{"guid": "7e30b857-64d6-4f21-ab67-c6fc96c50c97:c8a8b049-f51f-44b8-99dc-21a18ef99e5c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1", "spisova_znacka": "17Sas/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/1/2023 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2026, sp. zn. 17Sas/1/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1", "identifikacne_cislo": "0723101192", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "nazov": "§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "nazov": "§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "nazov": "§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8a8b049-f51f-44b8-99dc-21a18ef99e5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Sas/1/2023\n0723101192\n26. 08. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101192.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci\nžalobkyne A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr.\nJúliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 86, 810 05\nBratislava 15, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 12.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 12.06.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2020 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť\nžalobkyne zo dňa 28.11.2019 o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového\nlekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 25.06.2020 je žalobkyňa\nnaďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia určená naďalej na 60 %.\n2. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej (ďalej v texte aj len „žalovaná“) rozhodnutím č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021, vydaným v rámci odvolacieho konania, odvolaním napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 04.08.2020 podľa § 218 ods. 2 ZSP potvrdil\na odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.\n3. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave 48Sa/13/2021-119 z 24.11.2022 č. k. bolo rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 zrušené a vec mu bula vrátená\nna ďalšie konanie.\n4. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n12.06.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové konanie tak, že žalobkyni\npodľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil sumu invalidného dôchodku\n\nod 17.09.2020 na 373,00 eur mesačne, ako aj rozhodol o následných zákonných zvýšeniach invalidného\ndôchodku od 1. januára 2021, od 1. januára 2022 a od 1. januára 2023. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/13/2021-119\nzo dňa 24.11.2022 bol znovu posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.06.2023, z ktorého následne bolo citované. Posudkový\nlekár vychádzal aj zo znaleckého posudku z marca 2021, podľa ktorého jednotlivé symptómy luxácia vretennej kosti s obmedzením pohyblivosti lakťov, zmeny bodcových výbežkov vretennej kosti\ns nestabilitou a artrózou zápästného kĺbu, obojstranná vtočená konská noha s výslednou poruchou\nchôdze, zelený zákal s poruchami zrakovej ostrosti, asténia (postava s nízkou hmotnosťou), funkčné\nporuchy tráviaceho traktu, sa hodnotia ako celkové systémové ochorenie, podľa položky takého\nzdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné, tzn. podľa položky\n- kapitola III - poruchy imunity, oddiel B - hyperimúnne stavy, položka 1 – systémové ochorenia\nspojivového tkaniva, písmeno c) - ťažkého stupňa, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s\nmierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Znaleckým posudkom bola navýšená\npercentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie\nzdravotné postihnutia: panická porucha - epizodická záchvatová úzkosť a zmiešaná úzkostná porucha.\nPosudkový lekár skonštatoval, že somatické prejavy nail patelly syndrómu - deformity nôh a deformácie\nsvalov a kostí v iných častiach, vrátane očných a gastroenterologických ochorení, boli hodnotené\ncelkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. V znaleckom posudku je\nmiera rozhodujúceho zdravotného postihnutia zvýšená na pridružené psychické poruchy. Vo výpise zo\nzdravotnej dokumentácie zo dňa 08.08.2018 je len anamnestický údaj o záchvate úzkosti s panikou\nv decembri 2016, odoslaná na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované záchvaty\npaniky. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20.11.2019 anamnestický údaj o chronickej\npanickej poruche s úzkosťou. Panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne\npotvrdená predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F., zo dňa\n17.09.2020. Po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej dokumentácii a znaleckého\nposudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť, zvýšená pre psychické neurastenické ochorenia o 10 %, s dátumom od 17.09.2020.