Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/8/2024 0724100349 18. 08. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100349.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Volek s. r. o., so sídlom Ulica Spartakovská 6457/1, 917 01 Trnava, IČO: 56 538 731, konajúcej prostredníctvom JUDr. Tomáša Voleka, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./G./H. zo dňa 11.01.2024 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. F./G./H. zo dňa 11.01.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č. G./XXXX/XXXXX zo dňa 24.08.2023 a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 28.06.2023 požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletej dcéry A. H. B. z dôvodu potreby pomáhať dcére pri všetkých bežných činnostiach pre jej zdravotné postihnutie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. G./XXXX/XXXXX zo dňa 24.08.2023 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobkyne, podanej dňa 28.06.2023 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je maloletá A. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V komplexnom posudku č. G./G.-X zo dňa 21.08.2023 (ďalej len „komplexný posudok zo dňa 21.08.2023“) bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy u maloletej dcéry žalobkyne je 80% podľa prílohy č. 3, časť VI. bod 3. písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri zhodnotení a posúdení zdravotného stavu maloletej posudkový lekár vychádzal z odborných lekárskych nálezov. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy je výrazné obmedzenie zraku pre vrodené poruchy oboch očí. V komplexnom posudku zo dňa 21.08.2023 bolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rozsahu 1020 hodín a 30 minút. Posudzovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa posudku nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a je odkázaná na sprievodcu. Z komplexného
posudku zo dňa 21.08.2023 vyplýva, že maloletá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch: príprava jedla, nakupovanie, dorozumievanie: písanie, čítanie, pomoc pri akútnom ochorení, premiestňovanie pri voľnočasových aktivitách, vzdelávacích, občianskych a rodinných aktivitách. Je teda odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby najmä pri zabezpečovaní orientácie, komunikácie a pri niektorých sebaobslužných úkonoch. Stupeň odkázanosti bol stanovený na stupeň III. na základe dosiahnutých 75 bodov podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“). V posudku bolo konštatované, že zo záverov lekárskej posudkovej činnosti, sociálnej posudkovej činnosti a z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že maloletá aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby do takej miery, aby bol podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickou osobou odkázanou na opatrovanie, a preto peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. 3. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.09.2023 uviedla, že nesúhlasí so záverom, že maloletá nie je odkázaná na opatrovanie. Posudkový lekár mal, vzhľadom na zdravotný stav maloletej a skutočnosť, že absolvovala desiatky operačných zákrokov vo Veľkej Británii, pri hodnotení jej zdravotného stavu prizvať za účelom komplexného posúdenia zdravotného stavu minimálne špecializovaných lekárov a pediatra, a to nielen vo forme oboznámenia sa so zdravotnou dokumentáciou. Podľa žalobkyne bolo potrebné vykonať aj osobné posúdenie zdravotného stavu maloletej za účasti uvedených lekárov. Vzhľadom na vek maloletej mal posudkový lekár vykonať aj pohovor s rodičmi maloletej, ktorý zabezpečujú starostlivosť o ňu a vedia, ako sa zhoršený zdravotný stav maloletej prejavuje a aké dôsledky má na jej každodenné fungovanie. Vyslovila pochybnosť o správnosti diagnostického hodnotenia z hľadiska komplexnosti a úplnosti. Žalobkyňa zabezpečila preklady dvoch lekárskych správ, ktoré priložila k odvolaniu. Z prepúšťacej správy maloletej z nemocnice v Manchestri vo Veľkej Británii vyplýva výpočet všetkých diagnóz maloletej, zistených pri vyšetreniach a operáciách maloletej. Závery týchto správ žiadala zohľadniť. Podľa názoru žalobkyne je možné hodnotiť jednotlivé úkony sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/208 Z. z. len za súčasného pohovoru s maloletou a s rodičmi maloletej. Nie je postačujúce oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou a len na jej základe rozhodnúť, ktoré úkony dokáže maloletá urobiť samostatne a ktoré nie. Jediný rozhovor, ktorý bol realizovaný so žalobkyňou a maloletou, bol vykonaný zamestnankyňou správneho orgánu v rozsahu približne 10 minút, pričom z neho nebola vyhotovená žiadna zápisnica ani zvukový záznam. Rozhovor nepokryl všetky úkony sebaobsluhy a nebol realizovaný za účasti posudkového lekára, ktorý podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ani z tohto rozhovoru nevychádzal. Vykonané bodové hodnotenie podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. považovala žalobkyňa za nesprávne, príliš formalistické, neobsahujúce odôvodnenie, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri určení počtu bodov za jednotlivé úkony sebaobsluhy. Žalobkyňa následne opísala vo vzťahu k jednotlivým hodnoteným oblastiam podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., akú pomoc maloletá potrebuje pri vykonávaní úkonov v nich uvedených. Prvostupňové rozhodnutie považovala za nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. F./G./H. zo dňa 11.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletej dcéry žalobkyne a vydal dňa 21.12.2023 komplexný posudok č. F./G., I. J. XXXX/XXXXXX (ďalej len „komplexný posudok zo dňa 21.12.2023“). Podľa komplexného posudku zo dňa 21.12.2023 je miera funkčnej poruchy maloletej dcéry žalobkyne 80% podľa prílohy č. 3, časť VI, bod 3 písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z. z. a maloletá dcéra žalobkyne sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V tom čase 15-ročná maloletá je sledovaná oftalmológom pre vrodenú vývojovú chybu zraku – dysgenéza predného segmentu oboch očí a vrodený glaukóm (laserovo ošetrené) so stratou zorného poľa, so zodpovedajúcim ovplyvnením sebaobslužných schopností, bez akýchkoľvek riadne dokumentovaných mentálnych a pohybových deficitov. Posudkový lekár uviedol, že lekárska posudková činnosť podľa zákona č. 447/2008 Z. z. vychádza z nálezov špecialistov, ktoré posudkový lekár zhodnotí s prihliadnutím na sociálnu posudkovú činnosť. Zákon č. 447/2008 Z. z. nepozná inštitút konziliárneho vyšetrenia posudkovým lekárom za prítomnosti špecialistov. Posudkový lekár nestanovuje diagnózu, ale mieru funkčnej poruchy, vychádzajúc z nálezov špecialistov dokladovaných k posúdeniu. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti vyšetrenia špecialistom, pri stanovovaní miery funkčnej poruchy sa opieral o tieto nálezy a nemusel žiadať nálezy iných špecialistov. Vzhľadom na dokladované
