Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/37/2023 0723101383 05. 08. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101383.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-XXXX zo dňa 07.09.2023 a rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015, takto rozhodol: I. Súd žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015 o d m i e t a. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán na zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 81 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) rozhodnutím č. A./XXXX zo dňa 23.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil žalobcovi od 01.07.2023 invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 143,21 eur na sumu 160,11 eur mesačne. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že so zvýšením invalidného výsluhového dôchodku nesúhlasí, a to z dôvodu, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. E./XXXX zo dňa 26.01.2016. Podľa názoru žalobcu bolo predmetným rozhodnutím Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia odvolacím orgánom uložené vydať rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi v súlade s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb., bez dôvodných pochybností zistiť skutočný stav veci, k tomu zistiť započítateľnú dobu trvania služobného pomeru v súlade s § 38 ods. 2 a § 58 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 328/2002 Z. a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať so žalobcovou žiadosťou o priznanie výsluhového dôchodku od 01.01.2003 s výpočtom podľa prílohy č. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/16/2016-131 zo dňa 17.09.2018, ktorý mal podľa jeho názoru potvrdiť právoplatnosť priznania výsluhového dôchodku. Žiadal o riadne vypočítanie a valorizovanie priznaného „výsluhového dôchodku“.
3. Žalovaný rozhodnutím č. E./XXXX-XXXX zo dňa 07.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A./XXXX zo dňa 23.06.2023 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím F. A. zo dňa 16.02.2015 podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 39, 42, 43, 44, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom k 01.01.2004 priznal žalobcovi od 10.03.2006 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1.265,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 42,eur) mesačne. Uvedená dávka bola upravená (zvýšená) v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi valorizáciu dávok poskytovaných z výsluhového zabezpečenia vojakov a k 01.03.2015 dosiahla sumu 84,97 eur mesačne. 4. Uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia následne invalidný výsluhový dôchodok žalobcu každoročne valorizoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., naposledy prvostupňovým rozhodnutím. S odkazom na ust. § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia napadnutým rozhodnutím zvýšil žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 143,21 eur mesačne na sumu 160,11 eur, čo predstavuje zvýšenie o 11,8 %. 5. S poukazom na vyššie zistený skutkový a právny stav žalovaný konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi od 01.07.2023 zvýšený invalidný výsluhový dôchodok v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku nároku na jeho zvýšenie. 6. K námietkam žalobcu uviedol, že rozhodnutím č. E./XXXX zo dňa 26.01.2016 rozhodol žalovaný o zrušení rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 20.11.2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku pre jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie skutkového stavu. Dôvodom zrušenia predmetného prvostupňového rozhodnutia bola nesprávna právna úvaha Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, keď nárok na výsluhový dôchodok žalobcu posudzoval podľa § 143aa zákona č. 328/2002 Z. z., a tento uviedol aj vo výrokovej časti rozhodnutia. 7. Odvolací orgán uložil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia pri novom prejednaní a rozhodnutí o priznaní (resp. o nepriznaní) výsluhového dôchodku, vydať rozhodnutie v súlade s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb., vysporiadať sa so žalobcovou žiadosťou o priznanie výsluhového dôchodku od 01.01.2003, ako aj s výpočtom dávky výsluhového zabezpečenia podľa prílohy č. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých sa žalobca domáhal. 8. Po novom prejednaní žalobcovej žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky na priznanie výsluhového dôchodku podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a rozhodnutím F. A./XXXX zo dňa 25.02.2016 žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. Žalovaný konštatoval, že žalobcom podané odvolanie síce smeruje proti rozhodnutiu o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku, avšak v podstate napáda iné správne konanie, a to konanie o nepriznaní výsluhového dôchodku. 9. Na základe rozhodnutia o odvolaní F. E./XXXX zo dňa 26.01.2016 vydal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutie F. A./XXXX zo dňa 25.02.2016, ktorým žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. Proti rozhodnutiu F. A./XXXX zo dňa 25.02.2016 podal žalobca odvolanie a odvolací rozhodnutím F. E./XXXX-XXXX zo dňa 02.06.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. toto rozhodnutie potvrdil. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval námietku žalobcu za neopodstatnenú. 10. Pre úplnosť dodal, že žalobca žalobným návrhom napadol zákonnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu č. E./XXXX-XXXX zo dňa 02.06.2016 a Krajský súd Trnava rozsudkom sp. zn. 43Sa/16/2016 zo dňa 17.09.2018 žalobu, ako nedôvodnú zamietol. Žalobca proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/7/2019 zo dňa 21.04.2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. II. Správna žaloba