\nPodľa posudkového lekára po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej dokumentácii\na znaleckého posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (zaradenie rozhodujúceho zdravotného\npostihnutia určil v zhode so znaleckým posudkom) zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť, zvýšená pre psychické neurastenické ochorenia o 10 %, s dátumom od 17.09.2020.\nŽalovaná v nadväznosti na informácie z posudku posudkového lekára z 05.06.2023 skonštatovala, že\nnakoľko nastala zmena v posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania a miera\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená zo 60 % na 70 % od 17.09.2020 bola\nod tohto dátumu opätovne určená suma invalidného dôchodku. V ďalšej časti odôvodnenia bol uvedený\nsamotný výpočet sumy invalidného dôchodku a jeho následných zákonných valorizácií.\nII. Správna žaloba a jej dôvody\n5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n12.06.2023 v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uvedeného\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Považovala napadnuté rozhodnutie za vychádzajúce z\nnesprávneho zistenia skutkového stavu spočívajúceho v nesprávnom určení dátumu (17.09.2020) od\nkedy mal byť zvýšený invalidný dôchodok.\n6. Poukázala, že žalovaná opomenula, že v psychiatrickom náleze z ambulantného vyšetrenia v F. C.\nF. F. F. zo dňa 17.09.2020 sa v prvom odseku uvádza: „1. vyšetrenie na našej ambulancii, dôvod vyšetrenie pre sociálne účely, priniesla si ZD z Nórska, diagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I..“\nV Lekárskom posudku z 08.08.2018 sa pri tom uvádza: „záchvaty úzkosti a paniky v decembri 2016,\nodoslaná na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované záchvaty paniky “ V Lekárskej\nspráve pri invalidite z 06.01.2017 sa uvádza: „To viedlo až k tomu, že 29.12.2016 dostala záchvat strachu\na paniky.“ Ďalej tiež citovala z lekárskych správ z 23.10.2023, ako aj z 20.10.2023. Z uvedeného má\npodľa žalobkyne vyplývať, že sa na úzkosť/ depresiu ako psychickú poruchu liečila od roku 2017, kedy jej\nbola diagnostikovaná lekármi v Nórsku. Z lekárskych správ z Nórska teda vyplýva, že panická porucha\ns úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená skôr a to ešte pred podaním žiadosti\no zvýšenie invalidného dôchodku doručenej žalovanej dňa 29.11.2019. Invalidný dôchodok jej mal byť\npreto zvýšený k 29.11.2019.\n\nIII. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne\n7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.04.2024, navrhla, aby správny súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol. Považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade\nso spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.\nPoukázala, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa\n12.06.2023 bol odborný posudok zo dňa 05.06.2023, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave. V predmetnom posudku posudkový lekár po\npreštudovaní podkladov, založených v posudkovej spisovej dokumentácii, a predloženého znaleckého\nposudku, dospel k záveru, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne (Nail-patella\nsyndrómu) zodpovedá 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená pre\npsychické neurastenické ochorenie o 10%, s dátumom od 17.09.2020, pričom uvedený dátum\nposudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie odôvodnil tou skutočnosťou, že panická\nporucha s úzkostnou a depresívnou poruchou bola objektívne potvrdená predloženým psychiatrickým\nnálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F., F. zo dňa 17.09.2020. Následne zopakovala priebeh\nadministratívneho konania, pričom objasňovala aj závery posudzovania zdravotného stavu na základe\nžiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 13.04.2011 a následne na základe kontrolnej lekárskej\nprehliadky dňa 24.08.2016. Ďalej dala do pozornosti, že dňa 15.03.2021 bol znaleckou organizáciou A.,\nJ. so sídlom v Košiciach vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX. Podľa záveru znaleckého posudku\nrozhodujúce zdravotné postihnutie - Nail-patella syndróm je potrebné posúdiť ako systémové ochorenie\nspojivového tkaniva, poruchy ťažkého stupňa, so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, avšak znalecký posudok nepreukázal zhoršenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, spojil\nvšetky klinické prejavy do jedného systémového ochorenia, s navýšením percentuálnej miery o 10 %\nna celkových 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to s prihliadnutím na\nďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne (panickú poruchu - epizodickú záchvatovú úzkosť a zmiešanú\núzkostnú a depresívnu poruchu). Predložený psychiatrický nález zo dňa 17.09.2020 klinickým obrazom\ndokumentuje stredne ťažkú formu neurastenickej psychickej poruchy, ktorej pri samostatnom posúdení\nzodpovedá 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n8. Ďalej uviedla, že dňa 05.06.2023 pri posúdení invalidity na žiadosť žalobkyne o zvýšenie\nsumy invalidného dôchodku a pri realizácii rozsudku Krajského súdu v Trnave bol posudkovým\nlekárom sociálneho poistenia ústredia žalovanej akceptovaný záver znaleckého posudku. Rozhodujúce\nzdravotné postihnutie bolo posúdené na úrovni 60 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, so zvýšením o 10% za psychickú poruchu (panickú poruchu, zmiešanú úzkostnú a depresívnu\nporuchu), spolu 70 % a to dátumom predloženého odborného psychiatrického nálezu zo dňa 17.09.2020.