a doba výkonu služby od 1. januára 2000 do 29. februára 2016 v III. pracovnej kategórii. Prezentoval následne názor, že z dôvodu, že žalobkyňa v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií a bol jej priznaný výsluhový dôchodok od 1. marca 2016, na nárok ktorého jej bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do III. pracovnej kategórie, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení doba služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok doba služby, v rozsahu 26 rokov a 81 dní nebola žalobkyni hodnotená. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok žalobkyne na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“). Inak bolo rozhodnuté len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Uzavrel, že žalobkyňa nesplnila jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, a preto jej žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. II. Správna žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podala žalobkyňa včas žalobu a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 5. Rozhodnutia oboch stupňov považovala za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ich arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Namietala, že pri rozhodovaní o zamietnutí jej žiadosti žalovaný nepostupoval v súlade nielen s Dohovorom č. 128, zákonom o sociálnom poistení, ale ani so zákonom č. 328/2002 Z. z., resp. nezohľadnil ustálenú judikatúru súdov vzťahujúcu sa na predmetné právne vzťahy. Bola toho názoru, že splnila obe podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to dôchodkový vek a aj poistnú dobu minimálne 15 rokov. Dala tiež do pozornosti, že v prípade zamietnutia jej žiadosti sa s ňou zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnená len z dôvodu, že získala dávku v osobitnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), no nezískala ju v systéme všeobecnom (podľa zákona o sociálnom poistení). Poukázala, že sa žiadosťou domáhala priznania starobného dôchodku za odpracované roky (tzv. časť civilnú) v trvaní 13 rokov a 32 dní ako doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (a jeho predchodcov), ktorá jej nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Žalovaná pri rozhodovaní nezohľadnila a nepostupovala v súlade právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zaujal v obdobnej sociálnej veci, a nevychádza z čl. 30 ods. 1 listiny a čl. 39 ústavy. Podľa tohto ustanovenia občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t. j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej
republiky, až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb poistenia za službu z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. 6. Svoju argumentáciu následne podporila poukazom a citáciou z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/21/2015, sp. zn. 9So/137/2016, sp. zn. 9So/74/2014, ), ako aj dala do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 36/95, I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 192/06) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Sžo 195/2010) k princípu právnej istoty. Taktiež poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky k poradiu použitia výkladových metód (III. ÚS 341/07, IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/069). 7. Žalobkyňa preto prezentovala názor, že žalovaná mala v jej dávkovej veci sociálneho poistenia pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a príslušnými zákonmi a tento krátiť primerane k dobe trvania jej služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku, a nie jej vôbec dôchodok nepriznať či žiadosť zamietnuť. Poukázala tiež na to, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (profesionálnych hasičov) bolo až do 31. decembra 2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení). Príslušník tohto zboru (profesionálny hasič) a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do 31. decembra 2007 odvádzali poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky (starobný dôchodok) do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ktoré po schválení zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1. januára 2008) zostali naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. odvedené poistné nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako predpokladal novelizovaný zákon. Podľa žalobkyne z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná mala na vznik jej nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31. decembra 2007 tak, ako to vyplýva aj z § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (vzhľadom na skutočnosť, že disponuje odvedenými poistnými odvodmi), ale aj dobu trvania služobného pomeru, t. j. od vzniku do skončenia služobného pomeru, tzn. že sa zhodnocuje celková doba dôchodkového poistenia. Pokiaľ žalovaná poukazuje na § 274 zákona č. 261/2003 Z. z. žalobkyňa v tejto súvislosti poznamenala, že sa vo svojej žiadosti nedomáhala priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií (čo odôvodňuje žalovaná v napadnutom rozhodnutí), ale z dôvodu, že podľa jej názoru splnila dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tzn. minimálne potrebných 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a dovŕšila fyzický vek ustanovený v § 65 ods. 2 tohto zákona. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 15. apríla 2024 navrhla súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a v plnom rozsahu odkázala na právne posúdenie nároku žalobkyne vo veci starobného dôchodku uvedené v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej. 9. Žalobkyňa vo svojej replike zo 4. októbra 2024 zotrvala na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, tieto zopakovala a doplnila o citáciu z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/22/2015 z 28. júna 2016. 10. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV.
Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) 15. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) Poznámka pod č. 55) odkazuje na § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. Poznámka pod č. 2) odkazuje na zákon č. 328/2002 Z.z. 16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 17. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 20. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
21. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok z 18. septembra 2023. 22. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely nároku na výsluhový dôchodok do obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a následného určenia jeho sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd z obsahu spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobkyni nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu služby od 15. februára 1990 do 31. decembra 1999 a doba výkonu služby od 1. januára 2000 do 29. februára 2016, nakoľko uvedená doba bola žalobkyni zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý jej bol priznaný od 1. marca 2016 rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. E./XXXX-XX z 2. mája 2016 podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods.1, § 143ac ods. 1 písm. a), § 58, § 81 ods. 3 písm. a) a § 83 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. a žalobkyňa nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaná dospela k záveru, že sa táto doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 32 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 23. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 24. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 25. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. teda neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 26. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (resp. aj policajta, tiež hasiča/záchranára) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 9So/214/2008), publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 27. Pokiaľ žalovaná zastávala názor, že rozsudky NS SR ohľadom započítania obdobia výkonu služby policajta (hasiča/záchranára) do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie mala vplyv na nárok na znížený dôchodkový vek, žiada sa uviesť nasledovné. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 28. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 29. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné preto zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 30. Z týchto dôvodov je nesprávny právny záver žalovanej, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby. Tento záver nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a rovnako nesprávny je odkaz na § 255 ods. 5 resp. § 60 ods. 2 ZSP pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového poistenia. Napadnuté rozhodnutie malo za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 31. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala teda Sociálna poisťovňa žalobkyni zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, a to tak obdobie získané vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktoré jej bola poskytnutá dávka výsluhového
zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobkyni by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 32. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie trpiace rovnakými vadami, z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 33. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 34. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).