Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/25/2024 0724100304 28. 05. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX. XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, D. B., zastúpeného JUDr. Matúšom Radosom, PhD., advokátom so sídlom Bajkalská 45F, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu II.
z a m i e t a.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra 2023 bola žalobkyňa prevedená podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) dňom 01. októbra 2023 zo stálej štátnej služby, funkcie MANAŽÉR PRE MONITOROVANIE A VYHODNOCOVANIE úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, z Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (Bratislava) do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Žalobkyňa bola odvolaná dňom 30. septembra 2023 z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. októbra 2023 vykoná riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie, a to podľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z. z. 2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že ukončením projektu „Šanca na návrat“ došlo k organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom došlo k 30. septembru 2023 k zrušeniu projektových miest, a to aj konkrétne predmetného miesta, na ktorom bola žalobkyňa ustanovená, osobitne sledovanej administratívnej kapacity - manažéra pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií generálneho riaditeľstva. Na uvedené funkčné miesto bola žalobkyňa ustanovená dňa 01. júla 2021 na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 140 zo dňa 09. júna 2021 (ďalej len „personálny rozkaz č. 140/2021“), ktorému predchádzala jej vlastná žiadosť o prevedenie na uvedené miesto. V rámci
predmetného personálneho rozkazu bola žalobkyňa písomne uzrozumená o skutočnosti, že po skončení projektu Šanca na návrat 1 bude ustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobkyni boli skutočnosti týkajúce sa zmien jej služobného pomeru oznámené na osobnom stretnutí s jej bezprostredným nadriadeným hlavným projektovým manažérom Šanca na návrat 1, zástupcom odboru personálnych a sociálnych činností generálneho riaditeľstva a zástupcom odborovej organizácie pri generálnom riaditeľstve dňa 18. septembra 2023. Zároveň bola na tomto stretnutí oboznámená s voľnými systemizovanými funkčnými miestami v rámci doterajšieho miesta výkonu štátnej služby a v mieste výkonu služby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava ku dňu 30. septembra 2023 resp. k 01. októbru 2023. Tiež bolo žalobkyni oznámené, že v prípade, ak si nevyberie jedno z ponúkaných voľných systemizovaných funkčných miest, na ktoré spĺňa zákonné predpoklady a predpoklady určené internými predpismi, bude v súlade s § 35 ods. 1 a 5, v spojení s § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedená alebo preložená z dôvodu organizačných zmien na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže, tak ako bola poučená v personálnom rozkaze č. 140/2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala viacerými žiadosťami o prevedenie na funkčné miesta, ktoré neboli ešte zriadené, resp. na ktoré bol už prijatý iný uchádzač, a zároveň nedoručila písomnú žiadosť o prevedenie, resp. preloženie na funkčné miesto, ktoré jej bolo ponúknuté na stretnutí dňa 18. septembra 2023 alebo iné služobné miesto v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., a zároveň tiež z dôvodu, že žalobkyňa podľa toho istého zákonného znenia, do toho istého dňa nedoručila ani súhlas s prevedením, resp. preložením a súčasne nebolo možné žalobkyňu zaradiť do zálohy podľa § 40 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., bol s prihliadnutím na kvalifikačný predpoklad vzdelania určený zákonom č. 73/1998 Z. z. a internými normami Zboru väzenskej a justičnej stráže, s prihliadnutím na miesto jej trvalého bydliska a s prihliadnutím na fakt, že je matkou maloletého dieťaťa, vydaný napadnutý personálny rozkaz č. XXX/ XXXX. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný okrem iného uviedol, že uvedená situácia vnikla z dôvodu rozdielu miest obsadených príslušníkmi na Šanci na návrat 1 a plánovaných funkčných miest - osobitne sledovaných administratívnych kapacít na obsadenie príslušníkmi na Šanci na návrat 2. Z dôvodu optimalizácie a hospodárnosti bolo plánovaných na Šanci na návrat 2 menej funkčných miest, z čoho logicky vyplýva, že niektorí príslušníci museli byť prevedení alebo preložení na iné funkčné miesta v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, o čom boli uzrozumení v personálnych rozkazoch pri ustanovovaní na funkcie na projekte Šanca na návrat 1. Žalovaný dal do pozornosti, že pri zaraďovaní príslušníkov na projekt Šanca na návrat 1 bolo komunikované, že projekt je zriadený na dobu určitú, pričom nadriadení nemohli garantovať, že naň bude bezprostredne nadväzovať iný projekt, a teda že príslušníci zotrvajú funkčne zaradení na generálnom riaditeľstve. 4. K odvolacej námietke žalobkyne, spočívajúcej v tvrdení, že malo byť vyhovené jej žiadosti o ustanovenie do funkcie Vedúci odborný referent špecialista III. referátu kontroly úseku kontroly a sťažností odboru kontroly a organizačno-právnych činností generálneho riaditeľstva z dôvodu, že toto miesto malo byť v rozhodnom čase neobsadené a malo jej byť ponúknuté, uviedol, že pri pohovore so žalobkyňou dňa 18. septembra 2023 a ponúkaní voľných funkčných miest žalobkyni, jej namietané funkčné miesto nemohol ponúkať, nakoľko to nebolo možné, pretože v čase podania jej žiadosti na prevedenie na predmetné funkčné miesto už bol vydaný personálny rozkaz generálneho riaditeľa č. 922 zo dňa 12. septembra 2023, ktorým bol ku dňu 01. októbra 2023 na predmetné funkčné miesto prijatý a do funkcie ustanovený iný uchádzač. Tomuto tiež predchádzalo riadne prijímacie konanie v zmysle § 14 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. a aj výberové konanie, ktorého podmienkam ustanovený uchádzač vyhovel. Žalovaný tiež opätovne zdôraznil, že ponuková povinnosť bola zo strany prvostupňového orgánu realizovaná dobrovoľne a nad rámec zákonných povinností. 5. Ohľadom ďalšej odvolacej námietky, že personálny rozkaz č. 722/2022 (oznamovací rozkaz, ktorým sa predlžovalo trvanie projektu Šanci na návrat 1 do 30. septembra 2023) bol žalobkyni vyhlásený neskoro, z čoho odvodzuje skutočnosť, že mala pokračovať vo výkone štátnej služby v rámci projektov, resp. generálneho riaditeľstva, žalovaný uviedol, že samotné tvrdenie žalobkyne nemá reálne opodstatnenie. V prvom rade je potrebné uviesť, že k vyhláseniu personálneho rozkazu č. 722/2022 došlo až dňa 12. októbra 2022 z dôvodu, že žalobkyňa bola v čase od 26. septembra 2022 až 07. októbra 2022 práceneschopná. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný rozkaz je oznamovacím
rozkazom, ktorý má výlučne deklaratórny charakter (nemá povahu rozhodnutia) a žiadna skutočnosť uvádzaná žalobkyňou nezakladá právny nárok k zotrvaniu, resp. pokračovaniu na služobnom mieste projektu Šanca na návrat 2. Navyše zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobkyňa žiadnym spôsobom personálny rozkaz č. 722/2022 v rozhodnom čase nenamietala a z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil predmetnú námietku žalobkyne ako neopodstatnenú. 6. Záverom žalovaný uviedol, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Nad rámec všetkých povinností uvedených v zákone č. 73/1998 Z. z., resp. aj názoru obsiahnutom v rozhodovacej praxi súdov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013, prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/31/2012) tak prvostupňový orgán v súlade so zásadou dobrého výkonu štátnej správy inicioval stretnutie za účelom vyriešenia personálnej situácie žalobkyne. Tá však neakceptovala žiadnu možnosť, ktorá by bola v rozhodnom čase v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. realizovateľná, a tak musel prvostupňový orgán konať podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a preložiť žalobkyňu do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, keďže na generálnom riaditeľstve nebolo ku dňu 01. októbra 2023 vytvorené a voľné žiadne systemizované miesto v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Vyššie uvedené skutočnosti považoval žalovaný za dostatočné na to, aby bol zachovaný princíp materiálnej pravdy a zistený skutočný stav v konaní. II. Žaloba 7. Správnou žalobou zo dňa 09. februára 2024 sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, ako aj personálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra 2023, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 8. V podanej žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa jej názoru tieto rozhodnutia trpia vadami v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“). 9. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalobkyňa videla v tom, že žalovaný porušil jej právo na spravodlivý proces nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou a absolútnym opomenutím akéhokoľvek vysporiadania sa s nimi. Uviedla, že už v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré pokladala za závažné, a poukazovala aj na listinné dôkazy, ktoré riadne označila a priložila k odvolaniu. Podľa žalobkyne v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha žalovaného týkajúca sa vysporiadania sa s označenými dôkazmi žalobkyne, a to ani vo smere k ich neakceptovaniu. Hodnotiac celkový priebeh dokazovania mala žalobkyňa za to, že žalovaný obmedzil dokazovanie výlučne na skutočnosti svedčiace v neprospech žalobkyne. Hodnotiaci prístup žalovaného pri rozhodovaní označila za zjavne nevyvážený. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, prečo sa nezaoberal dôkazmi a skutočnosťami označenými žalobkyňou v jej odvolaní a ani neuviedol, prečo nepovažoval za nevyhnutné tieto úkony vykonať. Taktiež namietala, že personálny rozkaz č. 722/2022, ktorý predchádzal prvostupňovému rozhodnutiu, bol žalobkyni oznámený neskoro, t.j. vyhlásený až 12. októbra 2022, čo však mal byť ešte pred prvým ukončením projektu, t.j pred dňom 30. septembra 2022. Žalobkyňa preto tvrdila, že mala naďalej funkčne pokračovať na projekte Šanca na návrat, resp. na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže. 10. Vada nesprávneho právneho posúdenia tkvela podľa žalobkyne v tom, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol podľa akých normatívnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne. Žalovaný označil jedine ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a §§ 58 a 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) hneď v úvode výrokovej časti rozhodnutia, ktoré však dostatočne neupravujú postup odvolacieho orgánu.
Z celého odôvodnenia rozhodnutia však žiadne ďalšie ustanovenia, podľa ktorých žalovaný postupoval nie sú zrejmé. Z odôvodnenia vyplýva iba intuitívny postup žalovaného na základe úvah, ktoré v odôvodnení zároveň ani nie sú uvedené. Žalovaný neuviedol žiadne ustanovenia, podľa ktorých je možné preskúmať jeho úvahy, ktoré sa napokon premietli do výroku rozhodnutia. Z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a arbitrárne. Taktiež tvrdila, že žalovaný zároveň s poukazom na vyššie citované §§ 58 a 59 správneho poriadku aplikoval nesprávnu právnu normu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 247a zákona č. 73/1998 Z. z.: „Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.“ 11. Žalobkyňa opätovne poukázala na opomenutie ňou navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného, čo podľa nej zároveň viedlo k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným. Podľa žalobkyne žalovaný uviedol subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie svojvoľnosti tvrdení žalobkyne prednesených v odvolaní. Žalovaný tak urobil bez toho, aby odôvodnil ako k takémuto subjektívnemu záveru dospel. Žalovanému taktiež vyčítala, že v napadnutom rozhodnutí úplne supluje prvostupňový orgán a dotvára skutkový stav konania na prvom stupni svojvoľným prezentovaním zámeru prvostupňového orgánu a domnienok o vôli prvostupňového orgánu. Uvedené časti odôvodnenia sú zo strany žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy podľa žalobkyne nepodložené, neodôvodnené, neobjektívne a neprofesionálne, čo predstavuje zásadné porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR a princípov dobrej správy. Dodala, že žalovaný úplne nekriticky bez akéhokoľvek prieskumu prináležiacemu činnosti odvolacieho orgánu kompletne prevzal tvrdenia prvostupňového orgánu a v časti odseku 23 odôvodnenia rozhodnutia postupoval tak, ako by bol sám prvostupňovým orgánom. 