Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/41/2023 0723101441 12. 08. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 14. novembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18. augusta 2023 bol žalobcovi podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznaný nárok na materské z dôvodu, že od 2. augusta 2023 sa stará o deti, ktorými sú C. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, F. C., nar. XX XXXXXXX XXXX, a to z nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Mestský súd Bratislava IV, vo výške 59,72055000 eur za deň od 2. augusta 2023 do zániku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa alebo do konca a) 28. týždňa od priznania materského alebo b) 31. týždňa od priznania materského, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže osamelosť a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo c) 37. týždňa od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve alebo viac deti a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Do uvedeného obdobia nároku na materské sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 14. novembra 2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdila prvostupňové rozhodnutie vo veci priznania nároku žalobcu na materské a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že pobočka určila dennú výšku materského žalobcu ako i dĺžku podporného obdobia správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Predostrela, že k 2. augustu 2023 žalobca spĺňal všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom o sociálnom poistení a následne uviedla výpočet výšky materského. S poukazom na § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodila, že iný poistenec, ktorý sa stará o dve a viac
detí, má nárok na materské v období 37 týždňov od priznania materského. Nárok žalobcu na materské v rozsahu 37 týždňov od priznania materského bude v tomto rozsahu trvať, dokým bude trvať jeho starostlivosť o deti. Súčasne uviedla, že do nároku na materské v rozsahu 2 týždňov sa započítavajú aj dni, za ktoré bolo žalobcovi vyplatené materské na základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX z 28. februára 2023. Takto bolo navrhovateľovi dňa 15. marca 2023 vyplatené materské za 14 dní. Skonštatovala tiež, že pobočka mala vydať rozhodnutie aj s príslušným odôvodnením, v čom mala pobočka pochybiť. Vo vzťahu k ďalším žalobcovým námietkam uviedla, že žalobca mylne uvádza, že jeho nárok na materské sa posudzoval podľa Zákonníka práce, a mal sa posudzovať podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“). K tomu uviedla, že podmienky nároku na materské sú upravené výlučne v zákone o sociálnom poistení, a nie v Zákonníku práce ani v zákone o sudcoch. Mylné považovala aj tvrdenie žalobcu, že podmienky nároku na materské sú pre sudcov osobitne upravené v § 56 zákona o sudcoch. Poukázala, že v tomto zákone nie sú upravené žiadne osobitné podmienky nároku na materské pre sudcov, ale ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch upravuje odkaz na osobitný zákon, a to na § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení. 4. Ďalej žalovaná poukázala, že to, čo upravuje zákon o sudcoch nad rámec bežnej úpravy nemocenských dávok, je príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94. K námietke, že nárok na materské je samostatne upravený v § 56 zákona o sudcoch, podľa ktorého má muž - sudca rovnaký nárok na rodičovskú dovolenku ako žena - sudkyňa pri dvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56 ods. 1), pričom počas tejto dovolenky (43 týždňov) patrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3), žalovaná uviedla, že nie je oprávnená bližšie vykladať ustanovenia zákona o sudcoch súvisiacich s dĺžkou rodičovskej dovolenky. II. Správna žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil. 6. Namietal, že žalovaná vo svojom rozhodnutí pri dĺžke nároku na materské vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko nárok na materské (doba jeho trvania) sa v prípade žalobcu mal určovať podľa zákona o sudcoch a nie podľa zákona o sociálnom poistení, a nie ani podľa Zákonníka práce, ktorý zamestnancom určuje dĺžku trvania nároku na otcovskú dovolenku. Nárok na rodičovskú dovolenku, a k nej prináležiaci nárok na materské (podľa § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení) je v zákone o sudcoch samostatne upravený a muž-sudca má rovnaký nárok na rodičovskú dovolenku ako žena-sudkyňa pri dvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56 ods. 1 zákona o sudcoch). Počas tejto dovolenky (43 týždňov) patrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3 zákona o sudcoch). Poukázal, že na rodičovskú dovolenku (počas ktorej má nárok na materské) nastúpil dňa 2. augusta 2023 a stará sa o svoje dve deti narodené dňa XX. XXXXXXX XXXX. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo znenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, s čím však žalobca vyjadril nesúhlas, nakoľko bol toho názoru, že jeho nárok na materské v časti dĺžky tohto nároku je samostatne upravený v zákone o sudcoch a zákon o sociálnom poistení sa mal na žalobcu vzťahovať len v ostatých ustanoveniach nároku na materské (výpočet výšky dávky). 