Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/1/2023 0723101192 26. 08. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 28.11.2019 o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 25.06.2020 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 60 %. 2. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej (ďalej v texte aj len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021, vydaným v rámci odvolacieho konania, odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 04.08.2020 podľa § 218 ods. 2 ZSP potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 3. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave 48Sa/13/2021-119 z 24.11.2022 č. k. bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 zrušené a vec mu bula vrátená na ďalšie konanie. 4. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové konanie tak, že žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil sumu invalidného dôchodku
od 17.09.2020 na 373,00 eur mesačne, ako aj rozhodol o následných zákonných zvýšeniach invalidného dôchodku od 1. januára 2021, od 1. januára 2022 a od 1. januára 2023. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/13/2021-119 zo dňa 24.11.2022 bol znovu posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.06.2023, z ktorého následne bolo citované. Posudkový lekár vychádzal aj zo znaleckého posudku z marca 2021, podľa ktorého jednotlivé symptómy luxácia vretennej kosti s obmedzením pohyblivosti lakťov, zmeny bodcových výbežkov vretennej kosti s nestabilitou a artrózou zápästného kĺbu, obojstranná vtočená konská noha s výslednou poruchou chôdze, zelený zákal s poruchami zrakovej ostrosti, asténia (postava s nízkou hmotnosťou), funkčné poruchy tráviaceho traktu, sa hodnotia ako celkové systémové ochorenie, podľa položky takého zdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné, tzn. podľa položky - kapitola III - poruchy imunity, oddiel B - hyperimúnne stavy, položka 1 – systémové ochorenia spojivového tkaniva, písmeno c) - ťažkého stupňa, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Znaleckým posudkom bola navýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutia: panická porucha - epizodická záchvatová úzkosť a zmiešaná úzkostná porucha. Posudkový lekár skonštatoval, že somatické prejavy nail patelly syndrómu - deformity nôh a deformácie svalov a kostí v iných častiach, vrátane očných a gastroenterologických ochorení, boli hodnotené celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. V znaleckom posudku je miera rozhodujúceho zdravotného postihnutia zvýšená na pridružené psychické poruchy. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 08.08.2018 je len anamnestický údaj o záchvate úzkosti s panikou v decembri 2016, odoslaná na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované záchvaty paniky. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20.11.2019 anamnestický údaj o chronickej panickej poruche s úzkosťou. Panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F., zo dňa 17.09.2020. Po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej dokumentácii a znaleckého posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená pre psychické neurastenické ochorenia o 10 %, s dátumom od 17.09.2020. Podľa posudkového lekára po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej dokumentácii a znaleckého posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia určil v zhode so znaleckým posudkom) zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená pre psychické neurastenické ochorenia o 10 %, s dátumom od 17.09.2020. Žalovaná v nadväznosti na informácie z posudku posudkového lekára z 05.06.2023 skonštatovala, že nakoľko nastala zmena v posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená zo 60 % na 70 % od 17.09.2020 bola od tohto dátumu opätovne určená suma invalidného dôchodku. V ďalšej časti odôvodnenia bol uvedený samotný výpočet sumy invalidného dôchodku a jeho následných zákonných valorizácií. II. Správna žaloba a jej dôvody 5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Považovala napadnuté rozhodnutie za vychádzajúce z nesprávneho zistenia skutkového stavu spočívajúceho v nesprávnom určení dátumu (17.09.2020) od kedy mal byť zvýšený invalidný dôchodok. 6. Poukázala, že žalovaná opomenula, že v psychiatrickom náleze z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F. zo dňa 17.09.2020 sa v prvom odseku uvádza: „1. vyšetrenie na našej ambulancii, dôvod vyšetrenie pre sociálne účely, priniesla si ZD z Nórska, diagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I..“ V Lekárskom posudku z 08.08.2018 sa pri tom uvádza: „záchvaty úzkosti a paniky v decembri 2016, odoslaná na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované záchvaty paniky “ V Lekárskej správe pri invalidite z 06.01.2017 sa uvádza: „To viedlo až k tomu, že 29.12.2016 dostala záchvat strachu a paniky.“ Ďalej tiež citovala z lekárskych správ z 23.10.2023, ako aj z 20.10.2023. Z uvedeného má podľa žalobkyne vyplývať, že sa na úzkosť/ depresiu ako psychickú poruchu liečila od roku 2017, kedy jej bola diagnostikovaná lekármi v Nórsku. Z lekárskych správ z Nórska teda vyplýva, že panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená skôr a to ešte pred podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku doručenej žalovanej dňa 29.11.2019. Invalidný dôchodok jej mal byť preto zvýšený k 29.11.2019.