Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/22/2023 0723100729 02. 06. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100729.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 13.12.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 13.12.2022 nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 %. 2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 20.02.2023, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou Sociálnou poisťovňou. Uviedla, že v júni 2018 jej bola diagnostikovaná Meniérova choroba. Ide o ochorenie rovnovážneho ústrojenstva vnútorného ucha. Dochádza pri ňom k rozpínaniu labyrintu vnútorného ucha tzv. endolymfatickému hydropsu. Medzi hlavné príznaky patrí vertigo, tinitus, nevoľnosť, zvracanie, strata rovnováhy, hypakúza (jednostranné zhoršenie sluchu), pričom žalobkyňa trpí všetkými týmito príznakmi. Dňa 11.05.2021 bola žalobkyni diagnostikovaná komplikovaná migréna v súvislosti s vestibulárnou migrénou. Ošetrujúci lekár, neurológ, dňa 24.03.2022 upresnil, že ide o ťažký stupeň ochorenia a trvalý stav. Žalobkyňa uviedla, že máva migrénu 3-4 krát do týždňa a jediným spôsobom úľavy je infúzia alebo injekcia. Záchvaty migrény jej znemožňujú fungovať v každodennom živote, bolesti sa jej zhoršujú aj normálnymi činnosťami ako je chôdza alebo kráčanie po schodoch. Pociťuje nevoľnosť a môže byť extrémne citlivá na svetlo a hluk. Žalobkyňa uviedla, že nerozumie, ako mohla
posudková lekárka Sociálnej poisťovne zmeniť ťažkú formu na stredne ťažkú formu, pričom nejde o jednorazový stav, ale o stav trvalý. Kvôli ťažkému a trvalému stavu migrén je obmedzená na pracovnej výkonnosti a schopnostiach. Nemôže vykonávať prácu vo výškach, prácu s preťažením C chrbtice, prácu s opakovanými predklonmi a úklonmi hlavy ani prácu na zmeny kvôli Meniérovej chorobe. Ťažká forma migrén, ktoré sa vyskytujú viac ako 2-3 krát do týždňa, je ohodnotená na 50 – 80 %. Uviedla, že má diagnostikovanú aj autonómnu disfunkciu, kvôli ktorej užíva Spitomín. Ide o neurotickú, stresom podmienenú a stomatoformnú poruchu, sprevádzanú ťažkosťami súvisiacimi s objektívnymi príznakmi autonómneho vzrušenia (palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť, výraz strachu, pocity pálenia, ťarchy a nafúknutia). Na ergometrickom vyšetrení dosiahla žalobkyňa tretí stupeň, nie druhý, ako uviedla posudková lekárka. Toto ochorenie posudková lekárka vôbec nebrala do úvahy. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorými trpí, a to echogennejší hepar, arteriálnu hypertenziu, sínusovú tachykardiu, poruchu glukózovej tolerancie, trombocytémiu, sideropéniu a syndróm nepokojných nôh, kvôli ktorému trpí nespavosťou. Žiadala, aby odvolací orgán rozhodol o priznaní invalidného dôchodku. 3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2023 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na príslušné zákonné ustanovenia zákona o sociálnom poistení uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 06.03.2023, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, nevyhovel odvolaniu a posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár odvolacieho orgánu posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 28.07.2023 a v odbornom lekárskom posudku uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie komplikovaná migréna podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu A – postihnutie mozgu, položky 4 – epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia (hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy), písmena b) – stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1 krát mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1 krát týždenne, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%, z percentuálneho rozpätia 30 % - 40 %. Za iné zdravotné postihnutie – ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, bola miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10%. Keďže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 40 %, invalidita nevznikla. Skutkové okolnosti boli dostatočne ozrejmené a závery sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a zhodné. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a ktoré by viedli k zmene rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalobkyňa v žalobe poukázala, obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, na ochorenia, ktorými trpí. So závermi týkajúcimi sa jej zdravotného stavu na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok nesúhlasila z dôvodu, že v rozhodnutí nie je náležite vyhodnotený skutkový stav veci, vychádzajúci z lekárskych nálezov a vyšetrení. Poukázala na to, že podľa konštantnej judikatúry pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery takéhoto poklesu. Záver posudkového lekára v prípade žalobkyne nie je dostatočne odôvodnený a nezodpovedá predloženým lekárskym správam. Ani jeden z posudkov sa nezaoberal skutočnosťou, že ošetrujúci lekár diagnostikoval žalobkyni ťažkú, komplikovanú migrénu. Napriek nasadeniu terapie biologickou liečbou AJOVY je účinok liečby len čiastočný a žalobkyňa berie ďalšie lieky. Žalobkyňa je významne obmedzená na pracovnej schopnosti a výkonnosti. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila súdu aktuálnu lekársku správu. Posudkový lekár prvostupňového orgánu žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa máva záchvaty migrény, ktoré trvajú aj tri dni, a taktiež pri nich zvracia. Žalobkyňa trpí ďalšími ochoreniami, ktoré jej celkový zdravotný stav zhoršujú, pričom však tieto
