Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/4/2023 0723100354 15. 05. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100354.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXX XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou, so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina, IČO: 37 906 305, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 16. januára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo XXXX-X/ XXXX-F. zo dňa 16. januára 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) určila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len „SZČO“) nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj len „povinné sociálne poistenie“) od 1. januára 2023. Rozhodnutie bolo založené na tej skutočnosti, že v súvislosti s pozastavením prevádzkovania živnosti žalobca dňa 4. januára 2023 predložil prvostupňovému orgánu registračný list fyzickej osoby - vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, s dátumom vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 1. januára 2023. Na základe údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, bolo zistené, že žalobca má platné povolenie a osvedčenie vydané fyzickým osobám podľa zákona 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“), číslo G. (B.) XXXXXXX s platnosťou od 14. decembra 2015 a uvedené oprávnenie nebolo ku dňu rozhodovania prvostupňového orgánu ukončené. Právne bolo prvostupňové rozhodnutie odôvodnené poukazom na § 26 ods. 2, § 26 ods. 6, § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2. Na základe podaného odvolania žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „žalovaná“) ako odvolací orgán vydala rozhodnutie číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná zhrnula priebeh administratívneho konania, a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospela k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom. Dôvodila, že podľa údajov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2021 žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy z podnikania za rok 2021 v sume 8 621,50 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 28. júna 2022), teda dosiahol vyššie príjmy z podnikania ako je zákonom ustanovená suma 6 798,00 eur za rok 2021. Prezentovala názor, že vzhľadom k tomu, že žalobca mal ku dňu 1. októbra 2022 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., a jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2021 presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, od 1. októbra 2022 v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. vzniklo žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové postenie. 4. Ďalej žalovaná poukázala, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Piešťany, číslo živnostenského registra: 204-8487, je žalobca držiteľom Živnostenského listu sp. č. H./XXXXXXXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 1. februára 1999, pričom od 1. januára 2023 do 30. júna 2023 mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podľa údajov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, poskytnutých Sociálnej poisťovni, žalobca má od 14. decembra 2015 vydané oprávnenie č. G. (B.) XXXXXXX. Zánik tohto oprávnenia nebol žalovanej, oznámený. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že žalovaná požiadala o poskytnutie súčinnosti Dopravný úrad, či žalobca mal vydaný v súlade s § 19 leteckého zákona preukaz leteckého personálu, na základe ktorého mohol dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). Z odpovede Dopravného úradu, mala žalovaná za preukázané, že žalobca je od 14. júla 2011 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. I..XXXXXXXX s kvalifikáciami: (i) vetroň/sailplane: spôsob vzletu/launch method: vlečné lietadlo / aero tow; navijak / winch bez obmedzenia platnosti a (ii) FI(S) s dátumom platnosti od 16. februára 2019 do 28. februára 2022. 5. S poukazom na § 26 ods. 2 a § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dospela žalovaná preto k záveru, že aj napriek skutočnosti, že žalobca mal od 1. januára 2023 pozastavené prevádzkovanie živnosti, je aj naďalej oprávnený vykonávať činnosť na základe preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. I..XXXXXXXX v zmysle leteckého zákona. Považovala žalobcu aj naďalej, po 1. januári 2023, za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., t. j. dovŕšil vek 18 rokov a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahoval príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona v znení neskorších predpisov, teda príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, bez ohľadu na to, o aké príjmy šlo. II. Správna žaloba a jej dôvody 6. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 26. januára 2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 7. Namietal, že žalovaná sa nijakým spôsobom nevysporiadala s jeho odvolacou námietkou proti rozhodnutiu prvého stupňa, že v zmysle preukazu spôsobilosti pilota vetroňov vykonával leteckú činnosť len vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Bez preukazovania, či žalobca vykonával leteckú činnosť za odmenu žalovaná vyslovila, že je samostatne zárobkovo činnou osobou bez ohľadu na to, aké príjmy dosahoval. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019.