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.04.2024, navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázala, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12.06.2023 bol odborný posudok zo dňa 05.06.2023, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave. V predmetnom posudku posudkový lekár po preštudovaní podkladov, založených v posudkovej spisovej dokumentácii, a predloženého znaleckého posudku, dospel k záveru, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne (Nail-patella syndrómu) zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená pre psychické neurastenické ochorenie o 10%, s dátumom od 17.09.2020, pričom uvedený dátum posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie odôvodnil tou skutočnosťou, že panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F., F. zo dňa 17.09.2020. Následne zopakovala priebeh administratívneho konania, pričom objasňovala aj závery posudzovania zdravotného stavu na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 13.04.2011 a následne na základe kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 24.08.2016. Ďalej dala do pozornosti, že dňa 15.03.2021 bol znaleckou organizáciou A., J. so sídlom v Košiciach vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX. Podľa záveru znaleckého posudku rozhodujúce zdravotné postihnutie - Nail-patella syndróm je potrebné posúdiť ako systémové ochorenie spojivového tkaniva, poruchy ťažkého stupňa, so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak znalecký posudok nepreukázal zhoršenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, spojil všetky klinické prejavy do jedného systémového ochorenia, s navýšením percentuálnej miery o 10 % na celkových 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne (panickú poruchu - epizodickú záchvatovú úzkosť a zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu). Predložený psychiatrický nález zo dňa 17.09.2020 klinickým obrazom dokumentuje stredne ťažkú formu neurastenickej psychickej poruchy, ktorej pri samostatnom posúdení zodpovedá 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Ďalej uviedla, že dňa 05.06.2023 pri posúdení invalidity na žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a pri realizácii rozsudku Krajského súdu v Trnave bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia žalovanej akceptovaný záver znaleckého posudku. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posúdené na úrovni 60 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so zvýšením o 10% za psychickú poruchu (panickú poruchu, zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu), spolu 70 % a to dátumom predloženého odborného psychiatrického nálezu zo dňa 17.09.2020. V posudkovej spisovej dokumentácii a v znaleckom posudku sa nenachádza iný psychiatrický nález, ktorý by preukázal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav za psychické ochorenie žalobkyne. Anamnestický (subjektívny) údaj o psychickej poruche, bez konkrétneho dátumu, popisovaný v iných nálezoch, na určenie dátumu vzniku invalidity, je irelevantný. Z dôvodu nedostatku dôkazného prostriedku - odborného lekárskeho nálezu, nie je možné stanoviť dátum zmeny invalidity s celkovou 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29.11.2019 tak, ako to požaduje žalobkyňa, nakoľko lekársky nález, ktorý by potvrdil chronickú psychickú chorobu s dátumom od 29.11.2019, nebol predložený k posúdeniu. Žalovaná preto prezentovala názor, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie považovala za zákonné a vecne správne. 9. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej uviedla, že žalovaná nevyhodnotila všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neoboznámila sa so zdravotnou dokumentáciou vypracovanou v Nórsku, tak ako jej to uložil Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 48Sa/13/2021. Poukázala na preklad číslo 201/2023 z 23.10.2023, v ktorom sa uvádza: „Potvrdzujeme, že horeuvedená sa liečila na F. G. F. K. H. A.. Diagnóza v tom čase F 43 22: Adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia.“ Opakovane dala tiež do pozornosti, že v psychiatrickom náleze z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F. zo dňa 17.09.2020 sa v prvom odseku uvádza: „1. vyšetrenie na našej ambulancii, dôvod - vyšetrenie pre sociálne účely, priniesla si ZD z Nórska, diagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I.“, ako aj opätovne poukazovala na Lekársky posudok z 08.08.2018, Lekársku správu pri invalidite zo 06.01.2017, ako aj na lekársku správu z 23.10.2023. Žalobkyňa preto zotrvala na svojom tvrdení, že mala psychickú poruchu (panickú poruchu,
zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu), už v roku 2016, čo žalovaná opomenula/ nezohľadnila pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. 10. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 24. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 26. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 27. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 28. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 30. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 31. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 32. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 33. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 34. Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 35. Podľa § 195 ods. 2 ZSP podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 36. Podľa § 195 ods. 3 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
