Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/7/2023 0723100403 28. 07. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100403.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 16Sas/7/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., práv. zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. mája 2023, takto rozhodol: 16Sas/7/2023 I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 29. mája 2023 v časti v ktorej táto rozhodla, že: „Platba pána A. B. C., D. zo dňa 4. júla 2018 v sume 1 411,93 eur, s uvedeným špecifickým symbolom „XXXXXXXXXX“, bude vsúlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov použitá na úhradu poistného a príspevkov za obdobie november 2008 a december 2008.“ a vec v tejto časti v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 16Sas/7/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX- F., zo dňa 7. januára 2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Senica podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z.z.“) predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie november 2008 a december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 59,08 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 843,53 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 281,22 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 228,10 eur, spolu v sume 1411,93 eur (ďalej len ako „poistné“). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.
2. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodla vo veci žalovaná, Sociálna poisťovňa, ústredie žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. mája 2023, ktorým ako odvolací orgán, uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie november 2008 a december 2008 a podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a konanie zastavila. 3. Ďalej rozhodla, že platbu žalobcu zo dňa 4. júla 2018 v sume 1.411,93 eur, s uvedeným špecifickým symbolom „XXXXXXXXXX“, bude v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. použitá na úhradu poistného a príspevkov za obdobie november 2008 a december 2008. 4. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 193 ods. 1, 3, § 210 ods. 2, § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 138 ods. 9, § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b) , § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1, 2, § 68 ods. 1 písm. a), zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a vecne tým, že ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, v celom rozsahu a dospela k záveru, že konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov napadnutým rozhodnutím je potrebné zastaviť z dôvodu uznania námietky premlčania práva predpísať poistné a príspevky za obdobie november 2008 a december 2008. Tým odpadol dôvod konania začatého z podnetu pobočky Sociálnej poisťovne. 5. Žalovaná taktiež zdôraznila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky riadne, včas a v zákonom ustanovenej výške, pričom za správnosť a včasnosť ich platenia zodpovedal výlučne žalobca. 6. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaná poukázala na § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že žalobca splnil svoju registračnú povinnosť prihlásením sa na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla 2005. Dospela však k záveru, že vo vzťahu k poistnému a príspevkom za november 2008 a december 2008, splatným 8. decembra 2008 a 8. januára 2009, uplynula ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia desaťročná premlčacia lehota. Preto uznala námietku premlčania v tejto časti za dôvodnú. 7. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobca dňa 4. júla 2018 uhradil poistné a príspevky za november a december 2008 v celkovej sume 1 411,93 eur. Zdôraznila, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale iba na námietku účastníka konania. Úspešným uplatnením námietky premlčania zaniká nárok Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného, avšak ak povinný subjekt premlčaný dlh dobrovoľne uhradil, nemôže jeho vrátenie požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. II. Žaloba a jej dôvody 8. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29. mája 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec správnemu orgánu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v časti jeho druhého výroku. Tvrdil, že táto časť rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť a bola vydaná v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 10. V prvom rade žalobca namietal nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že výrok predstavuje najdôležitejšiu časť správneho rozhodnutia, keďže určuje práva a povinnosti účastníka konania, a preto musí byť určitý, presný a zrozumiteľný. Podľa žalobcu napadnutý výrok nespĺňa tieto požiadavky, pretože z neho nie je zrejmé, aké konkrétne práva a povinnosti boli žalobcovi uložené ani akým spôsobom zasahuje do jeho právneho postavenia. 11. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo výroku uviedol iba to, že platba vo výške 1.411,93 eura uskutočnená dňa 4. júla 2018 bude použitá na úhradu poistného a príspevkov za obdobie november
