{"guid": "ce7b67be-a3dc-4027-82d1-936a11cedeb8:55552e64-4e1f-40cb-9bba-b608364948cc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1", "spisova_znacka": "15Sas/41/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sas/41/2023 z 12. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. augusta 2026, sp. zn. 15Sas/41/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1", "identifikacne_cislo": "0723101441", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "datum_vydania": "2026-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55552e64-4e1f-40cb-9bba-b608364948cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Sas/41/2023\n0723101441\n12. 08. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101441.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 14. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18. augusta\n2023 bol žalobcovi podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznaný nárok na materské z dôvodu,\nže od 2. augusta 2023 sa stará o deti, ktorými sú C. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, F. C., nar. XX\nXXXXXXX XXXX, a to z nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Mestský\nsúd Bratislava IV, vo výške 59,72055000 eur za deň od 2. augusta 2023 do zániku nároku na materské,\nnajdlhšie do troch rokov veku dieťaťa alebo do konca a) 28. týždňa od priznania materského alebo b) 31.\ntýždňa od priznania materského, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže osamelosť\na táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo c) 37. týždňa od\npriznania materského, ak sa súčasne stará o dve alebo viac deti a ku koncu obdobia uvedeného v\npísmene a) sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú\ndobu predĺženého nároku. Do uvedeného obdobia nároku na materské sa započítavajú dni, za ktoré\nbolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Materské sa bude\nposkytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane\npodmienky starostlivosti o dieťa.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 14. novembra 2023 (ďalej aj\nlen „napadnuté rozhodnutie“) potvrdila prvostupňové rozhodnutie vo veci priznania nároku žalobcu na\nmaterské a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že pobočka určila dennú výšku\nmaterského žalobcu ako i dĺžku podporného obdobia správne a v súlade so zákonom o sociálnom\npoistení. Predostrela, že k 2. augustu 2023 žalobca spĺňal všetky podmienky nároku na materské\nstanovené zákonom o sociálnom poistení a následne uviedla výpočet výšky materského. S poukazom\nna § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodila, že iný poistenec, ktorý sa stará o dve a viac\n\ndetí, má nárok na materské v období 37 týždňov od priznania materského. Nárok žalobcu na materské\nv rozsahu 37 týždňov od priznania materského bude v tomto rozsahu trvať, dokým bude trvať jeho\nstarostlivosť o deti. Súčasne uviedla, že do nároku na materské v rozsahu 2 týždňov sa započítavajú\naj dni, za ktoré bolo žalobcovi vyplatené materské na základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX z 28. februára 2023. Takto bolo navrhovateľovi dňa 15. marca 2023 vyplatené materské\nza 14 dní. Skonštatovala tiež, že pobočka mala vydať rozhodnutie aj s príslušným odôvodnením, v čom\nmala pobočka pochybiť. Vo vzťahu k ďalším žalobcovým námietkam uviedla, že žalobca mylne uvádza,\nže jeho nárok na materské sa posudzoval podľa Zákonníka práce, a mal sa posudzovať podľa zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“). K tomu uviedla, že podmienky nároku na materské sú upravené\nvýlučne v zákone o sociálnom poistení, a nie v Zákonníku práce ani v zákone o sudcoch. Mylné\npovažovala aj tvrdenie žalobcu, že podmienky nároku na materské sú pre sudcov osobitne upravené v §\n56 zákona o sudcoch. Poukázala, že v tomto zákone nie sú upravené žiadne osobitné podmienky nároku\nna materské pre sudcov, ale ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch upravuje odkaz na osobitný\nzákon, a to na § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení.\n4. Ďalej žalovaná poukázala, že to, čo upravuje zákon o sudcoch nad rámec bežnej úpravy\nnemocenských dávok, je príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94. K námietke, že nárok na\nmaterské je samostatne upravený v § 56 zákona o sudcoch, podľa ktorého má muž - sudca rovnaký\nnárok na rodičovskú dovolenku ako žena - sudkyňa pri dvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56\nods. 1), pričom počas tejto dovolenky (43 týždňov) patrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3),\nžalovaná uviedla, že nie je oprávnená bližšie vykladať ustanovenia zákona o sudcoch súvisiacich s\ndĺžkou rodičovskej dovolenky.