12. Napokon namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia. Zdôraznila, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyni neboli ponúknuté všetky dostupné miesta, na ktoré spĺňala kvalifikačné predpoklady. Žalovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia a uvedenia vlastnej správnej úvahy len prevzal tvrdenia prvostupňového orgánu. Žalobkyňa zároveň uviedla, že všetky tvrdenia ohľadom žalobnej námietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu a arbitrárnosti rozhodnutia sa vzťahujú aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko nepreskúmateľnosť priamo súvisí s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Doplnila, že žalovaný postupoval vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne k prvostupňovému rozhodnutiu len pro forma a zo spisu si vybral len tie skutočnosti, ktoré sa mu „hodili do kariet“ proti žalobkyni, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný prevzal tvrdenia prvostupňového orgánu bez náležitého prieskumu do svojho rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. mája 2024 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k namietanému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (ako prvostupňovým, tak druhostupňovým), ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces a vykonal dôkladnú analýzu všetkých, oboma stranami predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa poukazuje na absenciu akejkoľvek (správnej) úvahy žalovaného týkajúcej sa vysporiadania sa s jej dôkazmi/návrhmi, avšak z napadnutého rozhodnutia č. 07385/2023/20 podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný posúdil relevantnosť žalobkyňou predložených dôkazov, pričom v žiadnom prípade neobmedzil dokazovanie v neprospech žalobkyne. Naopak formuláciu žalobkyne, že pri rozhodovaní bol hodnotiaci prístup „zjavne nevyvážený“ onačil za ďalšie subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne. 14. Ohľadom namietanej vady nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že má za to, že vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné zákony, ako aj interné predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný použil v napadnutom rozhodnutí č. 07385/2023/20 iba tri zákonné ustanovenia, z čoho žalobkyňa následne dedukuje, že žalovaný postupoval intuitívne, považoval žalovaný za absurdné. Pokladal za zarážajúce, že žalobkyňa účelovo opomína, resp. nereflektuje skutočnosť, že interné predpisy vychádzajú z relevantných zákonov, a teda z legislatívnych ustanovení, čo znamená, že tvrdenie o ich nepoužití v napadnutom rozhodnutí č. 07385/2023/20 nemôže obstáť, pričom snahou žalobkyne je pravdepodobne účelovo navodiť dojem o nekompetentnom rozhodnutí žalovaného.
15. Ku namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného, sa vyjadril, že v tomto bode žalobkyňa v podstate opakuje svoju argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich bodoch žaloby s tým, že považuje vyjadrenia žalovaného za absolútne subjektívne a ničím nepodložené, tiež za nekritické a jednostranné a obviňuje žalovaného, že k záveru dospel bez akéhokoľvek skúmania. Uvedenú argumentáciu, tvrdenia, či obvinenia, žalovaný vyhodnotil ako absolútne neopodstatnené a naopak mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, vychádzajúce z úplne zisteného skutkového stavu a reagovalo na všetky zásadné a relevantné námietky žalobkyne. 16. Napokon k namietanej nepreskúmateľnosti a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, kedy žalobkyňa vytýka žalovanému, že sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobkyne, ktorá tieto riadne označila, žalovaný uviedol, že v rámci rozhodovania o odvolaní žalobkyne boli odvolacím orgánom posúdené a vyhodnotené všetky relevantné odvolacie námietky žalobkyne. Zdôraznil, že účelom odvolacieho konania nie je rozhodnúť podľa predstáv odvolateľa, príp. nekriticky prevziať argumentáciu odvolateľa v dotknutom odvolaní, ale naopak spoľahlivo zistiť skutkový stav, správne aplikovať príslušné právne normy a vyhodnotiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť relevantných odvolacích námietok, pričom podľa názoru žalovaného, bol uvedený procesný postup dodržaný aj v prípade napadnutého rozhodnutia. 