2008 a december 2008, avšak neuviedol, z akého právneho titulu predmetné poistné vzniklo, v akom rozsahu bude uvedená suma použitá na jeho úhradu ani to, či použitím tejto platby dôjde k úplnému zániku záväzku žalobcu. Namietal tiež, že vo výroku absentuje označenie konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého žalovaný rozhodol, hoci uvedenie právneho základu rozhodnutia považoval za zákonnú náležitosť výroku správneho rozhodnutia. 12. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného vysloveného v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého úspešné uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik nároku Sociálnej poisťovne na poistné a príspevky, avšak subjekt, ktorý premlčané poistné zaplatil, nemôže požadovať jeho vrátenie ako bezdôvodné obohatenie. 13. V tejto súvislosti žalobca predovšetkým nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že poistné uhradil dobrovoľne. Uviedol, že Sociálna poisťovňa o predpísaní poistného za november a december 2008 rozhodla už rozhodnutím z 25. septembra 2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo 16. marca 2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal podnet na preskúmanie postupu žalovaného Krajskej prokuratúre v Bratislave, pričom poistné neuhradil dobrovoľne, ale až po tom, čo žalovaná pristúpila k výkonu rozhodnutia a na základe jeho príkazu zo 30. apríla 2018 došlo k zablokovaniu jeho bankového účtu. Tvrdil, že poistné zaplatil len z dôvodu potreby odblokovania účtu, ku ktorému následne došlo 11. júla 2018. 14. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie žalovanej z 16. marca 2018, ktoré predstavovalo právny titul na vykonanie exekúcie a na základe ktorého poistné uhradil, bolo neskôr na základe protestu Krajskej prokuratúry v Bratislave Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zrušené pre nezákonnosť. Z uvedeného vyvodzoval, že jeho platbu nemožno považovať za dobrovoľné plnenie a právny názor žalovanej by znamenal priznanie právnych účinkov rozhodnutiu, ktoré bolo následne zrušené ako nezákonné. 15. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávnosť právneho záveru žalovanej týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ustanovenie § 455 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia premlčaného dlhu, ako aj na § 145 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z., ktorý upravuje povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu. 16. Žalobca argumentoval, že vzťahy vznikajúce pri platení poistného sú vzťahmi verejného práva, na ktoré nemožno aplikovať súkromnoprávnu úpravu bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pohľadávky vznikajúce podľa predpisov verejného práva si zachovávajú verejnoprávny charakter a nemožno na ne aplikovať ustanovenia súkromného práva. Tvrdil preto, že žalovaná nebola oprávnená odôvodňovať nemožnosť vrátenia zaplateného poistného odkazom na inštitút bezdôvodného obohatenia upravený v Občianskom zákonníku, ale mala postupovať podľa § 145 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z., keďže podľa vlastného odôvodnenia žalovanej nárok Sociálnej poisťovne na predmetné poistné v dôsledku úspešne uplatnenej námietky premlčania zanikol. 17. Napokon žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozsudok sp. zn. 7Sžso/28/2016, podľa ktorého pojem „premlčanie“ použitý v zákone o sociálnom poistení treba vzhľadom na jeho obsah a právne účinky vykladať ako preklúziu. Tvrdil, že aj z tohto právneho názoru vyplýva nesprávnosť záveru žalovanej o nemožnosti vrátenia poistného s odôvodnením, že nejde o bezdôvodné obohatenie. III. Vyjadrenie žalovanej 18. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným podaním, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že aj naďalej zastáva názor, že pri predpísaní poistného a príspevkov žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení a konala výlučne v medziach zákona.