7. Žalovaná vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotila vzťah ustanovenia zákona o sudcoch a zákona o sociálnom zabezpečení pri dĺžke nároku na materské. Podľa zásady lex specialis derogat legi generáli sa má u žalobcu použiť ustanovenie § 56 ods. 1 a 3 zákona o sudcoch vo vecí dĺžky nároku na materské, podľa ktorého mu nárok na materské patrí v dĺžke 43 týždňov. Nakoľko zákon o sudcoch určuje len samotnú dobu trvania nároku, tak v ostatných náležitostiach sa použije zákon o sociálnom poistení (ktorý sa teda nepoužije pri určení dĺžky nároku na materské, tak ako chybne rozhodla žalovaná). Žalovaná opomenula skutočnosť, že zákon o sudcoch je lex specialis v dĺžke nároku voči zákonu o sociálnom zabezpečení (lex generalis), čo v danom prípade znamená, že všetky ostatné podmienky nároku nemusia byť samostatne upravené v zákone o sudcoch, ale použijú sa (mimo nároku na dĺžku vyplácania dávky) ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná argumentuje ustanovením § 94 zákona o sudcoch ako jedinou úpravou nad rámec zákona o sociálnom poistení. Tento nárok je však priznaný len počas rodičovskej dovolenky popri nároku na
materské (§56 ods. 3 zákona o sudcoch) a nepatrí sudcovi oddelene od nároku na materské počas ďalšej rodičovskej dovolenky (56 ods. 2 a 3 zákona o sudcoch). Rozhodnutie žalovanej považuje preto žalobca na základe uvedeného nesprávne v dĺžke priznaného nároku na materské, nakoľko žalobcovi ako sudcovi patrí nárok na materské v dĺžke 43 týždňov, a nie v dĺžke 37 týždňov, a teda rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca záverom dal do pozornosti, že zvyklosť Sociálnej poisťovne postupovať pri určovaní dĺžky nároku na materské vždy podľa zákona o sociálnom poistení je zrejme odvodená zo skutočnosti, že dĺžka tohto nárokuje podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení a Zákonníka práce rovnaká pri otcoch v rozsahu otcovskej dovolenky s nárokom na materské a zhodná je aj čo sa týka nároku matky-sudkyne na materské s dĺžkou rodičovskej dovolenky podľa zákona o sudcoch so zákonom o sociálnom poistení a Zákonníkom práce. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu 8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe z 12. júna 2024 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Považovala napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a v súlade s účelom ním sledovaným. Poukázala, že medzi účastníkmi zostala sporná dĺžka priznaného nároku. Prezentovala názor, že podmienky nároku na materské sú upravené výlučne v zákone o sociálnom poistení, a nie v Zákonníku práce ani v zákone o sudcoch. Nesúhlasila s výkladom, že podmienky nároku na materské sú pre sudcov osobitne upravené v § 56 zákona o sudcoch. V tomto zákone totiž nie sú upravené žiadne osobitné podmienky nároku na materské pre sudcov, ale ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch upravuje iba odkaz na osobitný zákon a to, že „...Počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi materské 18) ... (ako poznámka pod čiarou 18) sú pritom jednoznačne uvedené ustanovenia § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to bez ich akejkoľvek modifikácie). To, čo upravuje zákon o sudcoch nad rámec bežnej úpravy nemocenských dávok, je príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa ustanovenia § 94, ktorý Sociálna poisťovňa neposkytuje. K námietke, že nárok na materské je samostatne upravený v § 56 zákona o sudcoch, podľa ktorého má muž - sudca rovnaký nárok na rodičovskú dovolenku ako žena - sudkyňa pri dvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56 ods. 1), pričom počas tejto dovolenky (43 týždňov) patrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3), žalovaná uviedla, že nie je oprávnená bližšie vykladať zákon o sudcoch a ani ustanovenia týkajúce sa úpravy rodičovskej dovolenky. 9. Zhrnula, že žalobcovi bol priznaný nárok na materské od 2. augusta 2023 z dôvodu starostlivosti o dve deti. V prípade, ak sa iný poistenec stará súčasne o dve alebo viac detí a ku koncu 28. týždňa od priznania materského sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, patrí mu nárok na materské do konca 37. týždňa od priznania materského, pričom podmienka starostlivosti o aspoň dve deti musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Do uvedeného obdobia nároku na materské sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bolo podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplatené materské za 14 dní (2 týždne) na základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 28. februára 2023. Na základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 18. augusta 2023, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím, bolo žalobcovi priznané materské od 2. augusta 2023 a vyplatené za obdobie od 2. augusta 2023 do 26. marca 2024 (34 týždňov). 