17. Záverom žalovaný uviedol, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere a umožňuje služobným úradom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Podporne žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. decembra 2019, sp. zn. 1KO/15/2019, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že „(...) Vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Právna povaha štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže postihuje osobitnú povahu „zamestnávateľa" ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje až tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer verejného práva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá má kódexový charakter (...)." IV. Replika žalobcu 18. Žalobkyňa v podanej replike zo dňa 15. júla 2024 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Mala za to, že ani vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené také argumenty, ktoré by dostatočne vyvrátili námietky uvedené v žalobe. Podotkla, že na ujmu na svojich subjektívnych právach týkajúcich sa prvostupňového rozhodnutia upozorňovala žalobkyňa aj vo svojom odvolaní, ako aj vo svojej správnej žalobe, pričom sa týmito nepriaznivými následkami žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nezaoberal, čím úplne opomenul reagovať na podstatné skutočnosti. 19. V doplnení repliky zo dňa 29. júla 2024 uviedla, že prvostupňový správny orgán zatajoval niektoré voľné funkčné miesta, na ktoré žalobkyňa mohla byť prevedená, a na ktoré spĺňala kvalifikačné predpoklady, ktoré boli zárukou pre ďalšie pôsobenie po ukončení projektu na prvostupňovom orgáne. Zdôraznila, že žalobkyňa chcela pomôcť, odborne a kvalifikačne, projektu Šanca na návrat 1, čo sa jej však stalo osudným po toľkých rokoch čo sa venovala rozvoju personalistiky a miezd. Prvostupňový orgán neriešil funkčné zaradenie príslušníkov po ukončení projektu, resp. možnosť pokračovať v novom projekte Šanca na návrat 2, resp. na inom projekte v rovnakej odbornosti a kvalifikácií. V. Duplika žalovaného
20. V duplike zo dňa 11. decembra 2024 žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s obsahom repliky i doplnenia repliky zastáva názor, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Naopak žalobkyňa opakovane generalizuje základný dôvod žaloby a má tendenciu odvolávať sa na vnútroštátne i medzinárodné ľudsko-právne dokumenty, ktoré podľa žalovaného však nie sú aplikovateľné, resp. žalobkyňa výslovne nešpecifikovala, v čom konkrétne majú byť relevantné v jej prípade. VI. Pojednávanie 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 28. mája 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. 22. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, ako aj konanie ktoré predchádzalo ich vydaniu. Dodal, že žalobkyni bola spôsobená ekonomická ujma, keď bola platovo degradovaná, bol jej znížený osobný príplatok, ktorý jej bol zároveň nesprávne priznaný. K uvedenému žalobkyňa doplnila, že po ukončení projektu Šanca na návrat 1 jej neboli ponúknuté všetky voľné miesta. 23. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že trvá na svojej procesnej obrane. Zdôraznil, že došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne, a to na jej žiadosť. VII. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 26. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33. 27. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 28. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 29. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
30. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Zákon č. 73/1998 Z.z. komplexne upravuje štátnu službu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, teda zahŕňa aj úpravu štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade (§ 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). 34. Činnosť, postavenie a úlohy Zboru väzenskej a justičnej stráže upravuje zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z.z.“). Tento zákon definuje Zbor väzenskej a justičnej stráže ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy najmä na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a ochrany poriadku v súdnych budovách (§ 1 zákona č. 4/2001 Z.z.). 35. Služobný pomer príslušníkov ozbrojených zborov nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému pomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016).
