Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/36/2023 0723101394 26. 06. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101394.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a mi e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 06.09.2023 žalovaná podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len ZSP alebo zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 23.06.2023. 2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2023 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.2.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2005 žalobca sa o syna A. nar. XX.XX.XXXX starla od jeho 15 rokov. Podmienku starostlivosti o dieťa najmenej 10 rokov tak splnila matka dieťaťa.. To isté obdobie od 24.9.1991 do 3.2.2006 (prvých 15 rokov veku dieťaťa) sa zohľadní len raz, a to len jednému poistencovi, a to matke , nakoľko splnila podmienku § 60a ods. 2 písm. a) ZSP tzn. Podmienku starostlivosti o dieťa najmenej desať rokov. Keďže výchova syna A. bude zohľadnená matke, nevzniká žalobcovi nárok na zohľadnenie výchovy dieťaťa. Dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1960 je 63 rokov, a žalobca preto dôchodkový vek dovŕši 25.12.20223 4. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV dňa 8.10.2003 uznesením zveril deti do výchovy žalobcu, pričom v dôsledku odvolania podaného matkou Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.1.2004 prvostupňového rozhodnutie zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy ktoré by spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia a preto ho žalovaná ako nedôvodné zamietla.
II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej. 5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu a žiadal súd aby ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. 6. Žalobca v žalobe a jej doplnení uviedol, že mu mala byť zohľadnená doba výchovy jeho syna A., ktorý mu bol zverený do výchovy rozsudkom Okresného súdu BA IV. Proti uvedenému rozsudku matka podala odvolanie, ktoré sa týkalo len výšky výživného na synov. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2006. Nakoľko matka mu výživné na deti nikdy neposlala, podal trestné oznámenie týkajúce sa zanedbania povinnej výživy. Príslušný Okresný súd v Bratislava III po preskúmaní a ukončení dokazovania vydal Trestný rozkaz v ktorom určil, že matka zanedbala povinnú výživu stanovenú Krajským súdom Bratislava a to od 01.09.2004 až do vydania trestného rozkazu. Z uvedeného Trestného rozkazu vyplýva, že splnil podmienku na skrátenie podania žiadosti o odchod do starobného dôchodku o šesť mesiacov s poukázaním na § 60a ods. 1 ZSP nakoľko sa o syna A. staral najmenej päť rokov po dovŕšení jeho ôsmich rokov veku. / staral sa o syna aj pred týmto obdobím a potom až do ukončenia /druhého stupňa vysokoškolského vzdelania na STU Bratislava/ 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť a skonštatovala, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne. 8. Žalobca dňa 11.04.2025 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Okresný súd Bratislava IV vydal právoplatný Trestný rozkaz s účinnosťou od 01.09.2004. Týmto dňom matke vznikla vyživovacia povinnosť. Minimálne od tohto dátumu sa o svoje deti staral a v prípade maloletého syna A. s splnil podľa § 60a ods.b, výchovu dieťaťa, podmienku stanovenú zákonom. 9. Okresnému súdu BA IV, pred vynesením trestného rozkazu preukázal, že okrem výživného v sume 5000,- Sk, platil celé nájomné za byt, vodu, elektriku, plyn, internet, ako aj náklady spojené so školskou a mimoškolskou činnosťou pretože matka nepracovala. O deti sa ako chlap staral najlepšie a som vedel. Obaja synovia pod jeho vedením získali vysokoškolské vzdelanie II. a III. Stupňa na fakulte informatiky a fakulte elektrotechnických informácií Žiadosť o starobný dôchodok podával tri krát. Žalovanú nezaujímal dôvod odvolania, v ktorom sa nerozhodovalo o zverení detí do opatery, ale o výške výživného, ktoré mu nikdy nebolo hradené ako ani právoplatný Trestný rozkaz Okresného súdu, ktorý tiež ignorovala. 10. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 12. Podľa § 65 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 13. Podľa § 65 ods. 2 ZSP dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa, b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti, c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí. 14. Podľa § 65 ods. 5 ZSP ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadniť sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.
