Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/9/2023 0723100426 29. 04. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100426.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 4. októbra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 1. augusta 2022. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na tom základe, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 1. augusta 2022 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj len „MPSVZČ“) žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 30 %. 2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 3. V odôvodnení zhrnul priebeh konania o žalobcovej žiadosti o invalidný dôchodok, pričom poukázal, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 28. novembra 2022, ktorý zmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu z 30 % na 35 %. Vzhľadom na nevyhovenie odvolaniu žalobcu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 10. mája 2023 a následne z tohto posudku vychádzal generálny riaditeľ žalovanej v odvolacom konaní. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia určil poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Za iné zdravotné postihnutia, primárna esenciálna hypertenzia, obezita, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola teda stanovená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Druhostupňový orgán skonštatoval, že napriek skutočnosti, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu z pôvodných 30 % na 35 %, naďalej nie je žalobca invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu nebolo možné o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok ani v odvolacom konaní rozhodnúť inak. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti, a to s poukazom na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v uvedenom odbornom lekárskom posudku zo dňa 10. mája 2023. II. Správna žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach. Žiadal preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia a zrušiť rozhodnutia žalovanej oboch stupňov a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne posúdenie zdravotného stavu, lebo bol toho názoru, že z predložených lekárskych správ vyplýva nepriaznivý vývoj ochorení s dopadom na jeho možnosť práce. Opísal svoj nepriaznivý zdravotný stav ako aj sociálnu situáciu. Navrhol súdu, aby nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca, ktorý posúdi jeho zdravotný stav objektívne, bez zaujatosti a spravodlivo. Namietal tiež, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti. Vyjadril presvedčenie, že názory lekárov, ktoré sú podchytené vyšetreniami vrátane CT a MRG sú odlišné od názoru žalovanej. Poukázal aj na novšie zistenia ohľadom cysty alebo nádoru na ľadvine a plánovanú operáciu, pričom táto skutočnosť nebola podľa žalobcu posúdená. K žalobe pripojil okrem posudkov posudkových lekárov objednávací list na hospitalizáciu, lekársku správu z urologického vyšetrenia z 28. apríla 2023, z neurologického vyšetrenia zo 7. októbra 2022, správu z hospitalizácie na neurologickej klinike od 8. novembra 2022 do 15. novembra 2022 a lekársku správu z CT vyšetrenia brucha a malej panvy z 27. marca 2023. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 22. januára 2024 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, považujúc rozhodnutie za vecne správne. Dala do pozornosti, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Nitre zo dňa 10. mája 2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7. K žalobným námietkam poukázala, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych, zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. S poukazom na § 153 ods. 5 a § 293eu zákona o sociálnom poistení uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v neprítomnosti,
pretože posudkový lekár sociálneho poistenia usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jeho celkového zdravotného stavu a osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté posudkové závery, resp. posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nenašli žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali takto prijatý záver a podľa ich názoru by ani prítomnosť sťažovateľa tento záver nespochybnila. S poukazom na § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ďalej argumentovala, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca v odvolacom konaní, nedoložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. 8. Žalobca v podaní zo 6. augusta 2024 poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav ohľadom cysty alebo nádoru, s tým, že nenastúpil na plánovanú operáciu z dôvodu choroby. Opísal tiež postup žalovanej, ktorá mu mala odmietnuť vziať nové lekárske nálezy ohľadom tumoru. 9. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovanej z 5. septembra 2024 dal do pozornosti lekárske správy, ktoré zaslal súdu a ktoré neboli vzaté do úvahy pri posúdení jeho zdravotného stavu (lekárska správa z 25. júna 2024 z USG vyšetrenia orgánov dutiny brušnej) ako aj pripojil ďalšie listiny (správu z urologického vyšetrenia z 3. septembra 2024, CT žiadanku o vyšetrenie počítačovou tomografiou z 12. septembra 2024). Poukázal aj na plánovanú operáciu. Zotrval tiež na svojich zdravotných ťažkostiach, ktoré sa nezlepšujú, a bol toho názoru, že jeho zdravotný stav podmieňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 10. Žalovaná v duplike z 13. februára 2025 zotrvala na vyjadrení k správnej žalobe z 22. januára 2025. Doplnila, že žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie skutočností najneskôr v odvolacom konaní. Na základe dodatočne predložených lekárskych správ z urologickej ambulancie zo dňa 3. septembra 2024, z USG vyšetrenia hornej časti brucha zo dňa 25. júna 2024 a CT žiadanky o vyšetrenie počítačovou tomografiou, nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár uviedol v odbornom lekárskom posudku len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 zákona SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 25. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 27. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 28. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 29. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 30. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 31. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 32. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 33. Podľa § 195 ods. 1 ZSP organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 34. Podľa § 227 ods. 3 ZSP poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 35. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 36. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %. 37. Všeobecné posudkové hľadisko pre Oddiel E, Kapitoly XV. – miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice. 38. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 4. apríla 2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 40. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a žiadal žalobe vyhovieť. Poverená zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť.
41. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 42. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 1. augusta 2022, pretože nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda nesplnil zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok. 43. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a s tým spojená stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 44. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP). 45. Keďže sporným bolo splnenie zdravotnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, ktorej posudzovanie je zverené posudkovým lekárom, správny súd sa predovšetkým zameral na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu), a teda či boli tieto jednoznačné, úplné, určité a presvedčivé. 46. Kvalitatívnymi vlastnosťami posudkov posudkových lekárov sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom správny súd v rámci prejednávanej veci vychádzal aj z tejto ustálenej súdnej praxe. 47. K posúdeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Najvyšší súd SR uviedol: „Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2006 sp. zn. 4So/83/2006, publikovaný pod R 50/2007). 48. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2006, sp. zn. 4So/86/2005 (publikovanom pod R 51/2007) vyplýva, že „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby musia byť v posudku uvedené.“ 49. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. januára 2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre
danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní“ (pozri aj body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 50. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 1. augusta 2022 a následne v odvolacom konaní dňa 28. novembra 2022, ako aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Nitra dňa 10. mája 2023. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu boli určené Choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV –, oddielu E – Dorzopatia, deformujúce dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b – s prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pri ktorom je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %. 51. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Nitra z 1. augusta 2022 (v rámci prvostupňového konania) vyplýva, že po zhodnotení zdravotného stavu ako posudkovo najvýznamnejšie ochorenie hodnotil posudkový lekár ochorenie chrbtice, ktorému zodpovedá na základe výsledku elektromyografického vyšetrenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, čo je na dolnej hranici percentuálneho rozpätia pre danú položku, ktorú navýšil za ostatné ochorenia o 10 %. V rámci odvolacieho konania bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Nitra vypracovaný posudok z 28. novembra 2022, v ktorom boli zhodnotené aj žalobcom doložené ďalšie lekárske správy (neurologické vyšetrenie zo 7. októbra 2022 a prepúšťacia správu z hospitalizácie na neurológii od 8. novembra 2022 do 15. novembra 2022). Po zhodnotení zdravotného stavu, bola za ochorenie chrbtice stanovená MPSVZČ 25 %, čo je v dolnom pásme percentuálneho rozpätia pre danú položku, a to s odôvodnením že elektromyografické vyšetrenie z marca 2022 nepotvrdilo poškodenie nervových štruktúr, elektromyografické vyšetrenie z novembra 2022 popísalo aktívne prebiehajúci dej – aktívnu axonálnu léziu L4 vpravo, u ktorého nemožno vylúčiť zlepšenie po absolvovaní liečby. Za ostatné ochorenia navýšil základnú percentuálnu mieru o 10 %. 52. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre, ktorý v posudku z 10. mája 2023 uviedol, že podľa odborných lekárskych nálezov bol žalobca v minulosti intermitentne preliečený pre recidivujúce lumbalgie. Náhle zhoršenie mobility si v júni 2019 vyžiadalo krátkodobú hospitalizáciu s diagnostickým záverom akútneho lumbaga s vystreľovaním bolestí do ľavej dolnej končatiny bez sfinkterových ťažkostí a bez poruchy citlivostí, vyšetrenie chrbtice magnetickou rezonanciou potvrdilo poruchy medzistavcových platničiek bez zrejmého vyklenutia a tiež bez štrukturálnych zmien stavcov s dobrým efektom analgetickej liečby. Ďalšie injekčné ambulantné preliečenie bolestí driekovej chrbtice bolo koncom roka 2021. Doplnené elektromyografické vyšetrenie dolných končatín bolo bez dôkazu aktívnej, respektíve chronickej axonopatie driekového úseku v distribúcii L4-S1 vľavo, taktiež kontrolné vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou v máji 2022 nevykazovalo výraznejšiu dynamiku nálezu oproti vyšetreniu z roku 2019. Pre zhoršenie bolestí driekovej chrbtice po preťažení v práci s vyžarovaním do oboch dolných končatín, od leta viac vpravo, bol v novembri 2022 odoslaný ambulantným neurológom za účelom ústavného preliečenia. V klinickom obraze s poruchou statodynamiky driekovej chrbtice s pozitívnymi napínacími manévrami obojstranne s difúznymi parestéziami dolných končatín bez trofických zmien, bez poruchy sfinkterov, s antalgickou, samostatnou chôdzou v miernom predklone s výraznejším šetrením pravej dolnej končatiny. Elektromyografické vyšetrenie potvrdilo známky aktívneho nervového dráždenia v distribúcii L4 vpravo, pri komplexnej medikamentóznej a rehabilitačnej liečbe počas hospitalizácie s požadovaným efektom. Komplexným zhodnotením predložených odborných lekárskych nálezov degeneratívnym zmenám chrbtice a medzistavcových platničiek s maximom v segmente L2S1 s možnými kontaktami s nervovými štruktúrami v obraze magnetickej rezonancie a klinickému obrazu radikulopatie pravej dolnej končatiny potvrdenej až poslednou hospitalizáciou, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnom pásme percentuálneho rozpätia 25 %, nakoľko ešte neboli využité všetky možnosti liečby. Hypertenzia je s normálnou výtlakovou funkciou a kinetikou srdcových oddielov, internistom je potvrdená nonkompliancia v liečbe. Obezita prvého stupňa je so stredným rizikom, zraková ostrosť je adekvátna s korekciou dioptriami, na očnom pozadí sú zaznamenané začínajúce hypertonické zmeny. Pľúcne vyšetrenie je bez ventilačnej poruchy, bez poruchy dýchania, urológ v marci 2023 potvrdzuje hyperaktívny močový mechúr, v štádiu vyšetrovania.
Pre ostatné zdravotné postihnutia je percentuálna miera zvýšená o 10 % (najviac o 10 %). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % nepodmieňuje vznik invalidity. 53. Správny súd po preskúmaní uvedených posudkov dospel k záveru, že posudkový lekár (primárne ústredia) žalovanej nedostatočne odôvodnil konkrétne určenie MPSVZČ u žalobcu na 25 % v dolnom pásme percentuálneho rozpätia za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, Kapitoly XV, Oddielu E, Položky 3, písmena b), pri možnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20 % do 35 %. 54. Ťažiskom odôvodnenia posudkového lekára pre stanovenie miery poklesu v dolnom pásme percentuálneho rozpätia bolo tvrdenie, že „neboli využité všetky možnosti liečby“. Súd pripúšťa, že prognostické hľadisko a potenciál ďalšej liečby môžu byť relevantnými faktormi pri komplexnom hodnotení zdravotného stavu, avšak toto hľadisko nemôže neprimerane prevážiť nad aktuálnym, v čase posudzovania existujúcim a objektívne zdokumentovaným funkčným obmedzením posudzovanej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má odrážať reálny dopad zdravotného stavu na pracovnú schopnosť v danom čase, nie hypotetický stav, ktorý by mohol nastať po absolvovaní ďalšej, v čase posudzovania ešte neuskutočnenej liečby. Pokiaľ sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sám zákon o sociálnom poistení predpokladá, že sa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity posúdi opätovne (podľa § 71 ods. 10 ZSP). 55. Posudkový lekár odôvodnenie MPSVZČ v posudku zameral výlučne na prognostické hľadisko (a to tiež len veľmi stroho a všeobecne), pričom sa podľa názoru súdu náležitým spôsobom nevysporiadal s objektívnymi lekárskymi nálezmi, ktoré boli súčasťou spisu a ktoré preukazovali aktívny chorobný proces a podstatné funkčné obmedzenie žalobcu v rozhodnom čase. Odôvodnenie posudku založené na vágnej a hypotetickej možnosti budúceho zlepšenia je pre súd ťažko preskúmateľné. 56. Zatiaľ teda čo posudkový lekár bagatelizoval závažnosť stavu poukazom na budúce možnosti liečby, administratívny spis obsahoval jednoznačné objektívne dôkazy o aktívnom patologickom procese. Išlo najmä o záver z elektromyografického (EMG) vyšetrenia z 15. novembra 2022, ktoré potvrdilo známky aktívneho nervového dráždenia v distribúcii L4 vpravo. Tento prístrojový nález bol navyše v súlade s klinickým obrazom, kde lekári opakovane popisovali „poruchu statodynamiky driekovej chrbtice“ a „pozitívne napínacie manévre“. Tieto zistenia teda nie sú len subjektívnymi ťažkosťami žalobcu, ale objektívnymi, lekársky overiteľnými prejavmi funkčného postihnutia. 