nálezy a sociálny posudok forma osobnej asistencie vytvára významné predpoklady pre ďalšie už nezávislé fungovanie maloletej. Na základe predložených lekárskych správ a správy zo psychologického vyšetrenia dospel posudkový lekár k záveru, že maloletá dcéra žalobkyne nie je odkázaná na opatrovanie, pretože na základe dosiahnutých 50 bodov bola zaradená do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. (stravovanie a pitný režim - 0 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra – 5 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva – 5 bodov, osobná hygiena – 5 bodov, celkový kúpeľ – 5 bodov, obliekanie a vyzliekanie – 0 bodov, zmena polohy, sedenie, státie – 10 bodov, pohyb po schodoch – 5 bodov, pohyb po rovine – 5 bodov, orientácia v prostredí – 0 bodov, dodržiavanie liečebného režimu – 0 bodov, potreba dohľadu – 10 bodov). Zo sociálnej posudkovej činnosti správneho orgánu prvého stupňa vyplynulo, že maloletá býva s rodinou v rodinnom dome, navštevuje základnú školu v Jablonici, má individuálny študijný plán, trikrát týždenne s ňou matka cestuje do školy a späť autobusom, s dcérou sa doma učí. Pre zrakové postihnutie dcéra používa senzor hladiny, lupu a bielu paličku. Podľa vyjadrenia matky maloletá potrebuje pomoc pri dorozumievaní, pohybuje sa v sprievode inej osoby a s pomocou bielej paličky. Nie je orientovaná ani v domácom prostredí, na toaletu potrebuje sprievod, pomoc inej osoby potrebuje aj pri stravovaní, obliekaní, celkovej hygiene a dodržiavaní liečebného režimu. Pomoc pri uvedených úkonoch sebaobsluhy a starostlivosť o domácnosť zabezpečuje matka. Po preskúmaní spisovej dokumentácie posudkový lekár odvolacieho orgánu zmenil stupeň odkázanosti na opatrovanie zo stupňa III. a stupeň IV. Vzhľadom na uvedený záver nebol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý. Žalovaný na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že maloletá dcéra žalobkyne nespĺňa kritérium odkázanosti na opatrovanie, ktorým je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. stupeň V. alebo VI. podľa osobitného predpisu (§ 49 ods. 10 a Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.). Na základe uvedených skutočností peňažný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku zo dňa 21.12.2023 navrhovaný. K námietkam žalobkyne bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že žalobkyňa nepožiadal o osobnú prítomnosť na posúdení zdravotného stavu jej maloletej dcéry. Podľa zákona č. 447/2008 Z. z. si posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru a v ostatných prípadoch môže vykonať posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. V tejto veci nemal posudkový lekár ústredia pochybnosti o správnosti nálezov špecialistov dokladovaných k posúdeniu, a preto sa pri stanovovaní miery funkčnej poruchy opieral o tieto nálezy a nemusel si dožiadať nálezy iných špecialistov. Posudkový lekár nestanovuje diagnózu, ale mieru funkčnej poruchy a pri jej stanovovaní vychádza z nálezov špecialistov, ktoré sú dokladované k posúdeniu. Názory a odporúčania odborných lekárov nie sú pre správny orgán záväzné pri jeho rozhodovacej činnosti. Lekár poskytujúci zdravotnú starostlivosť nie je oprávnený vyjadrovať sa k odkázanosti podľa zákona č. 447/2008 Z. z., túto kompetenciu má výlučne posudkový lekár. K námietke odkázanosti maloletej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na konkrétny peňažný príspevok sa pristupuje individuálne a zisťujú sa možnosti, ktoré fyzickej osobe ponúka prostredie, rodina. V predloženej zdravotnej dokumentácii nie je objektivizovaná potreba celodennej opatery podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný mal pri rozhodovaní dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom stave a poruchách maloletej, o možnostiach vykonávania sebaobslužných úkonov a o pomoci rodinných príslušníkov, ktoré potvrdili, že nie je odkázaná na opatrovanie. Uviedol, že záznam zo sociálnej posudkovej činnosti správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza v spisovej dokumentácii a žalobkyňa ho potvrdila svojim podpisom. Správny orgán prvého stupňa navrhol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom na osobnú asistenciu, ktorá by maloletej, aj s ohľadom na jej vek (v tom čase 15 rokov) vytvorila lepší predpoklad k samostatnému fungovaniu v ďalšom období života. Keďže podľa komplexného posudku vydaného odvolacím orgánom nie je maloletá odkázaná na opatrovanie, nebolo možné v podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie poskytnúť. II. Správna žaloba 5. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 20.02.2024. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) a § 191 ods. 1 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považovala žalobkyňa za prísne arbitrárne, formalistické a nepreskúmateľné, najmä vzhľadom na (i) absenciu relevantného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a rovnako prvostupňového rozhodnutia a (ii) formalistický prístup správnych orgánov k zadováženiu dostatočného
podkladu k vydaniu rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobkyne nespĺňa základnú funkciu presvedčivosti a úplnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sú na odôvodnenia rozhodnutí kladené z hľadiska aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 108/07, I. ÚS 108/07, II. ÚS 410/06), ale najmä Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26; Hadjianastassiou v. Grécko, § 33; Suominen v. Fínsko, § 37; 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007). Totožné požiadavky na presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia rozhodnutia sa vzťahujú nielen na rozhodnutia súdne, ale aj na rozhodnutia správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, preto považovala za neprimerane arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. 6. Žalobkyňa uviedla, že už v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutie poukazovala na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu odkázanosti maloletej dcéry žalobkyne na pomoc inej osoby pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo zdôvodnenie, prečo alebo akými úvahami správny orgán/posudkový lekár dospeli k záveru o určitom počte bodov za dotknutú kategóriu úkonov sebaobsluhy, resp. prečo boli udelené v danej výške. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevyjadril k uvedenej námietke nepreskúmateľnosti a napadnuté rozhodnutie v časti bodového hodnotenia úkonov sebaobsluhy nedostatočne odôvodnil. 