diagnózy posudkový lekár absolútne nevzal do úvahy a nijakým spôsobom neodôvodnil, ako sa má uplatniť na trhu práce. 6. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní schopnosti žiadateľa o dávku sociálneho zabezpečenia, ktorá je podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vykonávať trvalé zamestnanie, treba vždy prihliadať okrem rozsahu zachovaných pracovných schopností i na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu, ako aj prípadnú možnosť rekvalifikácie na iné vhodné alebo primerané zamestnanie. Podľa žalobkyne toto porovnanie v posudku absentuje a nie je jasné, s prihliadnutím na všetky lekárske správy a uvedené diagnózy, aké je uplatnenie žalobkyne na trhu práce podľa posudkového lekára, keď práca na plný pracovný úväzok je v jej prípade absolútne nezrealizovateľná a nezlučiteľná s jej zdravotným stavom. Posudkový lekár druhostupňového orgánu sa tiež jej námietkami vôbec nezaoberal, prakticky iba opísal posudok posudkového lekára prvostupňového orgánu. 7. Uviedla tiež, že druhostupňový orgán sa vôbec nezaoberal jej námietkou, týkajúcou sa diagnózy autonómna dysfunkcia. Žalobkyňa na ergometrickom vyšetrení pri zaťažení 50W/2 minúty dosiahla tretí stupeň, čo je vyslovene v lekárskej správe uvedené. Nie je jej preto jasné, z akého dôvodu posudkoví lekári prvostupňového aj druhostupňového orgánu ignorovali túto lekársku správu, keď v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení je v Kapitole IX - Choroby obehovej sústavy, Oddiel A - Srdcové choroby, položka 1 - Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, pre stupeň postihnutia pod písmenom c) uvedené - s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení, maximálna záťaž 50 W, NYHA III uvedené rozpätie 60 až 80 %. 8. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/13/2014. Obdobne, ako v tejto veci, ani v prípade žalobkyne nebolo posúdenie zdravotného stavu vykonané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, nakoľko sa posudkoví lekári prvostupňového aj druhostupňového orgánu nevysporiadali so všetkými predloženými lekárskymi správami a nezobrali do úvahy chronickosť jej stavu a jeho zhoršujúcu sa prognózu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takéhoto poklesu. 9. V doplnení žaloby zo dňa 29.01.2024 žalobkyňa uviedla, že bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch č. E./XXXX/XXXXX zo dňa 08.12.2023 uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a bol jej rozhodnutím č. E./XXXX/XXXXX priznaný nárok na parkovací preukaz pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Hoci žalovaná môže namietať, že uvedené skutočnosti nie sú relevantné, žalobkyňa poukázala na to, že za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bola uznaná na základe tých istých lekárskych nálezov, ktoré mala k dispozícii posudkový lekár žalovanej. III. Vyjadrenie žalovanej 10. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 17.01.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej (ústredia) zo dňa 28.07.2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa uvádza rovnaké argumenty ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, po komplexnom zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení, určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie komplikovanú migrénu, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradenú do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia (hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy), písmena b) - stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1-krát mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1-krát týždenne, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %. Pre uvedené ochorenie je žalobkyňa dlhodobo v liečbe neurológa, ktorý ochorenie hodnotí ako ťažkú formu migrény s vestibulárnou migrénou. Od roku 2021 je žalobkyňa nastavená na preventívnu liečbu migrény -
