{"guid": "55810a00-5ff7-49c1-93fa-271b40c583d8:ebf9ec09-9573-4795-8cdd-44ab95426a00", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "spisova_znacka": "4S/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/25/2024 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. 4S/25/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "identifikacne_cislo": "0724100304", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/4", "nazov": "zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/4-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-58", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebf9ec09-9573-4795-8cdd-44ab95426a00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/25/2024\n0724100304\n28. 05. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX. XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, D. B., zastúpeného JUDr. Matúšom Radosom, PhD., advokátom\nso sídlom Bajkalská 45F, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra\n2023 bola žalobkyňa prevedená podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998\nZ.z.“) dňom 01. októbra 2023 zo stálej štátnej služby, funkcie MANAŽÉR PRE MONITOROVANIE\nA VYHODNOCOVANIE úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho\nriaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, z Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej\nstráže (Bratislava) do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava.\nŽalobkyňa bola odvolaná dňom 30. septembra 2023 z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie\ndňom 01. októbra 2023 vykoná riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nBratislava. Zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu\nšiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie, a to podľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z. z.\n2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že ukončením projektu „Šanca na návrat“ došlo k organizačným\nzmenám podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom došlo k 30. septembru 2023 k zrušeniu\nprojektových miest, a to aj konkrétne predmetného miesta, na ktorom bola žalobkyňa ustanovená,\nosobitne sledovanej administratívnej kapacity - manažéra pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku\nprojektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií generálneho riaditeľstva. Na uvedené funkčné\nmiesto bola žalobkyňa ustanovená dňa 01. júla 2021 na základe personálneho rozkazu generálneho\nriaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 140 zo dňa 09. júna 2021 (ďalej len „personálny rozkaz\nč. 140/2021“), ktorému predchádzala jej vlastná žiadosť o prevedenie na uvedené miesto. V rámci\n\npredmetného personálneho rozkazu bola žalobkyňa písomne uzrozumená o skutočnosti, že po skončení\nprojektu Šanca na návrat 1 bude ustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej\na justičnej stráže v zmysle § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobkyni boli skutočnosti týkajúce sa\nzmien jej služobného pomeru oznámené na osobnom stretnutí s jej bezprostredným nadriadeným hlavným projektovým manažérom Šanca na návrat 1, zástupcom odboru personálnych a sociálnych\nčinností generálneho riaditeľstva a zástupcom odborovej organizácie pri generálnom riaditeľstve dňa 18.\nseptembra 2023. Zároveň bola na tomto stretnutí oboznámená s voľnými systemizovanými funkčnými\nmiestami v rámci doterajšieho miesta výkonu štátnej služby a v mieste výkonu služby v Ústave na\nvýkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava ku dňu 30. septembra 2023 resp. k\n01. októbru 2023. Tiež bolo žalobkyni oznámené, že v prípade, ak si nevyberie jedno z ponúkaných\nvoľných systemizovaných funkčných miest, na ktoré spĺňa zákonné predpoklady a predpoklady určené\ninternými predpismi, bude v súlade s § 35 ods. 1 a 5, v spojení s § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedená\nalebo preložená z dôvodu organizačných zmien na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej\na justičnej stráže, tak ako bola poučená v personálnom rozkaze č. 140/2021. Vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobkyňa žiadala viacerými žiadosťami o prevedenie na funkčné miesta, ktoré neboli ešte zriadené,\nresp. na ktoré bol už prijatý iný uchádzač, a zároveň nedoručila písomnú žiadosť o prevedenie, resp.\npreloženie na funkčné miesto, ktoré jej bolo ponúknuté na stretnutí dňa 18. septembra 2023 alebo iné\nslužobné miesto v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., a zároveň tiež z dôvodu, že žalobkyňa\npodľa toho istého zákonného znenia, do toho istého dňa nedoručila ani súhlas s prevedením, resp.\npreložením a súčasne nebolo možné žalobkyňu zaradiť do zálohy podľa § 40 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z., bol s prihliadnutím na kvalifikačný predpoklad vzdelania určený zákonom č. 73/1998 Z. z. a\ninternými normami Zboru väzenskej a justičnej stráže, s prihliadnutím na miesto jej trvalého bydliska a\ns prihliadnutím na fakt, že je matkou maloletého dieťaťa, vydaný napadnutý personálny rozkaz č. XXX/\nXXXX.