Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/35/2023 0723101345 10. 07. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101345.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpený advokátskou kanceláriou Accent Legal s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . III. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 1. Žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 14. 06. 2023 2. Pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 10. 07 2023, Číslo: XXXXX/XXXX-XXX-XXX, podľa § 104, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 a 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti od 19. mája 2023 na obdobie šiestich mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“), ktorý bol určený vo výške 7,5443 EUR, pričom denná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala sumu 3,77215 EUR. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne určenie vymeriavacieho základu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že správny orgán do výpočtu DVZ nezahrnul príjmy, ktoré dosiahol počas predchádzajúceho päťročného zamestnania v Nemecku (ukončeného k 31. 12. 2022), hoci dobu tohto poistenia započítal na účely splnenia podmienky vzniku nároku na dávku. 4. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. septembra 2023 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 19. mája 2023. V rozhodujúcom štvorročnom období pre vznik nároku (§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) získal celkovo 1 461 dní poistenia v nezamestnanosti (1 323 dní v Nemecku a 138 dní v SR), čím splnil zákonnú podmienku najmenej 730 dní poistenia. Pri určení výšky DVZ v rozhodujúcom období dvoch rokov pred vznikom nároku (19. 05. 2021 – 18. 05. 2023) však bolo nevyhnutné postupovať podľa čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004. Podľa týchto ustanovení sa pri výpočte dávky vychádza výlučne z platu
alebo príjmu, ktorý poistenec dosiahol v súvislosti s jeho poslednou činnosťou ako zamestnanec podľa právnych predpisov štátu príslušnej inštitúcie (Slovenskej republiky). Preto boli zohľadnené výlučne vymeriavacie základy zo zamestnaní v SR u zamestnávateľov D. E., F. (525,00 EUR za 102 dní) G. H., F. (516,10 EUR za 60 dní), čo predstavuje úhrn vymeriavacích základov 1 041,10 EUR pripadajúci na 138 dní poistenia v SR v rozhodujúcom období, z čoho DVZ predstavuje sumu 7,5443 EUR. 5. Žalobca sa správnou žalobou v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa žalovanej č. 5170-2/2023-BA zo dňa 07.03.2023, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 12949/2022-TTDvN zo dňa 07.12.2022. 6. V správnej žalobe žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a uviedol, že žalovaná nesprávne aplikovala a vyložila čl. 62 ods. 1 nariadenia č. 883/200. Správne orgány podľa žalobcu nesprávne aplikujú nariadenie č. 883/2004 na doby poistenia v SR, pričom nariadenie sa má podľa neho vzťahovať len na doby získané v zahraničí. 7. Žalobca namietal porušenie princípu voľného pohybu osôb a zákazu diskriminácie, s tým že výklad prijatý správnymi orgánmi bezdôvodne znevýhodňuje a diskriminuje osoby, ktoré pracovali v zahraničí a po návrate do SR sa ešte krátkodobo zamestnali, oproti osobám, ktoré po návrate zo zahraničia okamžite požiadajú o dávku v nezamestnanosti (kde by sa vychádzalo z príjmu v zahraničí). Týmto postupom dochádza k porušeniu odôvodnení 4, 8, 9 a 14 preambuly nariadenia č. 883/2004. 8. Žalobca uviedol, že žalovaná nesprávne určila vymeriavací základd podľa vnútroštátneho práva, keďže podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov pred vznikom nároku. Ak správny orgán do tohto obdobia započítal 1 323 dní poistenia v Nemecku, mal podľa žalobcu zohľadniť aj príjem dosiahnutý v Nemecku v tomto období. Žalobca argumentoval, že pojmom „posledná činnosť“ podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 sa má rozumieť posledná činnosť vykonávaná v inom členskom štáte (Nemecku). 