8. Bol toho názoru, že pokiaľ podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, je neprípustný taký výklad zákona, podľa ktorého na účely vzniku povinného sociálneho poistenia sa vyžaduje skutočný príjem z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti získaný v rozhodnom období a pre účely jeho prerušenia by sa podmienka súvisu skutočného príjmu s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorým bol príjem dosiahnutý, nevyžadovala a postačovala by existencia iného nezrušeného oprávnenia. 9. Pre riadne posúdenie veci preto podľa názoru žalobcu bolo potrebné, aby žalovaná skúmala jeho daňové priznania za roky 2021 a 2022, ktoré zároveň priložil k žalobe. Z oddielov V. a VI. predkladaných daňových priznaní má vyplývať, že v rokoch 2021 a 2022 žalobca dosahoval len príjmy zo závislej činnosti a zo živnosti. V uvedených rokoch žalobca nedosahoval ani príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov a ani príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Zároveň žalobca predložil súdu Vyhlásenie I. J. K. B. L. M. N. J., O., z ktorého má vyplývať, že žalobca ako držiteľ preukazu spôsobilosti I. G. XXXXXXXX neposkytoval žiadne služby odplatne a zároveň uvedené vyhlásenie ma poukazovať na skutočnosť, že žalobca mal platnú licenciu inštruktora len do dátumu 28. februára 2022, na základe čoho nemôže žalobca po tomto dátume vykonávať činnosť inštruktora vôbec. Okrem toho priložil aj fotokópiu preukazu spôsobilosti letovej prevádzky I. G. XXXXXXXX. 10. Žalobca tiež s poukazom na vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2020/358 namietal, že žalobca by odplatu mohol prijímať, iba ak by bol držiteľom preukazu SPL s platným oprávnením/kvalifikáciou inštruktora - FI(S), čo v jeho prípade nie je možné, pretože od 1. marca 2022 má túto kvalifikáciu neplatnú, čo je uvedené aj v jeho preukaze SPL. 11. Dal do pozornosti aj Potvrdenie I. J. K., z ktorého má vyplývať, že činnosť, ktorú vykonávajú držitelia SPL preukazov s kvalifikáciou FI(S) je výlučne dobrovoľná, nezisková za účelom rozširovania členskej základne v občianskych združeniach – Aerokluboch, neziskových organizáciách, ktoré združujú záujemcov o športové, nekomerčné lietanie. 12. Žalobca bol preto toho názoru, že ako držiteľ preukazu SPL nenaplnil predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení o vykonávaní zárobkovej činnosti po 1. januári 2023, a teda od uvedeného dátumu nie je na neho možné hľadieť ako na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 zákona o sociálnom poistení. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 25. augusta 2023 navrhla správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala, že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej dala do pozornosti, že z § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., je vždy predchádzajúci kalendárny rok. Ak v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na výšku týchto príjmov. V tejto súvislosti doplnila, že v spornom období žalobca spĺňal obidve rozhodujúce podmienky ustanovené zákonom o sociálnom poistení na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2021, dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
14. Žalovaná ďalej uviedla, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „príjem“), ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Zdôraznila, že na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. 15. Keďže žalobca spĺňal právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá sa vzhľadom na § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. aplikuje od 1. júla 2014 (dovŕšil potrebný vek a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2021, dosiahol príjmy z podnikania) a jeho príjmy z podnikania v rozhodujúcom období (v roku 2021) zároveň presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobcovi od 1. októbra 2022 (do 30. septembra 2023) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, čo mu malo byť oznámené listom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 30. septembra 2022. 16. K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dochádza len v prípade, ak má samostatne zárobkovo činná osoba pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. V tomto prípade, vzhľadom na § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 467/2019 Z. z., dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. 17. Poukázala, že žalobca bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení na základe Živnostenského listu, pričom prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 1. januára 2023 do 30. júna 2023. Žalobca však bol zároveň oprávnený dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení aj na základe skutočnosti, že bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov číslo: G. (B.) XXXXXXX, vydaného Dopravným úradom. Podľa právneho názoru žalovanej dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. K tomu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2017, zo dňa 19. decembra 2017 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/16/2018, zo dňa 26. septembra 2018. Žalovaná bola preto toho názoru, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 1. januára 2023. 18. Svoju argumentáciu tiež podporovala poukazom na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020, ktorý nahradil predchádzajúce rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019, zo dňa 30. apríla 2019, ako aj citáciou z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/87/2020 z 30. júna 2021. 19. Žalobca vo svojej replike z 5. októbra 2023 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Prezentoval názor, podľa ktorého je možné chápať rozhodnutie 1Vs/1/2019 ako decision generalis vo vzťahu k rozhodnutiu 1Vs/3/2019 ako k decision specialis. Rozhodnutie 1Vs/3/2019 totiž ďalej rozvíja rozhodnutie 1Vs/1/2019 pre konkrétny prípad súbehu lekárskych licencií L1A s ohľadom na zákonné možnosti žalovanej skúmať jednotlivé príjmy z každej licencie zvlášť. Poukázal na osobitosti prípadu riešeného