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol\na napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný okrem iného uviedol, že uvedená situácia\nvnikla z dôvodu rozdielu miest obsadených príslušníkmi na Šanci na návrat 1 a plánovaných funkčných\nmiest - osobitne sledovaných administratívnych kapacít na obsadenie príslušníkmi na Šanci na návrat\n2. Z dôvodu optimalizácie a hospodárnosti bolo plánovaných na Šanci na návrat 2 menej funkčných\nmiest, z čoho logicky vyplýva, že niektorí príslušníci museli byť prevedení alebo preložení na iné funkčné\nmiesta v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, o čom boli uzrozumení v personálnych rozkazoch pri\nustanovovaní na funkcie na projekte Šanca na návrat 1. Žalovaný dal do pozornosti, že pri zaraďovaní\npríslušníkov na projekt Šanca na návrat 1 bolo komunikované, že projekt je zriadený na dobu určitú,\npričom nadriadení nemohli garantovať, že naň bude bezprostredne nadväzovať iný projekt, a teda že\npríslušníci zotrvajú funkčne zaradení na generálnom riaditeľstve.\n4. K odvolacej námietke žalobkyne, spočívajúcej v tvrdení, že malo byť vyhovené jej žiadosti o\nustanovenie do funkcie Vedúci odborný referent špecialista III. referátu kontroly úseku kontroly a\nsťažností odboru kontroly a organizačno-právnych činností generálneho riaditeľstva z dôvodu, že toto\nmiesto malo byť v rozhodnom čase neobsadené a malo jej byť ponúknuté, uviedol, že pri pohovore\nso žalobkyňou dňa 18. septembra 2023 a ponúkaní voľných funkčných miest žalobkyni, jej namietané\nfunkčné miesto nemohol ponúkať, nakoľko to nebolo možné, pretože v čase podania jej žiadosti na\nprevedenie na predmetné funkčné miesto už bol vydaný personálny rozkaz generálneho riaditeľa č. 922\nzo dňa 12. septembra 2023, ktorým bol ku dňu 01. októbra 2023 na predmetné funkčné miesto prijatý\na do funkcie ustanovený iný uchádzač. Tomuto tiež predchádzalo riadne prijímacie konanie v zmysle §\n14 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. a aj výberové konanie, ktorého podmienkam ustanovený uchádzač\nvyhovel. Žalovaný tiež opätovne zdôraznil, že ponuková povinnosť bola zo strany prvostupňového\norgánu realizovaná dobrovoľne a nad rámec zákonných povinností.\n5. Ohľadom ďalšej odvolacej námietky, že personálny rozkaz č. 722/2022 (oznamovací rozkaz, ktorým sa\npredlžovalo trvanie projektu Šanci na návrat 1 do 30. septembra 2023) bol žalobkyni vyhlásený neskoro,\nz čoho odvodzuje skutočnosť, že mala pokračovať vo výkone štátnej služby v rámci projektov, resp.\ngenerálneho riaditeľstva, žalovaný uviedol, že samotné tvrdenie žalobkyne nemá reálne opodstatnenie.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že k vyhláseniu personálneho rozkazu č. 722/2022 došlo až dňa\n12. októbra 2022 z dôvodu, že žalobkyňa bola v čase od 26. septembra 2022 až 07. októbra 2022\npráceneschopná. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný rozkaz je oznamovacím\n\nrozkazom, ktorý má výlučne deklaratórny charakter (nemá povahu rozhodnutia) a žiadna skutočnosť\nuvádzaná žalobkyňou nezakladá právny nárok k zotrvaniu, resp. pokračovaniu na služobnom mieste\nprojektu Šanca na návrat 2. Navyše zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobkyňa žiadnym spôsobom\npersonálny rozkaz č. 722/2022 v rozhodnom čase nenamietala a z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil\npredmetnú námietku žalobkyne ako neopodstatnenú.\n6. Záverom žalovaný uviedol, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov\nposkytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v\npracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých\nfunkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená ich ustanovením na služobné miesto v danom\nzbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Nad rámec všetkých povinností uvedených v zákone č. 73/1998 Z.\nz., resp. aj názoru obsiahnutom v rozhodovacej praxi súdov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Sžo/40/2013, prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/31/2012) tak prvostupňový\norgán v súlade so zásadou dobrého výkonu štátnej správy inicioval stretnutie za účelom vyriešenia\npersonálnej situácie žalobkyne. Tá však neakceptovala žiadnu možnosť, ktorá by bola v rozhodnom\nčase v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. realizovateľná, a tak musel prvostupňový orgán konať podľa §\n33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a preložiť žalobkyňu do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody Bratislava, keďže na generálnom riaditeľstve nebolo ku dňu 01. októbra 2023\nvytvorené a voľné žiadne systemizované miesto v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Vyššie\nuvedené skutočnosti považoval žalovaný za dostatočné na to, aby bol zachovaný princíp materiálnej\npravdy a zistený skutočný stav v konaní.\nII.\nŽaloba\n7. Správnou žalobou zo dňa 09. februára 2024 sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, ako aj personálneho rozkazu\ngenerálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra 2023, ich zrušenia\na vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na\nnáhradu trov konania.\n8. V podanej žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj preskúmavaného\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa jej názoru tieto rozhodnutia trpia vadami v zmysle\n§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „SSP“).\n9. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia žalobkyňa videla v tom, že žalovaný porušil jej právo\nna spravodlivý proces nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou a absolútnym opomenutím\nakéhokoľvek vysporiadania sa s nimi. Uviedla, že už v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré pokladala\nza závažné, a poukazovala aj na listinné dôkazy, ktoré riadne označila a priložila k odvolaniu.\nPodľa žalobkyne v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha žalovaného týkajúca sa vysporiadania sa s\noznačenými dôkazmi žalobkyne, a to ani vo smere k ich neakceptovaniu. Hodnotiac celkový priebeh\ndokazovania mala žalobkyňa za to, že žalovaný obmedzil dokazovanie výlučne na skutočnosti svedčiace\nv neprospech žalobkyne. Hodnotiaci prístup žalovaného pri rozhodovaní označila za zjavne nevyvážený.\nŽalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, prečo sa nezaoberal dôkazmi a skutočnosťami\noznačenými žalobkyňou v jej odvolaní a ani neuviedol, prečo nepovažoval za nevyhnutné tieto úkony\nvykonať. Taktiež namietala, že personálny rozkaz č. 722/2022, ktorý predchádzal prvostupňovému\nrozhodnutiu, bol žalobkyni oznámený neskoro, t.j. vyhlásený až 12. októbra 2022, čo však mal byť\nešte pred prvým ukončením projektu, t.j pred dňom 30. septembra 2022. Žalobkyňa preto tvrdila, že\nmala naďalej funkčne pokračovať na projekte Šanca na návrat, resp. na Generálnom riaditeľstve Zboru\nväzenskej a justičnej stráže.\n10. Vada nesprávneho právneho posúdenia tkvela podľa žalobkyne v tom, že žalovaný v rozhodnutí\nneuviedol podľa akých normatívnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne.\nŽalovaný označil jedine ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a §§ 58 a 59 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nhneď v úvode výrokovej časti rozhodnutia, ktoré však dostatočne neupravujú postup odvolacieho orgánu.\n\nZ celého odôvodnenia rozhodnutia však žiadne ďalšie ustanovenia, podľa ktorých žalovaný postupoval\nnie sú zrejmé. Z odôvodnenia vyplýva iba intuitívny postup žalovaného na základe úvah, ktoré v\nodôvodnení zároveň ani nie sú uvedené. Žalovaný neuviedol žiadne ustanovenia, podľa ktorých je\nmožné preskúmať jeho úvahy, ktoré sa napokon premietli do výroku rozhodnutia. Z tohto pohľadu je\nrozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a arbitrárne. Taktiež tvrdila, že žalovaný zároveň s poukazom\nna vyššie citované §§ 58 a 59 správneho poriadku aplikoval nesprávnu právnu normu, nakoľko v zmysle\nustanovenia § 247a zákona č. 73/1998 Z. z.: „Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.“\n11. Žalobkyňa opätovne poukázala na opomenutie ňou navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného, čo\npodľa nej zároveň viedlo k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným. Podľa žalobkyne\nžalovaný uviedol subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie svojvoľnosti tvrdení žalobkyne prednesených\nv odvolaní. Žalovaný tak urobil bez toho, aby odôvodnil ako k takémuto subjektívnemu záveru dospel.\nŽalovanému taktiež vyčítala, že v napadnutom rozhodnutí úplne supluje prvostupňový orgán a dotvára\nskutkový stav konania na prvom stupni svojvoľným prezentovaním zámeru prvostupňového orgánu\na domnienok o vôli prvostupňového orgánu. Uvedené časti odôvodnenia sú zo strany žalovaného\nako ústredného orgánu štátnej správy podľa žalobkyne nepodložené, neodôvodnené, neobjektívne a\nneprofesionálne, čo predstavuje zásadné porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR a princípov dobrej správy.\nDodala, že žalovaný úplne nekriticky bez akéhokoľvek prieskumu prináležiacemu činnosti odvolacieho\norgánu kompletne prevzal tvrdenia prvostupňového orgánu a v časti odseku 23 odôvodnenia rozhodnutia\npostupoval tak, ako by bol sám prvostupňovým orgánom.\n12. Napokon namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti\na nedostatočného odôvodnenia. Zdôraznila, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že\nžalobkyni neboli ponúknuté všetky dostupné miesta, na ktoré spĺňala kvalifikačné predpoklady. Žalovaný\nbez akéhokoľvek odôvodnenia a uvedenia vlastnej správnej úvahy len prevzal tvrdenia prvostupňového\norgánu. Žalobkyňa zároveň uviedla, že všetky tvrdenia ohľadom žalobnej námietky o nedostatočnom\nzistení skutkového stavu a arbitrárnosti rozhodnutia sa vzťahujú aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nžalovaného, nakoľko nepreskúmateľnosť priamo súvisí s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.\nDoplnila, že žalovaný postupoval vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne k prvostupňovému\nrozhodnutiu len pro forma a zo spisu si vybral len tie skutočnosti, ktoré sa mu „hodili do kariet“ proti\nžalobkyni, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný prevzal tvrdenia prvostupňového orgánu bez\nnáležitého prieskumu do svojho rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. mája 2024 navrhol žalobu zamietnuť. Vo\nvzťahu k namietanému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (ako\nprvostupňovým, tak druhostupňovým), ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,\nžalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces a vykonal\ndôkladnú analýzu všetkých, oboma stranami predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa poukazuje na\nabsenciu akejkoľvek (správnej) úvahy žalovaného týkajúcej sa vysporiadania sa s jej dôkazmi/návrhmi,\navšak z napadnutého rozhodnutia č. 07385/2023/20 podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že\nžalovaný posúdil relevantnosť žalobkyňou predložených dôkazov, pričom v žiadnom prípade neobmedzil\ndokazovanie v neprospech žalobkyne. Naopak formuláciu žalobkyne, že pri rozhodovaní bol hodnotiaci\nprístup „zjavne nevyvážený“ onačil za ďalšie subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne.\n14. Ohľadom namietanej vady nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že má za to, že vec správne\nprávne posúdil a aplikoval príslušné zákony, ako aj interné predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže.\nTvrdenie žalobkyne, že žalovaný použil v napadnutom rozhodnutí č. 07385/2023/20 iba tri zákonné\nustanovenia, z čoho žalobkyňa následne dedukuje, že žalovaný postupoval intuitívne, považoval\nžalovaný za absurdné. Pokladal za zarážajúce, že žalobkyňa účelovo opomína, resp. nereflektuje\nskutočnosť, že interné predpisy vychádzajú z relevantných zákonov, a teda z legislatívnych ustanovení,\nčo znamená, že tvrdenie o ich nepoužití v napadnutom rozhodnutí č. 07385/2023/20 nemôže obstáť,\npričom snahou žalobkyne je pravdepodobne účelovo navodiť dojem o nekompetentnom rozhodnutí\nžalovaného.\n\n15. Ku namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného,\nsa vyjadril, že v tomto bode žalobkyňa v podstate opakuje svoju argumentáciu uvedenú v\npredchádzajúcich bodoch žaloby s tým, že považuje vyjadrenia žalovaného za absolútne subjektívne\na ničím nepodložené, tiež za nekritické a jednostranné a obviňuje žalovaného, že k záveru dospel\nbez akéhokoľvek skúmania. Uvedenú argumentáciu, tvrdenia, či obvinenia, žalovaný vyhodnotil ako\nabsolútne neopodstatnené a naopak mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené,\nvychádzajúce z úplne zisteného skutkového stavu a reagovalo na všetky zásadné a relevantné námietky\nžalobkyne.\n16. Napokon k namietanej nepreskúmateľnosti a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia\nžalovaného, kedy žalobkyňa vytýka žalovanému, že sa nevysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami žalobkyne, ktorá tieto riadne označila, žalovaný uviedol, že v rámci rozhodovania o odvolaní\nžalobkyne boli odvolacím orgánom posúdené a vyhodnotené všetky relevantné odvolacie námietky\nžalobkyne. Zdôraznil, že účelom odvolacieho konania nie je rozhodnúť podľa predstáv odvolateľa, príp.\nnekriticky prevziať argumentáciu odvolateľa v dotknutom odvolaní, ale naopak spoľahlivo zistiť skutkový\nstav, správne aplikovať príslušné právne normy a vyhodnotiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť\nrelevantných odvolacích námietok, pričom podľa názoru žalovaného, bol uvedený procesný postup\ndodržaný aj v prípade napadnutého rozhodnutia.\n17. Záverom žalovaný uviedol, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov\nposkytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v\npracovnom pomere a umožňuje služobným úradom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia\nbola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Podporne žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 03. decembra 2019, sp. zn. 1KO/15/2019, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného\nkonštatoval, že „(...) Vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej\nstráže podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne\n(predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného\npráva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu\njeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym\nvzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj\nv právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich\notázok. Právna povaha štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže postihuje osobitnú\npovahu „zamestnávateľa\" ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia príslušníka Zboru\nväzenskej a justičnej stráže do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje\naž tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer\nverejného práva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá má kódexový charakter (...).\"\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobkyňa v podanej replike zo dňa 15. júla 2024 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Mala\nza to, že ani vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené také argumenty, ktoré by dostatočne vyvrátili\nnámietky uvedené v žalobe. Podotkla, že na ujmu na svojich subjektívnych právach týkajúcich sa\nprvostupňového rozhodnutia upozorňovala žalobkyňa aj vo svojom odvolaní, ako aj vo svojej správnej\nžalobe, pričom sa týmito nepriaznivými následkami žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nabsolútne nezaoberal, čím úplne opomenul reagovať na podstatné skutočnosti.\n19. V doplnení repliky zo dňa 29. júla 2024 uviedla, že prvostupňový správny orgán zatajoval niektoré\nvoľné funkčné miesta, na ktoré žalobkyňa mohla byť prevedená, a na ktoré spĺňala kvalifikačné\npredpoklady, ktoré boli zárukou pre ďalšie pôsobenie po ukončení projektu na prvostupňovom orgáne.