9. Žalobca súčasne navrhol, aby správny súd podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu pojmu „posledná činnosť“ a výpočtu vymeriavacieho základu podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. 10. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť, Uviedla, že postupovala striktne v súlade so zákonom o sociálnom poistení a kogentnými ustanoveniami čl. 61 a čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004. Vzhľadom na to, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vykonával činnosť zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, príslušným štátom na poskytnutie dávky je SR a vymeriavací základ sa musel stanoviť výlučne z príjmov z tejto poslednej činnosti podľa slovenských právnych predpisov. Zásada zohľadnenia výlučne posledného príjmu v štáte príslušnej inštitúcie je objektívnym a neutrálnym koordinačným pravidlom, ktoré nemožno považovať za diskriminačné. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne v lehote stanovenej súdom nevyjadril. II. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 13. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
14. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorý žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 10. 07 2023, Číslo: XXXXX/XXXX-XXX-XXX, ktorým podľa § 104, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 61 a 62 ods. 1 nariadenia č. 883/2004priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti od 19. mája 2023 na obdobie šiestich mesiacov vo výške 50 % DVZ, ktorý bol určený vo výške 7,5443 EUR, pričom denná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala sumu 3,77215 EUR. 15. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 6 zákona rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. 16. Podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. 17. Podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. 18. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. 19. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky, doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia. 20. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok sa zakladá na výške predchádzajúceho platu alebo príjmu z vykonávania povolania, zohľadní výlučne plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa uvedených právnych predpisov. 21. Podľa čl. 62 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 odsek 1 sa uplatňuje tiež vtedy, ak právne predpisy vykonávané príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu na určenie platu, ktorý slúži ako základ na výpočet dávok, a ak počas celej takejto doby alebo pre časť takejto doby sa na danú osobu vzťahovali právne predpisy iného členského štátu. 22. Podľa čl. 62 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 odchýlkou z odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o nezamestnané osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením. 23. K návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie správny súd uvádza, že tomuto správny súd nevyhovel a vo výroku I. tohto rozsudku ho zamietol, s tým že vychádzal z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit, 283/81, ako aj rozsudok z 11. decembra 2025, GKV-Spitzenverband, C-743/23) vnútroštátny súd nie je povinný predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania v situácii, keď je uplatniteľné ustanovenie práva Únie jasné (acte clair), alebo ak už bolo predmetom autoritatívneho výkladu Súdneho dvora EÚ (acte éclairé). 24. Vzhľadom na to, že otázka výkladu čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 pri určení vymeriavacieho základu bola Súdnym dvorom EÚ jednoznačne a vyčerpávajúcim spôsobom vyriešená v rozsudkoch vo veci C-29/19 a C-116/25, správny súd nemal žiadne pochybnosti o správnom výklade a aplikácii dotknutých noriem práva Únie. 25. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 14. 06. 2023 26. Pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 10. 07 2023, Číslo: XXXXX/XXXX-XXX-XXX, podľa § 104, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona o sociálnom poistení“ a podľa čl. 61 a 62 ods. 1 nariadenia č.