19. Vo vzťahu k žalobnej námietke smerujúcej proti druhej časti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na priebeh predchádzajúceho konania. Uviedla, že rozhodnutím z 25. septembra 2017 bolo žalobcovi predpísané poistné a príspevky za november a december 2008 v sume 1 411,93 eura, pričom toto rozhodnutie nadobudlo po rozhodnutí odvolacieho orgánu právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. marca 2018. Žalobca následne dňa 4. júla 2018 uhradil predmetnú sumu s uvedením špecifického symbolu zodpovedajúceho číslu rozhodnutia o predpísaní poistného a príspevkov. 20. K tvrdeniu žalobcu, že poistné zaplatil iba v dôsledku blokácie bankového účtu, žalovaná uviedla, že žalobca mal možnosť podať proti právoplatnému rozhodnutiu správnu žalobu a zároveň sa domáhať priznania odkladného účinku. Zdôraznila, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie predstavovalo spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého bola oprávnená svoju pohľadávku vymáhať správnym výkonom rozhodnutia. 21. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vrátenie zaplateného poistného žalovaná uviedla, že v čase úhrady existoval platný právny dôvod plnenia, keďže rozhodnutie o predpísaní poistného bolo právoplatné a vykonateľné. Skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo následne na základe protestu prokurátora zrušené, podľa žalovanej nemení nič na tom, že dôvodom jeho zrušenia bolo nedostatočné odôvodnenie otázky súbehu poistení, nie nesprávnosť právneho záveru o existencii povinnosti žalobcu zaplatiť poistné. Poukázala na to, že po opätovnom prejednaní veci bolo vydané nové, podrobnejšie odôvodnené rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi opätovne predpísané poistné v rovnakej výške. Z uvedeného dôvodu podľa žalovanej neboli splnené podmienky na vrátenie poistného podľa § 145 zákona 461/2003 Z.z. 22. Žalovaná ďalej uviedla, že premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 zákona 461/2003 Z.z. nespôsobuje zánik samotnej pohľadávky ani práva Sociálnej poisťovne poistné predpísať. Podľa jej názoru sa otázkou premlčania možno zaoberať až po vznesení námietky premlčania zo strany dlžníka. Zdôraznila, že žalobca uplatnil námietku premlčania až po tom, čo poistné za november a december 2008 už uhradil. Uviedla tiež, že pohľadávka na poistnom zaniká až jej odpísaním na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania, pričom v predmetnej veci už po úhrade poistného neevidovala pohľadávku, ktorú by bolo možné odpísať. 23. K žalobnej argumentácii, podľa ktorej má premlčanie podľa zákona 461/2003 Z.z. fakticky účinky preklúzie, žalovaná uviedla, že s takýmto výkladom nesúhlasí. Zdôraznila rozdiel medzi inštitútom premlčania a preklúzie, pričom zastáva názor, že zákonodarca v § 147 zákona 461/2003 Z.z. vedome upravil premlčanie v jeho tradičnom význame a nie preklúziu. Podľa žalovanej absencia výslovného ustanovenia, podľa ktorého sa na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka, nemení povahu tohto právneho inštitútu. Zopakovala, že na premlčanie nemožno prihliadať z úradnej povinnosti a jeho účinky nastávajú iba v prípade riadne uplatnenej námietky premlčania. 24. Na podporu svojho právneho názoru žalovaná poukázala na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. septembra 2023, podľa ktorého premlčanie podľa § 147 zákona 461/2003 Z.z. nemá účinky preklúzie a nespôsobuje zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom. 25. Napokon žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne aj obsahové náležitosti podľa § 209 zákona 461/2003 Z.z.. Konštatovala, že v odôvodnení rozhodnutia uviedla skutkové zistenia, právne predpisy, z ktorých vychádzala, ako aj dôvody, pre ktoré nepovažovala odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Zároveň zdôraznila, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú dostatočné skutkové aj právne odôvodnenie, označenie relevantných zákonných ustanovení a hodnotenie podkladov, z ktorých správne orgány pri rozhodovaní vychádzali. IV. Replika žalobcu