57. Ak posudkový lekár stanovuje mieru poklesu na dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom sa opiera o hypotetickú možnosť zlepšenia stavu v budúcnosti možnosťami liečby, musí zároveň presvedčivo vysvetliť, prečo aktuálne, objektívne a prístrojovou technikou potvrdené prejavy nervového dráždenia (radikulopatia) nezodpovedajú vyššiemu stupňu funkčného postihnutia v rámci zákonom stanovenej kategórie (t. j. prečo nezodpovedá vyššiemu stupňu závažnosti s vyššou MPSVZČ v rámci zaradenia do mierneho postihnutia), ako aj uviesť aké sú teda konkrétne možnosti liečby, na ktoré posudkový lekár v danom prípade len všeobecne odkazuje. 58. Riadne odôvodnenie stanovenej MPSVZČ je v danom prípade potrebné o to viac, že sú správnemu súdu známe z rozhodovacej praxe súdov aj prípady, kedy posudkoví lekári v rovnakej položke aj kategórii napr. za zdravotné postihnutie „Bolestivý syndróm chrbtice bez radikulopatie“ stanovili MPSVZČ 35 % (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. novembra 2021 sp. zn. 10Sa/54/2020, príp. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2020, sp. zn. 9So/2/2020, v ktorom boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovené chronické recidivujúce bolesti bez známok koreňového poškodenia), pritom žalobca má potvrdenú aj radikulopatiu (aktívne dráždenie nervového koreňa). 59. Správny súd námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 ZSP, a § 153 ods. 5 vety pred bodkočiarkou umožňoval posudkovému lekárovi posúdiť zdravotný stav poistenca aj bez jeho osobnej účasti (k tomu pozri napr. bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024 sp. zn. 6Ssk/149/2023). § 293eu ods. 1 ZSP sa týka krízovej situácie, pod ktorou sa rozumie nielen núdzový stav, ale aj mimoriadna situácia (čo vyplýva z legislatívnej skratky uvedenej v § 293 ods. 1 ZSP) a mimoriadna situácia v dôsledku ochorenia Covid bola odvolaná až 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 z 13. septembra 2023, teda v čase posudzovania zdravotného
stavu žalobcu posudkoví lekári neporušili zákon, pokiaľ jeho zdravotný stav bol posúdený aj bez jeho osobnej účasti. 60. Správny súd tiež nevykonal dokazovanie znalcom, ktoré žalobca navrhol, pretože správny súd nie je súdom skutkovým a spravidla nenahrádza činnosť správnych orgánov ani čo sa týka riadneho zistenia skutkového stavu veci. Zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. V tomto smere možno tiež odkázať na § 204 SSP, podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, z ktorého však nevyplýva, že by správny súd preberal na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä, ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvoj-inštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Správny súd preto nezistil dôvod pre ďalšie dokazovanie resp. nariadenie znaleckého dokazovania (pozri napr. bod 37 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobcu, pokiaľ tento chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých posudkovými lekármi, zabezpečiť si znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom musel súd vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24). 61. Správny súd tiež nezistil dôvod, aby sa zaoberal novšími lekárskymi správami, ktoré mu žalobca zasielal v rámci súdneho konania, pretože pre správny súd je podľa § 135 rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. 62. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP pre nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 63. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy oboch stupňov viazané právnym názorom súdu a ich povinnosťou bude opätovne cestou posudkového lekára posúdiť zdravotný stav žalobcu, pričom ten sa v lekárskom posudku komplexne a presvedčivo vysporiada so všetkými objektívnymi lekárskymi nálezmi, najmä s existenciou a závažnosťou potvrdenej radikulopatie, a svoje konečné stanovisko o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rámci zákonného rozpätia náležite a logicky odôvodní. Pokiaľ bude svoje závery posudkový lekár odôvodňovať aj prognostickým hľadiskom, uvedie zároveň konkrétne možnosti liečby žalobcu. Pre riadne a správne posúdenie zdravotného stavu žalobcu bude podľa názoru súdu potrebné realizovať ho aj v spolupráci s ošetrujúcim lekárom žalobcu - neurológom (v súlade s § 153 ods. 8 ZSP). 64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).