\nV posudkovej spisovej dokumentácii a v znaleckom posudku sa nenachádza iný psychiatrický\nnález, ktorý by preukázal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav za psychické ochorenie žalobkyne.\nAnamnestický (subjektívny) údaj o psychickej poruche, bez konkrétneho dátumu, popisovaný v\niných nálezoch, na určenie dátumu vzniku invalidity, je irelevantný. Z dôvodu nedostatku dôkazného\nprostriedku - odborného lekárskeho nálezu, nie je možné stanoviť dátum zmeny invalidity s celkovou\n70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29.11.2019 tak, ako to požaduje\nžalobkyňa, nakoľko lekársky nález, ktorý by potvrdil chronickú psychickú chorobu s dátumom od\n29.11.2019, nebol predložený k posúdeniu. Žalovaná preto prezentovala názor, že zdravotný stav\nžalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom\npoistení a napadnuté rozhodnutie považovala za zákonné a vecne správne.\n9. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej uviedla, že žalovaná nevyhodnotila všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti a neoboznámila sa so zdravotnou dokumentáciou vypracovanou v Nórsku, tak ako\njej to uložil Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 48Sa/13/2021. Poukázala na preklad číslo 201/2023 z\n23.10.2023, v ktorom sa uvádza: „Potvrdzujeme, že horeuvedená sa liečila na F. G. F. K. H. A.. Diagnóza\nv tom čase F 43 22: Adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia.“ Opakovane dala tiež\ndo pozornosti, že v psychiatrickom náleze z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. F. zo dňa 17.09.2020\nsa v prvom odseku uvádza: „1. vyšetrenie na našej ambulancii, dôvod - vyšetrenie pre sociálne účely,\npriniesla si ZD z Nórska, diagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I.“, ako aj opätovne poukazovala na\nLekársky posudok z 08.08.2018, Lekársku správu pri invalidite zo 06.01.2017, ako aj na lekársku správu\nz 23.10.2023. Žalobkyňa preto zotrvala na svojom tvrdení, že mala psychickú poruchu (panickú poruchu,\n\nzmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu), už v roku 2016, čo žalovaná opomenula/ nezohľadnila pri\nvydávaní napadnutého rozhodnutia.\n10. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak\na) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,\nb) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) j) alebo\nc) rozhoduje podľa § 192.\n15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n18. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n22. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n23. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie\nako jeden rok.\n24. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým\nzdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej\n\nosoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n26. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe\nč. 4.\n27. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa\nurčuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n28. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť sa nesčítavajú.\n29. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa\nodseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z\npredchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n30. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,\nak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť.\n31. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo\nvo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.\n32. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje\ns praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti\nprísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.\n33. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou\npoisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na\nnárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie\no zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v\nnezamestnanosti.\n34. Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje\ntak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na\nrozhodnutie.\n35. Podľa § 195 ods. 2 ZSP podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej\nzložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n36. Podľa § 195 ods. 3 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje\nrovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v\nneprospech účastníka konania.