26. Žalobca vo svojej replike zotrval na dôvodoch správnej žaloby a vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovanej, ktorá podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho výkladu ustanovení zákona o sociálnom poistení. 27. Vo vzťahu k otázke premlčania žalobca uviedol, že žalovaná svoju argumentáciu opiera predovšetkým o rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022, podľa ktorého premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a Sociálna poisťovňa prihliada na premlčanie len na základe námietky dlžníka. S týmto právnym názorom žalobca nesúhlasí a poukazuje na odlišné stanovisko s ktorým sa stotožňuje. 28. Žalobca zároveň zdôrazňuje, že veľký senát sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s ustanovením § 151 ods. 1 písm. g) zákona 461/2003 Z.z., ktoré upravuje odpísanie pohľadávky z dôvodu nemožnosti jej výkonu pre uplynutie času. Podľa žalobcu nemožno pripustiť, aby bol pojem „premlčanie“ v rámci jedného právneho predpisu vykladaný rozdielne raz s účinkami premlčania a inokedy s účinkami preklúzie. Takýto výklad podľa neho narúša princíp právnej istoty a odporuje požiadavke jednotného výkladu právnych pojmov. 29. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej musia byť právne normy vykladané predvídateľne, terminologicky jednotne a v prípade pochybností v prospech ochrany základných práv jednotlivca. Ak je právna úprava nejasná alebo pripúšťa viacero výkladov, negatívne dôsledky jej nejednoznačnosti podľa žalobcu nemôžu byť prenášané na adresátov právnych noriem. 30. Vo vzťahu k druhej nosnej argumentácii žalovanej žalobca nesúhlasí ani s názorom, že poistné je predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia. Tvrdí, že takýto výklad nerešpektuje systematiku zákona 461/2003 Z.z. ani účinky odvolania. Poukazuje najmä na § 147 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z., ktorý začiatok plynutia lehoty na vymáhanie poistného výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o jeho predpísaní. 31. Podľa žalobcu nemožno vykladať § 213 zákona 461/2003 Z.z. izolovane, keďže pri rozhodnutiach o predpísaní poistného má odvolanie zo zákona suspenzívny účinok. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že rozhodnutie nemôže byť vykonateľné skôr, ako nadobudne právoplatnosť. Výklad prezentovaný žalovanou a veľkým senátom by podľa žalobcu viedol k nelogickým dôsledkom, keď by vykonateľnosť rozhodnutia mohla nastať ešte pred jeho právoplatnosťou, pričom samotná premlčacia lehota na vymáhanie by začala plynúť až neskôr. 32. Žalobca zároveň argumentuje, že ak by zákonodarca zamýšľal viazať zachovanie desaťročnej lehoty už na vydanie prvostupňového rozhodnutia alebo na začatie konania, výslovne by to v zákone ustanovil, obdobne ako je tomu pri iných správnych konaniach. Zákonné spojenie „predpísať poistné“ podľa žalobcu nemožno stotožňovať so samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia. 33. Ďalej žalobca namieta, že výklad žalovanej neposkytuje platiteľom poistného dostatočnú právnu istotu, keďže dátum vydania prvostupňového rozhodnutia nepodlieha žiadnej externej kontrole. Za rozhodujúci okamih preto považuje právoplatnosť rozhodnutia, ktorá predstavuje objektívne overiteľnú skutočnosť. 34. V druhej časti repliky žalobca reaguje na argumentáciu žalovanej týkajúcu sa plnenia bez právneho dôvodu. Poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej plnenie poskytnuté na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie dovtedy, kým nie je vec opätovne právoplatne rozhodnutá. V prejednávanej veci však podľa žalobcu pôvodné rozhodnutie, na základe ktorého plnil, bolo zrušené a v novom konaní bolo konanie o predpísaní poistného zastavené. 35. Z uvedeného žalobca vyvodzuje záver, že po skončení nového konania odpadol právny dôvod pôvodného plnenia. Preto sa domnieva, že suma zaplatená na základe zrušeného rozhodnutia predstavuje poistné zaplatené bez právneho dôvodu, ktoré je Sociálna poisťovňa podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná žalobcovi vrátiť.