7. Z aktualizovaného komplexného posudku vyplýva, že posudkový lekár pri hodnotení záverov použil lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii a zistené skutočnosti vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti a objektivizoval ich odbornými lekárskymi nálezmi. Ďalej však absentuje zdôvodnenie toho, prečo pri tej ktorej kategórii úkonov sebaobsluhy pristúpil k „udeleniu“ určitej výšky bodov, a prečo napr. nepristúpil k nižšiemu či vyššiemu obodovaniu. Posudzovanie odkázanosti maloletej dcéry žalobkyne na pomoc inej osoby pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy je ťažiskové z pohľadu identifikovania stupňa odkázanosti, a teda aj odkázanosti na opatrovanie. Preto je nevyhnutné, aby táto časť posudkovej činnosti a napadnutého rozhodnutia bola dostatočne zdôvodnená a preskúmateľná. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/17/2020 zo dňa 25.11.2020. 8. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (i) nevysporiadal s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, (ii) sám nedostatočne otázku posudzovania odkázanosti nedostatočne odôvodnil a (iii) z napadnutého rozhodnutia a komplexného posudku vyplýva, že posudkový lekár prehodnotil počet bodov oproti pôvodnému komplexnému posudku, pričom prišlo k zmene stupňa odkázanosti z III. na IV. stupeň. Žalovaný však ani túto zmenu žiadnym spôsobom nezdôvodnil – napadnuté rozhodnutie ani komplexný posudok nevysvetľujú, prečo prišlo k zmene bodového ohodnotenia, v čom videl žalovaný nesprávnosť pôvodného bodového ohodnotenia, a prečo ponechal ostatné bodové ohodnotenie nezmenené. Formalistické prebratie záverov posudkového lekára/komplexného posudku bez riadneho zdôvodnenia vytvára podľa žalobkyne priestor pre svojvôľu v bodovom ohodnotení, ktoré môže byť vykonané v podstate bez akejkoľvek kontroly, bez „hrozby“ vyvodenia zodpovednosti, keďže nie je možné prísť k vysvetleniu a k identifikovaniu myšlienkových úvah posudkového lekára. Tie nie sú nikdy zachytené, pričom nikto (okrem posudkového lekára) nevie, prečo boli jednotlivé úkony obodované tak, ako je uvedené v komplexnom posudku. 9. Poukázala na to, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Ak správny akt orgánu verejnej správy atribút preskúmateľnosti odôvodnenia nespĺňa, správny súd ho (či už vo forme rozhodnutia alebo opatrenia) nemôže preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci nemôžu proti nemu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, správny akt nemôže práve z tohto dôvodu obstáť. Povinnosťou správneho orgánu je v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a musia sa týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca. 10. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia je potrebné podľa žalobkyne vnímať aj v kontexte celkového prístupu správnych orgánov k zadovažovaniu dostatočného podkladu k vydaniu rozhodnutia. Už v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu uviedla,
že správny orgán mal pri zadovažovaní podkladov k posúdeniu zdravotného stavu z pohľadu hodnotenia miery funkčnej poruchy a odkázanosti využiť možnosť či už dožiadania iných lekárov (špecialisti, pediater), prípadne mal na posúdenie zdravotného stavu maloletej prizvať konziliárne pediatra a špecialistov. Skutočnosť, že zákon č. 447/2008 Z. z. nepozná inštitút konziliárneho vyšetrenia neznamená, že posudkový lekár nemá využiť všetky dostupné možnosti, akými môže objektivizovať zdravotný stav a najmä získať dostatočný podklad na hodnotenie funkčnej poruchy a miery odkázanosti. Tieto nálezy neposkytujú dostatočný objem informácií tak, aby bolo možné z nich vychádzať pri obodovaní úkonov sebaobsluhy. 11. Vo vzťahu k námietke uvedenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že posúdenie zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne nebolo vykonané v jej prítomnosti, žalobkyňa uviedla, že žalovaný ako odvolací orgán má podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) možnosť doplniť dokazovanie a má postupovať primerane podľa prvej až tretej časti. Nič nebránilo žalovanému, aby v rámci aktualizácie komplexného posudku vyhovel žiadosti žalobkyne uvedenej v odvolaní voči napadnutému rozhodnutie, v ktorom žiadala osobné posúdenie zdravotného stavu maloletej a vykonanie pohovoru s maloletou, a tiež vykonanie pohovoru s rodičmi maloletej, a to priamo posudkovým lekárom. Žalovaný mal tejto žiadosti vyhovieť s prihliadnutím na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., a to bez ohľadu na to, že k takejto žiadosti prišlo až v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu. 12. K uvedeniu žalovaného, že zo sociálnej posudkovej činnosti bol vyhotovený aj písomný záznam, ktorý je súčasťou spisu, žalobkyňa uviedla, že hodnotiť jednotlivé úkony sebaobsluhy je možné len za súčasného osobného pohovoru s maloletou a s rodičmi maloletej. Nepostačuje oboznámiť sa s zdravotnou dokumentáciou a na základe tejto rozhodnúť, ktoré úkony dokáže maloletá samostatne vykonávať a ktoré nie. Ide totiž o úkony v podstate každodennej sebaobsluhy, a teda je nevyhnutné, aby možnosť uskutočňovať tieto úkony bola hodnotená prísne individuálne, keďže u každej osoby sa jej diagnózy môžu v rámci každodenného fungovania prejavovať iným spôsobom. V prípade maloletej nemožno hovoriť o riadnom posúdení odkázanosti, keďže posudkový lekár, ktorý hodnotenie robil, nevykoval žiaden rozhovor s maloletou a jej rodičmi. Jediný rozhovor vykonala žalobkyňa so zamestnankyňou správneho orgánu, pričom tento rozhovor trval 10 minúť. V tomto rozhovore sa zamestnankyňa správneho orgánu pýtala niektoré otázky, ktoré sa môžu vzťahovať na jednotlivé úkony sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., avšak tento rozhovor v žiadnom prípade nepokryl každý jeden úkon sebaobsluhy, ktorý má byť podľa uvedenej prílohy hodnotený. Navyše, tento rozhovor neprebehol ani s posudkovým lekárom, t. j. posudkový lekár podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z tohto rozhovoru pri hodnotení odkázanosti nevychádzal. Na hodnotenie úkonov sebaobsluhy z pohľadu sociálnej posudkovej činnosti by bol potrebný oveľa dlhší rozhovor. Žalobkyňa v tom momente nemala vedomosť o tom, že tento rozhovor je kľúčový pre bodovanie jednotlivých úkonov sebaobsluhy. Ak by túto vedomosť mala, bola by sa komplexne a detailne vyjadrila ku každodennému fungovaniu maloletej dcéry a celej ich rodiny. 13. Žalobkyňa uzavrela, že z napadnutého rozhodnutia a z aktualizovaného komplexného posudku, resp. z prvostupňového rozhodnutia a z pôvodného komplexného posudku, má pocit, ako by jednotlivé úkony sebaobsluhy boli hodnotené absolútne svojvoľne, bez opory v zisteniach a v dôkazoch, pričom tieto závery absolútne nereflektujú na každodenné činnosti maloletej. Bodovanie odkázanosti by nemalo byť realizované pohľadom „činnosť by mohla zvládnuť sama“, ale pohľadom „činnosti nezvláda sama“. Podkladom na bodovanie by mal byť faktický stav, a nie domnienka posudkového lekára o tom, čo by hypoteticky mohla maloletá sama zvládnuť. Z lekárskych správ nevyplýva miera odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálna posudková činnosti (rozhovor v trvaní 10 minút) ani zďaleka nepokryla svojim obsahom jednotlivé úkony sebaobsluhy, ktoré sú hodnotené. Preto je podľa žalobkyne na mieste otázka, akými úvahami sa riadil žalovaný a posudkový lekár pri stanovení počtu bodov pri hodnotení odkázanosti na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 14. Vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe zo dňa 23.07.2024 žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