36. V predmetnej súdom posudzovanej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, ktorý potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra 2023, ktorým bola žalobkyňa prevedená podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01. októbra 2023 zo stálej štátnej služby, funkcie manažér pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, z Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (Bratislava) do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Žalobkyňa bola odvolaná dňom 30. septembra 2023 z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. októbra 2023 vykoná riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie, a to podľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z. z. 37. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že na funkčné miesto manažér pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže bola žalobkyňa ustanovená dňa 01. júla 2021 na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 140 zo dňa 09. júna 2021, ktorému predchádzala jej vlastná žiadosť o prevedenie na uvedené miesto. V rámci predmetného personálneho rozkazu bola žalobkyňa písomne uzrozumená o skutočnosti, že po skončení projektu Šanca na návrat 1 bude ustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobkyni boli skutočnosti týkajúce sa zmien jej služobného pomeru oznámené na osobnom stretnutí s jej bezprostredným nadriadeným - hlavným projektovým manažérom Šanca na návrat 1, zástupcom odboru personálnych a sociálnych činností generálneho riaditeľstva a zástupcom odborovej organizácie pri generálnom riaditeľstve dňa 18. septembra 2023. Zároveň bola na tomto stretnutí oboznámená s voľnými systemizovanými funkčnými miestami v rámci doterajšieho miesta výkonu štátnej služby a v mieste výkonu služby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava ku dňu 30. septembra 2023 resp. k 01. októbru 2023. Tiež bolo žalobkyni oznámené, že v prípade, ak si nevyberie jedno z ponúkaných voľných systemizovaných funkčných miest, na ktoré spĺňa zákonné predpoklady a predpoklady určené internými predpismi, bude v súlade s § 35 ods. 1 a 5, v spojení s § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedená alebo preložená z dôvodu organizačných zmien na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže, tak ako bola poučená v personálnom rozkaze č. 140/2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nedoručila písomnú žiadosť o prevedenie, resp. preloženie na funkčné miesto, ktoré jej bolo ponúknuté na stretnutí dňa 18. septembra 2023 alebo iné služobné miesto v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., a zároveň tiež z dôvodu, že žalobkyňa podľa toho istého zákonného znenia, do toho istého dňa nedoručila ani súhlas s prevedením, resp. preložením a súčasne nebolo možné žalobkyňu zaradiť do zálohy podľa § 40 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., bol s prihliadnutím na kvalifikačný predpoklad vzdelania určený zákonom č. 73/1998 Z. z. a internými normami Zboru väzenskej a justičnej stráže, s prihliadnutím na miesto jej trvalého bydliska a s prihliadnutím na fakt, že je matkou maloletého dieťaťa, vydaný preskúmavaný personálny rozkaz č. 953/2023. 38. Súd považuje za neopodstatnenú námietku o nezákonnosti preradenia žalobkyne. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že Zbor väzenskej a justičnej stráže, rovnako ako Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka zboru potrebu jeho zaradenia na konkrétnu funkciu na konkrétne miesto v závislosti od potrieb zboru (mutatis mutandis napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014). Rešpektujúc znenie § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov. Potreba konkrétneho nasadenia policajta sa prezumuje a od riadiacich pracovníkov zboru nemožno vyžadovať, aby preukazovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Zmena služobného zaradenia žalobkyne bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou zastávanej funkcie, keď ukončením projektu Šanca na návrat 1 došlo k organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom došlo k 30. septembru 2023 k zrušeniu projektových miest - a aj konkrétne predmetného miesta, na ktorom bola žalobkyňa ustanovená. To, že žalobkyňa s takýmito postupom nesúhlasí, nemôže byť dôvodom na to, aby sa preradenie žalobkyne považovalo za nezákonné.
39. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd mutatis mutandis poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR „...Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru.“ Obdobný názor bol, vyslovený v uzneseniach Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 321/2017 a sp.zn. II. ÚS 518/2017. 40. Správny súd podporne odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, v ktorom je uvedené, že „...nemožnosť prevedenia na inú funkciu je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“, ako aj „...ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvádza, že sa policajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie a nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.“ Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017 a sp.zn. 3Sžo/190/2015 zo dňa 22. februára 2017, ktoré prešli testom ústavnosti (sp.zn. III. ÚS 253/2018) alebo Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp.zn. 7Ssk/38/2024 zo dňa 26. marca 2025. 41. V nadväznosti na uvedené správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala viacerými žiadosťami o prevedenie na konkrétne funkčné miesta, ohľadom ktorých žalovanému vyčítala, že tieto pozície jej neboli ponúknuté. Išlo najmä o pozície „Odborný pracovník oblasti (teamleader) za právnu-ekonomickú-informačnú oblasť národného projektu „Šanca na návrat 2“ a „Vedúci odborný referent špecialista III. referátu kontroly – úseku kontroly a sťažnosti odboru kontroly a organizačnoprávnych činností generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Žalovaný sa vysporiadal so žiadosťami žalobkyne, ako aj so vznesenými námietkami, pričom ohľadom pozície „Odborný pracovník oblasti (teamleader) za právnu-ekonomickú-informačnú oblasť národného projektu „Šanca na návrat 2“, spolu s ďalšími miestami v projekte Šanca na návrat 2 konštatoval, že v prípade projektov Šanca na návrat 2 a Šanca na návrat 1 je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že došlo k rozdielu v počte miest obsadených príslušníkmi na projekte Šanca na návrat 1 a plánovaných funkčných miest - osobitne sledovaných administratívnych kapacít, na obsadenie príslušníkmi na projekte E. na návrat 2. Z dôvodu optimalizácie a hospodárnosti bolo plánovaných na projekte Šanca na návrat 2 menej funkčných miest, z ktorého dôvodu niektorí príslušníci museli byť prevedení alebo preložení na iné funkčné miesta v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, o čom boli uzrozumení v personálnych rozkazoch pri ustanovovaní na funkcie v projekte Šanca na návrat 1. Ako už správny súd konštatoval o tomto mala vedomosť aj žalobkyňa, a to s ohľadom na znenie personálneho rozkazu č. 140/2021. Rovnako tak žalovaný reagoval na žiadosť žalobkyne o prevedenie na miesto „Vedúci odborný referent špecialista III. referátu kontroly – úseku kontroly a sťažnosti odboru kontroly a organizačno-právnych činností generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže“, keď žalobkyňu oboznámil so skutočnosťou, že toto funkčné miesto jej nemohlo byť ponúknuté, pretože v čase podania jej žiadosti o prevedenie na dotknuté funkčné miesto už bol vydaný personálny rozkaz č. 922 zo dňa 12. septembra 2023, ktorým bol na predmetné miesto prijatý a do funkcie ustanovený iný uchádzač. 42. V kontexte uvedeného tiež správny súd pokladá za potrebné prisvedčiť žalovanému, ktorý dodržal zákonnosť postupu aj s ohľadom na § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, keď žalobkyňu nezaradil na voľné funkčné miesta „Vedúci odborný referent špecialista I. úseku informatiky a informačných technológií odboru informačno- komunikačných technológií“ a „Vedúci odborný referent špecialista III. úseku informatiky a informačných technológií odboru informačno-komunikačných technológií“, keďže tieto boli v rámci personálnej a disciplinárnej právomoci bezprostredne podriadené riaditeľovi odboru informačno-komunikačných technológií generálneho riaditeľstva F. A. F. C., manželovi žalobkyne. 43. Neodôvodnenou je aj námietka žalobkyne, že personálny rozkaz č. 722/2022 (oznamovací rozkaz, ktorým sa predlžovalo trvanie projektu Šanca na návrat 1 do 30. septembra 2023) jej bol vyhlásený neskoro, z čoho odvodzuje skutočnosť, že mala pokračovať vo výkone štátnej služby v rámci projektov, resp. Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že na právne účinky personálneho rozkazu nemá vplyv to, aký dátum je uvedený na personálnom rozkaze (12. septembra 2023), a v ktorý deň bol oznámený žalobkyni (12.