\nZdôraznila, že žalobkyňa chcela pomôcť, odborne a kvalifikačne, projektu Šanca na návrat 1, čo sa jej\nvšak stalo osudným po toľkých rokoch čo sa venovala rozvoju personalistiky a miezd. Prvostupňový\norgán neriešil funkčné zaradenie príslušníkov po ukončení projektu, resp. možnosť pokračovať v novom\nprojekte Šanca na návrat 2, resp. na inom projekte v rovnakej odbornosti a kvalifikácií.\nV.\nDuplika žalovaného\n\n20. V duplike zo dňa 11. decembra 2024 žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s obsahom repliky\ni doplnenia repliky zastáva názor, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení. Naopak žalobkyňa opakovane generalizuje základný dôvod žaloby a\nmá tendenciu odvolávať sa na vnútroštátne i medzinárodné ľudsko-právne dokumenty, ktoré podľa\nžalovaného však nie sú aplikovateľné, resp. žalobkyňa výslovne nešpecifikovala, v čom konkrétne majú\nbyť relevantné v jej prípade.\nVI.\nPojednávanie\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní\ndňa 28. mája 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a\npovereného zástupcu žalovaného.\n22. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že napadnuté\nrozhodnutia sú nezákonné, ako aj konanie ktoré predchádzalo ich vydaniu. Dodal, že žalobkyni bola\nspôsobená ekonomická ujma, keď bola platovo degradovaná, bol jej znížený osobný príplatok, ktorý jej\nbol zároveň nesprávne priznaný. K uvedenému žalobkyňa doplnila, že po ukončení projektu Šanca na\nnávrat 1 jej neboli ponúknuté všetky voľné miesta.\n23. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že trvá na svojej procesnej obrane. Zdôraznil,\nže došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne, a to na jej žiadosť.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na\ninú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do\niného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať\ndoterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.\n26. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu\nsa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.\n27. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n28. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na\nplnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n29. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n\n30. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení\nalebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n33. Zákon č. 73/1998 Z.z. komplexne upravuje štátnu službu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných\nzborov, teda zahŕňa aj úpravu štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa\nna účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v\nzahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa\nvo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie\nfyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom\núrade (§ 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.).\n34. Činnosť, postavenie a úlohy Zboru väzenskej a justičnej stráže upravuje zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore\nväzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z.z.“). Tento zákon\ndefinuje Zbor väzenskej a justičnej stráže ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy najmä na\núseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a ochrany poriadku v súdnych budovách (§ 1 zákona\nč. 4/2001 Z.z.).\n35. Služobný pomer príslušníkov ozbrojených zborov nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému\npomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva,\nide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom\nslužobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa\nvýrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci\nmajú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny\nslužobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich\na ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných\nprvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a\nnadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie\nzamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto\nslužobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako\nprimárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a\núčasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho\npomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má\nformu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn.\n3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné\nustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného\npomeru príslušníkov ozbrojených zborov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa\n23. júna 2016).\n\n36. V predmetnej súdom posudzovanej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n07385/2023/20 zo dňa 11. decembra 2023, ktorý potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Zboru väzenskej\na justičnej stráže č. 953 zo dňa 26. septembra 2023, ktorým bola žalobkyňa prevedená podľa §\n35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01. októbra 2023 zo stálej štátnej služby, funkcie\nmanažér pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a\nstratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, z Generálneho riaditeľstva Zboru\nväzenskej a justičnej stráže (Bratislava) do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody Bratislava. Žalobkyňa bola odvolaná dňom 30. septembra 2023 z doterajšej funkcie s tým, že\nustanovenie do funkcie dňom 01. októbra 2023 vykoná riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody Bratislava. Zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni patrí doterajší služobný\nplat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie, a to podľa § 35 ods. 10 zákona č.