15. V úvode vyjadrenia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a zhrnul obsah a závery komplexného posudku zo dňa 21.12.2023, vrátane výsledkov sociálnej posudkovej činnosti. 16. K námietkam žalobkyne, týkajúcich sa arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že odkázanosť maloletej na opatrovanie pri úkonoch sebaobsluhy bola posudzovaná podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. pri nasledovných úkonoch: stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Na základe uvedených skutočností posudkový lekár konštatoval, že maloletá A. H. B. nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je IV (s počtom bodov 50) podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa 17.11.2023 uviedol ako hodnotil jednotlivé úkony podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., pričom uvedené hodnotenie je súčasťou ako komplexného posudku, tak aj preskúmavaného rozhodnutia. 17. K námietke, že došlo v odvolacom konaní k zmene stupňa odkázanosti maloletej bez bližšieho vysvetlenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa spolu s odvolaním predložila nové lekárske nálezy. Posudkový lekár žalovaného vychádzal pri vypracúvaní lekárskeho posudku zo dňa 17.11.2023 aj z lekárskych nálezov doplnených žalobkyňou, ktoré posudkový lekár úradu pri vypracúvaní posudku zo dňa 21.08.2023 nemal k dispozícii, čo spôsobilo zmenu stupňa odkázanosti na opatrovanie podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zo stupňa III. na stupeň IV. Uvedené konštatuje posudkový lekár úradu v dokumente Lekársky posudok - odvolanie zo dňa 16.10.2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu úradu č. G./G. na liste č. 7. Posudkový lekár úradu uvádza „dodatočne doložené lekárske nálezy nemenia pôvodne určenú mieru funkčnej poruchy, avšak vzhľadom k doloženej dokumentácii s popisom výrazne redukovaného zorného poľa úprava posudzovania odkázanosti FO na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy, zároveň boli rozšírené úkony osobnej asistencie.“ Z dôvodu, že posudkový lekár žalovaného posudzoval stupeň odkázanosti na základe všetkých lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii t. j. aj dodatočne doložených k odvolaniu, bol určený stupeň odkázanosti podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. na stupeň IV. 18. K námietke, že k posúdeniu zdravotného stavu maloletej z pohľadu hodnotenia miery funkčnej poruchy a odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bolo potrebné prizvať ďalších špecialistov či pediatra (prípadne konzílium) uviedol, s poukazom na § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa uvedeného zákona vykonáva posudkový lekár. Žalovaný poukázal na to, že už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z. nepozná inštitút konziliárneho vyšetrenia za prítomnosti špecialistov. Posudkový lekár nestanovuje diagnózu, ale mieru funkčnej poruchy. Pri stanovovaní miery funkčnej poruchy vychádza z nálezov špecialistov, ktoré sú dokladované k posúdeniu. Posudkový lekár žalovaného pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, zohľadnil všetky odborné nálezy nachádzajúce sa v príslušnej spisovej dokumentácii, pričom priamo v lekárskom posudku uviedol, že nemal pochybnosti o správnosti nálezov špecialistov, ktoré boli dokladované k posúdeniu, a preto sa pri stanovovaní miery funkčnej poruchy opieral o tieto nálezy. Žalovaný považuje námietku žalobkyne o nedostatočných podkladoch za nedôvodnú, a to s poukazom na vyjadrenie posudkového lekára, ako aj s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Žalobkyňa spochybňuje úplnosť dôkazov, ktoré do správneho konania sama predložila. Žalovaný poukázal na poučenie, ktoré je súčasťou administratívneho spisu úradu č. G./XXXX/XXXXX na listine č. 3, ktorým bola žalobkyňa poučená aj o svojich povinnostiach podľa § 57 zákona č. 447/2008 Z. z. 19. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný mal vyhovieť jej žiadosti o osobné posúdenie zdravotného stavu maloletej s prihliadnutím na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., a to bez ohľadu na to, že k takejto žiadosti prišlo až v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu, žalovaný uviedol, že podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je
potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, v zmysle ktorého v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu žiadala o osobné posúdenie zdravotného stavu maloletej a vykonanie pohovoru s maloletou. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa písomne nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a nakoľko posudkový lekár nemal dôvod postupovať podľa § 11 ods. 9 prvej vety zákona č. 447/2008 Z. z., vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby v súlade s § 11 ods. 9 druhej vety zákona č. 447/2008 Z. z. 20. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že úrad navrhol kompenzovať sociálne dôsledky, ktoré maloletej vznikajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, príspevkom na osobnú asistenciu, ktorý by maloletej vytváral podmienky pre jej nezávislosť pri bežných sebaobslužných denných činnostiach. S ohľadom na jej vek by jej osobná asistencia vytvorila lepší predpoklad k samostatnému fungovaniu v ďalšom období života. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania IV.1 Replika 21. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 10.09.2024 po zhrnutí priebehu administratívneho konania uviedla, že trvá na žalobnom návrhu. 22. Uviedla, že k jej námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí a o prísne formalistickom prístupe k skúmaniu potreby pomoci pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy sa reakcia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe obmedzuje len na konštatovanie, podľa akej právnej úpravy bolo postupované, a síce že bolo postupované podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Žalovaný len formalisticky zopakoval, ako boli úkony sebaobsluhy podľa uvedenej prílohy hodnotené, a s akým výsledným počtom bodov. 23. Žalovaný sa podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nevyjadril k námietke žalobkyne, podľa ktorej zo žiadneho rozhodnutia alebo lekárskeho posudku nie je zrejmé, ako dospel posudkový lekár k výške bodov pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosť, že posudkový lekár bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia zmenil výšku bodového ohodnotenia jednotlivých úkonov sebaobsluhy pri vypracovaní posudku na odvolacom orgáne. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, akú „moc“ má v rukách posudkový lekár – na prvom stupni bez relevantného zdôvodnenia udelil určitú výšku bodov, iný posudkový lekár na druhom stupni, opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, zmenil výšku bodového ohodnotenia, bez náležitého odôvodnenia. Berúc do úvahy aj časové limity posudkovej činnosti, ide podľa žalobkyne o systémový problém, na ktorý nemôže doplácať bežný človek. 24. Podľa žalobkyne hodnotenie potreby pomoci pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy u maloletej bolo vnímané a hodnotené z pohľadu „do akej miery by mohlo dieťa samostatne vykonávať určitý úkon sebaobsluhy“, a nereflektuje na skutočný reálny stav fungovania maloletej. Poukázala na rozdiel v tom, s čím a akú veľkú pomoc potrebuje maloleté dieťa a akú dospelý človek, čo nebolo reflektované a zohľadnené pri hodnotení úkonov sebaobsluhy. Maloleté dieťa s mierou funkčnej poruchy 80% pri jednom z najzávažnejších zdravotných postihnutí je odkázané na oveľa širšiu pomoc, ako bolo zhodnotené bodovým ohodnotením. 25. K vyjadreniu žalovaného k nedostatočnosti podkladov žalobkyňa uviedla, že nie je zrejmé, akú a či vôbec nejakú úlohu zohral osobný pohovor so žalobkyňou, ktorý bol vykonaný pracovníčkou správneho orgánu prvého stupňa. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že posudkový lekár pri bodovom ohodnotení jednotlivých úkonov sebaobsluhy vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie (aj keď pripustil, že dokumentácia od pediatria nie je kompletná, čo je logické vzhľadom na dlhodobý pobyt maloletej vo Veľkej Británii), otázkou zostalo, či vychádzal aj zo záverov osobného rozhovoru s matkou maloletej (žalobkyňou). Bodové ohodnotenie jednotlivých úkonov sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. nemôže byť založené len na zdravotnej dokumentácii. Zdravotná dokumentácia
nepokrýva a neobsahuje údaje o tom, ako dotknutá osoba zvláda a je schopná robiť jednotlivé úkony sebaobsluhy. To znamená, že buď je bodové ohodnotenie jednotlivých úkonov sebaobsluhy založené na vnímaní posudkového lekára, ktorý si na základe svojich skúsenosti, odborných znalostí dovolí vysloviť určitý záver o tom, čo dotknutá osoba zvláda, nezvláda, alebo zvláda s pomocou inej osoby, alebo zohľadňuje aj výstup z osobného pohovoru s matkou maloletej. Ak bol aj výstup z osobného pohovoru s maloletou podkladom na bodové ohodnotenie jednotlivých úkonov sebaobsluhy, v takom prípade podľa žalobkyne nemožno konštatovať, že pohovor bol vykonaný v dostatočnom rozsahu, aby sa riadne zistilo, v akom rozsahu potrebuje maloletá pomoc pri úkonoch sebaobsluhy. 26. Pokiaľ žalovaný uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu maloletej, a preto posudkový lekár nemal povinnosť pozvať maloletú na osobný pohovor, žalobkyňa poukázala na obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom navrhla osobné vyšetrenie a pohovor s maloletou a s jej rodičmi. Skutočnosť, že táto žiadosť nebola uvedená v osobitnom podaní, neznamená, že je možné ju ignorovať. Postoj žalovaného k uvedenej otázke len deklaruje prísne formalistický prístup žalovaného pri hodnotení skutkového stavu a argumentov žalobkyne. 27. Na záver uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na argumentácii a skutočnostiach uvedených v správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutia nie sú dostatočne, jasne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené, nespĺňajú požiadavky na presvedčivosť rozhodnutí správnych orgánov. Správne orgány pristúpili k hodnoteniu a vybaveniu žiadosti žalobkyne prísne formalisticky, nezohľadnili reálie každodenného života a fungovania maloletej. Z napadnutých rozhodnutí a posudkov nedostala žalobkyňa odpoveď na otázku, prečo boli niektoré úkony sebaobsluhy vyhodnotené ako úkony, ktoré zvláda maloletá vykonávať sama, príp. ktoré dokáže čiastočne sama vykonávať. Bodové ohodnotenie, a tomu zodpovedajúce konštatovanie o (ne)potrebe pomoci pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy totiž nereflektuje na faktický stav maloletej, a na jej každodenné fungovanie a vykonávanie jednotlivých činností sebaobsluhy. IV.2 Duplika 28. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.10.2024 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe zo dňa 23.07.2024 a žiada, aby správny súd žalobu zamietol. 29. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že posudkový lekár zmenil bodové ohodnotenie a stupeň odkázanosti bez relevantného odôvodnenia. Poukázal na vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.07.2024, v ktorom sa k predmetnej skutočnosti vyjadril a ktorého sa pridržiava. Žalobkyňa spolu s odvolaním predložila nové lekárske nálezy a posudkový lekár žalovaného vychádzal pri vypracúvaní lekárskeho posudku zo dňa 17.11.2023 aj z lekárskych nálezov doplnených žalobkyňou, ktoré posudkový lekár úradu práce pri vypracúvaní posudku zo dňa 26.07.2023 nemal k dispozícii, čo spôsobilo zmenu stupňa odkázanosti na opatrovanie podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. zo stupňa III. na stupeň IV. Po podaní odvolania na základe dodatočne doložených lekárskych nálezov posudkový lekár úradu práce prehodnotil stupeň odkázanosti podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. na stupeň IV. Uvedené konštatuje posudkový lekár úradu práce v dokumente Lekársky posudok - odvolanie zo dňa 16.10.2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu úradu č. G./G. na liste č. 7. Posudkový lekár úradu práce uviedol, že dodatočne doložené lekárske nálezy nemenia pôvodne určenú mieru funkčnej poruchy, avšak vzhľadom k doloženej dokumentácii s popisom výrazne redukovaného zorného poľa došlo k úprave posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy a zároveň boli rozšírené úkony osobnej asistencie. 30. K námietke žalobkyne, že nie je zrejmé, nakoľko bolo prihliadnuté na rozhovor matky so zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že posudkový lekár prihliada na sociálnu posudkovú činnosť (osobne sa jej nezúčastňuje), rozhodujúca je však lekárska posudková činnosť – dokladované odborné lekárske nálezy. Lekárska posudková činnosť v zmysle zákona 447/2008 Z. z. vychádza z nálezov špecialistov, ktoré posudkový lekár zhodnotí s prihliadnutím na sociálnu posudkovú činnosť. Posudkový lekár nestanovuje diagnózu, ale mieru funkčnej poruchy. Pri stanovovaní miery funkčnej poruchy vychádza z nálezov špecialistov, ktoré sú dokladované k posúdeniu. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti vyšetrenia špecialistom, a preto sa pri stanovovaní miery funkčnej poruchy opieral o tieto nálezy. Z doloženej dokumentácie tiež vyplynulo, že posudkový lekár si nemusel dožiadať nálezy iných špecialistov.