15. Podľa § 60a ods. 1 ZSP podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa a) najmenej desať rokov, b) najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa, c) od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov, to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, d) najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca. 16. Podľa § 60a ods. 5 ZSP to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadniť len raz a len jednému poistencovi. F. je možné zohľadniť starostlivosť o dieťa na určenie dôchodkového veku len vtedy, ak ju z objektívnych dôvodov nie je možné zohľadniť žene, napríklad z dôvodu smrti ženy pred dosiahnutím dôchodkového veku. 17. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie ktorým bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku k 25.06.2023 (ale až k 25.12.2023) keďže mu nebolo možné zohľadniť výchovu dieťaťa. 18. Podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pritom aj z pohľadu dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe je skutočnosť či dôchodkový vek žalobcovi mal byť žalovanou znížený o 6 mesiacov podľa § 65 ods. 2 ZSP v spojení s § 65 ods. 5 ZSP a 60a ods .1 ZSP. 19. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6 C 50/00-33 zo dňa 11.09.2001 bolo manželstvo žalobcu a matky rozvedené, a deti boli na čas po rozvode zverené do výchovy matky. 20. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P 111/2003-74 zo dňa 23. septembra 2004, vyplýva, že maloleté deti B. a A. boli zverené do výchovy žalobcu a matke bola uložená povinnosť platiť na ich výživu spolu 1000, Sk mesačne k rukám žalobcu. 21. Z uvedeného rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 13P 111/2003-10 zo dňa 8.10.2003 zveril deti do výchovy žalobcu, pričom vo veci vykonával ďalšie dokazovanie. 22. V dôsledku odvolania sa matky proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 7 CoP 40/2003-31 zo dňa 30. januára 2004 uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. októbra 2003 zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. 23. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/87/2005-145 zo dňa 29. novembra 2005 vyplýva, že tento na základe odvolania matky v časti výšky výživného rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P 111/2003-74 zo dňa 23. septembra 2004 zmenil tak, že matku zaviazal dňom 1.4.2005 povinnosťou prispievať na výživu plnoletého syna B. a maloletého A. výživným vo výške 30% sumy životného minima. Prvostupňový rozsudok teda nebol predmetom odvolacieho prieskumu v časti týkajúcej sa zverenia detí do výchovy žalobcu. 24. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/151/07 zo dňa 25.06.2007 bola matka uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s tým, že povinnosť prispievať na výživu detí si neplnila od 01.09.2004 do 30.03.2005. 25. Podľa § 65 ods. 5, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi ktorý dieťa vychoval. Zo znenia tohto ustanovenia a jeho gramatického výkladu, je nepochybné, že pri určení dôchodkového veku muža, sa obdobie výchovy dieťaťa zohľadní, len ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene. A teda nastupuje subsidiárne určenie dôchodkového veku muža, ktorý dieťa vychoval. Predmetné ustanovenie ani s použitím jazykového, logického, systematického a teologického výkladu nemožno vyložiť tak, ak by nevzniklo právo na výplatu dôchodku žene, pretože žena nevyužila svoje právo požiadať o priznanie starobného dôchodku, je to dôvod na to, aby bola výchova detí zohľadnená mužovi. To by nebol výklad zákona ale doplnenie textu zákona. Z textu právnej úpravy obsiahnutej v § 65 ods. 5,vyplýva jej zmysel a účel, ktorým je zrovnoprávnenie poistníkov mužov a žien. Tento zmysle a účel pomáha objasniť aj dôvodová správa. Kým podľa predchádzajúcej úpravy platnej do účinnosti zákona č. 321/2019 Z. z., t. j. do 1.1.2020 výchovu detí mužovi zohľadniť na skorší dôchodkový vek nebolo možné, prijatá zmena