10. Záverom doplnila skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, a to, že pobočka dňa 25. marca 2024 obdržala žiadosť žalobcu o odňatie materského ku dňu 26. marca 2024 z dôvodu opätovného nástupu do zamestnania dňa 27. marca 2024. Zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že žalobca dňa 27. marca 2024 nastúpil späť do práce a bude mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Následne pobočka dňa 11. apríla 2024 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona od 27. marca 2024 odňala žalobcovi materské. Aj podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca dosahuje od 27. marca 2024 u zamestnávateľa príjem (612,86 EUR za 5 dní mesiaca marec 2024; 4 290,00 EUR za 30 dní mesiaca apríl 2024 a 4 290,00 EUR za 31 dní mesiaca máj 2024). Nástupom žalobcu do zamestnania po vyčerpaní spolu 36 týždňov nároku na výplatu materského sa požiadavka žalobcu na materské po dobu 43 týždňov, pričom už po vyčerpaní 36 týždňov prestal spĺňať zákonné podmienky, stala hypotetickou. 11. Žalobca svojou replikou na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § § 56 ods. 1 zákona o sudcoch, v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 34 týždňov; osamelej sudkyni patrí rodičovská dovolenka počas 37 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka počas 43 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. 23. Podľa § 56 ods. 3 zákona o sudcoch, počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi materské18) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 a počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí sudcovi rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 18) § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 24. Podľa § 56 ods. 4 zákona o sudcoch, na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. 25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období a) 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d), b) 28 týždňov od priznania materského,
c) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo d) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 27. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zároveň aj v nadväznosti na dôvody žaloby ako aj na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 28. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava bol žalobcovi priznaný nárok na materské z dôvodu, že od 2. augusta 2023 sa stará o deti, ktorými sú C. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, F. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Mestský súd Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava - mestská časť Dúbravka vo výške 59,7205 5000 EUR za deň od 2. augusta 2023 do zániku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa alebo do konca a) 28. týždňa od priznania materského alebo b) 31. týždňa od priznania materského, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže osamelosť a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo c) 37. týždňa od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Bolo tiež rozhodnuté o započítaní dní, za ktoré bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ako aj o tom, že materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na tuto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa. 29. Medzi účastníkmi konania zostala spornou výlučne otázka určenia dĺžky obdobia nároku na materské (resp. rozsah nároku na jeho výplatu) pre žalobcu ako sudcu (muža), ktorý prevzal do svojej osobnej starostlivosti dve súčasne narodené deti (dvojičky). 30. Žalobca v žalobe tvrdil, že zákon o sudcoch je vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení osobitným predpisom (lex specialis), a preto mu na základe § 56 ods. 1 v spojení s ods. 3 zákona o sudcoch patrí nárok na materské v rozsahu 43 týždňov (teda v rovnakom rozsahu, ako patrí sudkyni, ktorá porodila dvojičky). Podľa žalobcu sa mal zákon o sociálnom poistení použiť iba na stanovenie výšky dennej dávky, nie však na určenie dĺžky jej poskytovania. 31. Správny súd sa však s právnym názorom žalobcu nestotožnil z nasledovných dôvodov. V prvom rade je nutné striktne odlišovať dva samostatné právne inštitúty, a to (i) rodičovskú dovolenku, ktorá je inštitútom služobného (resp. pracovného) práva a predstavuje dôležitú osobnú prekážku vo výkone funkcie sudcu (služobné voľno), počas ktorej je štát povinný tolerovať neprítomnosť sudcu na pracovisku a (ii) materské, ktoré je dávkou nemocenského poistenia, teda inštitútom práva sociálneho zabezpečenia. Ide o peňažné plnenie vyplácané zo základného fondu nemocenského poistenia, ktorého účelom je kompenzovať stratu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku osobnej starostlivosti o dieťa. 32. Zákon o sudcoch neupravuje a ani z povahy veci nemôže upravovať samostatný a autonómny systém sociálneho poistenia pre sudcov s vlastnými hmotnoprávnymi podmienkami vzniku nároku a dĺžky trvania výplaty nemocenských dávok. Ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch obsahuje výslovný odkaz (poznámka pod čiarou č. 18) na zákon o sociálnom poistení. Ide o klasickú blanketovú normu. Zákon o sudcoch teda sám dĺžku poberania materského pre sudcu vôbec neustanovuje, ale konštatuje, že počas rodičovskej dovolenky patrí sudcovi materské s odkazom na zákon o sociálnom poistení. Jediné peňažné plnenie, ktoré zákon o sudcoch upravuje nad rámec všeobecného sociálneho