11. Správnou žalobou zo dňa 20.09.2023, postúpenou Najvyšším správnym súdom SR Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.12.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu nie je možné valorizovať invalidný výsluhový dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 16.02.2015, F. A., pretože je v rozpore s § 46 a 47 správneho poriadku a čl. 12 ods. 4 Ústavy. VÚSZ mal povinnosť priznať mu výsluhový dôchodok na základe právoplatného rozhodnutia o odvolaní zo dňa 26.01.2016 č. E./XXXX-XXXX. Uviedol, že trikrát mu bol priznaný výsluhový dôchodok a invalidita od 01.01.1978, ale vyplácajú mu invalidný výsluhový dôchodok (aj keď je už 4 roky starobný dôchodca a vo všetkých rozhodnutiach má 70 % zníženú schopnosť a 30 rokov ukončenej činnej služby) na základe rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Mal za to, že na výsluhový dôchodok má nárok od prepustenia podľa § 43 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bez rozdielu či spĺňa alebo nespĺňa hmotnoprávne podmienky. To podľa jeho názoru platí teraz a platilo to aj v čase jeho prepustenia, pretože rozhodujúca je výška percent zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné povolanie. Uviedol, že mu bolo priznaných 70% dňa 20.04.2009 PK Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Tvrdil, že keď to uviedol v sťažnosti v roku 2017 a žiadal priznať výsluhový dôchodok, tak od roku 2018 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prestal v rozhodnutí o valorizácii uvádzať jeho 70 % zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. III. Vyjadrenia účastníkov konania 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.05.2025 uviedol, že zo znenia žaloby zo dňa 20.09.2023 jasne vyplýva, že žalobcove námietky nesmerujú proti rozhodnutiu o valorizácii, t. j. proti samotnému zvýšeniu jeho invalidného výsluhového dôchodku od 01.07.2023. Poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že „na výsluhový dôchodok mám nárok od prepustenia podľa § 43 ods. 1 z. č. 328/2002 bez rozdielu či spĺňam alebo nespĺňam hmotnoprávne podmienky.“ Ďalej poukázal na to, že Najvyšší správny súd SR sa vo svojom rozsiahlom rozsudku sp. zn. 6Ssk/57/2023 zo dňa 31.10.2023, právoplatnom dňa 14.12.2023 riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, pričom uviedol, že ,,Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku z titulu, že mu bol rozhodnutím z 26. januára 2016, č.: E./XXXX-XXXX priznaný výsluhový dôchodok, najvyšší správny súd uvádza, že predmetným rozhodnutím z 26. januára 2016 bolo síce zrušené prvostupňové správne rozhodnutie z 20. novembra 2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, avšak prvostupňový správny orgán po vrátení veci a viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí z 26. januára 2016 opätovne rozhodol o žiadosti žalobcu vo veci priznania výsluhového dôchodku tak, že rozhodnutím z 25. februára 2016 opätovne žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal“. 13. Záverom uviedol, že žalobou napádané rozhodnutie č. E./XXXX-XXXX zo 07.09.2023 má všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, rozhodnutie bolo vydané na základe účinného právneho predpisu, vydal ho orgán na to oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, správny orgán pri rozhodovaní riadne zistil skutkový stav veci a správne a riadne odôvodnil svoje úvahy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, preto je žalovaný toho názoru, že nie je zákonný dôvod na jeho zrušenie. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zrozumiteľné a náležite odôvodnené, mal za to nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.06.2025 poukázal na to, že Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 43Sa/16/2016-131 zo dňa 17.09.2018 uviedol, že „Žalobca žiadal tiež preskúmať aj rozhodnutie o odvolaní vydané žalovaným dňa 26.1.2016 pod. č.: E./XXXX-XXXX. Pokiaľ ide o toto rozhodnutie, tak nebol dôvod ho preskúmavať zo strany správneho súdu, nakoľko toto rozhodnutie nadobudlo už právoplatnosť, bolo vydané v prospech žalobcu.“ Toto vyjadrenie súdu je podľa žalobcu nespochybniteľné a po jeho doručení obom stranám dňa 29.01.2016 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca namietal, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia po vrátení veci túto skutočnosť a uloženú záväznú povinnosť v uvedenom rozhodnutí nerešpektoval a naďalej pokračuje vo vyplácaní dávky a valorizácie arbitrárnym (zmätočným) rozhodnutím zo dňa 16.02.2015. Žalobca aj naďalej zotrval na žalobe zo dňa 20.09.2023.