883/2004 priznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti od 19. mája 2023 na obdobie šiestich mesiacov vo výške 50 % DVZ, ktorý bol určený vo výške 7,5443 EUR, pričom denná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala sumu 3,77215 EUR. 27. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne určenie vymeriavacieho základu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že správny orgán do výpočtu DVZ nezahrnul príjmy, ktoré dosiahol počas predchádzajúceho päťročného zamestnania v Nemecku (ukončeného k 31. 12. 2022), hoci dobu tohto poistenia započítal na účely splnenia podmienky vzniku nároku na dávku. 28. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. septembra 2023 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 29. Úvodom správny súd považuje za potrebné, poukázať na skutočnosť, že nariadenie č. 883/2004 nezavádza jednotný harmonizovaný európsky systém sociálneho poistenia, ale vytvára výlučne systém koordinácie odlišných vnútroštátnych právnych úprav členských štátov (odôvodnenie 4 nariadenia). Členské štáty si ponechávajú právomoc určiť podmienky vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, ako aj konkrétne pravidlá ich výpočtu, pokiaľ rešpektujú koordinačné princípy práva EÚ. 30. Základným princípom v oblasti dávok v nezamestnanosti je princíp sčítavania dôb poistenia (čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004). Tento princíp slúži výlučne na to, aby migrujúci pracovník nestratil nárok na dávku v nezamestnanosti v dôsledku toho, že v štáte príslušnej inštitúcie neodpracoval celú dobu poistenia vyžadovanú vnútroštátnym právom. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, a v podstate táto skutočnosť, nie je medzi účastníkmi ani sporná, že žalobca po ukončení zamestnania v Nemecku (k 31. 12. 2022) vykonával od 01. 01. 2023 do 18. 05. 2023 zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky, z ktorej bol povinne poistený v nezamestnanosti podľa právnych predpisov SR. Tým žalobca splnil podmienku stanovenú v čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, podľa ktorej podmienkou uplatnenia zásady sčítania dôb poistenia príslušnou inštitúciou SR je, že dotknutá osoba bezprostredne pred uplatnením nároku ukončila doby poistenia v súlade s právnymi predpismi SR. Žalovaná preto správne spočítala doby poistenia dosiahnuté v Nemecku (1 323 dní) a v SR (138 dní), čím žalobca dosiahol 1 461 dní poistenia a splnil podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 32. Jadrom sporu v danej veci je otázka, či mala žalovaná pri určení denného vymeriavacieho základu (§ 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) vziať do úvahy aj príjem žalobcu dosiahnutý z predchádzajúceho zamestnania v Nemecku, alebo či bola povinná vychádzať výlučne z príjmov dosiahnutých v Slovenskej republike. Odpoveď na túto otázku dáva jasné a kogentné znenie čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004. 33. Podľa čl. 62 ods. 1 platí, že ak vnútroštátne predpisy stanovujú výpočet dávky na základe predchádzajúceho príjmu, inštitúcia „zohľadní výlučne plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec... podľa uvedených právnych predpisov“ (t. j. podľa predpisov štátu inštitúcie rozhodujúcej o dávke). 34. Podľa čl. 62 ods. 2 sa toto pravidlo uplatňuje výslovne aj vtedy, ak vnútroštátne právo (tak ako § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) stanovuje špecifickú referenčnú dobu (dvojročné rozhodujúce obdobie), a počas časti tejto referenčnej doby sa na osobu vzťahovali predpisy iného členského štátu. 35. K výkladu tohto ustanovenia sa autoritatívne vyjadril Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 23. januára 2020 vo veci C-29/19 (ZP proti Bundesagentur für Arbeit). Súdny dvor v tomto rozsudku konštatoval: Z článku 62 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 jednoznačne vyplýva, že ak právne predpisy členského štátu stanovia, že výpočet dávok v nezamestnanosti vychádza z výšky predchádzajúceho platu, treba zohľadniť výlučne plat, ktorý mala daná osoba v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec podľa týchto právnych predpisov (bod 27 rozsudku C-29/19). S požiadavkou uvedenou v tomto ustanovení nie je spojená žiadna výnimka (bod 28 rozsudku C-29/19). Z článku 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 vyplýva, že v prípade, ak právne predpisy upravujú referenčnú dobu na určenie vymeriavacieho základu, táto referenčná doba musí zahŕňať doby poistenia získané v inom členskom štáte (na účely posúdenia splnenia dĺžky poistenia), avšak samotný vymeriavací základ sa určí výlučne z platu z poslednej činnosti podľa právnych predpisov štátu príslušnej inštitúcie (body 30 – 32 rozsudku C-29/19). 36. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil a spresnil v rozsudku z 23. apríla 2026 vo veci C-116/25 (Ts. I. F. proti Direktor na Teritorialno podelenie na Nacionalnija osiguritelen institut – Blagoevgrad). V tomto rozsudku Súdny dvor výslovne rozlíšil dva odlišné právne režimy: 37. Všeobecné pravidlo podľa čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004: Vzťahuje sa na situácie, kedy poistenec vykonával svoju poslednú činnosť v tom členskom štáte, ktorého inštitúcia rozhoduje o priznaní dávky (ako to bolo vo veci C-29/19 a ako je to aj v prejednávanom prípade žalobcu v SR). V takomto
prípade je inštitúcia povinná určiť výšku dávky výlučne z príjmu dosiahnutého v tomto štáte podľa jeho právnych predpisov (body 22, 23 a 33 rozsudku C-116/25). 38. Osobitná výnimka podľa čl. 62 ods. 3 v spojení s čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004: Táto výnimka sa vzťahuje výlučne na špecifické kategórie osôb (najmä cezhraničných pracovníkov alebo osoby s bydliskom v inom členskom štáte), ktoré vykonávali svoju poslednú činnosť v inom členskom štáte, než je štát ich bydliska, a po skončení tejto činnosti žiadajú o dávku v štáte svojho bydliska. Len v tomto osobitnom prípade inštitúcia miesta bydliska zohľadňuje príjem dosiahnutý v štáte posledného zamestnania. Súdny dvor v bode 36 rozsudku C-116/25 výslovne zdôraznil, že osoba, ktorá vykonávala svoju poslednú činnosť v štáte priznávajúcom dávku, sa nemôže domáhať režimu podľa čl. 62 ods. 3 nariadenia. 39. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca po ukončení činnosti v Nemecku vstúpil do poistného systému Slovenskej republiky a pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vykonával svoju poslednú činnosť ako zamestnanec podľa slovenských právnych predpisov (u zamestnávateľov D. E., F. G. H., F.). Príslušnou inštitúciou na posúdenie nároku a výpočet dávky bola Sociálna poisťovňa ako inštitúcia štátu posledného zamestnania. 40. Z vyššie uvedenej kogentnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že žalovaná nemala zákonnú možnosť zahrnúť do vymeriavacieho základu príjmy, ktoré žalobca dosiahol v Nemecku. Žalovaná postupovala zákonne, keď DVZ vypočítala podľa § 108 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v spojení s čl. 62 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 výlučne z úhrnu vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom v Slovenskej republike (1 041,10 EUR) pripadajúcich na počet dní tohto poistenia v rozhodujúcom období (138 dní), z čoho výsledný DVZ predstavuje sumu 7,5443 EUR. 41. Správny súd nemohol prisvedčiť ani námietkam žalobcu o diskriminácii a porušení princípu voľného pohybu pracovníkov (čl. 45 ZFEÚ a body 4, 8, 9 a 14 preambuly nariadenia č. 883/2004). Cieľom koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia je zamedziť tomu, aby bol migrujúci pracovník znevýhodnený oproti pracovníkovi, ktorý vykonával zárobkovú činnosť len v jednom členskom štáte. Nariadenie č. 883/2004 tento cieľ napĺňa tým, že garantuje sčítanie dôb poistenia na vznik nároku na dávku. Samotné pravidlo výpočtu výšky dávky z príjmu z poslednej činnosti podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia je však pravidlom objektívnym a neutrálnym. Zaručuje, že dávka v nezamestnanosti bezprostredne odzrkadľuje úroveň príjmu a životný štandard poistenca dosiahnutý v rámci jeho posledného zaradenia na trhu práce štátu, ktorý dávku vypláca. Ak by žalobca v SR dosiahol vyšší príjem než v Nemecku, dávka by sa mu vypočítala z tohto vyššieho príjmu bez ohľadu na nižšie príjmy v zahraničí. Rozdiel vo výške dávky v závislosti od výšky odmeny dosiahnutej v poslednom zamestnaní je prirodzeným dôsledkom poistného princípu a nezakladá nedovolenú diskrimináciu. 42. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovanám Centrum právnej pomoci (písm. c/).