Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/39/2023 0723100454 04. 03. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100454.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: NEXPLUS SK s.r.o., so sídlom Nitrianska 16, 942 01 Šurany, IČO: 35 845 180, zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3493 zo dňa 23.05.2023, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3493 zo dňa 23.05.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2023/2417 zo dňa 16.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 9.000,00 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v nasledovnom porušení predpisu a zistenom skutkovom stave: - § 6 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 192P STN 200700:1988 tým, že zamestnávateľ si v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť, nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal potrebnú údržbu a opravy, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce 11.08.2022 nezabezpečil, aby dvojkotúčová stojanová brúska ELMAG DSM 175 W umiestnená v dielni na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ mala podperu vzdialenú od pracovnej plochy brúsneho kotúča menšiu ako 3mm, - § 9 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a bezpečného správania sa v priestoroch pracoviska „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ tým, že ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022 nekontroloval riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov u zamestnanca A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XXX, pracovná zmluva zo dňa 25.08.2021, druh práce: skladník/vodič VZV, miesto výkonu práce: NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, 942 01 Šurany, nakoľko zamestnanec nemal v čase výkonu inšpekcie práce pracovnú obuv, - § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022 nezabezpečil, aby prístup k jednotlivým regálom na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ vo výrobnej hale bol voľný a aby nič nebránilo zakladaniu a odoberaniu materiálov z regálov, - § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 28.10.2022 nezabezpečil, aby vo viacerých prípadoch uličky, cesty a komunikácie na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ boli neustále prejazdné, príp. priechodné (skladovací materiál sa nachádzal v uličkách, komunikáciách), - § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5 STN EN 50110-1:2014 tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko nezabezpečil ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022, aby bol na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ pred elektrickým rozvádzačom ponechaný potrebný priestor a aby sa tak elektrický rozvádzač udržiaval bez predmetov, ktoré by prekážali v prístupe (v čase výkonu inšpekcie práce bol zaprataný uskladneným materiálom), - § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5.6 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022 nezabezpečil, aby regálové bunky a regálové stĺpce s označením Part #3 na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ vo výrobnej hale boli označené viditeľne, trvanlivo a čitateľne štítkami najvyššej nosnosti. 2. Na podklade žalobcom podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2023/3493 zo dňa 23.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný uviedol, že ako odvolací správny orgán pristúpil k preskúmaniu prvostupňového rozhodnutia v celom jeho rozsahu, pristúpil i k podrobnému posúdeniu a preskúmaniu jednotlivých dôkazov zabezpečených v priebehu výkonu inšpekcie práce, ktoré predstavovali rozhodujúci a markantný podklad vydaného prvostupňového rozhodnutia. Pristúpil k zhodnoteniu právneho a skutkového stavu a k vyhodnoteniu jednotlivých zabezpečených dôkazných listín, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ako i k hodnoteniu toho, či prvostupňový správny orgán vo svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty deliktov tak, ako boli špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 25.07.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že (i) žalovaný postupoval pri výkone inšpekcie v rozpore so zákonom,