\n\n37. Podľa § 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného\nstavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné\nposudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických\nosôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej\npoisťovne.\n38. Podľa § 196 ods. 6 ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka\nSociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné\nna zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n39. Podľa § 196 ods. 7 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.\n40. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,\nak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti.\n41. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm.\nd/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP)\nvec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n43. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zároveň\naj v nadväznosti na dôvody žaloby ako aj na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom\nverejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k.\n48Sa/13/2021-119 zo dňa 24.11.2022 zrušil predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n45. V bode 81 odôvodnenia tohto rozsudku súd uložil žalovanej povinnosť v ďalšom konaní na základe\naktuálnejších odborných lekárskych nálezov a úplnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne zistiť skutočný\nstav veci (zdravotný stav žalobkyne) vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nžalobkyňou v dôsledku zistených zdravotných postihnutí žalobkyne, ktorých vplyv z dlhodobého hľadiska\nna jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bude potrebné vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach\na komplexne v intenciách ustanovení § 71 ods. 3 až 8 zákona o sociálnom poistení. Taktiež zaviazal\nžalovanú vysporiadať sa s podkladmi predloženými žalobkyňou v novembri 2019, ktoré sa týkajú konania\nvo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia v\nNórsku a zároveň vysporiadať sa so znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku žalobkyne\nznaleckou organizáciou A. - F. - L., J. pod č. XX/XXXX zo dňa 15.03.2021 v spojení s lekárskym\nposúdením z I. (Nórsko).\n46. V ďalšom konaní bolo vydané preskúmavané rozhodnutie (ktoré je predmetom tohto súdneho\nkonania), ktorým generálny riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\nústredie tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx ZSP zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku\n\nod 17. septembra 2020 na 373,00 eur mesačne, ako aj rozhodol o následných zákonných zvýšeniach\ninvalidného dôchodku od 01.01.2021, od 01.01.2022 a od 01.01.2023.\n47. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že v novom konaní žalovaná v nadväznosti na posudok\nposudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.06.2023 akceptovala\nzávery znaleckého posudku č. 19/2021 a uznala u žalobkyne celkovú 70 % mieru poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť [60 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly III - Poruchy\nimunity, Oddielu B - Hyperimúnne stavy, Položky 1.c) - Systémové ochorenia spojivového tkaniva,\nporuchy ťažkého stupňa, navýšené podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10 % za iné zdravotné postihnutie podľa\nKapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 4.a) - Neurotické, stresové a somatomorfné\nporuchy, stredne ťažké formy]. Žalovaná však určila dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť a tomu zodpovedajúci dátum zvýšenia invalidného dôchodku až na deň 17.09.2020,\nčo odôvodnila tým, že psychické ochorenie bolo objektívne potvrdené predloženým psychiatrickým\nnálezom z ambulantného vyšetrenia v F. dňa 17.09.2020.\n48. Spornou v prejednávanej veci bola otázka správnosti určenia dátumu zmeny miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku dňu 17.09.2020, od ktorého mal následne vzniknúť nárok\nna výplatu zvýšenej sumy invalidného dôchodku.\n49. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu\na miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo\nveciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť\ndôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a\nposudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).\n50. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12.01.2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021\nvo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú\nzachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,\nv ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k\nprijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,\nna ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je\nnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa\nlen taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú\nvec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje\nposudkové závery náležite odôvodní“ (pozri aj body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nzo dňa 27.09.2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).