Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/6/2023 0723101339 24. 02. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101339.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18Sas/6/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., v zast.: F. B. B. C., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. októbra 2023, takto rozhodol: 18Sas/6/2023 I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. októbra 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 18Sas/6/2023 I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. marca 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 65 a § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala žalobcovi od 15.02.2022 starobný dôchodok v sume 261,30 eur a následne od 01.01.2023 zvýšili starobný dôchodok na sumu 292,20 eur mesačne. 2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s tým. že pre výpočet starobného dôchodku mu nebola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1983 do 30. septembra 1984 a doba služby v Slovenskej informačnej službe od 15. decembra 1994 do 14 februára 2022. Žiadal o zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia a hrubých zárobkov aj z osobitného systému a určenie sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/212/2014 zo dňa 30. novembra 2.016 Uviedol tiež, že dobu služby od 5 decembra 1994 do 31. decembra 1999 vykonával v I. kategórii funkcií a preto žiada vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na § 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. V odvolaní tiež požiadal o poskytnutie podkladov, na základe ktorých Sociálne poisťovňa, ústredie rozhodovala. 3. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. októbra 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2, § 196 ods. 7 a § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. marca 2023 potvrdiť. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie jeho sumy zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálne, poisťovne. 5. K námietke žalobcu vo veci nezhodnotenia doby základnej vojenskej služby od 1 októbra 1983 do 30. septembra 1984 a doby služby v Slovenskej informačnej službe od 15. decembra 1994 do 14. februára 2022 na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy žalovaná uviedla, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 6. Vzhľadom na to, že doba základnej vojenskej služby od 1 októbra 1983 do 30. septembra 1984 a doba služby v Slovenskej informačnej službe od 15. decembra 1994 do 14 februára 2022 žalobcovi bola zhodnotená pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, dobu služobného pomeru v celom rozsahu nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. 7. Inak bolo rozhodnuté, len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní žalobca poukazuje, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. II. Správna žaloba 8. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 28.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 02.10.2023. 9. V žalobe žalobca poukazuje na to, že suma starobného dôchodku mala byť v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určená tak, že je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a až následne po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno takto vypočítanú sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti (žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: zo dňa 30. novembra 2016, spis. zn. 9So/212/2014, zo dňa 16. decembra 2020, spis. zn. 7Sk/l 9/2020). 10. Žalobca poukazuje aj nato, že od 15.12.1994 do 31.12.1999 vykonával službu v I. kategórii funkcií, preto má právo aj na porovnávací výpočet sumy starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to aj s poukázaním na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na základe viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ustálenej judikatúry existuje povinnosť Sociálnej poisťovne vykonať osobám s dobami služby z I. kategórii funkcií: výpočet sumy starobného dôchodku ako podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s pripočítanými všetkými valorizáciami dôchodkov až do okamihu priznania dôchodku. 11. Žalobca má zato, že bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne poškodený, pretože splnil všetky zákonné podmienky na priznanie a určenie sumy starobného dôchodku aj na základe dosiahnutých vymeriavacích základov a získaného obdobia služby v obdobiach od 1. októbra 1983 do 30. septembra 1984 a od 15. decembra 1994 do 14. februára 2022. Takto vypočítaná teoretická suma starobného dôchodku mohla byť až následne krátená v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. V dôsledku uvedeného bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v nižšej sume. Nevykonanie
porovnávacieho výpočtu sumy starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov mohlo žalobcu tiež poškodiť na jeho sume starobného dôchodku, určiť to bude možné až po vykonaní tohto porovnávacieho výpočtu. V dôsledku uvedeného bol žalobca aj v tomto ohľade poškodený na svojich dôchodkových nárokoch. Zdôrazňuje, že ide o druhý závažný nedostatok napadnutého rozhodnutia, ktorý je potrebné odstrániť samostatne popri požiadavke na odstránenie prvého nedostatku ohľadom nezhodnotenia období služby na určenie priemerného osobného mzdového bodu. III. Vyjadrenie žalovanej 12. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Slovenskej informačnej služby, Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 10. marca 2022, č. p.: H./XX-XX-XX/XXXX vyplýva, že žalobcovi bol od 1. marca 2022 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok. Pre vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia mu bol zhodnotený výkon základnej vojenskej služby od 1. októbra 1983 do 30. septembra 1984, doba služobného pomeru od 15. decembra 1994 do 28. februára 2022, z toho doba od 15. decembra 1994 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, spolu 28 rokov a 84 dní. 13. Celkovo žalobca získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 15. februáru 2022, 7 044 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 19 rokov a 109 dní obdobia dôchodkového poistenia. 14. Pre výšku sumy starobného dôchodku žalovaná žalobcovi zhodnotila preukázané obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1974 do 14. decembra 1994 v rozsahu, v akom je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Zároveň boli započítané hrubé zárobky za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listov dôchodkového poistenia v sumách potvrdených zamestnávateľom. 15. Vzhľadom na to, že doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1983 do 30. septembra 1984 a doba služby v Slovenskej informačnej službe od 15. decembra 1994 do 14. februára 2022 bola žalobcovi zhodnotená pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, dobu služobného pomeru v celom rozsahu nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. IV. Replika žalobcu 16. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadnu novú skutkovú ani právnu argumentáciu. Vzhľadom na ustálenosť judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, trvá na svojej žalobe. V. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 60 ods. 2, 10 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 19. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 20. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 21. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 24. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 10, §13 ods. 3zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 27. Spornou medzi účastníkmi bola otázka zhodnotenia resp. nezhodnotenia doby základnej vojenskej služby od 1 októbra 1983 do 30. septembra 1984 a doby služby v Slovenskej informačnej službe od 15. decembra 1994 do 14. februára 2022 na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy v zmysle ust. § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 28. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 30. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 31. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj príslušník Slovenskej informačnej služby. 32. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 33. NS SR v rozsudku sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“. 34. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Pre posúdenie nároku
poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobkyne. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.a nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach. 35. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.- „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. 36. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 37. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
38. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jej sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 39. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia za službu príslušníka Slovenskej informačnej služby. Týmto postupom mu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 02.10.2023 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, ktorá opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:...“ a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.10.2023 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: 18Sas/6/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).