(ii) žalovaný postupoval pri ukladaní sankcie v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi správne trestanie a (iii) postup žalovaného bol v rozpore s ustálenou judikatúrou. 5. Žalobca odcitoval ním vybrané ustanovenia zákona o BOZP a osobitných právnych predpisov, a uviedol, že jeden z ťažiskových princípov správneho trestania je princíp nullum crimen, nulla poena sine lege, a teda, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest. Súčasne uviedol, že orgány verejnej správy pri administratívnom trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty a v prípade, čo i len jeden znak absentuje, nemožno hovoriť o priestupku / správnom delikte. Ak bola pochybnosť, má sa uplatniť zásada in dubio pro reo. Žalobca namietol, že ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak aj v napadnutom rozhodnutí absentuje ustálenie objektívnej stránky správneho deliktu, pričom prvostupňový orgán vo výrokoch č. 1, 3, 4, 5 a 6 opieral uloženie sankcie o nesplnenie povinností titulom právne nezáväzných STN noriem. Žalobca mal za to, že formulácia výroku o vine výslovne odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu výslovne na porušenie právne nezáväznej normy STN nemôže v zmysle trestnoprávnych zásad obstáť, a preto bol postup orgánov verejnej správy nezákonný. 6. Ďalej žalobca k výroku k tomu, že žalobca nekontroloval riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov uviedol, že z dokazovania je zrejmé, že žalobca vykonáva pravidelné kontroly riadneho používania osobných ochranných pracovných prostriedkov u svojich zamestnancov, ale nie je fyzicky možné vykonávať kontroly nepretržite, počas celej pracovnej doby u všetkých zamestnancov. Ďalej žalobca namietol výšku uloženej pokuty, a to z dôvodu jej neprimeranosti, nedošlo k závažnému porušeniu zákona, nedošlo k úrazu ani k vzniku škody. Navrhol moderáciu, a to v zmysle zníženie, resp. upustenia od sankcie. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.12.2023, pričom uviedol, že žaloba neobstojí, pretože žalovaný po dôslednom a komplexnom posúdení všetkých existujúcich dôkazov a jednotlivých skutkových zistení zotrval na tom, že postup orgánu verejnej správy v rámci zisťovania skutkového stavu v štádiu výkonu inšpekcie práce bol plne v súlade s platnou legislatívou. Závery inšpekcie práce boli zhrnuté v protokole z inšpekcie práce, pričom závery orgánov verejnej správy vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané v súlade so zásadou materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. 8. Žalovaný mal za to, že žalobca bol primárne sankcionovaný za porušenie konkrétnych príslušných zákonných ustanovení zákona o BOZP v nadväznosti na nedodržanie bezpečnostnej úrovne, resp. nevyhnutných bezpečnostných požiadaviek plynúcich z príslušných slovenských technických noriem. Žalovaný zastal názor, že výrok napadnutých rozhodnutí plne disponuje všetkými zákonnými atribútmi. 9. K námietke ohľadom záväznosti STN žalovaný uviedol, že slovenskú technickú normu možno charakterizovať ako dokument, ktorý určuje všeobecné technické požiadavky, pričom predstavuje minimálne bezpečnostné požiadavky v jednotlivých odvetviach, ktoré musia byť zamestnávateľom uplatnené presne podľa normy alebo aj iným preukázateľne primeraným spôsobom a sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by svoje zákonné povinnosti plnil iným preukázateľným spôsobom. Nezáväznosť technickej normy je limitovaná v § 38 ods. 1 zákona o BOZP, a to splnením povinnosti iným preukázateľným spôsobom. Súčasne žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/163/2015, kde kasačný súd uviedol, že technické normy sa považujú za ostatné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inšpekcia práce je oprávnená vykonávať dozor nad ich dodržiavaním. 10. Žalovaný namietol, že žalobca v žalobe ani neuviedol, prečo a z akých dôvodov by sa na neho nemali vzťahovať platné technické normy a neoznačil ani žiadnu inú právnu alebo inú technickú normu, ktorá by sa sankcionovanej problematiky týkala a v zmysle ktorej postupoval.
11. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola primeraná a adekvátna, odzrkadľovala charakter protiprávneho konania žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 12. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 17. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo vyhodnotiť, či zo strany orgánov verejnej správy došlo k správnemu zisteniu porušených povinností žalobcom a či boli tieto skutky správne právne kvalifikované ako správne delikty tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Všeobecné východiská 18. Vychádzajúc zo žaloby správny súd konštatuje, že podstatnou otázkou na účely tohto súdneho konania je ustáliť, či STN normy sú záväznou právnou normou, ktorých nedodržaním dochádza k správnemu deliktu. 19. K danému správny súd poukazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu – rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/14/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý uviedol, „39. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti práce upravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa rozhodnutia žalovaného sťažovateľ vo vzťahu ku skutku 1 porušil povinnosť podľa písm. n), a to povinnosť viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. 40. Vo vzťahu ku skutku 2, z citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce vyplývala pre sťažovateľa vo všeobecnosti povinnosť sústavnej kontroly a vyžadovania dodržiavania BOZP, ale najmä osobitne povinnosť kontroly stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, pričom na tento účel bol sťažovateľ povinný zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení. 41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce mohol sťažovateľ tieto povinnosti splniť buď a) postupom podľa príslušnej STN normy alebo b) iným preukázateľne primeraným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že splnenie predmetných zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce podľa STN normy je jednou zo zákonných možností, ale nie jednou zo zákonných povinností. Splnenie povinností uložených Zákonom o bezpečnosti práce postupom podľa STN normy, ktorá je nezáväzná, je fakultatívnou možnosťou, ak
tieto povinnosti neboli splnené iným preukázateľne primeraným spôsobom, a naopak. Z normatívneho zakotvenia tejto právnej normy preto nie je možné prijať záver, že ak sťažovateľ nesplnil zákonné povinnosti podľa STN noriem, tak nesplnil požadovanú minimálnu úroveň a tým porušil povinnosti ustanovené Zákonom o bezpečnosti práce. 42. Kasačný súd ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018) ktorý uvádza, že jeden z ťažiskových princípov trestania je princíp nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť. Predmetný nález ďalej stanovil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom je vylúčená. Uvedené trestnoprávne zásady nachádzajú uplatnenie aj pri správnom trestaní, pričom rovnako platí aj zákaz dotvárania skutkovej podstaty správneho deliktu v neprospech páchateľa deliktu (bod 11.5 nálezu). 43. V nadväznosti na nastolené závery kasačný súd prijal záver, že nie je prípustné, ak orgány verejnej správy kvalifikovali porušenie zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce na tom právnom základe, že sťažovateľ pri skutku 1 neviedol záznamovú knihu, pričom táto povinnosť vyplýva z čl. 3.7. STN 26 8805:2011 v nadväznosti na čl. 3.6 písm. c) STN 26 8805:2011 a pri skutku 2, že sťažovateľ nezabezpečil pravidelnú technickú kontrolu motorových vozíkov najmenej raz za rok podľa čl. 2.15 národnej prílohy NA STN ISO 3691 + Amd 1:2000. 44. Uvedeným postupom orgány verejnej správy kvalifikovali skutky uvedením znakov skutkovej podstaty správnych deliktov na základe nezáväznej technickej normy, ktorú zákonodarca označil len ako dobrovoľnú. 45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť aj to, že orgány verejnej správy pri administratívnom trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku (správnom delikte). Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 55/2008, R 50/2011). 46. V obsahovej nadväznosti preto kasačný súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje ustálenie objektívnej stránky správneho deliktu. OVS I. stupňa konkrétne vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi ukladá sankciu za to, že neviedol „záznamovú knihu“ pre plynový motorový vozík (skutok 1), avšak vedenie „záznamovej knihy“ pre plynové zariadenia je explicitne uložené len v príslušnej právne nezáväznej STN. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu výslovne na porušenie právne nezáväznej STN nemôže v zmysle vyššie uvedených trestnoprávnych zásad obstáť. Obdobne je tomu aj pri skutku 2, kde OVS I. stupňa konštatoval porušenie povinnosti vykonávať technickú kontrolu „najmenej raz za rok“, pričom kontrolu v takomto intervale určuje len právne nezáväzná STN. Nakoľko STN nesvedčí prezumpcia znalosti, pretože nie je publikovaná v Zbierke zákonov SR, zamestnávateľ nie je nevyhnutne povinný si STN zaobstarať a riadiť sa ňou. Orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa preto pri kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP nesmú opierať o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu znením STN, ale majú vychádzať z formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako na jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť. Ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce totiž umožňuje splniť si povinnosti na úseku BOZP nielen spôsobom alebo postupom podľa STN ale aj iným preukázateľne primeraným spôsobom, avšak samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti, musí jasne a predvídateľne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 47. Kasačný súd preto na základe súhrnu uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aproboval dotváranie skutkovej podstaty správneho deliktu na základe nezáväzných noriem. Keďže rovnaké
skutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, čo má za následok jeho rozpor so zákonom, súd postupom podľa § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K prejednávanému prípadu 20. Kasačný súd tak judikoval, že STN normy nie sú právne záväzné, a preto ich nedodržanie nie je objektívnym základom na vyslovenie deliktuálnej spôsobnosti. Samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti musí jednoznačne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom však STN normy takýmto právnym predpisom nie sú. 21. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd konštatuje, že vo vzťahu k výroku 1, 3, 4, 5 a 6 orgány verejnej správy konštatovali nesplnenie povinností zo strany žalobcu, a to vyplývajúcich z STN noriem – (i) k výroku 1 čl. 192P STN 200700:1988, (ii) k výroku 3 z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993, (iii) k výroku 4 čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993, (iv) k výroku 5 z čl. 4.5 STN EN 50110-1:2014 a (v) k výroku 6 z čl. 4.5.6 STN 26 9030:1993. Tieto STN normy boli orgánmi verejnej správy zároveň uvedené aj vo výroku napadnutých rozhodnutí, a teda orgány verejnej správy formulovali výrok o vine odvolávajúc sa v objektívnej stránke správneho deliktu práve na porušenie právne nezáväznej STN normy. 22. Žalovaný súčasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo odkazoval na to, že žalobca naplnil skutkovú podstatu nedodržaním spomenutých STN noriem – (i) na strane 5 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 192P STN 200700:1988, kedy STN zakotvuje, že vzdialenosť podpery od brúsneho kotúča nesmie byť väčšia než 3 mm, (ii) na strane 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993, kedy STN zakotvuje, že je nevyhnuté, aby bol zabezpečený riadny prístup, resp. príjazd k regálom, že tento musí byť voľný a nič nesmie brániť zakladaniu alebo odobraniu materiálu z regálov, (iii) na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993, kedy STN zakotvuje, že všetky uličky, cesty a komunikácie musia byť stanovených profiloch neustále prejazdné, resp. priechodné, (iv) na strane 9 napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5 STN EN 50110-1:2014, kedy STN zakotvuje, že priestory, ktoré sú nevyhnutné pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach sa musia udržiavať bez predmetov prekážajúcich k ich prístupu a (v) na strane 10 až 11 napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5.6 STN 26 9030:1993, kedy STN zakotvuje, že je nevyhnutné, aby nosnosť regálovej bunky bola označená na viditeľnom mieste, trvalo a čitateľne. 23. Ako to vyplýva z judikatúry kasačného súdu, správne orgány nemohli skutkovú podstatu správneho deliktu založiť na porušení právne nezáväznej normy STN, ktorá je určená len ako odporúčaná. Správny súd tak konštatuje, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege správny delikt založil na základe/podklade nezáväzných noriem. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu na porušenie právne nezáväznej STN normy tak, ako to vykonali správne orgány aj v predmetnom prípade (vo vzťahu k výroku 1, 3, 4, 5 a 6 prvostupňového rozhodnutia) je tak nesprávna a právne neudržateľná. 24. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 25. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude vec znova prejednať, pričom v prípade, ak dospejú k záveru, že žalobca porušil povinností uložené právnym predpisom, alebo iným všeobecne záväzných právnych predpisom, prípadnú deliktuálnu zodpovednosť založia výlučne na týchto právne záväzných predpisoch. Zároveň sa orgány verejnej správy vyhnú tomu, aby sankcionovali nedodržanie nezáväzných STN noriem a toto nedodržanie ustálili ako administratívnu zodpovednosť. 26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).