biologickou liečbou, monoklonálnou protilátkou na prevenciu migrény (AJOVY), pri ktorej došlo k zníženiu frekvencie migrenóznych záchvatov a aj intenzity migrén. Vzhľadom k uvedenému posudkový lekár zhodnotil migrénu ako stredne ťažkú a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30 %. 11. Za iné zdravotné postihnutia, ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení na celkových 40 %. V uvedenom zvýšení miery poklesu bolo zohľadnené aj ochorenie autonómnej dysfunkcie, ktoré nie je takej závažnosti ako uvádza žalobkyňa. Kontrolné kardiologické vyšetrenie zo dňa 02.02.2022 dokumentuje EKG a ergometriu v norme a primeranú reakciu na záťaž. 12. Žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o predmetnom nároku rozhodnuté správne. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom správnemu súdu dňa 06.06.2024, k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedla, že kvôli biologickej liečbe zmenila posudková lekárka svojvoľne diagnózu jej neurológa z ťažkej formy migrén na stredne ťažkú. Liečba injekciami AJOVY nemá taký efekt, ako sa predpokladalo, nezaberá ako by mala, žalobkyňa naďalej máva záchvaty migrén častejšie ako 3 krát do týždňa. Liečba bola doplnená o liek Amitriptilin, Prestilol a musela začať liečbu aj v psychiatrickej ambulancii u F. A., nakoľko sa jej pridružili k migrénam aj psychické problémy. K námietke žalovanej, že žalobkyňa doložila lekársku správu z januára 2024 od neurológa F. G. až po vydaní napadnutého rozhodnutia uviedla, že to nie je pravda, pretože lekársku správu, v ktorej je uvedené, že ide o ťažký stupeň migrén a trvalý stav a že je obmedzená na pracovných činnostiach, doložila s podaním žiadosti o invalidný dôchodok. Ide o správu od neurológa z 24.03.2022. Tým, že poslala súdu rozhodnutie o priznaní preukazu ŤZP, aj o priznaní parkovacieho preukazu, chcela iba poukázať na to, že ju posudzoval posudkový lekár, ktorý je nestranný a posudzoval jej zdravotný stav vyplývajúci z tých istých lekárskych správ, ktoré som odovzdala aj Sociálnej poisťovni a ktoré mala k nahliadnutiu aj posudková lekárka na Sociálnej poisťovne. Posudková lekárka neohodnotila jej zdravotný stav primerane k lekárskym správam a preto nesúhlasí s jej posudkom, ktorý nekorenšponduje s nálezmi odborných lekárov. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako jej určila posudková lekárka. Pokiaľ bude žalovaná namietať, že priložená lekárska správa z psychiatrickej ambulancie nebola doložená pred rozhodnutím, žalobkyňa chce len poukázať na to, že tie psychické prejavy sa už pridružili. Poukázala aj na skutočnosť, že žalovaná podala vyjadrenie k správnej žalobe oneskorene. 14. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.06.2024 (duplike) uviedla, že lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 24.03.2022 bola pre nárok na invalidný dôchodok zohľadnená. Poukázala aj na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Keďže lekárske správy zo dňa 23.01.2024 z neurologického vyšetrenia a zo dňa 18.04.2024 zo psychiatrického vyšetrenia pripojené k replike sú z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia, žalovaná ich nemohla zohľadniť pri posúdení zdravotného stavu pre nárok na invalidný dôchodok. Tieto lekárske správy boli zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 12.06.2024, ktoré bolo vykonané na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2024, vydaného na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 18.03.2024. Aj po zohľadnení uvedených lekárskych nálezov bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť nezmenená vo výške 40 %. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2024 žalovaná pripojila k duplike. Postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol podľa žalovanej správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o invalidný dôchodok. V. Konanie na správnom súde
15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 18. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 21. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“ 22. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 23. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 24. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 25. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 28. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 29. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 30. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.“ 31. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“ 33. Podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitoly VI – choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 4 – epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy – posudkové hľadisko: „Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa typu, počtu záchvatov a prípadných povahových zmien.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 34. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 35. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. 36. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu. 37. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná nesprávne vyhodnotila jej zdravotný stav, a v nadväznosti na to aj mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tvrdila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia spĺňala zákonné podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.
38. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného, upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť prípadných ďalších zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. 39. Posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky Topoľčany v lekárskom (odbornom) posudku o invalidite zo dňa 13.12.2022 uviedol, že žalobkyňa bola opakovane vyšetrená neurológom a ORL lekárom pre bolesti hlavy, krku, vertigo, šušťanie v ušiach a poruchy sluchu. V júni 2018 mala ataku Meniérovej choroby, ORL lekár konštatoval obojstrannú percepčnú poruchu sluchu s celkovou stratou podľa Fowlera 60 %. Z lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa trpí ťažkou formou migrény, je nastavená na liečbu AJOVY raz mesačne. Liečba liekom AJOVY jej výrazne pomáha, znížilo frekvenciu aj intenzitu migrén. Ťažké migrény sú v lekárskom závere konštatované len jednorazovo, dovtedy boli záverované ako komplikovaná migréna. Vzhľadom na začatie liečby pomocou injekcií AJOVY (podané v auguste 2021 na terapeutickú skúšku, liečba sa osvedčila), posudkový lekár hodnotil zdravotné postihnutie ako stredne ťažkú formu a určil dolnú hranicu 30 %. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár komplikovanú migrénu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradenú do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia (hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy), písmena b) - stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1-krát mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1-krát týždenne, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky Topoľčany v lekárskom posudku zo dňa 06.03.2023 (po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu), po doplnení zdravotnej dokumentácie zo strany žalobkyne, nezmenil svoj posudkový záver. Uviedol, že ťažká forma migrény je hodnotená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení podľa kapitoly VI, oddiel A, písm. c) v rozpätí 50 – 60 %, ale je tam uvedená podmienka „so sprievodnými psychickými zmenami“. Keďže neurológ pri liečbe konštatoval zmiernenie intenzity aj počtu záchvatov s tým, že žalobkyňa nemá psychické zmeny, bola hodnotená podľa kapitoly VI, oddiel A, písm. c). Posudkový lekár Sociálnej poisťovne – ústredia sa v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.07.2023 stotožnil s posudkovým záverom posudkového lekára pobočky. Posudkový lekár ústredia uviedol, že v popredí klinického stavu je komplikovaná migréna, ktorú neurológ hodnotí ako ťažkú formu migrény s vestibulárnou migrénou, pre ktorú je dlhodobo v liečbe neurológa. Od roku 2021 je žalobkyňa nastavená na preventívnu liečbu migrény biologickou liečbou, monoklonálnou protilátkou na prevenciu migrény (AJOVY), pri ktorej došlo k zníženiu frekvencie migrenóznych záchvatov a aj intenzity migrén. Vzhľadom na uvedené bola migréna hodnotená ako stredne ťažká a určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30%. Pridružené ochorenia vo vzájomnej súčinnosti zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
40. Po preskúmaní veci, vrátane lekárskych posudkov vyhotovených v administratívnom konaní, tvoriacich podklad pre následné vydanie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené žalobkyňou v priebehu dávkového konania, dospel správny súd k záveru, že posudky posudkových lekárov vyššie uvedené požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. Vo všetkých troch lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia (zo dňa 13.12.2022, 06.03.2023 a 28.07.2023), tvoriacich podklad pre vydanie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia žalovanej bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia (hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy), písmena b) - stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1-krát mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1-krát týždenne so stanovenou 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % až 40 %). Z lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskych posudkov lekárov sociálneho poistenia, vyplýva, že žalobkyňa trpí migrénami od roku 2003. V roku 2018 sa pridružila Meniérova choroba. Posudkoví lekári žalovanej zhodne uviedli, že vzhľadom na to, že od roku 2021 je žalobkyňa nastavená na preventívnu liečbu migrény biologickou liečbou, monoklonálnou protilátkou na prevenciu migrény (AJOVY), pri ktorej došlo k zníženiu frekvencie migrenóznych záchvatov a intenzity migrén, bola migréna z posudkového hľadiska hodnotená ako stredne ťažká a určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30 %. 41. Podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia sa pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotí frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález a sprievodné psychické poruchy. Pri stredne ťažkej forme podľa písm. b) sa generalizované záchvaty musia vyskytovať aspoň 1-krát mesačne a parciálne záchvaty minimálne 1-krát týždenne. Pri ťažkej forme podľa písm. c) sa generalizované záchvaty musia vyskytovať častejšie ako 1-krát mesačne a parciálne záchvaty častejšie ako 1-krát týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami. Z lekárskych správ z neurologického vyšetrenia, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu dávkového konania (zo dňa 07.10.2021, 24.03.2022 a 27.05.2022) vyplýva, že podľa „starých nálezov“ síce došlo po nastavení liečby na liek AJOVY k zníženiu frekvencie