V. Duplika žalovanej 36. Žalovaná vo svojej duplike zotrvala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe a nesúhlasila s právnymi závermi žalobcu obsiahnutými v replike. 37. Vo vzťahu k otázke premlčania žalovaná reagovala na odkaz žalobcu na odlišné stanoviská sudcov k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022. Zdôraznila, že podľa § 466 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) je právny názor vyslovený vo veľkom senáte záväzný pre senáty Najvyššieho správneho súdu SR bez ohľadu na existenciu odlišných stanovísk jednotlivých členov senátu. Z tohto dôvodu považuje právny názor veľkého senátu za rozhodujúci aj v prejednávanej veci. 38. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti vrátiť zaplatenú sumu ako plnenie bez právneho dôvodu žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na uznesenie sp. zn. 7 Cdo 85/2013, publikované ako R 74/2019, podľa ktorého sa osoba, ktorej bolo plnené na základe neskôr zrušeného rozhodnutia, bezdôvodne obohacuje len v prípade, ak právny dôvod plnenia neexistoval už podľa hmotného práva. Ak hmotnoprávny dôvod existoval, jeho existencia trvá bez ohľadu na následné zrušenie deklaratórneho rozhodnutia. Žalovaná zároveň uviedla, že z hľadiska tejto judikatúry nie je rozhodujúce, či povinná osoba plnila dobrovoľne alebo v dôsledku núteného výkonu rozhodnutia. 39. Žalovaná ďalej zdôraznila, že povinnosť odvádzať poistné a príspevky vzniká priamo zo zákona o sociálnom poistení splnením zákonných podmienok vzniku povinného poistenia. Rovnako aj pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká zo zákona uplynutím lehoty splatnosti poistného. Rozhodnutie o predpísaní poistného má preto podľa žalovanej iba deklaratórny charakter a nezakladá samotnú povinnosť poistné zaplatiť. 40. Žalovaná pripomenula, že pôvodné rozhodnutie o predpísaní poistného bolo zrušené výlučne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, konkrétne pre nevysporiadanie sa so súbehom poistenia žalobcu ako zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Zároveň však poukázala na to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa stotožnilo s jej právnym názorom o existencii povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Po odstránení vytýkaných nedostatkov preto pobočka Sociálnej poisťovne v novom konaní opätovne predpísala žalobcovi rovnakú sumu poistného a príspevkov. 41. Na základe uvedeného žalovaná zotrvala na stanovisku, že právny dôvod plnenia žalobcu počas celého konania existoval a neodpadol, a preto neboli splnené zákonné podmienky na vrátenie zaplateného poistného podľa § 145 zákona č. 461/2003 Z. z. VI. Relevantné právne predpisy 42. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v G. D. za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 44. Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.
45. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. 46. Podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 47. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do a) 60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac, b) 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. 48. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písm. b). 50. Podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 51. Podľa § 151 ods. 2 písm. g), h) zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať, h) rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 52. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 53. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 54. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. mája 2023, v časti v ktorej rozhodla, že platba žalobcu zo dňa 4. júla 2018 v sume 1.411,93 eur, s uvedeným špecifickým symbolom „XXXXXXXXXX“, bude v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. použitá na úhradu poistného a príspevkov za obdobie november 2008 a december 2008. Žalobca namieta, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo premlčané, pričom premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. má podľa jeho názoru účinky preklúzie a rozhodujúci je okamih právoplatného predpísania poistného. Zároveň tvrdí, že poistné zaplatil na základe neskôr zrušeného rozhodnutia len z donútenia v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a snahy odvrátiť jeho prípadné následky a preto je Sociálna poisťovňa povinná zaplatenú sumu vrátiť ako poistné zaplatené bez právneho dôvodu podľa § 145 zákona č. 461/2003 Z. z..
55. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná v konaní dospela k záveru, že konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov napadnutým rozhodnutím je potrebné zastaviť z dôvodu uznania námietky premlčania práva predpísať poistné a príspevky za obdobie november 2008 a december 2008, ktorú v administratívnom konaní úspešne vzniesol žalobca. Uvedenej skutočnosti sa žalovaná v rámci svojho rozhodnutia obsiahlo venuje a poskytuje tak účastníkovi konania aj Správnemu súdu dostatok priestoru na preskúmanie jej úvah a právneho názoru, ktorý ju viedol k rozhodnutiu konanie vo veci predpísania predmetného poistného za mesiace november 2008 a december 2008 zastaviť. Avšak v konaní bolo potrebné sa rovnako dostatočne vyporiadať aj s otázkou už zaplateného premlčaného poistného žalobcom vo výške 1.411,93 eur, ktoré tento zaplatil a to podľa jeho námietok uvedených v žalobe len z dôvodu aby vyhovel donúteniu v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a odvrátil jeho prípadné negatívne následky. Žalovaná však zaplatené peňažné prostriedky žalobcovi nevrátila, pričom vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia len všeobecne odkázala na zákon č. 461/2003 Z.z., odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je v tejto otázke rovnako strohé a všeobecné, keď nevráteniu peňažných prostriedkov sa venuje len jedinou vetou, v ktorej len stroho uvádza, že žalobca dobrovoľne splnil svoju povinnosť a poistné zaplatil, teda nemôže ho od Sociálnej poisťovne požadovať späť, ako bezdôvodné obohatenie. V tomto smere tunajší súd poukazuje na to, že žalobca rozporuje skutočnosť, že by dané poistné zaplatil dobrovoľne a taktiež namieta bezdôvodným obohatením žalovanej. Žalobca bližšie poukazuje na to, že vo veci poistného za obdobie november 2008 a december 2008 v celkovej sume 1.411,93 eur Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodla prvý krát dňa 25.09.2017, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXX/XX. Rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.03.2018 (právoplatné dňa 23.03.2018), č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX. Žalobca napriek právoplatnému rozhodnutiu o predpísaní poistného dobrovoľne neplnil, nakoľko podal podnet na preskúmanie postupu žalovaného na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Žalovaný následne začal predpísané poistné voči žalobcovi vymáhať výkonom rozhodnutia. Na základe príkazu žalovaného zo dňa 30.04.2018 došlo k blokácii bankového účtu žalobcu v D. F. F., B.. Z dôvodu blokácie účtu a potreby jeho odblokovania vzhľadom na vtedajšiu životnú situáciu, žalobca poistné uhradil. Pričom rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.03.2018 (právoplatné dňa 23.03.2018) č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX bolo pre nezákonnosť na základe protestu Krajskej prokuratúry v Bratislave zrušené rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 56. Nedostatok vlastnej úvahy správneho orgánu v uvedenej otázke je o to zjavnejší nakoľko v skutkovo obdobnej veci, týkajúcej sa vrátenia premlčaného zaplateného poistného, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Ssk/115/2025 zo dňa 25.03.2026, vyslovil právny názor, podľa ktorého „ak osoba povinná odvádzať poistné riadne vznesie proti jeho predpísaniu dôvodnú námietku premlčania, ktorú žalovaná neuzná a poistné aj tak právoplatne (a vykonateľne) predpíše, načo povinná osoba takto predpísané poistné zaplatí, nejde o poistné dobrovoľne zaplatené z právneho dôvodu existencie pohľadávky žalovanej (zbavenej nároku). Naopak, ide o poistné zaplatené len preto, aby sa vyhovelo donúteniu v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a odvrátili jeho prípadné následky. Toto zaplatenie, samozrejme, rovnako vedie k zániku pohľadávky žalovanej na toto poistné, pretože práve na jej predpísanie vydala svoje rozhodnutie. Ak však následne správny súd zruší toto rozhodnutie práve z dôvodu, že právo predpísať poistné bolo premlčané a povinná osoba nesmela byť k jeho zaplateniu donútená, samotné donútenie nemožno považovať za právny dôvod zaplatenia, pretože ho pohľadávka žalovanej už bola zbavená. Ak teda povinná osoba takto nedobrovoľne plnila, plnila bez právneho dôvodu a má právo na vrátenie tohto poistného v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sama okolnosť, že pohľadávka na poistné medzičasom zanikla zaplatením, potom nebráni tomu, aby žalovaná v ďalšom konaní posúdila a uznala skôr uplatnenú námietku premlčania. Zrušením právoplatného rozhodnutia o predpísaní poistného a vznikom nároku na vrátenie poistného podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž na pohľadávku musí znova hľadieť tak, ako keby plnením nezanikla. Obdobný záver vyslovil už najvyšší súd napríklad v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 92/2017, podľa ktorého ani vykonané započítanie pohľadávky nebránilo tomu, aby sa správny súd a žalovaná zaoberali jej premlčaním. Inak by osoba povinná odvádzať poistné bola pozbavená možnosti efektívne namietať premlčanie, čím by sa zrušila jej ochrana a právna istota, že po uplynutí premlčacej lehoty nedôjde k „ňou neaprobovanému plneniu premlčané dlhu“ 57. Opačný výklad, ktorý zastáva žalovaná a podľa ktorého by sa plnenie povinnej osoby na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o predpísaní poistného a neuznaní námietky premlčania malo posudzovať rovnako ako dobrovoľné uspokojenie premlčanej pohľadávky, hoci sa táto osoba bráni proti tomuto rozhodnutiu aj správnou žalobou, by totiž vo výsledku zbavil účinkov základné právo na