zákona umožňuje tak urobiť subsidiárne a to vtedy, keď výchovu detí na určenie dôchodkového veku nemožno zohľadniť žene. 26. Bezpochyby na určenie dôchodkového veku žene nemožno zohľadniť výchovu detí vtedy, keď sa tohto dôchodkového veku nedožije. Pokiaľ sa ale tohto dôchodkového veku dožije a zároveň spĺňa podmienky výchovy detí podľa § 60a zákona o sociálnom poistení, nemožno nijako dospieť k tomu, že by mala mať iný dôchodkový vek, ako patrí žene s počtom vychovaných detí podľa § 65 ods. 2 písm. a,b,c ZSP. Z uvedeného vyplýva, že osobitné životné situácie, ktoré zmieňuje dôvodová správa k zákonu č. 321/2019 Z. z. sa musia vzťahovať k určeniu dôchodkového veku žene. Konkrétne na možnosť zohľadnenia výchovy detí pre určenie dôchodkového veku ženy, ktorá tieto deti vychovala. Výchova detí nemôže byť žene zohľadnená napr., ak výchova dieťaťa ženou nespĺňa kritériá uvedené v § 60a zákona o sociálnom poistení, alebo tiež ako je uvedené v dôvodovej správe žene, ktorá podmienky výchovy dieťaťa splnila avšak sa nedožila dôchodkového veku. 27. Zákon o sociálnom poistení úpravou obsiahnutou v § 65 ods. 5 ZSP v spojení s § 60a ods. 5 nedáva na výber, ktorej z vychovávajúcich osôb sa výchova detí na určenie dôchodkového veku zohľadní. Vždy je to žena, ktorej zákon priznáva nižší dôchodkový vek z dôvodu výchovy detí. Len pre prípady nemožnosť tak dôchodkový vek určiť žene, teda zohľadnením vychovaných detí, subsidiárne nastupuje nižší dôchodkový vek pre muža. 28. Je potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na starobný dôchodok, ktorý vzniká zo zákona za súčasného splnenia dvoch podmienok a to potrebnej doby poistenia a dosiahnutia dôchodkového veku a nárokom na výplatu starobného dôchodku, ktorý je potrebné uplatniť v dávkovom konaní písomnou žiadosťou, ktorou si fyzická osoba uplatňuje nárok na starobný dôchodok a nárok na výplatu starobného dôchodku. 29. Z uvedeného je zrejmé, že nemožnosť zohľadnenia výchovy detí sa viaže výlučne a len na určenie dôchodkového veku. Skutočnosť, že žena nepožiadala o dôchodok, nič nemení na tom, ako sa jej určí dôchodkový vek. Skutočnosť, že žena ešte dôchodkový vek nedovŕšila, teda nemá žiadnu právnu relevanciu k určeniu jej dôchodkového veku. Dôchodkový vek ženy sa určuje v závislosti od plynutia času a počtu vychovaných detí. 30. Podľa názoru súdu žalovaná nesprávne vyhodnotila skutočnosť, že žalobca sa o syna A., nar. XX.XX.XXXX staral až od jeho 15 roku života teda od 3.2.2006 (od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV), keďže nevzala do úvahy predovšetkým skutočnosť, že rozsudky a uznesenia ak neukladajú povinnosť plniť sú vykonateľné ich doručením (uznesenia podľa § 75a OSP dokonca ich vyhlásením a ak sa nevyhlasujú tak ich vyhotovením) a preto mal. A. bol účinne a vykonateľne zverený do výchovy žalobcu už vyhotovením uznesenia zo dňa 8.10.2023 až do jeho zmeny Krajským súdom dňa 30.01.2024 a následne opätovne samotným doručením rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 29.11.2005, pričom uvedený rozsudok v časti zverenia detí nebol ani napadnutý podaním odvolaním matky, keďže táto namietala len proti výške uloženého výživného. Právoplatné rozhodnutie o odvolaní matky v časti výšky výživného tak, nemohlo mať vplyv na ustálenie momentu zverenia detí výchovy žalobcovi. 31. Aj takéto nesprávne čiastkové závery žalovanej však neviedli k nesprávnosti resp. nezákonnosti jej rozhodnutia ako celku, keďže z obsahu spisu a uvedených rozhodnutí jasne vyplýva, že manželstvo žalobcu a matky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6 C 50/00-33 zo dňa 11.09.2001 a deti B. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do výchovy matky. Až uznesením sp. zn. 13P/111/03 zo dňa 08.10.2003 (do 30.01.2004) a následne rozsudkom 13P 111/03 zo dňa 23.09.2004 boli zverené do výchovy žalobcu. To v podstate znamená že obdobie výchovy ktoré je u oboch možné zohľadniť matke už v čase vydania uznesenia o dočasnom zverení detí žalobcovi zo dňa 08.10.2003 a teda aj prvostupňového rozsudku o zverení detí do výchovy žalobcovi dňa 23.09.2004 presiahlo najmenej 10 rokov. V takom prípade je potom bezpredmetné akú dobu sa žalobca o syna A. od 23.09.2004 (aj zo započítaním obdobia od 08.10.2003 do 30.01.2004) staral. V prípade muža, ktorí dieťa vychoval totiž prichádza táto možnosť iba subsidiárne v prípade ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene.