aj intenzity migrén, zároveň je však v správach uvedené, že žalobkyňa má migrény aj 10-krát do mesiaca, pričom v správach zo dňa 24.03.2022 a 27.05.2022 je uvedená diagnóza ťažká forma migrény. Samotná žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že migrénu máva 3-4 krát týždenne. Uvedené lekárske správy a vyjadrenie žalobkyne spochybňujú, že frekvencia a intenzita záchvatov migrény sa po nasadení liečby monoklonálnou protilátkou znížila na úroveň zodpovedajúcu stredne ťažkej forme záchvatovitého ochorenia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly VI, oddiel A, písm. b). Správny súd preto konštatuje, že nie je bezpochyby zrejmé, na základe akých skutočností dospeli posudkoví lekári žalovanej k záveru, že ide práve o stredne ťažkú formu zdravotného postihnutia z hľadiska frekvencie záchvatov. Pokiaľ posudkový lekár pobočky uviedol, že v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení podľa kapitoly VI, oddiel A, písm. c) v rozpätí 50 - 60 % je uvedená podmienka „so sprievodnými psychickými zmenami“, ktoré neboli v lekárskych správach konštatované, správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na invalidný dôchodok už v roku 2021. Zo zdravotnej dokumentácie predloženej v tomto predchádzajúcom dávkovom konaní vyplýva, že u žalobkyne bolo už v roku 2020 potvrdené, že ide o mierne akcentovanú neurotickú osobnosť, so zvýšeným skóre depresivity a bola konštatovaná organicita ľahšieho stupňa (správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 19.08.2020). Žalovaná však nedoplnila dokazovanie v tom smere, či u žalobkyne uvedené ťažkosti pretrvávajú a pokiaľ áno, či ich je možné podradiť pod sprievodné psychické zmeny (kapitola VI, oddiel A, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení). 42. Z uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu vyplýva, že v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobkyňa predložila žalovanej lekárske správy (nálezy), z ktorých vyplývajú závery, ktoré nekorešpondujú so závermi, ku ktorým dospeli posudkoví lekári žalovanej. Správny súd preto dospel k záveru, že posudkoví lekári žalovanej vo svojich lekárskych posudkoch dostatočne neozrejmili, na základe akých konkrétnych skutočností zaradili zistený zdravotný stav práve u žalobkyne pod stredne ťažkú formu záchvatovitého ochorenia podľa kapitoly VI, oddiel A, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
43. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Rovnako príslušný posudkový lekár odôvodní, na základe akých skutočností zdravotné postihnutie žalobkyne subsumoval pod konkrétnu položku prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd dáva do pozornosti, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár spolupracuje aj s praktickým a ošetrujúcim lekárom (§ 153 ods. 8 prvá veta zákona o sociálnom poistení) a zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 druhá veta zákona o sociálnom poistení). Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. 44. Žalobkyňa namietala, že posudkovými lekármi neboli zohľadnené jej ďalšie zdravotné postihnutia. K uvedenému správny súd konštatuje, že ostatné zdravotné postihnutia boli zo strany posudkových lekárov vzaté do úvahy a posudkoví lekári zhodne konštatovali, že ich závažnosť ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v prípade žalobkyne zvýšená o 10 % (teda v maximálnej možnej miere). Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ustanovenia § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení nesčítavajú. 45. Keďže žalobkyňa v priebehu súdneho konania predkladala správnemu súdu lekárske správy, ktoré však dokumentovali jej zdravotný stav prevažne v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia, správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto správny súd nemohol prihliadať na lekárske správy predložené žalobkyňou v priebehu súdneho konania, dokumentujúce jej zdravotný stav v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia. 46. Žalobkyňa poukazovala aj na skutočnosť, že bola príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v decembri 2023 uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom úrad vychádzal z rovnakých lekárskych správ ako žalovaná. Správny súd uvádza, že invalidita nie je totožná s inštitútom ťažkého zdravotného postihnutia. Ide o dva samostatné inštitúty podliehajúce kompetencii rozdielnych správnych orgánov i rozdielnej právnej úprave, medzi ktorými nie je priama súvislosť v tom zmysle, že každá ťažko zdravotne postihnutá osoba spĺňa aj podmienky pre uznanie invalidity, a naopak, že invalidná osoba spĺňa aj podmienky statusu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňou predložené dôkazy nemajú vplyv na posúdenie otázky invalidity žalobkyne, a preto na nich súd neprihliadal. 47. Žalobkyňou predložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, v ktorom bola týmto lekárom odporučená invalidizácia žalobkyne, nie je pre žalovanú záväzné. Odhliadnuc od skutočnosti, že ide o vyjadrenie zo dňa 23.01.2024 (teda po vydaní napadnutého rozhodnutia), posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je právnou úpravou zverené výlučne posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení). 48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu dospel správny súd k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov, a preto je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).