Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/2/2024 0724100076 28. 05. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100076.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom advokátskej kancelárie A. XX/X, E., zapísaným v zozname SAK pod č. lic. XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 5. januára 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 5. januára 2024 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 21. marca 2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21. marca 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 2. februára 2023, dôvodiac, že v dôsledku získania doby služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné toto obdobie služby v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 2. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho postup v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“), rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 5. januára 2024 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom ozrejmil skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačných systémoch žalovanej, podľa ktorých žiadosťou spísanou dňa 2. februára 2023 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 28. februára 2023, kedy podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dôchodkový vek 63 rokov. K 28. februáru 2023 žalobca získal 2.123 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 5 rokov a 298 dní, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27. februára 2023 vyplýva, že od 1. januára 2004 mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), na ktorý mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. marca 1980 do 30. marca 1982 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1982 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Z potvrdenia zároveň vyplýva, že zamestnanie
– funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 4. Generálny riaditeľ žalovanej na základe skutkových zistení konštatoval že, z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu obdobie služby nebolo možné zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, a bolo mu zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia v rozsahu 5 rokov a 598 dní. Z uvedeného dôvodu žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 5. Generálny riaditeľ žalovanej dodal, že žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom kasačného súdu ktorý sa vzťahuje na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií, a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok, pričom týmto sa znižuje dôchodkový vek v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/ alebo II. kategórii funkcií a tým aj určenie sumy starobného dôchodku. Žalobca však nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v dôsledku čoho mu nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Žalovaná preto v zmysle ustálenej judikatúry nepostupovala a čl. 33 Dohovoru neaplikovala. 6. Vo vzťahu k námietke ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012), v rozpore s ktorou má podľa názoru žalobcu žalovaná postupovať, uviedla, že prameňom práva sú iba tie rozsudky, ktoré boli uverejnené v Zbierke Stanovísk Najvyššieho správneho súdu a sú zjednocujúcim výkladom právnych predpisov. Inak žalovaná postupovala iba v individuálnych prípadoch, v ktorých ju súd zaviazal tak rozhodnúť. Čo sa týka námietky diskriminácie žalobcu voči ostatným, bližšie neuvedeným poistencom, táto bola nekonkrétna, v dôsledku čoho nemôže byť dôvodná. II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 8. Žalobca je toho názoru, že podmienky podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. splnil, pričom žalovaná ako jedinú argumentáciu používa nemožnosť postupovať podľa ustálenej rozhodovacej praxe, keďže nie je použiteľná v prejednávanej veci. Doposiaľ bolo pritom vydaných už približne 450 rozsudkov v skutkovo obdobných veciach, ktorými boli rozhodnutia žalovanej zrušené, pričom žalovaná ani tieto naďalej nerešpektuje. Jej postup sa preto nedá označiť inak ako nedôvodné odďaľovanie priznania zákonných nárokov výsluhovým dôchodcom. Nerešpektovanie judikatúry kasačného súdu zakladá arbitrárnosť tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru a takýto postup považuje za diskriminačný. Výsluhovým dôchodcom možno starobný dôchodok krátiť avšak nie vôbec nepriznať. Navyše, ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukazuje, je v danej veci úplne bezpredmetné, pretože žalobca o zníženie dôchodkového veku nežiadal. 9. Za nesprávny označil aj postup žalovanej, ktorá odlišne pristupuje k výsluhovým dôchodcom, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnených kategórií funkcií, keď v ich prípade podľa zmienenej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu postupuje, zatiaľ čo v prípade ostatných výsluhových dôchodcov, do týchto zvýhodnených kategórií nezaradených, do celkovej doby ich dôchodkového poistenia dobu služby nezapočítava. Potom dochádza k situácii, že hoci sú túto výsluhoví dôchodcovia postení rovnakú dobu, žalovaná ku nim pristupuje odlišne a diskriminujúco, čo má za následok porušenie zásady právnej istoty. 10. Žalobca ďalej namietal, že celková doba dôchodkového poistenia nebola posúdená správne, pretože ku 28. februáru 2023, kedy dosiahol dôchodkový vek, zároveň dosiahol dobu 29 rokov a 117 dní, a nie 5 rokov a 298 dní ako uvádza žalovaná, a teda splnil obe podmienky pre priznanie starobného dôchodku. 11. Žalobca záverom poukázal na rozsiahlu a konkrétnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podporujúcu jeho argumentáciu, ktorú žalovaná odmieta rešpektovať. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 12. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zrekapitulovala skutkové zistenia ako aj právnu argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, konštatujúc, že v prípade žalobcu nie je možné uplatniť ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná dodala, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy, o dôchodkových nárokoch
poistencov so získanou dobou služobného pomeru bolo v súlade s čl. 33 Dohovoru rozhodnuté len v individuálnych prípadoch, keď bola žalovaná v súlade s § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. 13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zdôraznil, že žalovaná dlhodobo prezentuje odmietavý postoj k jeho právnej argumentácii a rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do zvýhodnenej kategórie funkcií nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia výsluhových dôchodcov. Opačný prístup je diskriminujúci. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je relevantné iba na účely skoršieho odchodu do dôchodku. Žalobca opätovne poukázal na bohatú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktorá dáva jednoznačnú odpoveď, ako má žalovaná postupovať v obdobných prípadoch, pričom táto rozhodovacia prax demonštruje že v každom jednom prípade bola žalovaná so svojou právnou argumentáciou neúspešná. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 15. Na prejednanie veci správny súd z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie na dňa 28. mája 2026, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalovaná bola na pojednávaní prítomná, pričom v celosti zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení ku správnej žalobe. 16. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ konštatoval nedôvodnosť námietky ohľadom nezhodnotenia obdobia služobného pomeru pre vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na zásadný fakt, že žalobca je poberateľom výsluhového