37. Podľa § 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 38. Podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 39. Podľa § 196 ods. 7 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 40. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 43. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zároveň aj v nadväznosti na dôvody žaloby ako aj na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 48Sa/13/2021-119 zo dňa 24.11.2022 zrušil predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 45. V bode 81 odôvodnenia tohto rozsudku súd uložil žalovanej povinnosť v ďalšom konaní na základe aktuálnejších odborných lekárskych nálezov a úplnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne zistiť skutočný stav veci (zdravotný stav žalobkyne) vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou v dôsledku zistených zdravotných postihnutí žalobkyne, ktorých vplyv z dlhodobého hľadiska na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bude potrebné vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach a komplexne v intenciách ustanovení § 71 ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení. Taktiež zaviazal žalovanú vysporiadať sa s podkladmi predloženými žalobkyňou v novembri 2019, ktoré sa týkajú konania vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia v Nórsku a zároveň vysporiadať sa so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku žalobkyne znaleckou organizáciou A. - F. - L., J. pod č. XX/XXXX zo dňa 15.03.2021 v spojení s lekárskym posúdením z I. (Nórsko). 46. V ďalšom konaní bolo vydané preskúmavané rozhodnutie (ktoré je predmetom tohto súdneho konania), ktorým generálny riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx ZSP zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku
od 17. septembra 2020 na 373,00 eur mesačne, ako aj rozhodol o následných zákonných zvýšeniach invalidného dôchodku od 01.01.2021, od 01.01.2022 a od 01.01.2023. 47. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že v novom konaní žalovaná v nadväznosti na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.06.2023 akceptovala závery znaleckého posudku č. 19/2021 a uznala u žalobkyne celkovú 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť [60 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly III - Poruchy imunity, Oddielu B - Hyperimúnne stavy, Položky 1.c) - Systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ťažkého stupňa, navýšené podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10 % za iné zdravotné postihnutie podľa Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 4.a) - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy]. Žalovaná však určila dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tomu zodpovedajúci dátum zvýšenia invalidného dôchodku až na deň 17.09.2020, čo odôvodnila tým, že psychické ochorenie bolo objektívne potvrdené predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. dňa 17.09.2020. 48. Spornou v prejednávanej veci bola otázka správnosti určenia dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku dňu 17.09.2020, od ktorého mal následne vzniknúť nárok na výplatu zvýšenej sumy invalidného dôchodku. 49. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP). 50. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12.01.2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní“ (pozri aj body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.09.2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 51. Správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia z 05.06.2023 (ktorý tvoril následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie), a teda či bol tento jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. 52. Posudkový lekár vo vzťahu k odôvodneniu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v uvedenom posudku uviedol, že „Somatické prejavy nail patelly syndrómu - deformity nôh a deformácie svalov a kostí v iných častiach, včítane očných a gastroenterologických ochorení, boli hodnotené celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. V znaleckom posudku je miera rozhodujúceho zdravotného postihnutia zvýšená na pridružené psychické poruchy. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 8. augusta 2018 je len anamnestický údaj o záchvate úzkosti s panikou v decembri 2016, odoslaní na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované záchvaty paniky. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20. novembra 2019 anamnestický údaj o chronickej panickej poruche s úzkosťou. Panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F., zo dňa 17. septembra 2020. Po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej dokumentácii a znaleckého posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá 60% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená na psychické neurastenické ochorenia o 10%, s dátumom od 17.septembra 2020.“ 53. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že záver posudkového lekára a žalovanej o určení dátumu zmeny zdravotného stavu ku dňu 17.09.2020 nie je v posudku ani v