\n51. Správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia,\nústredia z 05.06.2023 (ktorý tvoril následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie), a teda či bol tento\njednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý.\n52. Posudkový lekár vo vzťahu k odôvodneniu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v uvedenom posudku uviedol, že „Somatické prejavy nail patelly syndrómu - deformity nôh\na deformácie svalov a kostí v iných častiach, včítane očných a gastroenterologických ochorení, boli\nhodnotené celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. V znaleckom\nposudku je miera rozhodujúceho zdravotného postihnutia zvýšená na pridružené psychické poruchy. Vo\nvýpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 8. augusta 2018 je len anamnestický údaj o záchvate úzkosti\ns panikou v decembri 2016, odoslaní na psychiatrické oddelenie, v priebehu roka 2017 opakované\nzáchvaty paniky. Vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20. novembra 2019 anamnestický\núdaj o chronickej panickej poruche s úzkosťou. Panická porucha s úzkostnou a depresívnou poruchou\nbola objektívne potvrdená predloženým psychiatrickým nálezom z ambulantného vyšetrenia v F. C.\nF. F. F., zo dňa 17. septembra 2020. Po preštudovaní podkladov založených v posudkovej spisovej\ndokumentácii a znaleckého posudku rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá 60% miera\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená na psychické neurastenické ochorenia o\n10%, s dátumom od 17.septembra 2020.“\n53. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že záver posudkového lekára\na žalovanej o určení dátumu zmeny zdravotného stavu ku dňu 17.09.2020 nie je v posudku ani v\n\nnapadnutom rozhodnutí úplne, presvedčivo a logicky odôvodnený, pretože správny súd detegoval\ndiskrepancie so skutočnosťami vyplývajúcimi z predložených lekárskych správ.\n54. Zo samotného psychiatrického nálezu z ambulantného vyšetrenia v F. C. F. F. H. F. zo dňa 17.09.2020\ntotiž vyplýva, že išlo o prvé vyšetrenie na danej ambulancii vykonané „pre sociálne účely“, pričom\nvyšetrujúci lekár výslovne zaznamenal, že pacientka si priniesla zdravotnú dokumentáciu z Nórska a\ndiagnóza jej bola stanovená na F. G. H. I.. Predmetné vyšetrenie zo dňa 17.09.2020 teda nezaznamenalo\nmedicínsky začiatok ochorenia, ale len jeho medicínske podchytenie na území Slovenskej republiky.\n55. V posudkovom spise sa pritom v čase rozhodovania žalovanej nachádzali lekárske podklady –\nkonkrétne výpis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 08.08.2018 dokumentujúci vyvinutie depresie\na strachu, a v priebehu roka 2017 dostala žalobkyňa záchvat paniky, a lekárska správa zo dňa\n20.11.2019 dokumentuje rovnako vyvinutie depresie, strachu so záchvatmi úzkosti, ktoré jednoznačne\nindikovali existenciu a liečbu psychických ťažkostí žalobkyne už pred 17.09.2020.\n56. Už v predchádzajúcom rozsudku č.k. 48Sa/13/2021-119 z 24.11.2022 Krajský súd v Trnave v bode\n71 skonštatoval, že „v danom prípade neobstojí len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom bremene\núčastníka administratívneho konania (resp. žiadateľ o dávku sociálneho poistenia) použitím doslovného\nvýkladu ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej zákona o sociálnom poistení v spojení s § 196 ods. 6 vety\nprvej zákona o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie\nsvojich tvrdení a preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka\nkonania tohto návrhového typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho\nk presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre\nrozhodnutie vo veci nesie predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in\nfine ZSP, § 195 ods. 1 ZSP, § 196 ods. 6 in fine, ods. 7 ZSP, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť\na zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 ZSP). Je to práve Sociálna poisťovňa, ktorá určuje\nspôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok, rovnako\ntak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za účelom úplného zistenia\nskutočného stavu veci v konaní vykoná alebo doplní, a v neposlednom rade, zákon o sociálnom poistení\nSociálnej poisťovni explicitne ukladá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel\nobstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 in fine ZSP).“\n57. Zodpovednosť za riadne vedenie konania a za úplné a presné zistenie skutočného stavu veci\nteda nesie v zmysle § 196 ods. 6 ZSP Sociálna poisťovňa. Pokiaľ mala žalovaná a jej posudkový\nlekár na základe doložených výpisov zo zdravotnej dokumentácie vedomosť o tom, že žalobkyňa\nsa v Nórskom kráľovstve psychiatricky liečila pred rokom 2020, bolo povinnosťou žalovanej v rámci\nsúčinnosti a riadneho zistenia skutkového stavu poskytnúť žalobkyni priestor a vyzvať ju na predloženie\nkonkrétnych odborných psychiatrických nálezov z Nórska. Žalovaná však namiesto toho predchádzajúce\nlekárske záznamy z rokov 2018 a 2019 bez hlbšieho medicínskeho rozboru paušálne odmietla ako\n„anamnestické údaje“ a mechanicky stotožnila dátum vzniku zdravotného postihnutia (psychiatrického\nochorenia) s dátumom vyhotovenia prvej slovenskej lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia.\nÚlohou posudkového lekára však bolo na základe komplexného zhodnotenia celej dostupnej zdravotnej\ndokumentácie (vrátane zahraničnej) odborne (medicínsky) posúdiť priebeh a vývoj aj psychiatrického\nochorenia a určiť, kedy toto ochorenie dosiahlo takú závažnosť, ktorá v zmysle § 71 ods. 8 ZSP\nodôvodňuje navýšenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Takéto\nodborné medicínske posúdenie a vysvetlenie retrospektívneho vývoja tohto ochorenia v posudku\nposudkového lekára absentuje, v dôsledku čoho je posudok aj rozhodnutie žalovanej v tejto časti\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n58. Stanovenie dátumu zmeny zdravotného stavu ku dňu 17.09.2020 tak v kontexte obsahu\nadministratívneho spisu predstavuje nepreskúmateľný záver, ktorý nemá oporu v komplexnom\nmedicínskom hodnotení vývoja ochorenia. Žalovaná v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a nepreskúmateľného posudku nemohla následne zákonne rozhodnúť podľa § 112 ods. 4 ZSP,\nlebo nemala preskúmateľným spôsobom zistený deň zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na\nzvýšenie dávky, t.j. v danom prípade deň zmeny (zvýšenia) miery poklesu schopnosti žalobkyne\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n\n59. Pokiaľ ide o žalobkyňou k správnej žalobe dodatočne predloženú preloženú lekársku správy z F.\nG. F. K. H. I. zo dňa 20.10.2023 a lekársku správu všeobecného lekára zo dňa 23.10.2023 správny\nsúd uvádza, že na tieto listiny nemohol priamo prihliadať, nakoľko pre rozhodnutie správneho súdu je\nrozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1\nSSP), avšak správny súd konštatuje, že obsah týchto správ plne korešponduje so záznamami, ktoré už v\nčase rozhodovania žalovanej tvorili súčasť administratívneho spisu (výpisy zo zdravotnej dokumentácie\nz rokov 2018 a 2019 a nález M. F. zo 17.09.2020), a len podčiarkuje pochybenie posudkového lekára,\nktorý napriek jednoznačnej vedomosti o psychiatrickej liečbe v Nórsku a záväznému pokynu súdu na\nzistenie stavu z úplnej zdravotnej dokumentácie, žalobkyňu nevyzval na ich predloženie.\n60. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa\nžalovanej, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n61. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej viazanej právnym názorom súdu opätovne cestou\nposudkového lekára posúdiť zdravotný stav žalobkyne, pričom ten sa na podklade kompletnej\nzdravotnej dokumentácie (vrátane doložených odborných psychiatrických nálezov z Nórska) komplexne\na presvedčivo vysporiada s priebehom a časovým vývojom psychiatrického ochorenia žalobkyne a\nurčí presný dátum, kedy toto ochorenie dosiahlo takú závažnosť, ktorá v zmysle § 71 ods. 8 ZSP\nodôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, teda určí presný\ndátum zmeny dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (zhoršenia na úroveň 70 % miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a náležite a logicky svoje závery odôvodní. Až na základe takto\nriadne zisteného skutkového stavu žalovaná následne rozhodne o zvýšení sumy invalidného dôchodku\nžalobkyne.\n62. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni\npriznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "05a46665-e3e3-4cd7-818b-2b980bd99f0c:6924c453-1251-43d8-b30b-f2bb6d2e0b13", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200151.1", "spisova_znacka": "6Ssk/52/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/52/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200151.1"}, {"guid": "26f23142-4fcf-410c-b0d7-ff900e72bbdd:3f28f780-dde1-4714-93d7-148b6a9ef435", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200315.1", "spisova_znacka": "6Ssk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/29/2021 z 12. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200315.1"}, {"guid": "e1c2b279-dcf3-45fa-9bb7-0a043351ef05:27bc23b2-b633-4ccc-88b1-c8605c503c22", "ecli": null, "spisova_znacka": "48Sa/13/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 48Sa/13/2021 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e1c2b279-dcf3-45fa-9bb7-0a043351ef05:27bc23b2-b633-4ccc-88b1-c8605c503c22"}], "citovane_v": [{"guid": "78c99994-545b-4a0a-b405-1919981b0a04:915a9235-baff-45d6-b519-4030731cd240", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8023200314.1", "spisova_znacka": "6Ssk/67/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/67/2024 z 29. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8023200314.1"}]}