súdnu ochranu proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy zaručené v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako bolo zdôraznené v predošlom výklade, premlčanie práva predpísať poistné má brániť práve tomu, aby žalovaná po uplynutí určeného času použila svoje verejnomocenské donucovacie oprávnenia na to, aby donútila povinné osoby splniť ich dlhy, teda uspokojiť pohľadávky žalovanej. Akceptácie názoru žalovanej, ktorý zastáva aj v tu preskúmavanom rozhodnutí, by však viedla k tomu, že hoci sa dotknutá osoba bránila voči takému prinúteniu orgánom verejnej správy a hoci jej aj súdy dali za pravdu a priznali jej súdnu ochranu (v podobe zrušenia rozhodnutia žalovanej), žalovaná by naďalej mala mohla ťažiť z nezákonného použitia tohto prinútenia. Inak povedané, výkon verejnej moci ktorý nesmel byť nasadený a proti ktorému správny súd aj poskytol ochranu predpokladanú v čl. 46 ods. 2 ústavy, by naďalej vyvolával rovnaké následky tak, ako keby bol nasadený v súlade s právom. To však, ako správne zdôraznila žalobkyňa, nemožno akceptovať v právnom štáte, ktorým je Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 ústavy a ktorý musí zaručiť reálny a účinný prístup k právu na súdnu ochranu pred aktami verejnej správy 58. Kasačný súd sa v tomto smere nemôže stotožniť ani s názorom žalovanej, že právnou ochranou proti týmto následkom je možnosť žiadať o priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Podľa § 185 písm. a) SSP totiž môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Naproti tomu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy sa zaručuje každému, kto tvrdí, že mu (nezákonným) rozhodnutím orgánu verejnej správy vznikla ujma na právach. Z porovnania oboch ustanovení je zrejmé, že predpokladom priznania odkladného účinku nie je samotné dotknutie na právach, ale len hrozba závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku. Množiny prípadov podľa oboch ustanovení nie sú zhodné, a teda existujú prípady, kde síce rozhodnutie spôsobuje ujmu, ale táto ujma nie je natoľko závažná, aby opodstatňovala priznanie odkladného účinku. Možno celkom jednoducho predpokladať, že predpísanie poistného (teda platobnej povinnosti) len zriedkakedy predstavuje tak závažnú ujmu, akú vyžaduje § 185 písm. a) SSP. Práve v takýchto prípadoch teda možnosť odkladného účinku nepredstavuje efektívnu súdnu ochranu pred vymáhaním predpísaného poistného.“ 59. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 60. Podľa rozhodnutia uverejneného v Zbierke pod č. R 60/2000, zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. 61. Tunajší súd aj s poukazom na uvedené dodáva, že pokiaľ absentuje v rozhodnutí správneho orgánu úvaha, z akého dôvodu rozhodol tento o tom, že platba žalobcu v sume 1.411,93 eur, s uvedeným špecifickým symbolom „XXXXXXXXXX“, bude použitá na úhradu premlčaného poistného a príspevkov za obdobie november 2008 a december 2008 a prečo sa nejedná v tomto prípade o bezdôvodné obohatenie, jedná sa o nedostatok, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu. 62. V súvislosti so snahou žalovanej, ktorá sa snaží absenciu odôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, súd zdôrazňuje, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovanej a doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, Rovnaký právny názor nachádza oporu v ustálenej judikatúre najvyššieho súdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 18.03.2016, sp. zn. 10Sza/6/2016, rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016). Uvedená judikatúra najvyššieho je ustálená v názore, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom“. 63. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v žalobcom žalovanej časti, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní správny orgán opätovne vec prejedná a rozhodne o vrátení resp. nevrátení žalobcom uhradenej sumy 1.411,93 eur, s uvedeným špecifickým symbolom „XXXXXXXXXX“, premlčaného poistného a príspevkov za obdobie november 2008 a december 2008 a svoje rozhodnutie náležite odôvodní, tak aby súd mohol v prípade následnej podanej správnej žaloby posúdiť úvahy a právny názor žalovanej, ktorý ju v jej rozhodnutí viedol. 64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: 16Sas/7/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).