32. Je zrejmé že matke je možné zohľadniť obdobie výchovy detí od ich narodenia po ich dočasné zverenie do výchovy žalobcovi dňa 08.10.2003 a následne od 30.01.2004 do zverenia detí do výchovy otcovi dňa 23.09.2004 a ak aj v prípade oboch je by bola splnená podmienka starostlivosti o dieťa podľa § 60a ods. 1 ZSP. Ak teda súčasne, alebo aj postupne sú uvedené podmienky naplnené aj u muža, nemožno mu ich na určenie dôchodkového veku zohľadniť. 33. Hlavným argumentom žalovanej v napadnutom rozhodnutí pritom je predovšetkým skutočnosť, že doba od 24.9.1991 do 3.2.2006 (podľa názoru súdu však by mala byť len do 08.10.2003 a od 30.01.2004 do 23.09.2004) bude zohľadnená výchova syna A. matke, a práve toto je hlavný dôvod pre ktorý žalobcovi nevznikol nárok na zohľadnenie výchovy syna A., za účelom zníženia dôchodkového veku žalobcovi, je takéto rozhodnutie vecne správne. 34. Z uvedeného dôvodu čiastočné pochybenie žalovanej, ktorá vychádzala z nesprávneho záveru, že o maloletého A. sa žalobca staral až od jeho 15 rokov nemalo vplyv na správnosť a zákonnosť jej rozhodnutia. Záver, že v danom prípade sa obdobie výchovy dieťaťa zohľadní na určenie dôchodkového veku žene je správny a automaticky potom vylučuje jeho zohľadnenie mužovi, ktorý dieťa vychoval – žalobcovi, a to aj v prípade ak by mu svedčalo splnenie podmienky podľa § 60a ods. 1 ZSP písmeno b) t.j starostlivosť o dieťa najmenej päť rokov, po dovŕšení 8meho roku dieťaťa. Na uvedených záveroch už potom nič nemení ani skutočnosť, že matka bola Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy s tým, že vyživovaciu povinnosť si neplnila od 01.09.2004 až do 25.06.2007. Táto skutočnosť nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť už vyššie uvedené závery. 35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná rozhodné skutočnosti posúdila vecne správne v súlade s ustanoveniami § 65 ods. 2 ZSP v spojení s § 65 ods. 5 ZSP , keď žalobcovi dôchodkový vek určila na 63 rokov s dovŕšením dňa 25.12.2023 a dospela k záveru že výchovu dieťaťa syna A. nie je možné žalobcovi zohľadniť, keďže túto je možné zohľadniť len jednému poistencovi s tým, že mužovi ktorý dieťa vychoval, sa zohľadní len v prípade ak toto obdobie nie je možné zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, čo nebol prípad žalobcu. 36. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17. decembra 2002, z ktorého je potrebné uviesť predovšetkým že „dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).“ Neznamená to však, že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, avšak ak porušenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania. Taktiež zopakovanie procesu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. 37. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobcu sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).