dôchodku. V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. V dôsledku uvedeného mal generálny riaditeľ žalovanej za to, že žalobcovi starobný dôchodok neprináleží. 17. Správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol a tak z administratívneho ako aj súdneho spisu ustálili, že žalobca je od. 1. januára 2004 poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Z potvrdení Colného úradu Bratislava z 31. decembra 2003 a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27. februára 2023 vyplýva, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. marca 1980 do 30. marca 1982 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1982 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Celkovo mu bolo zhodnotených na určenie sumy priznanej dávky 23 rokov doby služobného pomeru. Z potvrdenia zároveň vyplýva, že zamestnanie – funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca žiadosťou z 2. februára 2023 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 28. februára 2023, kedy dosiahol dôchodkový vek 63 rokov. Žalobca podľa osobného listu dôchodkového poistenia ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia získal vo všeobecnom systéme ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 28. februáru 2023 dobu dôchodkového poistenia 2.123 dní, t. j. 5 rokov a 298 dní. 18. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru, ktorá bola započítaná pre nárok na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť aj ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a určenie jeho výšky. 19. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018, sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019 a v neposlednom rade rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/18/2025 z 29. mája 2025 (odkazujúci aj na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/7/2023 z 5. júna 2024), ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 27 až 30 tohto rozsudku podľa ktorých: „27. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom. Osobitné právne úpravy reflektujúce na osobitný systém sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Rovnako bol opakovane judikované, že cit.: „aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“ (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, prípadne už zmieňovaný rozsudok z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/108/2015). Z tohto záveru vychádzal aj
veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku z 05. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci posudzoval možnosť zápočtu doby služby poberateľa výsluhového dôchodku na účely priznania predčasného starobného dôchodku a dospel k záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Možno len doplniť, že suma predčasného starobného dôchodku bola v tam označenej veci tiež určená bez toho, aby pre priznanie predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená doba služby policajta 15 rokov a 5 dní služby, a teda, rovnako, ako v tu prejednávanej veci účastník konania získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zákonom predpokladanú dobu poistenia minimálne v rozsahu 15 rokov. Fakt, že v tam uvedenej veci bola otázka týkajúca sa predčasného starobného dôchodku a v tu prejednávanej veci ide o starobný dôchodok nepovažuje najvyšší správny súd za tak závažnú okolnosť vylučujúcu aplikovateľnosť relevantných záverov plynúcich z rozsudku veľkého senátu na tu prejednávanú vec, keď predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru č. 128. Tak v prípade starobného dôchodku, ako aj v prípade predčasného starobného dôchodku ide o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii, čo napokon potvrdzuje aj ten fakt, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok (§ 69a zákona č. 461/2003 Z.z.). 28. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku (v prípade žalobcu od 07. júla 2023, kedy dovŕšil podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z. 63 rokov veku) podľa zákona č. 461/2003 Z.z. plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru (v prípade žalobcu 25 skončených rokov), na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. má žalobca zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 29. Postup krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo 16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018, uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. 30. V závere možno prisvedčiť názoru správneho súdu, že pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí odôvodňovala nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, potom tieto ňou uvádzané dôvody nemajú
oporu v právnej úprave. V tu prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. kategórie funkcií, alebo II. kategórie funkcií v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného dôchodku nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol daný v prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu.“ 20. Podobne podľa bodov 46 až 48 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019: 46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 21. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít je v nastolenej otázke ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok dlhodobo ustálená, vnútroštátna právna úprava naďalej nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru, v dôsledku čoho je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Bez zmienenej judikatúry by žalovaná pre nárok na starobný dôchodok v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať žalobcovi dobu jeho služobného pomeru. Tento záver vyplýva napríklad z rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo 16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018. 22. Vychádzajúc zo zmienenej judikatúry správny súd výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých mal vyplynúť záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, považuje za neudržateľný. Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k názoru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky. 23. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely vzniku nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky spolu s tzv. zvyškovým obdobím
(bez ohľadu na to, či boli získané vo zvýhodnených kategóriách funkcií) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru priznanej za celé roky. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku a určenia sumy starobného dôchodku vylúčili obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci postupom podľa § 199 ods. 3 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní žalovaná, viazaná právnym názorom vysloveným v predmetom rozhodnutí, opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok a určí sumu starobného dôchodku, t. j. žalobcovi zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby (a to nielen za celé roky v počte 23, ale aj za jednotlivé „zvyškové“ dni, pričom na tento účel si od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyžiada potvrdenie o celkovej dobe trvania služobného pomeru, keďže z potvrdenia datovaného 27. februára 2023 táto informácia explicitne nevyplýva) bez ohľadu na kategóriu funkcií resp. pracovnú kategóriu jej zaradenia (a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia) a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby za celé roky. Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom kasačného súdu v prezentovanej judikatúre. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 26. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.