31. K nevykonaniu pohovoru s maloletou a jej rodičmi žalovaný uviedol, že žalobkyňa písomne nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a nakoľko posudkový lekár nemal dôvod postupovať podľa § 11 ods. 9 prvej vety zákona č. 447/2008 Z. z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby v súlade s § 11 ods. 9 druhej vety zákona č. 447/2008 Z. z. 32. Žalovaný uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. V. Konanie na správnom súde 33. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“ 34. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 35. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 36. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 37. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 38. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.08.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 39. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.“ 40. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby.“
41. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.“ 42. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.“ 43. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.“ 44. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 45. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.“ 46. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.“ 47. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie je osobou, ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu, a fyzická osoba ju opatruje po jej návrate zo školského zariadenia alebo zo školy.“ 48. Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.“ 49. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.“ 50. Podľa prílohy č. 3 časti VI. zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa miery zníženia zrakovej ostrosti s korekciou, rozsahu zorného poľa, hĺbkového videnia, okulomotoriky, slzenia, citlivosti na prach, na svetlo, ochorenia očných adnexov a adaptácie.“ 51. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Zdravotná posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 21 a 22, na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom (ďalej len "posudzujúci zdravotnícky pracovník").
52. Podľa ustanovenia § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.“ 53. Podľa ustanovenia § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.“ 54. Podľa ustanovenia § 49 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 55. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 56. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 57. Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávaní nezúčastnili, hoci im bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené pri dodržaní lehoty na prípravu na pojednávanie podľa § 108 ods. 3 SSP. Právny zástupca žalobkyne dodatočne, dňa 24.08.2026, zaslal správnemu súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18.08.2026 s uvedením, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania resp. navrhujú, aby bolo pojednávanie vykonané v ich neprítomnosti. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 18.08.2026 uviedla, že žalovaný zotrváva na svojich písomných vyjadreniach, žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 58. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nároku na peňažný príspevok na opatrovanie maloletej dcéry žalobkyne. Dcéra žalobkyne je nesporne ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy 80 %. Spornou skutočnosťou bolo, či je odkázaná na opatrovanie, teda či bola splnená druhá podmienka na priznanie tohto príspevku (§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). 59. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. odkazuje, je § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z., pričom stupňu odkázanosti V. alebo VI. zodpovedá priemerný denný rozsah 8 až 12 hodín resp. viac ako 12 hodín odkázanosti na pomoc inej osoby. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie vyžaduje aktívnu pomoc alebo aktívny dohľad pri bežných sebaobslužných úkonoch, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít, ktoré vzhľadom na svoje postihnutie nevie zvládnuť sama. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. sa dosiahnuté body v prvom až dvanástom bode prílohy č. 3 tohto zákona sčítajú. Stupeň odkázanosti sa určí na základe celkového počtu bodov, a to v stupňoch I. až VI. 60. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý sa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. vypracúva
na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a na základe posudkového záveru zo sociálnej posudkovej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.. Súčasťou lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. sú závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Posudzovanie odkázanosti je aj súčasťou sociálnej posudkovej činnosti podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z., a preto je súčasťou aj posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa konštantnej judikatúry lekárske posudky a komplexné posudky predstavujú dôležitý podklad v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný a následne v prípade podania žaloby aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ, či ich komplexne zohľadňujú a či sú preskúmateľné. Komplexný posudok je zdrojom skutkových zistení. Úlohou orgánov verejnej správy je následne zistený skutkový stav podradiť pod príslušné ustanovenia zákona a vyvodiť z nich záver vyjadrený vo výroku rozhodnutia. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňujú, alebo či nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 7Ssk/7/2022 zo dňa 24.08.2022). 61. Z predloženého administratívneho spisu zistil správny súd nasledujúce skutočnosti: - žalobkyňa podala dňa 28.06.2023 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá bola odôvodnená tým, že jej maloletá dcéra potrebuje pomoc vo všetkých bežných činnostiach ako obliekanie, umývanie, jedenie, podávanie liekov, kúpanie, česanie, chodenie za pomoci matky, návšteva lekárov a všetky bežné činnosti, pretože je nevidiaca (má glaukóm); - následne bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 21.08.2023, číslo: G./XXXX/XXXXX-X, ktorým bola stanovená miera funkčnej poruchy u maloletej 80 % podľa prílohy č. 3, časť VI., bod 3. písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. a v rámci ktorého boli navrhnuté kompenzácie v oblasti mobility a orientácie – peňažný príspevok na osobnú asistenciu pri premiestňovaní pri voľnočasových aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách a rodinných aktivitách v rozsahu 365 hodín ročne, v oblasti komunikácie - peňažný príspevok na osobnú asistenciu pri dorozumievaní (písaní a čítaní) v rozsahu 365 hodín ročne, v oblasti sebaobsluhy - peňažný príspevok na osobnú asistenciu pri premiestňovaní pri príprave jedla 182 hodín a 30 minút ročne, nakupovanie 52 hodín ročne a pomoc pri akútnom ochorení 56 hodín ročne; - rozhodnutím zo dňa 24.08.2023, číslo: G./XXXX/XXXXX, správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 28.06.2023 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletá; - proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 20.09.2023; - žalovaný vydal komplexný posudok zo dňa 21.12.2023, číslo: F./G., č. z. 2023/224323, v ktorom boli v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy navrhnuté rovnaké kompenzácie ako v komplexnom posudku zo dňa 21.08.2023; - žalovaný dňa 11.01.2024 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.08.2023. 