\n73/1998 Z. z.\n37. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že na funkčné miesto manažér pre monitorovanie\na vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho\nriaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže bola žalobkyňa ustanovená dňa 01. júla 2021 na základe\npersonálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 140 zo dňa 09. júna\n2021, ktorému predchádzala jej vlastná žiadosť o prevedenie na uvedené miesto. V rámci predmetného\npersonálneho rozkazu bola žalobkyňa písomne uzrozumená o skutočnosti, že po skončení projektu\nŠanca na návrat 1 bude ustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej\nstráže v zmysle § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobkyni boli skutočnosti týkajúce sa zmien jej služobného\npomeru oznámené na osobnom stretnutí s jej bezprostredným nadriadeným - hlavným projektovým\nmanažérom Šanca na návrat 1, zástupcom odboru personálnych a sociálnych činností generálneho\nriaditeľstva a zástupcom odborovej organizácie pri generálnom riaditeľstve dňa 18. septembra 2023.\nZároveň bola na tomto stretnutí oboznámená s voľnými systemizovanými funkčnými miestami v rámci\ndoterajšieho miesta výkonu štátnej služby a v mieste výkonu služby v Ústave na výkon väzby a Ústave\nna výkon trestu odňatia slobody Bratislava ku dňu 30. septembra 2023 resp. k 01. októbru 2023. Tiež\nbolo žalobkyni oznámené, že v prípade, ak si nevyberie jedno z ponúkaných voľných systemizovaných\nfunkčných miest, na ktoré spĺňa zákonné predpoklady a predpoklady určené internými predpismi, bude\nv súlade s § 35 ods. 1 a 5, v spojení s § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedená alebo preložená z\ndôvodu organizačných zmien na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže,\ntak ako bola poučená v personálnom rozkaze č. 140/2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa\nnedoručila písomnú žiadosť o prevedenie, resp. preloženie na funkčné miesto, ktoré jej bolo ponúknuté\nna stretnutí dňa 18. septembra 2023 alebo iné služobné miesto v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998\nZ. z., a zároveň tiež z dôvodu, že žalobkyňa podľa toho istého zákonného znenia, do toho istého\ndňa nedoručila ani súhlas s prevedením, resp. preložením a súčasne nebolo možné žalobkyňu zaradiť\ndo zálohy podľa § 40 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., bol s prihliadnutím na kvalifikačný predpoklad\nvzdelania určený zákonom č. 73/1998 Z. z. a internými normami Zboru väzenskej a justičnej stráže, s\nprihliadnutím na miesto jej trvalého bydliska a s prihliadnutím na fakt, že je matkou maloletého dieťaťa,\nvydaný preskúmavaný personálny rozkaz č. 953/2023.\n38. Súd považuje za neopodstatnenú námietku o nezákonnosti preradenia žalobkyne. V nadväznosti\nna uvedené je potrebné zdôrazniť, že Zbor väzenskej a justičnej stráže, rovnako ako Policajný zbor je\nvojensky organizovaný zbor, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia\ndoterajšej funkcie príslušníka zboru potrebu jeho zaradenia na konkrétnu funkciu na konkrétne miesto\nv závislosti od potrieb zboru (mutatis mutandis napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/40/2013\nzo dňa 20. augusta 2014). Rešpektujúc znenie § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné\nvykladať príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. s ohľadom na osobitný charakter služobného\npomeru príslušníkov ozbrojených zborov. Potreba konkrétneho nasadenia policajta sa prezumuje a od\nriadiacich pracovníkov zboru nemožno vyžadovať, aby preukazovali splnenie podmienky nemožnosti\nprevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Zmena služobného\nzaradenia žalobkyne bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou zastávanej\nfunkcie, keď ukončením projektu Šanca na návrat 1 došlo k organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3\nzákona č. 73/1998 Z.z., pričom došlo k 30. septembru 2023 k zrušeniu projektových miest - a aj konkrétne\npredmetného miesta, na ktorom bola žalobkyňa ustanovená. To, že žalobkyňa s takýmito postupom\nnesúhlasí, nemôže byť dôvodom na to, aby sa preradenie žalobkyne považovalo za nezákonné.\n\n39. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd mutatis mutandis poukazuje na právny názor\nÚstavného súdu SR „...Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý\nje oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka\nPolicajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti\nod potrieb Policajného zboru.“ Obdobný názor bol, vyslovený v uzneseniach Ústavného súdu SR sp.zn.\nIII. ÚS 321/2017 a sp.zn. II. ÚS 518/2017.\n40. Správny súd podporne odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa\n20. augusta 2014, v ktorom je uvedené, že „...nemožnosť prevedenia na inú funkciu je proti samotnej\npodstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi\npotrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“, ako aj „...ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\nuvádza, že sa policajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie a nezakladá zákonnú\npovinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.“ Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd\nSR aj v rozsudku sp.zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017 a sp.zn. 3Sžo/190/2015 zo dňa 22.\nfebruára 2017, ktoré prešli testom ústavnosti (sp.zn. III. ÚS 253/2018) alebo Najvyšší správny súd SR\nv rozsudku sp.zn. 7Ssk/38/2024 zo dňa 26. marca 2025.\n41. V nadväznosti na uvedené správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala\nviacerými žiadosťami o prevedenie na konkrétne funkčné miesta, ohľadom ktorých žalovanému vyčítala,\nže tieto pozície jej neboli ponúknuté. Išlo najmä o pozície „Odborný pracovník oblasti (teamleader)\nza právnu-ekonomickú-informačnú oblasť národného projektu „Šanca na návrat 2“ a „Vedúci odborný\nreferent špecialista III. referátu kontroly – úseku kontroly a sťažnosti odboru kontroly a organizačnoprávnych činností generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Žalovaný sa vysporiadal\nso žiadosťami žalobkyne, ako aj so vznesenými námietkami, pričom ohľadom pozície „Odborný\npracovník oblasti (teamleader) za právnu-ekonomickú-informačnú oblasť národného projektu „Šanca na\nnávrat 2“, spolu s ďalšími miestami v projekte Šanca na návrat 2 konštatoval, že v prípade projektov\nŠanca na návrat 2 a Šanca na návrat 1 je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že došlo k rozdielu v počte\nmiest obsadených príslušníkmi na projekte Šanca na návrat 1 a plánovaných funkčných miest - osobitne\nsledovaných administratívnych kapacít, na obsadenie príslušníkmi na projekte E. na návrat 2. Z dôvodu\noptimalizácie a hospodárnosti bolo plánovaných na projekte Šanca na návrat 2 menej funkčných miest,\nz ktorého dôvodu niektorí príslušníci museli byť prevedení alebo preložení na iné funkčné miesta v rámci\nZboru väzenskej a justičnej stráže, o čom boli uzrozumení v personálnych rozkazoch pri ustanovovaní\nna funkcie v projekte Šanca na návrat 1. Ako už správny súd konštatoval o tomto mala vedomosť aj\nžalobkyňa, a to s ohľadom na znenie personálneho rozkazu č. 140/2021. Rovnako tak žalovaný reagoval\nna žiadosť žalobkyne o prevedenie na miesto „Vedúci odborný referent špecialista III. referátu kontroly\n– úseku kontroly a sťažnosti odboru kontroly a organizačno-právnych činností generálneho riaditeľstva\nZboru väzenskej a justičnej stráže“, keď žalobkyňu oboznámil so skutočnosťou, že toto funkčné miesto\njej nemohlo byť ponúknuté, pretože v čase podania jej žiadosti o prevedenie na dotknuté funkčné miesto\nuž bol vydaný personálny rozkaz č. 922 zo dňa 12. septembra 2023, ktorým bol na predmetné miesto\nprijatý a do funkcie ustanovený iný uchádzač.\n42. V kontexte uvedeného tiež správny súd pokladá za potrebné prisvedčiť žalovanému, ktorý dodržal\nzákonnosť postupu aj s ohľadom na § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajti, ktorí\nsú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden\nbol bezprostredne podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, keď\nžalobkyňu nezaradil na voľné funkčné miesta „Vedúci odborný referent špecialista I. úseku informatiky\na informačných technológií odboru informačno- komunikačných technológií“ a „Vedúci odborný\nreferent špecialista III. úseku informatiky a informačných technológií odboru informačno-komunikačných\ntechnológií“, keďže tieto boli v rámci personálnej a disciplinárnej právomoci bezprostredne podriadené\nriaditeľovi odboru informačno-komunikačných technológií generálneho riaditeľstva F. A. F. C., manželovi\nžalobkyne.\n43. Neodôvodnenou je aj námietka žalobkyne, že personálny rozkaz č. 722/2022 (oznamovací rozkaz,\nktorým sa predlžovalo trvanie projektu Šanca na návrat 1 do 30. septembra 2023) jej bol vyhlásený\nneskoro, z čoho odvodzuje skutočnosť, že mala pokračovať vo výkone štátnej služby v rámci projektov,\nresp. Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vo vzťahu k uvedenému správny\nsúd dáva do pozornosti, že na právne účinky personálneho rozkazu nemá vplyv to, aký dátum je\nuvedený na personálnom rozkaze (12. septembra 2023), a v ktorý deň bol oznámený žalobkyni (12.\n\noktóbra 2023). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18. septembra bol vykonaný\npohovor so žalobkyňou a o relevantných skutočnostiach ohľadom predĺženia trvania projektu Šanca na\nnávrat 1 do 30. septembra 2023 bola žalobkyňa oboznámená, pričom zároveň je z administratívneho\nspisového materiálu zrejmá skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase od 26. septembra 2022 až 07.\noktóbra 2022 práceneschopná. Správny súd tiež dodáva, že zákonná úprava služobného pomeru\npríslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než\nje tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie\npríslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. V danom prípade má\npersonálny rozkaz charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne\nvyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami\nv štruktúre konkrétneho útvaru.\n44. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Z vyššie citovaného § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplývajú náležitosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy, medzi ktoré patria aj rozhodnutia vo veciach služobného pomeru. Takéto\nrozhodnutia musia obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov\na pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Uvedené zákonné predpoklady boli\nv napadnutom rozhodnutí naplnené, preto ani táto žalobná námietka nebola opodstatnenou. Treba si\nuvedomiť, že v prípade ustanovenia § 35 ods. 1, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán nemá\ninú možnosť, ako prijať zodpovedajúce personálne opatrenie, nakoľko v dôsledku organizačných zmien\nprestala existovať doterajšia funkcia žalobkyne. O uvedených skutočnostiach žalobkyňa mala vedomosť\nod samého začiatku svojho pôsobenia vo funkcii manažér pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku\nprojektu „Šanca na návrat“ odboru projektov a stratégií Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a\njustičnej stráže, keď už podpisom personálneho rozkazu č. 140/2021, ktorým bola do tejto funkcie\nustanovená, potvrdila, že je uzrozumená o skutočnosti, že po skončení projektu Šanca na návrat 1 bude\nustanovená na akékoľvek voľné funkčné miesto v Zbore väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 33\nzákona č. 73/1998 Z. z. K uvedenému správny súd dodáva, že v preskúmavanom personálnom rozkaze\nsa rozhodovalo nie len o preložení na inú funkciu, ale aj o odvolaní z pôvodnej funkcie, súd prihliadal aj\nna to, ako bolo uvedené zdôvodnené nie len v personálnom rozkaze, ale aj v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného.\n45. Relevanciu nemohol správny súd priznať ani žalobnej námietke, týkajúcej sa existencie vady\nnesprávneho právneho posúdenia, ktorá mala podľa žalobkyne tkvieť v tom, že žalovaný v rozhodnutí\nneuviedol podľa akých normatívnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne.\nDodala, že žalovaný označil jedine ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a §§ 58 a 59\nsprávneho poriadku, a to hneď v úvode výrokovej časti rozhodnutia, ktoré však dostatočne neupravujú\npostup odvolacieho orgánu, pričom akcentovala, že uvedeným žalovaný na vec aplikoval nesprávnu\nprávnu normu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 247a zákona č. 73/1998 Z. z.: „Na konanie podľa tohto\nzákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.“ Vychádzajúc\nz uvedeného správny súd pokladá za potrebné dať za pravdu žalobkyni v tom smere, že správne\npoukázala na ustanovenie § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., keďže skutočne na konania podľa tohto\nzákona sa správny poriadok nevzťahuje. Avšak kľúčovou skutočnosťou v tomto prípade je, že žalovaný\nvo výroku napadnutého rozhodnutia správne uvádza, že rozhodol podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998\nZ.z., teda týmto bol naplnený zákonný predpoklad v zmysle § 241 ods. 2, prvej vety zákona č. 73/1998\nZ.z., podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa\nktorého bolo rozhodnuté. Poukaz na ustanovenia § 58 a § 59 správneho poriadku je teda v danom\nprípade nadbytočný, ale jeho následkom nie je existencia vady nesprávneho právneho posúdenia, a teda\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n46. Správny súd sa nemohol stotožniť ani so žalobou námietkou, vzťahujúcou sa k vade podstatného\nporušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia, ktorú vadu žalobkyňa videla v tom, že žalovaný porušil jej právo\nna spravodlivý proces nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou a opomenutím akéhokoľvek\nvysporiadania sa s nimi. S uvedeným nemohol správny súd súhlasiť, nakoľko z podanej žaloby\nnevyplýva, konkrétne aké dôkazy navrhnuté žalobkyňou mal žalovaný opomenúť vykonať a vysporiadať\nsa s nimi. Z tohto dôvodu tiež nebolo možné stotožniť sa s námietkou žalobkyne, ktorá tvrdila, že\nopomenutie ňou navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného, zároveň viedlo k vade nedostatočne\nzisteného skutkového stavu žalovaným.\n\n47. Napokon tiež žalovanému vyčítala, že v napadnutom rozhodnutí úplne supluje prvostupňový orgán\na dotvára skutkový stav konania na prvom stupni svojvoľným prezentovaním zámeru prvostupňového\norgánu a domnienok o vôli prvostupňového orgánu. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje,\nže platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového a druhostupňového správneho konania, ktoré\ntvoria celok, pričom z toho vyplýva aj celok prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Preto ak\nžalovaný dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je potrebné\ndoplniť, čo v danom prípade aj uskutočnil, bol tento jeho postup v súlade so zákonom. Vzhľadom na\nobsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie\nspĺňa náležitosti vymedzené ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní\nnapadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov\nsprávnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania\nsprávne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili,\nv rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné\npochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade\ns § 190 SSP zamietol.\n49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu\npožadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje\nzamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}