októbra 2023). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18. septembra bol vykonaný pohovor so žalobkyňou a o relevantných skutočnostiach ohľadom predĺženia trvania projektu Šanca na návrat 1 do 30. septembra 2023 bola žalobkyňa oboznámená, pričom zároveň je z administratívneho spisového materiálu zrejmá skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase od 26. septembra 2022 až 07. októbra 2022 práceneschopná. Správny súd tiež dodáva, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. V danom prípade má personálny rozkaz charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre konkrétneho útvaru. 44. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vyššie citovaného § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplývajú náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria aj rozhodnutia vo veciach služobného pomeru. Takéto rozhodnutia musia obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Uvedené zákonné predpoklady boli v napadnutom rozhodnutí naplnené, preto ani táto žalobná námietka nebola opodstatnenou. Treba si uvedomiť, že v prípade ustanovenia § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán nemá inú možnosť, ako prijať zodpovedajúce personálne opatrenie, nakoľko v dôsledku organizačných zmien prestala existovať doterajšia funkcia žalobkyne. O uvedených skutočnostiach žalobkyňa mala vedomosť od samého začiatku svojho pôsobenia vo funkcii manažér pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, keď už podpisom personálneho rozkazu č. 140/2021, ktorým bola do tejto funkcie ustanovená, potvrdila, že je uzrozumená o skutočnosti, že po skončení projektu Šanca na návrat 1 bude ustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. K uvedenému správny súd dodáva, že v preskúmavanom personálnom rozkaze sa rozhodovalo nie len o preložení na inú funkciu, ale aj o odvolaní z pôvodnej funkcie, súd prihliadal aj na to, ako bolo uvedené zdôvodnené nie len v personálnom rozkaze, ale aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného. 45. Relevanciu nemohol správny súd priznať ani žalobnej námietke, týkajúcej sa existencie vady nesprávneho právneho posúdenia, ktorá mala podľa žalobkyne tkvieť v tom, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol podľa akých normatívnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne. Dodala, že žalovaný označil jedine ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a §§ 58 a 59 správneho poriadku, a to hneď v úvode výrokovej časti rozhodnutia, ktoré však dostatočne neupravujú postup odvolacieho orgánu, pričom akcentovala, že uvedeným žalovaný na vec aplikoval nesprávnu právnu normu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 247a zákona č. 73/1998 Z. z.: „Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.“ Vychádzajúc z uvedeného správny súd pokladá za potrebné dať za pravdu žalobkyni v tom smere, že správne poukázala na ustanovenie § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., keďže skutočne na konania podľa tohto zákona sa správny poriadok nevzťahuje. Avšak kľúčovou skutočnosťou v tomto prípade je, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia správne uvádza, že rozhodol podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., teda týmto bol naplnený zákonný predpoklad v zmysle § 241 ods. 2, prvej vety zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Poukaz na ustanovenia § 58 a § 59 správneho poriadku je teda v danom prípade nadbytočný, ale jeho následkom nie je existencia vady nesprávneho právneho posúdenia, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Správny súd sa nemohol stotožniť ani so žalobou námietkou, vzťahujúcou sa k vade podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorú vadu žalobkyňa videla v tom, že žalovaný porušil jej právo na spravodlivý proces nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou a opomenutím akéhokoľvek vysporiadania sa s nimi. S uvedeným nemohol správny súd súhlasiť, nakoľko z podanej žaloby nevyplýva, konkrétne aké dôkazy navrhnuté žalobkyňou mal žalovaný opomenúť vykonať a vysporiadať sa s nimi. Z tohto dôvodu tiež nebolo možné stotožniť sa s námietkou žalobkyne, ktorá tvrdila, že opomenutie ňou navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného, zároveň viedlo k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným.
47. Napokon tiež žalovanému vyčítala, že v napadnutom rozhodnutí úplne supluje prvostupňový orgán a dotvára skutkový stav konania na prvom stupni svojvoľným prezentovaním zámeru prvostupňového orgánu a domnienok o vôli prvostupňového orgánu. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového a druhostupňového správneho konania, ktoré tvoria celok, pričom z toho vyplýva aj celok prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Preto ak žalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je potrebné doplniť, čo v danom prípade aj uskutočnil, bol tento jeho postup v súlade so zákonom. Vzhľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie spĺňa náležitosti vymedzené ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).