Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/34/2023 0723101461 19. 03. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101461.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená X. XXXXXXXX XXXX, bytom D. X, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30. októbra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Pobočka žalovanej Bratislava (ďalej len „pobočka “) rozhodnutím zo 7. augusta 2023 č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 30, § 48 ods. 1, 2, 4, 6 až 9, § 53, § 55 a § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala žalobkyni nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa F. G. C. od 26. júla 2023 a nárok na výplatu materského vo výške 45,61650000 € za deň od 1. augusta 2023 do zániku nároku na materské. 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nesprávne určenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet materského v rozpore s § 54 ods. 3 a ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a nesprávne určenie denného vymeriavacieho základu, preskúmala žalovaná prvostupňové rozhodnutie pobočky a rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30. októbra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Žalovaná skutkovo zrekapitulovala, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 1. augusta 2023 predložením žiadosti o materské č. E. z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa F. G. C., na ktorej oprávnený lekár potvrdil, že u žalobkyne nastane pôrod pravdepodobne 6. septembra 2023. Uvedený zamestnávateľ v žiadosti uviedol, že materská dovolenka je poskytnutá od 1. augusta 2023 a žalobkyňa naposledy pracovala 31. júla 2023. Syn žalobkyne sa narodil XX. XXXXXXXXX XXXX. Žalobkyňa bola v tom čase evidovaná ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa F. G. C. od 1. júla 2023. 4. Vychádzajúc z § 13 ods. 1, § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná uviedla, že nárok na nemocenskú dávku a jej výška sa určuje z každého nemocenského poistenia samostatne a teda na základe samostatne podanej žiadosti. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení pri jej výpočte sa zohľadňujú vymeriavacie základy zo všetkých takýchto
poistení. Žalovaná zdôraznila, že podmienky nároku na materské sú upravené pre každý poistný vzťah osobitne. 5. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala lekárom ako očakávaný deň pôrodu určený 6. september 2023 pričom začiatok šiesteho týždňa pred týmto dňom pripadol na 26. júla 2023 (§ 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). K tomuto dňu žalovaná posudzovala podmienky nároku na materské, napriek tomu, že žalobkyňa v žiadosti o materské uviedla, že nárok si uplatňuje od 1. augusta 2023, teda menej ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. 6. Výšku materského žalovaná určila podľa § 52 ods. 1, § 53, § 54 odseku 3 a § 55 odseku 1 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatujúc, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnankyne u zamestnávateľa F. G. C., z ktorého si uplatnila nárok na materské dňa 1. júla 2023. Dôvod na poskytnutie materského žalobkyni vznikol 26. júla 2023. Z uvedeného je zrejmé, že obdobie nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne tohto zamestnávateľa bolo pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského kratšie ako zákonom stanovených 90 dní (od 1. júla 2023 do 25. júla 2023, t. j. 25 dní). Pobočka preto preverila, či žalobkyňa splnila podmienku podľa § 54 odseku 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zistiac, že žalobkyňa bola v predchádzajúcom kalendárnom roku 2022 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa s pravidelným príjmom u zamestnávateľa D. H. F. C. I., pričom tento poistný vzťah trval od 1. mája 2021 do 30. júna 2023. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa u daného zamestnávateľa v roku 2022 dosiahla viac ako 90 dní nemocenského poistenia za ktoré sa platí poistné, a preto rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2022 a na účely výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky aktuálne posudzovaného materského žalovaná vzala do úvahy vymeriavacie základy a počet dní dosiahnuté žalobkyňou u tohto zamestnávateľa. 7. Žalovaná následne ozrejmila výpočet výšky materského a to tak, že z vymeriavacieho základu za rozhodujúce obdobie roku 2022 vo výške 22.200,02 € určila denný vymeriavací základ v sume 60,8220 € (22.200,02 € / 365 dní), pričom výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu, t. j. 45,61650000 € za deň. Žalobkyni teda vznikol nárok na výplatu materského v uvedenej výške od 1. augusta 2023. 8. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme žalovanej je evidovaná ako povinne nemocensky poistený zamestnanec zamestnávateľa D. H. - J. F. C. I. od 1. mája 2021 do 30. júna 2023 a ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná iná osoba od 1. októbra 2021 do 30. júna 2023; od 1. júla 2023 má toto poistenie prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti. Žalovaná konštatovala, že pre vznik nároku na materské musia byť splnené podmienky nároku podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. na materské z každého nemocenského poistenia zvlášť, a teda nemocenské poistenie muselo trvať resp. podmienky na vznik nároku na materské splnila po zániku nemocenského poistenia avšak v ochrannej lehote, pričom nárok si z každého poistenia uplatní predložením samostatnej žiadosti. 9. Žalovaná uzavrela, že v čase uplatnenia nároku na materské žalobkyni oba poistné vzťahy netrvali, a teda ku 1. augustu 2023 nebola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa D. H. - J. F. C. I. a taktiež nebola povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Oba poistné vzťahy zanikli k 30. júnu 2023. Ochranná lehota z týchto nemocenských poistení žalobkyni nezačala plynúť, pretože jej od 1. júla 2023 vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnankyne zamestnávateľa F. G. C.. II. Správna žaloba 10. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa úvodom zhrnula skutkový stav, podľa ktorého pôsobila v období od 1. júna 2020 do 30. júna 2023 ako advokátka a mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ako samostatne zárobkovo činná osoba bola od 1. októbra 2021 do 30. júna 2023 povinne nemocensky poistená a pravidelne platila poistné na nemocenské poistenie z uvedeného právneho vzťahu. Žalobkyňa
prerušila výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby k 30. júnu 2023 a od 1. júla 2023 mať preto poistenie prerušené. 12. Súbežne s výkonom činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba bola žalobkyňa v období od 1. mája 2021 do 30. júna 2023 zamestnaná u zamestnávateľa D. H. - J. F. C. I.. 13. Oba uvedené vzťahy, teda samostatná zárobková činnosť aj pracovný pomer, boli ukončené k 30. júnu 2023, pričom žalobkyni následne dňa 1. júla 2023 vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa F. G. C., z ktorého od uvedeného dňa bola nemocensky poistená. Z tohto pracovného pomeru žalobkyňa dňa 1. augusta 2023 nastúpila na materskú dovolenku a nárok jej vznikol 26. júla 2023. 14. Žalobkyňa je toho názoru, že splnila podmienky na priznanie nároku na materské z viacerých nemocenských poistení, a teda okrem materského priznaného z nemocenského poistenia uhradeného zamestnávateľom D. H. - J. F. C. I. je má byť priznané materské aj z nemocenského poistenia uhradeného ako samostatne zárobkovo činná osoba v roku 2022. 15. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec, keď tvrdí, že jej nezačala plynúť ochranná lehota z poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa mala pred vznikom pracovného pomeru u zamestnávateľa F. G. C. dve povinné nemocenské poistenia a to ako zamestnanec zamestnávateľa D. H. - J. F. C. I. a druhé ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobkyni síce od 1. júla 2023 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa F. G. C., toto je však vzniklo ako zamestnankyni z pracovného pomeru, pričom nedošlo ku vzniku nového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda uvedené poistenie zaniklo bez toho, aby jej vzniklo nové. S ohľadom na uvedené sa žalobkyňa v čase podania žiadosti o materské v prípade poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba nachádzala v ochrannej lehote. Žalobkyňa je toho názoru, že je potrebné rozlišovať medzi dvoma právnymi vzťahmi, ktoré sú samostatné a vzájomne nesúvisiace. Na to, aby ochranná lehota zanikla, muselo by dôjsť ku vzniku rovnakého nového nemocenského poistenia, teda v danom prípade by muselo žalobkyni vzniknúť nové nemocenské poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba, k čomu však nedošlo. 16. Žalovaná mala po správnosti preto do vymeriavacieho základu za rok 2022 zahrnúť aj príjem žalobkyne dosiahnutý ako samostatne zárobkovo činná osoba a následne vypočítať materské zohľadňujúc aj tento príjem. Žalobkyni však neboli zohľadnené v rámci vymeriavacieho základu pre materské riadne a včas uhradené odvody do sociálneho systému pre nesprávny výklad práva zo strany žalovanej. 17. Žalobkyňa záverom poukázala na rozpor prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, keď pobočka na jednej strane uvádza, že žalobkyni vznikol nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa F. G. C. a žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobkyni tento nárok na materské z nemocenského poistenia u zamestnávateľa F. G. C. nevznikol, keďže tam nebola nemocensky poistená zákonom požadovaných 90 dní. III. Vyjadrenie žalovanej 18. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá pre nedôvodnosť navrhla správnu žalobu zamietnuť. Po zrekapitulovaní skutkového stavu ako aj podstatnej argumentácie obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí sa postupne vyjadrila k námietkam žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a jeho rozporu s administratívnym spisom. 19. Žalovaná argumentovala, že hoci žalobkyni dňa 30. júna 2023 zaniklo povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ochranná lehota jej plynúť nezačala, pretože dňa 1. júla 2023 jej vzniklo nové nemocenské poistenie zamestnanca. Účelom ochrannej lehoty je pritom zabezpečenie poistenca v prípade vzniku poistnej udalosti v období, v ktorom už nie je nemocensky poistený. Ak však v tejto lehote vznikne nové nemocenské poistenie, účel ochrannej lehoty sa stráca, pretože poistenec je pre prípad vzniku poistnej udalosti zabezpečený z nového nemocenského poistenia.
20. Žalovaná ďalej zopakovala, že na základe žalobkyňou predloženej žiadosti o materské posúdila zákonom stanovené podmienky nároku na materské z poistného vzťahu žalobkyne ako zamestnankyne zamestnávateľa F. G. C., so záverom, že nárok na materské jej z tohto vzťahu vznikol. Žalobkyňa však nesplnila podmienku najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie z tohto poistného vzťahu, avšak táto je smerodajná pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a nie ja účel vzniku nároku. 21. Záverom žalovaná s odkazom na § 58 zákona č. 461/2003 Z. z. zopakovala, že aby pri výpočte materského boli zohľadnené vymeriavacie základy žalobkyne dosiahnuté ako samostatne zárobkovo činná osoba, mala si uplatniť nárok z tohto poistného vzťahu samostatnou žiadosťou, na základe ktorej by žalovaná posudzovala podmienky vzniku nároku, pričom v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského by jej musel tento vzťah trvať, resp. by musela plynúť ochranná lehota, čo však v prípade žalobkyne nebolo splnené práve z dôvodu vzniku nového nemocenského poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. neustanovuje, že sa musí jednať o rovnaký typ poistného vzťahu. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. 22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je nedôvodná.
23. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19. marca 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 24. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovanej vo veci vzniku nároku žalobkyne na materské z nemocenského poistenia ako zamestnankyne a určenie jeho výšky v sume 45,61650000 € za deň od 1. augusta 2023. 25. Žalobkyňa primárne namietala nesprávne právne posúdenie veci a to v dôsledku nepriznania materského aj z nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorou bola od 1. októbra 2021 do 30. júna 2023. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade bola po prerušení (zániku) povinného nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba v ochrannej lehote a preto mala žalovaná do rozhodujúceho obdobia zahrnúť aj toto obdobie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a vymeriavacie základy počas neho dosiahnuté. 26. Správny súd, preskúmajúc napadnuté rozhodnutie ako aj pripojený administratívny spis žalovanej, konštatuje, že sa musí stotožniť s argumentáciu žalovanej, prečo nebolo o nároku žalobkyne na materské aj z nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodnuté. Žalobkyňa totiž žiadosť o priznanie materského z poistného vzťahu ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nepodala. Ako sama v podanej žalobe niekoľkokrát zdôraznila, podľa § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Z originálu žiadosti o materské K. E. spísanej na tlačive určenom žalovanou dňa 27. júla 2023 ktorá je založená v administratívnom spise, vyplýva, že žalobkyňa o materské požiadala len z poistného vzťahu ako zamestnankyňa čo potvrdila vyznačením príslušnej kolónky „zamestnanec“, vo vzťahu ku čomu následne uviedla ako posledný deň, kedy naposledy pracovala 31. júl 2023. V poučení nachádzajúcom sa v závere tohto tlačiva, v bode 5, žalovaná informuje poistenca, že poistenec, uplatňujúci si nárok na materské z viacerých poistení, predloží žiadosť o materské z každého poistenia (platí aj pri uplatnení nároku na materské z ochrannej lehoty). Žalovaná takto prejavenú vôľu žalobkyne nemôže nahrádzať a rozhodnúť o nároku na materské nad rámec jej žiadosti a teda aj zo samostatného poistného vzťahu ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Pokiaľ bola žalobkyňa paralelne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba a aj ako zamestnankyňa, a mala záujem o priznanie materského z oboch poistných vzťahov, mala požiadať o materské z každého poistného vzťahu zvlášť a to samostatnou žiadosťou. 27. Žalovanej preto nemožno vyčítať, že o materskom z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade žalobkyne nerozhodla. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 3 pritom zdôraznila, že nárok na nemocenskú dávku a následne aj jej výpočet sa určuje z každého nemocenského poistenia zvlášť a to na základe samostatne podanej žiadosti. Na strane 4 následne žalovaná konštatuje, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa F. G. C.. Žalobkyňa túto podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pravdepodobne opomenula vziať na vedomie. 28. Keďže správny súd môže správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom, spravidla väčšom, rozsahu a z iných dôvodov, ako namieta, považuje za potrebné skorigovať právne závery žalovanej vyslovené v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu ku priznaniu materského z poistného vzťahu ako zamestnankyne, ktoré hoci nemajú vplyv na konečné určenie rozhodujúceho obdobia a denných vymeriavacích základov a teda ani na výšku priznaného materského, predstavujú rozhodnutie v rozpore s recentnou rozhodovacou praxou správnych súdov. 29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Ssk/61/2021 z 27. septembra 2023 vyslovil právny názor, že je potrebné odlišovať vznik právnych vzťahov zamestnanca so zamestnávateľom (§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) a vznik nemocenského poistenia ako ich
následok. Kasačný súd konkrétne uviedol, že „citované ustanovenie § 20 ods. 1 pripúšťa aj iný výklad, pri ktorom sa pojmy právny vzťah, jeho vznik a zánik nebudú chápať ako právny dôvod a spôsob vzniku nemocenského poistenia, ale budú charakterizovať osobu zamestnanca na účely vzniku, trvania a zániku nemocenského poistenia. Citované ustanovenie teda možno vykladať aj tak, že nemocenské poistenie zamestnanca vznikne v deň, keď mu vznikne akýkoľvek právny vzťah, ktorý zakladá jeho postavenie zamestnanca v zmysle § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zanikne mu potom v taký deň, kedy zanikne právny vzťah, ktorý mu toto postavenie zakladá. Inak povedané, citované ustanovenie § 20 ods. 1 možno vykladať aj tak, že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie. Pritom však nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo aspoň prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahov počas tohto obdobia. Podľa tohto výkladu je tak podstatné len to, či táto osoba stále zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená.“. V prípade uzavretia jednotlivých zmlúv (prípadne dohôd), ktoré existujú popri sebe alebo na seba bezprostredne nadväzujú, teda nezakladá každá z nich samostatné nemocenské poistenie. 30. Vychádzajúc z uvedeného preto žalovaná nesprávne konštatovala, že nemocenské poistenie ako zamestnankyne žalobkyni zaniklo dňa 30. júna 2023 a od 1. júla 2023 jej vzniklo nové nemocenské poistenie už ako zamestnankyni zamestnávateľa F. G. C.. Správny súd je toho názoru, že nemocenské poistenie ako zamestnankyne žalobkyni vzniklo minimálne už dňa 1. mája 2021 (kedy jej vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa D. H. – J. F. C. I.) a trvalo jej kontinuálne aj v čase, kedy jej zanikol pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa D. H. – J. F. C. I. dňa 30. júna 2023, na ktorý bezprostredne nadväzoval vznik nového pracovnoprávneho vzťahu od 1. júla 2023 u zamestnávateľa F. G. C.. Iná by bola situácia, kedy by medzi zánikom právneho vzťahu a vznikom nového bol odstup čo i len jedného dňa (počas ktorého by žalobkyňa nemala status zamestnanca, a teda skutočne by nebola nemocensky poistená ako zamestnanec, keďže by jej žiaden pracovnoprávny vzťah netrval), ku čomu však v danom prípade nedošlo. 31. Od ustálenia tejto skutočnosti sa následne odvíja aj určenie rozhodujúceho obdobia pre zistenie denného vymeriavacieho základu na základe aplikácie príslušného ustanovenia § 54 zákona č. 461/2003 Z. z.. 32. Žalovaná bola presvedčená, že v dôsledku vzniku nového nemocenského poistenia dňa 1. júla 2023, pričom toto ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského (26. júla 2023) bolo obdobím poistenia kratším ako 90 dní, sa rozhodujúce obdobie určilo podľa § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda rozhodujúcim obdobím bol rok 2022. 33. Po správnosti však mala žalovaná aplikovať § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže žalobkyni v roku 2023 žiadne nové nemocenské poistenie ako zamestnankyne nevzniklo, ale toto kontinuálne trvalo nepretržite (bez jeho pretrhnutia čo i len jedným dňom, kedy by žalobkyňa nemala status zamestnankyne) najmenej od 1. januára kalendárneho roka (2022) predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (2023), do dňa (26. júla 2023), v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a teda rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku (2022), v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (2023). Rozhodujúcim obdobím podľa citovaného ustanovenia je rok 2022. 34. Ako už však správny súd naznačil skôr, hoci žalovaná rozhodla o rozhodujúcom období na základe nesprávneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., pre žalobkyňu by ani prípadne zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie neprinieslo akúkoľvek zmenu vo vzťahu k určeniu nároku na materské a jeho výšky. Či už by totiž žalovaná aplikovala pre určenie rozhodujúceho obdobia ustanovenie § 54 ods. 1 alebo ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok aj výška materského by zostala nezmenená. Napokon, dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania, čo v danom prípade správny súd nedetegoval.
35. Záverom správny súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalobkyňa v správnej žalobe túto námietku obsiahla, po zistení, že nepodala žiadosť o materské z poistného vzťahu ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, odpadol dôvod pre posúdenie správnosti právneho posúdenia, či bola v ochrannej lehote po zániku povinného nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to z dôvodu irelevantnosti tejto otázky. Správny súd však zdôrazňuje, že hoci § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. explicitne nepojednáva, že pre skončenie plynutia ochrannej doby musí dôjsť ku vzniku rovnakého druhu poistenia, na účely priznávania nárokov z nemocenského poistenia je podľa § 58 ods. 1 potrebné posudzovať každé nemocenské poistenie samostatne. Pokiaľ sama žalovaná aplikuje príslušné ustanovenia o nároku na materské tým spôsobom, že posudzuje nároky z každého poistenia samostatne, nie je daný dôvod na to, aby v danom prípade tieto poistenia nerozlišovala. 36. Keďže správny súd nezistil takú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá by mala za následok ujmu na právach žalobkyne, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.