62. Pre odstránenie pochybností správny súd uvádza, že žalobkyňa k žalobe priložila prvostupňové rozhodnutie s dátumom vydania 05.09.2023. V administratívnom spise sa nachádza prvostupňové rozhodnutie s dátumom vydania 24.08.2023. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že nejde o dve rozdielne rozhodnutia, ale o jedno prvostupňové rozhodnutie, pričom pri jeho odosielaní žalobkyni ako účastníčke správneho konania došlo zrejme k chybe v písaní. Ako správny dátum vydania prvostupňového rozhodnutia ustálil správny súd, aj na základe vyjadrenia žalovaného na pojednávaní, deň 24.08.2023. Dátum 05.09.2023 obsahuje doložka o autorizácii pevne pripojená k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 24.08.2023, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. V kópii prvostupňového rozhodnutia, ktorú súdu predložila žalobkyňa, je uvedený predposledný odsek v nasledujúcom znení „Ako vhodná forma kompenzácie na riešenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia maloletej A. H. B. bol v komplexnom posudku navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu.“, ktorý sa v rovnopise prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.08.2023, ktorý je založený v administratívnom spise, nenachádza. Inak sú rozhodnutia obsahovo zhodné. Keďže k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia nakoniec došlo z iných, nižšie uvedených dôvodov, správny súd nevyhodnocoval osobitne, či uvedenou chybou došlo k takému zásahu do práv žalobkyne, ktorý by sám o sebe odôvodňoval zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Do budúcna je však žiadúce, aby sa správne orgány vyvarovali obdobným vadám v správnom konaní, ktoré môžu viesť jednak k zásahu
do práv účastníka konania, napríklad na riadne a včasné uplatnenie účinného opravného prostriedku, a jednak k nejednoznačnosti resp. nejasnosti pri označovaní rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. 63. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu preukázané, že podkladom vydania napadnutého rozhodnutia bol komplexný lekársky posudok zo dňa 21.12.2023. Podľa tohto komplexného posudku bola miera funkčnej poruchy maloletej 80 %, podľa prílohy č. 3, kapitoly č. VI., bod 3 písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa maloletá považuje za fyzickú osobu z ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 1020 hodín a 30 minút ročne s uvedením, že maloletá je odkázaná na sprievodcu. V oblasti sebaobsluhy bolo v posudku uvedené, že stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zodpovedá IV. stupňu s počtom bodov 50 a maloletá preto nie je odkázaná na opatrovanie. 64. Komplexný posudok zo dňa 21.12.2023 vychádzal z lekárskeho posudku č. F./G., číslo záznamu XXXX/XXXXXX zo dňa 17.11.2023. Správny súd zistil, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej posudkový lekár vychádzal z viacerých lekárskych správ. Konkrétne ide o nasledujúce lekárske správy: lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu praktického lekára pre deti a dorast zo dňa 11.05.2023, s popisom, že maloletá má myopiu gravis cum astigmatizmio – stav po operácii kongenitálneho glaukómu, Turnerov syndróm označil posudkový lekár ako nezdokumentovaný v priloženej dokumentácii; správa oftalmológa zo dňa 22.03.2023; správa z oftalmologického vyšetrenia z oftalmologickej kliniky NUDCH Bratislava zo dňa 05.05.2023; prepúšťacia správa Manchester University NHS zo dňa 10.01.2019. Posudkový lekár uviedol, že posudzovaná osoba má zdokumentované výrazné obmedzenie zraku pre vrodené poruchy oboch očí – dysgenéza predného segmentu oboch očí a vrodený glaukóm, laserovo ošetrené vo Veľkej Británii v roku 2019 (podľa dokumentácie dodatočne priloženej k odvolaniu), so stratou zorného poľa, so zodpovedajúcim ovplyvnením sebaobslužných činností, bez zdokumentovaných mentálnych alebo pohybových deficitov. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti vyšetrenia špecialistom a nemusel si dožiadať nálezy iných špecialistov. Vo vzťahu k predmetu konania posudkový lekár uzavrel, že na základe dokladovaných nálezov a sociálneho posudku sa forma osobnej asistencie javí ako forma vytváranie nezávislosti pri ťažkom zdravotnom postihnutí a vytvára významné predpoklady pre ďalšie už nezávislé fungovanie posudzovanej fyzickej osoby. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. jednotlivé činnosti sebaobsluhy ohodnotil nasledovne: stravovanie a pitný režim - 0 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra – 5 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva – 5 bodov, osobná hygiena – 5 bodov, celkový kúpeľ – 5 bodov, obliekanie a vyzliekanie – 0 bodov, zmena polohy, sedenie, státie – 10 bodov, pohyb po schodoch – 5 bodov, pohyb po rovine – 5 bodov, orientácia v prostredí – 0 bodov, dodržiavanie liečebného režimu – 0 bodov, potreba dohľadu – 10 bodov – spolu 50 bodov (stupeň odkázanosti IV.). 65. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa v napadnutím rozhodnutí nevysporiadal s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, samotný žalovaný nedostatočne odôvodnil otázku posudzovania odkázanosti a nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo v odvolacom konaní k zmene stupňa odkázanosti u maloletej zo stupňa III. na stupeň IV. 66. K uvedeným námietkam správny súd uvádza, že sú opodstatnené z nasledujúcich dôvodov. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v komplexných posudkoch sa zohľadnila potreba pomoci maloletej pri úkonoch stravovania a pitného režimu, úkonoch vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygiene, celkovom kúpeli, obliekaní a vyzliekaní, pohybe po schodoch, pohybe po rovine, ako aj orientácii v prostredí a dodržiavaní liečebného režimu. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. stupeň odkázanosti VI. sa vzťahuje aj na osobu, ktorá dosiahne v dotazníku 0 bodov v dvanástom bode (potreba dohľadu). Žalobkyňa v prerokúvanej veci namietala, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zohľadnili práve túto potrebu. Podľa poznámok k dvanástemu bodu prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. sa hodnotí potreba dohľadu pri jednotlivých činnostiach podľa prvého až jedenásteho bodu. Pritom platí, že fyzickej osobe patrí 0 bodov, ak je odkázaná na dohľad pri väčšine činností (najmenej šesť), 5 bodov, ak je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach, a 10 bodov fyzickej osobe, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností. Zákon rozlišuje medzi odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a medzi potrebou dohľadu pri týchto činnostiach. Hoci v čase vydania napadnutého rozhodnutia zákon nedefinoval pojem „dohľad“, je možné