\nII. Správna žaloba a jej dôvody\n5. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199\na nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovanej zrušil.\n6. Namietal, že žalovaná vo svojom rozhodnutí pri dĺžke nároku na materské vychádzala z nesprávneho\nprávneho posúdenia, nakoľko nárok na materské (doba jeho trvania) sa v prípade žalobcu mal určovať\npodľa zákona o sudcoch a nie podľa zákona o sociálnom poistení, a nie ani podľa Zákonníka práce, ktorý\nzamestnancom určuje dĺžku trvania nároku na otcovskú dovolenku. Nárok na rodičovskú dovolenku, a k\nnej prináležiaci nárok na materské (podľa § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení) je v zákone o sudcoch\nsamostatne upravený a muž-sudca má rovnaký nárok na rodičovskú dovolenku ako žena-sudkyňa pri\ndvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56 ods. 1 zákona o sudcoch). Počas tejto dovolenky (43 týždňov)\npatrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3 zákona o sudcoch). Poukázal, že na rodičovskú dovolenku\n(počas ktorej má nárok na materské) nastúpil dňa 2. augusta 2023 a stará sa o svoje dve deti narodené\ndňa XX. XXXXXXX XXXX. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo znenia § 49 ods. 1 písm.\nd) zákona o sociálnom poistení, s čím však žalobca vyjadril nesúhlas, nakoľko bol toho názoru, že jeho\nnárok na materské v časti dĺžky tohto nároku je samostatne upravený v zákone o sudcoch a zákon\no sociálnom poistení sa mal na žalobcu vzťahovať len v ostatých ustanoveniach nároku na materské\n(výpočet výšky dávky).\n7. Žalovaná vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotila vzťah ustanovenia zákona o sudcoch a zákona\no sociálnom zabezpečení pri dĺžke nároku na materské. Podľa zásady lex specialis derogat legi generáli\nsa má u žalobcu použiť ustanovenie § 56 ods. 1 a 3 zákona o sudcoch vo vecí dĺžky nároku na materské,\npodľa ktorého mu nárok na materské patrí v dĺžke\n43 týždňov. Nakoľko zákon o sudcoch určuje len samotnú dobu trvania nároku, tak v ostatných\nnáležitostiach sa použije zákon o sociálnom poistení (ktorý sa teda nepoužije pri určení dĺžky nároku na\nmaterské, tak ako chybne rozhodla žalovaná). Žalovaná opomenula skutočnosť, že zákon o sudcoch je\nlex specialis v dĺžke nároku voči zákonu o sociálnom zabezpečení (lex generalis), čo v danom prípade\nznamená, že všetky ostatné podmienky nároku nemusia byť samostatne upravené v zákone o sudcoch,\nale použijú sa (mimo nároku na dĺžku vyplácania dávky) ustanovenia zákona o sociálnom poistení.\nŽalovaná argumentuje ustanovením § 94 zákona o sudcoch ako jedinou úpravou nad rámec zákona\no sociálnom poistení. Tento nárok je však priznaný len počas rodičovskej dovolenky popri nároku na\n\nmaterské (§56 ods. 3 zákona o sudcoch) a nepatrí sudcovi oddelene od nároku na materské počas\nďalšej rodičovskej dovolenky (56 ods. 2 a 3 zákona o sudcoch). Rozhodnutie žalovanej považuje preto\nžalobca na základe uvedeného nesprávne v dĺžke priznaného nároku na materské, nakoľko žalobcovi\nako sudcovi patrí nárok na materské v dĺžke 43 týždňov, a nie v dĺžke 37 týždňov, a teda rozhodnutie\nžalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca záverom dal do pozornosti, že\nzvyklosť Sociálnej poisťovne postupovať pri určovaní dĺžky nároku na materské vždy podľa zákona o\nsociálnom poistení je zrejme odvodená zo skutočnosti, že dĺžka tohto nárokuje podľa ustanovení zákona\no sociálnom poistení a Zákonníka práce rovnaká pri otcoch v rozsahu otcovskej dovolenky s nárokom na\nmaterské a zhodná je aj čo sa týka nároku matky-sudkyne na materské s dĺžkou rodičovskej dovolenky\npodľa zákona o sudcoch so zákonom o sociálnom poistení a Zákonníkom práce.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu\n8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe z 12. júna 2024 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.\nPovažovala napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a v súlade s účelom ním sledovaným.