poistenia, je príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 zákona o sudcoch. Materské teda vypláca Sociálna poisťovňa výlučne za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone o sociálnom poistení. 33. Odhliadnuc od vyššie načrtnutej rozdielnosti medzi inštitútmi rodičovskej dovolenky a materským, nesprávnosť žalobcovho názoru o nároku na 43 týždňov materského v rovnakom rozsahu ako u žien – sudkýň, (vyvodzovaným od dĺžky rodičovskej dovolenky podľa zákona o sudcoch), vyplýva aj zo samotného znenia a účelu § 56 ods. 1 a ods. 4 zákona o sudcoch, keďže sudkyni (žene) zákon o sudcoch priznáva rodičovskú dovolenku v dĺžke 43 týždňov (pri dvojičkách) a to „v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa“. Teda táto rodičovská dovolenka plní dvojaký účel: fyziologickobiologický (príprava na pôrod) a opatrovateľský (starostlivosť o narodené deti). Z tohto dôvodu sudkyňa podľa § 56 ods. 4 zákona o sudcoch nastupuje na túto dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa, najskôr od 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Žena tak časť z celkových 43 týždňov (6 až 8 týždňov) vyčerpá ešte pred samotným narodením detí (keďže práve táto časť rodičovskej dovolenky 6 až 8 týždňov je poskytovaná „v súvislosti s pôrodom“). Dĺžka rodičovskej dovolenky súvisiacej so starostlivosťou o viaceré deti tak aj pre ženy predstavuje spravidla 35 až 37 týždňov. U sudcu (muža) zákon o sudcoch v § 56 ods. 1 druhej vete priznáva rodičovskú dovolenku výlučne v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Ak by súd akceptoval žalobcovu požiadavku na rodičovskú dovolenku v rozsahu celých 43 týždňov, tak by paradoxne čerpal rodičovskú dovolenku na starostlivosť o deti dlhší čas ako by čerpala matka-sudkyňa, ktorá čerpala časť rodičovskej dovolenky v súvislosti s pôrodom. 34. Rozsah rodičovskej dovolenky priznaný ženám-sudkyniam v § 56 ods. 1 zákona o sudcoch (34 týždňov pri jednom dieťati, 43 týždňov pri dvojičkách) je totožný s dĺžkou materskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj s dĺžkou podporného obdobia materského pre matky podľa § 48 zákona o sociálnom poistení. Ženy-sudkyne teda v dĺžke rodičovskej dovolenky ani poberania materského nepožívajú žiadne zvýhodnenie oproti ostatným matkám (nesudkyniam). Aj z uvedeného vyplýva, že nie je žiadny dôvod sa domnievať, že by zákonodarca mienil sudcovi (mužovi) priznať výhodnejšie postavenie ako iným poistencom (mužom) starajúcim sa o dieťa/deti, keď také výhodnejšie postavenie nepriznal ani matkám (sudkyniam). Odkaz v § 56 ods. 3 zákona o sudcoch na ustanovenia § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení preto zámerne garantuje, že pri otcoch-sudcoch sa uplatní rovnaké podporné obdobie 37 týždňov podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, aké prináleží každému inému otcovi starajúcemu sa o viac detí súčasne. 35. Správny orgán nepochybil ani pri aplikácii § 49 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bolo na základe rozhodnutia pobočky z 28. februára 2023 vyplatené materské za 14 dní po narodení detí podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Podľa výslovného znenia § 49 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa dni, za ktoré už bolo materské podľa písm. a) vyplatené, započítavajú do celkového podporného obdobia podľa písm. b) až d). Žalovaná preto postupovala v súlade so zákonom, keď žalobcovi od 2. augusta 2023 priznala výplatu materského na zostávajúcich 35 týždňov. 36. V neposlednom rade správny súd poukazuje aj na skutkovú okolnosť, ktorá síce nastala po vydaní napadnutého rozhodnutia, avšak má vplyv na trvanie nároku na materské. Žalobca totiž dňa 25. marca 2024 požiadal o odňatie materského ku dňu 26. marca 2024 z dôvodu opätovného nástupu do zamestnania dňa 27. marca 2024. Na základe toho Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie z 11. apríla 2024, ktorým podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení materské žalobcovi od 27. marca 2024 odňala, zároveň od tohto dňa žalobca dosahuje príjem. Riadny výkon zárobkovej činnosti bez časového priestoru na osobnú starostlivosť o dieťa/deti má za následok zánik nároku na materské. Žalobca teda reálne vyčerpal spolu 36 týždňov poberania materského a následne prestal spĺňať zákonné podmienky nároku na materské. Inými slovami, nárok na výplatu materského by mu po tomto dni nevznikol ani v prípade, ak by mu formálne svedčalo podporné obdobie v dĺžke 43 týždňov. Požiadavka žalobcu na priznanie 43-týždňového obdobia poberania materského sa tak stala čisto akademickou a hypotetickou. 37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, je vecne správne, keď dĺžka podporného obdobia žalobcu bola určená podľa § 49 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 4 zákona o sociálnom poistení na 37 týždňov so započítaním dvoch týždňov predchádzajúceho čerpania dávky.
38. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).