ho vymedziť ako inštruovanie, usmerňovanie či kontrolu fyzickej osoby pri sebaobslužných úkonoch. Fyzická osoba teda je schopná daný sebaobslužný úkon alebo činnosť vykonať, ale je pri tom odkázaná na dohľad. Maloletej dcére žalobkyne bolo v odvolacom konaní v bode 12. (potreba dohľadu) priradených 10 bodov, z čoho možno usudzovať, že maloletá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností uvedených v dotazníku v bodoch 1. až 11. Tieto závery boli prebraté do komplexného posudku a rozhodnutia žalovaného, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, či a pri ktorých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. maloletá potrebuje dohľad. Zo samotného sociálneho posudzovania nie je možné určiť, na základe akých skutočností bolo ustálené, či dohľad nad maloletou pri posudzovaných činnostiach nie je vôbec potrebný alebo či je čiastočne potrebný, ani aké skutočnosti boli pri ustálení týchto záverov vzaté do úvahy. Z administratívneho spisu nie je napríklad zrejmé, prečo medzi oblasti s potrebou dohľadu neboli zaradené oblasti, v ktorých bola zohľadnená potreba pomoci (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí a dodržiavanie liečebného režimu), ani vymedzenie, v akom rozsahu je dohľad potrebný. V dôsledku toho nemožno zistiť, ako sa orgány verejnej správy vyrovnali s potrebou dohľadu pri činnostiach, ktoré uvádzala žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (žalobkyňa výslovne v odvolaní uviedla, že väčšina úkonov sebaobsluhy v každej kategórii úkonov podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. vyžaduje buď dohľad alebo faktickú pomoc rodičov). Rovnako zistený skutkový stav neposkytuje odpoveď na otázku, či a v akej miere bol dohľad nad maloletou potrebný v čase, keď sa zdržiavala v škole. Ustanovenie § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. totiž potrebu dohľadu neviaže výlučne len na jednu osobu, ale všeobecne na inú fyzickú osobu. Preto sama okolnosť, že maloletá je počas dňa aj v školskom zariadení, nie je postačujúca pre záver, že v danú časť dňa je samostatná a nevyžaduje si dohľad inej fyzickej osoby (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/193/2022 zo dňa 29.11.2023). Záver žalovaného o tom, že dcéra žalobkyne nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností uvedených v bodoch 1. až 11. prílohy č. 3 nie je preskúmateľný. 67. Pokiaľ ide o hodnotenie činností podľa bodov 1. – 11. prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. pri bodoch 2. vyprázdňovanie močového mechúra, 3. vyprázdňovanie hrubého čreva, 4. osobná hygiena, 5. celkový kúpeľ, 8. pohyb po schodoch a 9. pohyb po rovine bol pridelený počet bodov 5, čo znamená, že fyzická osoba (dcéra žalobkyne) je minimálne pri dvoch úkonoch zaradených pod každú z týchto oblastí činností odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Ustálenie, pri ktorých úkonoch maloletá pomoc potrebuje, je možné vyvodiť len z prílohy lekársky posudok – odvolanie zo dňa 16.10.2023, v ktorej posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa zvýraznil úkony, pri ktorých je maloletá odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Uviedol tiež, že nové oftalmologické nálezy, priložené k odvolaniu, nemenia pôvodne určenú mieru funkčnej poruchy. Bez bližšieho odôvodnenia však zmenil stupeň odkázanosti na stupeň IV. Uvedené bodové hodnotenie opäť bez bližšieho odôvodnenia prevzal do komplexného posudku zo dňa 21.12.2023 posudkový lekár odvolacieho orgánu. Takto vymedzené posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je v uvedenej časti nepreskúmateľné. Je potrebné prisvedčiť námietke žalobkyne, že z napadnutého rozhodnutia a komplexného posudku zo dňa 21.12.2023 nie je zrejmé, na základe akých skutočností pristúpil posudkový lekár odvolacieho orgánu k zníženiu bodového hodnotenia v oblasti č. 2. vyprázdňovanie močového mechúra, 3. vyprázdňovanie hrubého čreva, 6. obliekanie a vyzliekanie, 8. pohyb po schodoch a 9. pohyb po rovine resp. na základe akých skutočností sa stotožnil so zmeneným názorom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa. 68. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že posudkový lekár mal pri zvažovaní podkladov k posúdeniu zdravotného stavu z pohľadu miery funkčnej poruchy a odkázanosti využiť možnosť dožiadania iných lekárov (špecialista, pediater) alebo prizvať konziliárneho pediatra alebo špecialistov, správny súd uvádza, že v konaní nevznikla pochybnosť, že dcéra žalobkyne je ťažko zdravotne postihnutou osobou v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Vo veci bolo sporným, či je v dôsledku svojho ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na opatrovanie. Žalobkyňa neuviedla, k akej objektivizácii zdravotného stavu maloletej by malo ďalšími vyšetreniami dôjsť. Posudkový lekár konštatoval, že maloletá okrem zrakového postihnutia netrpí iným ochorením (mentálnym či pohybovým). Žalobkyňa uvedený záver nerozporovala. Zdravotná posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu nevznikli pochybnosti o správnosti záverov posudkového lekára o ustálení zdravotného postihnutia a určení miery funkčnej poruchy. Posudkový lekár nakoniec ani nie je viazaný názorom ošetrujúceho lekára pokiaľ ide o otázku
určenia určuje mieru funkčnej poruchy a posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 69. Žalobkyňa v žalobe namietala, že jej maloletá dcéra nebola osobne vyšetrená posudkovým lekárom a možnosť vyjadriť sa nedostali ani rodičia maloletej. Správny súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobkyňa riadne požiadala, aby bola spolu s maloletou dcérou pozvaná na posúdenie jej zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. Zákon dáva posudkovému lekárovi možnosť predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V tomto prípade však posudkový lekár konštatoval, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov, vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov. Správny súd neidentifikoval dôvody, ktoré by spochybňovali uvedený záver vo vzťahu k lekárskemu posudku či indikovali porušenie ustanovenia § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. 70. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa nenamieta diagnostický záver či určenú miery funkčnej poruchy u maloletej, ale výsledky sociálnej posudkovej činnosti, ktorá sa podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. zásadne vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. V tomto smere je možné žalovanému vytknúť, že v odvolacom konaní vychádzal len zo záverov sociálnej posudkovej činnosti vykonanej prvostupňovým orgánom bez toho, aby sa vysporiadal s tým, z akého dôvodu považoval posudkovú sociálnu činnosť vykonanú správnym orgánom prvého stupňa za dostačujúcu, keďže z odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu je zrejmé, že žalobkyňa namietala najmä posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej dcéry. 71. Záverom správny súd poukazuje na to, že primárnym účelom poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie nie je pomoc pri liečbe alebo riešenie nepriaznivej finančnej situácie rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale tento príspevok slúži v prvom rade na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia s cieľom sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti (§ 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). 72. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a zároveň s napadnutým rozhodnutím podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 73. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa sú v ďalšom konaní viazaní právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Ich úlohou bude riadne zistiť a objasniť skutkový stav, najmä s ohľadom sa posúdenie odkázanosti maloletej v rámci kritéria „potreba dohľadu“ a námietok žalobkyne v tomto kontexte, a nanovo posúdiť u maloletej stupeň odkázanosti na opatrovanie a následne aj splnenie podmienok nároku na priznanie príspevku na opatrovanie. 74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).