\nPoukázala, že medzi účastníkmi zostala sporná dĺžka priznaného nároku. Prezentovala názor, že\npodmienky nároku na materské sú upravené výlučne v zákone o sociálnom poistení, a nie v Zákonníku\npráce ani v zákone o sudcoch. Nesúhlasila s výkladom, že podmienky nároku na materské sú pre sudcov\nosobitne upravené v § 56 zákona o sudcoch. V tomto zákone totiž nie sú upravené žiadne osobitné\npodmienky nároku na materské pre sudcov, ale ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch upravuje iba\nodkaz na osobitný zákon a to, že „...Počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi materské\n18) ... (ako poznámka pod čiarou 18) sú pritom jednoznačne uvedené ustanovenia § 48 až 53 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to bez ich akejkoľvek modifikácie).\nTo, čo upravuje zákon o sudcoch nad rámec bežnej úpravy nemocenských dávok, je príplatok k peňažnej\npomoci v materstve podľa ustanovenia § 94, ktorý Sociálna poisťovňa neposkytuje. K námietke, že nárok\nna materské je samostatne upravený v § 56 zákona o sudcoch, podľa ktorého má muž - sudca rovnaký\nnárok na rodičovskú dovolenku ako žena - sudkyňa pri dvoch deťoch, a to v dĺžke 43 týždňov (§ 56 ods.\n1), pričom počas tejto dovolenky (43 týždňov) patrí sudcovi nárok na materské (§ 56 ods. 3), žalovaná\nuviedla, že nie je oprávnená bližšie vykladať zákon o sudcoch a ani ustanovenia týkajúce sa úpravy\nrodičovskej dovolenky.\n9. Zhrnula, že žalobcovi bol priznaný nárok na materské od 2. augusta 2023 z dôvodu starostlivosti o\ndve deti. V prípade, ak sa iný poistenec stará súčasne o dve alebo viac detí a ku koncu 28. týždňa od\npriznania materského sa bude aspoň o dve z týchto detí starať, patrí mu nárok na materské do konca\n37. týždňa od priznania materského, pričom podmienka starostlivosti o aspoň dve deti musí byť splnená\npo celú dobu predĺženého nároku. Do uvedeného obdobia nároku na materské sa započítavajú dni,\nza ktoré bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi\nbolo podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplatené materské za 14 dní (2 týždne)\nna základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 28. februára 2023. Na základe\nrozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 18. augusta 2023, ktoré bolo potvrdené\nžalobou napadnutým rozhodnutím, bolo žalobcovi priznané materské od 2. augusta 2023 a vyplatené\nza obdobie od 2. augusta 2023 do 26. marca 2024 (34 týždňov).\n10. Záverom doplnila skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, a to, že pobočka\ndňa 25. marca 2024 obdržala žiadosť žalobcu o odňatie materského ku dňu 26. marca 2024 z dôvodu\nopätovného nástupu do zamestnania dňa 27. marca 2024. Zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že žalobca\ndňa 27. marca 2024 nastúpil späť do práce a bude mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací\nzáklad na platenie poistného na nemocenské poistenie. Následne pobočka dňa 11. apríla 2024 vydala\nrozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona od 27. marca 2024\nodňala žalobcovi materské. Aj podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca\ndosahuje od 27. marca 2024 u zamestnávateľa príjem (612,86 EUR za 5 dní mesiaca marec 2024; 4\n290,00 EUR za 30 dní mesiaca apríl 2024 a 4 290,00 EUR za 31 dní mesiaca máj 2024). Nástupom\nžalobcu do zamestnania po vyčerpaní spolu 36 týždňov nároku na výplatu materského sa požiadavka\nžalobcu na materské po dobu 43 týždňov, pričom už po vyčerpaní 36 týždňov prestal spĺňať zákonné\npodmienky, stala hypotetickou.\n11. Žalobca svojou replikou na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.\n\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.\n16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n22. Podľa § § 56 ods. 1 zákona o sudcoch, v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí\nsudkyni rodičovská dovolenka počas 34 týždňov; osamelej sudkyni patrí rodičovská dovolenka počas\n37 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka počas 43\ntýždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.\n23. Podľa § 56 ods. 3 zákona o sudcoch, počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi\nmaterské18) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 a počas ďalšej rodičovskej dovolenky\npatrí sudcovi rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.\n18) § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\n24. Podľa § 56 ods. 4 zákona o sudcoch, na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od\nzačiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred\ntýmto dňom.\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v\nposledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený\nnajmenej 270 dní, má nárok na materské v období\na) 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d),\nb) 28 týždňov od priznania materského,\n\nc) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo\nd) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm.\nd/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP)\nvec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n27. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zároveň\naj v nadväznosti na dôvody žaloby ako aj na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom\nverejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n28. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava bol žalobcovi priznaný nárok na\nmaterské z dôvodu, že od 2. augusta 2023 sa stará o deti, ktorými sú C. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX,\nF. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Mestský\nsúd Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava - mestská časť Dúbravka vo výške 59,7205 5000\nEUR za deň od 2. augusta 2023 do zániku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa\nalebo do konca a) 28. týždňa od priznania materského alebo b) 31. týždňa od priznania materského, ak\nku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže osamelosť a táto osamelosť bude trvať po celú\ndobu predĺženého nároku na materské alebo c) 37. týždňa od priznania materského, ak sa súčasne stará\no dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z týchto detí\nstarať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Bolo tiež rozhodnuté\no započítaní dní, za ktoré bolo vyplatené materské podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení, ako aj o tom, že materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené\npodmienky nároku na tuto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa.\n29. Medzi účastníkmi konania zostala spornou výlučne otázka určenia dĺžky obdobia nároku na materské\n(resp. rozsah nároku na jeho výplatu) pre žalobcu ako sudcu (muža), ktorý prevzal do svojej osobnej\nstarostlivosti dve súčasne narodené deti (dvojičky).\n30. Žalobca v žalobe tvrdil, že zákon o sudcoch je vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení osobitným\npredpisom (lex specialis), a preto mu na základe § 56 ods. 1 v spojení s ods. 3 zákona o sudcoch patrí\nnárok na materské v rozsahu 43 týždňov (teda v rovnakom rozsahu, ako patrí sudkyni, ktorá porodila\ndvojičky). Podľa žalobcu sa mal zákon o sociálnom poistení použiť iba na stanovenie výšky dennej\ndávky, nie však na určenie dĺžky jej poskytovania.\n31. Správny súd sa však s právnym názorom žalobcu nestotožnil z nasledovných dôvodov. V prvom\nrade je nutné striktne odlišovať dva samostatné právne inštitúty, a to (i) rodičovskú dovolenku,\nktorá je inštitútom služobného (resp. pracovného) práva a predstavuje dôležitú osobnú prekážku vo\nvýkone funkcie sudcu (služobné voľno), počas ktorej je štát povinný tolerovať neprítomnosť sudcu na\npracovisku a (ii) materské, ktoré je dávkou nemocenského poistenia, teda inštitútom práva sociálneho\nzabezpečenia. Ide o peňažné plnenie vyplácané zo základného fondu nemocenského poistenia, ktorého\núčelom je kompenzovať stratu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku osobnej starostlivosti o dieťa.\n32. Zákon o sudcoch neupravuje a ani z povahy veci nemôže upravovať samostatný a autonómny\nsystém sociálneho poistenia pre sudcov s vlastnými hmotnoprávnymi podmienkami vzniku nároku a\ndĺžky trvania výplaty nemocenských dávok. Ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o sudcoch obsahuje\nvýslovný odkaz (poznámka pod čiarou č. 18) na zákon o sociálnom poistení. Ide o klasickú blanketovú\nnormu. Zákon o sudcoch teda sám dĺžku poberania materského pre sudcu vôbec neustanovuje, ale\nkonštatuje, že počas rodičovskej dovolenky patrí sudcovi materské s odkazom na zákon o sociálnom\npoistení. Jediné peňažné plnenie, ktoré zákon o sudcoch upravuje nad rámec všeobecného sociálneho\n\npoistenia, je príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 zákona o sudcoch. Materské teda\nvypláca Sociálna poisťovňa výlučne za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone o sociálnom\npoistení.