napadnutom rozhodnutí úplne, presvedčivo a logicky odôvodnený, pretože správny súd detegoval diskrepancie so skutočnosťami vyplývajúcimi z predložených lekárskych správ. 54. Zo samotného psychiatrického nálezu z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. H. F. zo dňa 17.09.2020 totiž vyplýva, že išlo o prvé vyšetrenie na danej ambulancii vykonané „pre sociálne účely“, pričom vyšetrujúci lekár výslovne zaznamenal, že pacientka si priniesla zdravotnú dokumentáciu z Nórska a diagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I.. Predmetné vyšetrenie zo dňa 17.09.2020 teda nezaznamenalo medicínsky začiatok ochorenia, ale len jeho medicínske podchytenie na území Slovenskej republiky. 55. V posudkovom spise sa pritom v čase rozhodovania žalovanej nachádzali lekárske podklady – konkrétne výpis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 08.08.2018 dokumentujúci vyvinutie depresie a strachu, a v priebehu roka 2017 dostala žalobkyňa záchvat paniky, a lekárska správa zo dňa 20.11.2019 dokumentuje rovnako vyvinutie depresie, strachu so záchvatmi úzkosti, ktoré jednoznačne indikovali existenciu a liečbu psychických ťažkostí žalobkyne už pred 17.09.2020. 56. Už v predchádzajúcom rozsudku č.k. 48Sa/13/2021-119 z 24.11.2022 Krajský súd v Trnave v bode 71 skonštatoval, že „v danom prípade neobstojí len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom bremene účastníka administratívneho konania (resp. žiadateľ o dávku sociálneho poistenia) použitím doslovného výkladu ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej zákona o sociálnom poistení v spojení s § 196 ods. 6 vety prvej zákona o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka konania tohto návrhového typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci nesie predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in fine ZSP, § 195 ods. 1 ZSP, § 196 ods. 6 in fine, ods. 7 ZSP, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť a zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 ZSP). Je to práve Sociálna poisťovňa, ktorá určuje spôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok, rovnako tak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v konaní vykoná alebo doplní, a v neposlednom rade, zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni explicitne ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 in fine ZSP).“ 57. Zodpovednosť za riadne vedenie konania a za úplné a presné zistenie skutočného stavu veci teda nesie v zmysle § 196 ods. 6 ZSP Sociálna poisťovňa. Pokiaľ mala žalovaná a jej posudkový lekár na základe doložených výpisov zo zdravotnej dokumentácie vedomosť o tom, že žalobkyňa sa v Nórskom kráľovstve psychiatricky liečila pred rokom 2020, bolo povinnosťou žalovanej v rámci súčinnosti a riadneho zistenia skutkového stavu poskytnúť žalobkyni priestor a vyzvať ju na predloženie konkrétnych odborných psychiatrických nálezov z Nórska. Žalovaná však namiesto toho predchádzajúce lekárske záznamy z rokov 2018 a 2019 bez hlbšieho medicínskeho rozboru paušálne odmietla ako „anamnestické údaje“ a mechanicky stotožnila dátum vzniku zdravotného postihnutia (psychiatrického ochorenia) s dátumom vyhotovenia prvej slovenskej lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia. Úlohou posudkového lekára však bolo na základe komplexného zhodnotenia celej dostupnej zdravotnej dokumentácie (vrátane zahraničnej) odborne (medicínsky) posúdiť priebeh a vývoj aj psychiatrického ochorenia a určiť, kedy toto ochorenie dosiahlo takú závažnosť, ktorá v zmysle § 71 ods. 8 ZSP odôvodňuje navýšenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Takéto odborné medicínske posúdenie a vysvetlenie retrospektívneho vývoja tohto ochorenia v posudku posudkového lekára absentuje, v dôsledku čoho je posudok aj rozhodnutie žalovanej v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 58. Stanovenie dátumu zmeny zdravotného stavu ku dňu 17.09.2020 tak v kontexte obsahu administratívneho spisu predstavuje nepreskúmateľný záver, ktorý nemá oporu v komplexnom medicínskom hodnotení vývoja ochorenia. Žalovaná v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľného posudku nemohla následne zákonne rozhodnúť podľa § 112 ods. 4 ZSP, lebo nemala preskúmateľným spôsobom zistený deň zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na zvýšenie dávky, t.j. v danom prípade deň zmeny (zvýšenia) miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.
59. Pokiaľ ide o žalobkyňou k správnej žalobe dodatočne predloženú preloženú lekársku správy z F. G. F. K. H. I. zo dňa 20.10.2023 a lekársku správu všeobecného lekára zo dňa 23.10.2023 správny súd uvádza, že na tieto listiny nemohol priamo prihliadať, nakoľko pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), avšak správny súd konštatuje, že obsah týchto správ plne korešponduje so záznamami, ktoré už v čase rozhodovania žalovanej tvorili súčasť administratívneho spisu (výpisy zo zdravotnej dokumentácie z rokov 2018 a 2019 a nález M. F. zo 17.09.2020), a len podčiarkuje pochybenie posudkového lekára, ktorý napriek jednoznačnej vedomosti o psychiatrickej liečbe v Nórsku a záväznému pokynu súdu na zistenie stavu z úplnej zdravotnej dokumentácie, žalobkyňu nevyzval na ich predloženie. 60. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 61. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej viazanej právnym názorom súdu opätovne cestou posudkového lekára posúdiť zdravotný stav žalobkyne, pričom ten sa na podklade kompletnej zdravotnej dokumentácie (vrátane doložených odborných psychiatrických nálezov z Nórska) komplexne a presvedčivo vysporiada s priebehom a časovým vývojom psychiatrického ochorenia žalobkyne a určí presný dátum, kedy toto ochorenie dosiahlo takú závažnosť, ktorá v zmysle § 71 ods. 8 ZSP odôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, teda určí presný dátum zmeny dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (zhoršenia na úroveň 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a náležite a logicky svoje závery odôvodní. Až na základe takto riadne zisteného skutkového stavu žalovaná následne rozhodne o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobkyne. 62. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).