15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2025 uviedol, že zotrváva naďalej na svojich doterajších vyjadreniach. 16. Žalobca na pojednávaní dňa 05.08.2026 rozšíril žalobu tak, že žiadal preskúmať aj rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015. IV. Konanie na správnom súde 17. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 05.08.2026 za účasti žalobcu a zástupkyne žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že VÚSZ mu určil extrémne nízku základnú sumu dávky a z tejto nezákonnej sumy mu od roku 2014 dávku valorizuje nepretržite každoročne do dnes. Z nezákonného základu nemôže vzísť zákonný výsledok (valorizácia). Žalobcovi patrí nielen invalidný výsluhový dôchodok, ale aj riadny výsluhový dôchodok (§ 42 a nasl.) v príčinnej súvislosti so služobným úrazom (§ 58) a s nárokom na zákonnú valorizáciu (§ 60) zák. č. 328/2002 Z. z. Správny súd je striktne viazaný právnym názorom a skutkovým stavom, ktorý bol ustálený v predchádzajúcom uznesení E. zo dňa 26.01.2016, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 17.09.2018 na str. 8 bod 10, sp. zn. 43Sa/16/2016-131. Správny súd nemôže tento záver prehodnocovať, ale musí z neho vychádzať. Ďalej žalobca uviedol, že štát mu prostredníctvom VÚSZ v rozhodnutí zo 16.02.2015 krátil jeho finančné plnenie odvolávaním sa na 3-ročnú lehotu spätnej výplaty, hoci ten istý štát mu predtým jeho spis utajoval. Išlo o konanie v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu a s dobrými mravmi. Štát nemôže profitovať z toho, že občanovi utajil dokumenty a následne tvrdiť, že občan zmeškal čas. Žalovaný odmieta vydať rozhodnutie o priznaní jeho výsluhového dôchodku, uloženou povinnosťou v rozhodnutí o odvolaní E. zo dňa 26.01.2016, ktoré svojim rozsudkom Krajský súd v Trnave dňa 17.09.2018 potvrdil. Skutočnosť, že VÚSZ odmieta vydať rozhodnutie o výsluhovom dôchodku, môže byť motivovaná snahou VÚSZ vyhnúť sa finančnému vyrovnaniu a dopočtu výsluhového dôchodku, na ktorý má podľa Krajského súdu Trnava a E. legitímny zákonný nárok, pretože mu bola priznaná znížená zdravotná schopnosť od 01.01.1978 o 70%. Žalobca mal za to, že výpočet jeho valorizácie musí byť vykonaný z kmeňovej dávky, ktorej základ a dopočet služobných rokov bude určený v súlade s výsledkom PK VÚSZ z 20.04.2009, t. j. nepretržite od 01.01.1978. Žalobca poukázal na to, že v rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.01.2016, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie VUSZ zo dňa 20.11.2015 pre jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie, čo malo za následok jeho rozpor s § 46 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., žalovaný uložil prvostupňovému orgánu povinnosti, ktoré sú uvedené na strane 6 tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie s tým, že nebolo preskúmateľné súdom, teda nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2016. Toto potvrdil aj KS v Trnave v rozsudku zo dňa 17.09.2018, č. k. 43Sa/16/2016-131. 19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie má všetky obsahové a formálne náležitosti v zmysle zákona. Tvrdenia žalobcu prednesené na pojednávaní, ako aj v žalobe, smerujú proti rozhodnutiu o priznaní invalidného výsluhové dôchodku, resp. o nepriznaní výsluhového dôchodku. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. 43Sa/16/2016, vedené na KS v Trnave, predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného o nepriznaní výsluhového dôchodku, pričom KS žalobu zamietol. Žalobca podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú NS SR rozsudkom zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 7Sžsk/7/2019, zamietol. Žalobu žalovaný žiadal zamietnuť. V. Právne posúdenie
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 22. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 25. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 26. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 27. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 29. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. 30. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 31. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-XXXX zo dňa 07.09.2023, ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 23.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený od 01.07.2023 invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 143,21 eur na sumu 160,11 eur mesačne. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že namieta extrémne nízku základnú sumu dávky, ktorá sa každý rok valorizuje. Podľa názoru žalobcu nie je možné valorizovať invalidný výsluhový dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 16.02.2015, F. A., pretože je v rozpore s § 46 a 47 Správneho poriadku a čl. 12 ods. 4 Ústavy. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by žalobca predmetné rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku zo dňa 16.02.2015 napadol riadnym opravným prostriedkom. Za tohto stavu je potom potrebné vychádzať z toho, že označené rozhodnutie zo dňa 16.02.2015 nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobca využil riadny opravný prostriedok, čím sa stalo nemenným, záväzným a zároveň obligatórnym podkladom pre ďalšie na uvedené rozhodnutie nadväzujúce rozhodnutia (primárne rozhodnutia o valorizácií invalidného výsluhového dôchodku, akým je aj napadnuté rozhodnutie). Jedine toto rozhodnutie môže byť predmetom prieskumu.
32. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu, že na základe rozhodnutia z 26.01.2016, č.: E./XXXX-XXXX mu mal žalovaný priznať výsluhový dôchodok a až tento následne zvyšovať, k tomu súd uvádza, že predmetným rozhodnutím z 26.01.2016 bolo síce zrušené prvostupňové správne rozhodnutie z 20.11.2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, avšak prvostupňový správny orgán po vrátení veci a viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí z 26.01.2016 opätovne rozhodol o žiadosti žalobcu vo veci priznania výsluhového dôchodku tak, že rozhodnutím z 25.02.2016 opätovne žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. Na odvolanie žalobcu, žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 02.06.2016, č.: E./XXXX-XXX postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 25.02.2016. Predmetné rozhodnutie žalovaného z 02.06.2016 následne žalobca napadol žalobou, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17.09.2018, č. k. 43Sa/16/2016-131 ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21.04.2020, sp. zn. 7Sžsk/7/2019 žalobcom následne podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Týmto rozsudkom sa stali vyššie uvedené rozhodnutia vo veci nepriznania výsluhového dôchodku právoplatnými (viď rozsudok NSS SR zo dňa 31.10.2023, sp. zn. 6Ssk/57/2023). 33. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu, v zmysle žaloby, je rozhodnutie žalovaného o valorizácii priznaného invalidného výsluhového dôchodku, a teda úlohou súdu bolo posúdenie správnosti a tým zákonnosti priznanej výšky valorizácie, či bola realizovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky žalobcu nesmerovali voči správnosti určenia sumy, ktorou sa zvýšil jeho priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 01.07.2023, boli tieto vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu irelevantné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj nad rámec žalobných bodov, súd dospel k záveru, že žalovaný správne zvýšil od 01.07.2023 invalidný výsluhový dôchodok žalobcu v súlade s § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú, teda konkrétne o 11,8 % (čo bolo percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka 2022). Súd nezistil ani inú vadu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Na základe toho súd žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-XXXX zo dňa 07.09.2023 zamietol. 34. Pokiaľ ide o rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015, o preskúmanie a zrušenie ktorého žalobca rozšíril žalobu na pojednávaní dňa 05.08.2026, k tomu súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015, ktorým bol žalobcovi priznaný od 10.03.2006 invalidný výsluhový dôchodok, bolo žalobcovi doručené dňa 19.02.2015. Rozhodnutie obsahuje poučenie, že je proti nemu možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca proti rozhodnutiu odvolanie nepodal a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2015. Jedná sa teda jednoznačne o rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré bolo možné napadnúť odvolaním. Žalobca však proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie nepodal. V nadväznosti na to súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade by žalobca mohol podať správnu žalobu proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom (žalovaným) o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.02.2015, ak by ho žalobca podal. 35. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné
rozhodnutia správnych orgánov po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že žalobca žiada zrušenie rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP je síce možné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (pokiaľ by to žalobca navrhol), avšak iba súčasne spolu s druhostupňovým rozhodnutím, voči ktorému by správna žaloba smerovala. Na druhej strane, samo prvostupňové rozhodnutie (voči ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) možno podrobiť prieskumu iba v rámci administratívneho konania. Správny súd nemal teda inú možnosť, ako správnu žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia F. A. zo dňa 16.02.2015 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. 36. Naviac pokiaľ by aj mohlo byť rozhodnutie zo dňa 16.02.2015 predmetom súdneho prieskumu, žaloba bola podaná oneskorene, čo je ďalší zákonný dôvod na odmietnutie žaloby. Rozhodnutie zo dňa 16.02.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 19.02.2015. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 20.04.2015 (19.04.2015 bola nedeľa). Žalobca rozšíril žalobu o zrušenie rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. A. zo dňa 16.02.2015 na pojednávaní dňa 05.08.2026, teda zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby. 37. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré žalobca žiadal v podaní zo dňa 24.06.2025, aby predložil žalovaný na pojednávaní vo veci, súd žalovanému takúto povinnosť neuložil, nakoľko vzhľadom na dôvod zamietnutia/odmietnutia žaloby, tieto dôkazy neboli potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 a § 171 ods. 1 SSP. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, bol žalovaný úspešný a v časti, v ktorej súd žalobu odmietol, zavinil odmietnutie žaloby žalobca. Preto by patrila náhrada trov konania žalovanému. Súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).