\n33. Odhliadnuc od vyššie načrtnutej rozdielnosti medzi inštitútmi rodičovskej dovolenky a materským,\nnesprávnosť žalobcovho názoru o nároku na 43 týždňov materského v rovnakom rozsahu ako u žien\n– sudkýň, (vyvodzovaným od dĺžky rodičovskej dovolenky podľa zákona o sudcoch), vyplýva aj zo\nsamotného znenia a účelu § 56 ods. 1 a ods. 4 zákona o sudcoch, keďže sudkyni (žene) zákon o\nsudcoch priznáva rodičovskú dovolenku v dĺžke 43 týždňov (pri dvojičkách) a to „v súvislosti s pôrodom\na starostlivosťou o narodené dieťa“. Teda táto rodičovská dovolenka plní dvojaký účel: fyziologickobiologický (príprava na pôrod) a opatrovateľský (starostlivosť o narodené deti). Z tohto dôvodu sudkyňa\npodľa § 56 ods. 4 zákona o sudcoch nastupuje na túto dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa,\nnajskôr od 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Žena tak časť z celkových 43 týždňov (6 až 8\ntýždňov) vyčerpá ešte pred samotným narodením detí (keďže práve táto časť rodičovskej dovolenky\n6 až 8 týždňov je poskytovaná „v súvislosti s pôrodom“). Dĺžka rodičovskej dovolenky súvisiacej so\nstarostlivosťou o viaceré deti tak aj pre ženy predstavuje spravidla 35 až 37 týždňov. U sudcu (muža)\nzákon o sudcoch v § 56 ods. 1 druhej vete priznáva rodičovskú dovolenku výlučne v súvislosti so\nstarostlivosťou o dieťa. Ak by súd akceptoval žalobcovu požiadavku na rodičovskú dovolenku v rozsahu\ncelých 43 týždňov, tak by paradoxne čerpal rodičovskú dovolenku na starostlivosť o deti dlhší čas ako\nby čerpala matka-sudkyňa, ktorá čerpala časť rodičovskej dovolenky v súvislosti s pôrodom.\n34. Rozsah rodičovskej dovolenky priznaný ženám-sudkyniam v § 56 ods. 1 zákona o sudcoch (34\ntýždňov pri jednom dieťati, 43 týždňov pri dvojičkách) je totožný s dĺžkou materskej dovolenky podľa\n§ 166 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj s dĺžkou podporného obdobia materského pre matky podľa\n§ 48 zákona o sociálnom poistení. Ženy-sudkyne teda v dĺžke rodičovskej dovolenky ani poberania\nmaterského nepožívajú žiadne zvýhodnenie oproti ostatným matkám (nesudkyniam). Aj z uvedeného\nvyplýva, že nie je žiadny dôvod sa domnievať, že by zákonodarca mienil sudcovi (mužovi) priznať\nvýhodnejšie postavenie ako iným poistencom (mužom) starajúcim sa o dieťa/deti, keď také výhodnejšie\npostavenie nepriznal ani matkám (sudkyniam). Odkaz v § 56 ods. 3 zákona o sudcoch na ustanovenia\n§ 48 až 53 zákona o sociálnom poistení preto zámerne garantuje, že pri otcoch-sudcoch sa uplatní\nrovnaké podporné obdobie 37 týždňov podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, aké\nprináleží každému inému otcovi starajúcemu sa o viac detí súčasne.\n35. Správny orgán nepochybil ani pri aplikácii § 49 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Zo spisového\nmateriálu vyplýva, že žalobcovi bolo na základe rozhodnutia pobočky z 28. februára 2023 vyplatené\nmaterské za 14 dní po narodení detí podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Podľa\nvýslovného znenia § 49 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa dni, za ktoré už bolo materské podľa\npísm. a) vyplatené, započítavajú do celkového podporného obdobia podľa písm. b) až d). Žalovaná preto\npostupovala v súlade so zákonom, keď žalobcovi od 2. augusta 2023 priznala výplatu materského na\nzostávajúcich 35 týždňov.\n36. V neposlednom rade správny súd poukazuje aj na skutkovú okolnosť, ktorá síce nastala po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia, avšak má vplyv na trvanie nároku na materské. Žalobca totiž dňa 25.\nmarca 2024 požiadal o odňatie materského ku dňu 26. marca 2024 z dôvodu opätovného nástupu do\nzamestnania dňa 27. marca 2024. Na základe toho Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie z 11. apríla\n2024, ktorým podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení materské žalobcovi od 27. marca 2024\nodňala, zároveň od tohto dňa žalobca dosahuje príjem. Riadny výkon zárobkovej činnosti bez časového\npriestoru na osobnú starostlivosť o dieťa/deti má za následok zánik nároku na materské. Žalobca teda\nreálne vyčerpal spolu 36 týždňov poberania materského a následne prestal spĺňať zákonné podmienky\nnároku na materské. Inými slovami, nárok na výplatu materského by mu po tomto dni nevznikol ani v\nprípade, ak by mu formálne svedčalo podporné obdobie v dĺžke 43 týždňov. Požiadavka žalobcu na\npriznanie 43-týždňového obdobia poberania materského sa tak stala čisto akademickou a hypotetickou.\n37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, je vecne\nsprávne, keď dĺžka podporného obdobia žalobcu bola určená podľa § 49 ods. 1 písm. d) v spojení s\nods. 4 zákona o sociálnom poistení na 37 týždňov so započítaním dvoch týždňov predchádzajúceho\nčerpania dávky.\n\n38. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní\nžaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil\nnedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré\nby odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP\nv spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}