v rozhodnutí pod sp. zn. 1Vs/3/2019, kde sa jednalo o súbeh príjmov lekára z dvoch licencií, kde sa tieto príjmy vykazujú v rovnakom riadku v daňovom priznaní, čo však nie je prípad žalobcu, a preto nie je možné naňho aplikovať rozhodnutie 1Vs/3/2019 bez zohľadnenia osobitných okolností jeho prípadu. Vytýkal žalovanej, že sa vo svojom vyjadrení vôbec nezaoberala ďalšími právnymi argumentami žalobcu. K tomu dal do pozornosti, že je síce aj po 1. januári 2023 držiteľom Preukazu spôsobilosti letovej posádky I. G. XXXXXXXX, v rámci ktorého mal žalobca udelenú licenciu inštruktora FI(S), avšak len do 28. februára 2022 - na základe čoho nemôže žalobca po 28. februári 2022 vykonávať činnosť inštruktora vôbec. Preukaz spôsobilosti letovej posádky I. G. XXXXXXXX deklaruje, že je spôsobilým pilotom vetroňov (podľa časti II oprávnenia v spojení s vysvetlivkami skratiek v časti XII oprávnenia: SPL = Preukaz spôsobilosti pilota vetroňov/Sailplane pilot licence). Uvedená kvalifikácia žalobcu oprávňuje pilotovať vetroň/motorový vetroň so spôsobom vzletu: vlečné lietadlo (podľa časti XII oprávnenia). Žalovaná však podľa žalobcu opomenula skutočnosť, že vetroň je lietajúcim športovým zariadením podľa § 2 písm. c) leteckého zákona, určeným na letecký šport a rekreačné lietanie. Poukázal na § 2 písm. l) leteckého zákona, ktorý ustanovuje, že športovým lietaním je činnosť vykonávaná na účely športu, rekreácie a vzdelávania, ktorá sa nevykonáva za odplatu. Ďalej dal znova do pozornosti vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/358, v zmysle ktorého majú držitelia SPL oprávnenie vykonávať funkciu veliteľa lietadla na vetroňoch bez odplaty v neobchodnej prevádzke. S poukazom na § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení považoval v jeho prípade za nesplnenú základnú podmienku činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v období po 1. januári 2023. Prezentoval názor, že v jeho prípade teda bolo preukázané pozastavenie prevádzkovania živnosti a nebola preukázaná akákoľvek iná činnosť, ani jej výkon – dokonca ani oprávnenie na vykonávanie odplatnej činnosti. 20. Žalovaná v duplike z 2. novembra 2023 poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/143/2022, zo dňa 29. júna 2023, v ktorom sa riešila záväznosť rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020. Vychádzajúc z právnych záverov vyslovených v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020, žalovaná zotrvala na presvedčení, že nebola povinná skúmať, akú časť príjmov dosiahol žalobca z výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby na základe živnostenského oprávnenia a z výkonu činnosti na základe oprávnenia podľa osobitných predpisov, pretože nie je právne významné z akého titulu fyzická osoba dosiahla príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, s tým, že poukázala na viaceré ďalšie rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR. Zároveň svoj názor podporila aj citáciou z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/149/2022, zo dňa 16. augusta 2023 v ktorom sa mal kasačný súd vo výsledku stotožniť s názorom žalovanej, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby je jednotné a nečlení sa na samostatné poistenia v nadväznosti na jednotlivé oprávnenia. Zotrvala preto na právnom názore, že žalobcovi dňom 1. januára 2023 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože po pozastavení podnikateľskej činnosti na základe živnostenského listu od 1. januára 2023, bol žalobca naďalej oprávnený dosahovať príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., vzhľadom na to, že bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu č. I..XXXXXXXX, vydaného Dopravným úradom, čím bola naplnená formálna stránka oprávnenia, t. j. samotná existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ako aj materiálna stránka oprávnenia, t. j. reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia. Poukázala tiež na to, že Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2020/358, zo 4. marca 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1976, pokiaľ ide o preukazy spôsobilosti pilotov vetroňov, nevylučuje prijatie odplaty držiteľmi SPL, ktorí majú oprávnenie inštruktora FI(S) alebo examinátora FE(S). Len v tom prípade, ak by žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, na základe živnostenského oprávnenia a súčasne by mal pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu, resp. by nemal žiadne iné oprávnenie na vykonávanie zárobkovej činnosti, došlo by podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, čoho následkom by podľa § 26 ods. 6 citovaného zákona žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 21. Žalobca v podaní zo 14. novembra 2024 vytýkal žalovanej, že nijakým spôsobom neodôvodňuje, z akého dôvodu považuje žalobcu za držiteľa preukazu s oprávnením FI(S) v období od 1. januára 2023 do 30. júna 2023 kedy žiadal o prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobca opakovane poukázal na tú skutočnosť, že jeho preukaz spôsobilosti
FI(S) ho oprávňoval ako inštruktora FI(S) len do dňa 28. februára 2022, čo súdu preukázal predložením predmetného preukazu. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 26. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). 29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 30. Podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). 32. Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. 33. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 34. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 36. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 37. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. apríla 2023, ktorým v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. januára 2023. Žalovaná dôvodila, že aj napriek tomu, že žalobca mal od tohto dátumu pozastavené prevádzkovanie živnosti, disponoval ďalším oprávnením, a to konkrétne preukazom spôsobilosti pilota vetroňov, ktoré podľa žalovanej bráni prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a to aj za situácie, ak príjem zakladajúci vznik tohto poistenia bol dosiahnutý výlučne zo živnosti, ktorá bola pozastavená. 38. Úvodom sa žiada predostrieť, že možno súhlasiť so žalovanou, že žalobca spĺňal v posudzovanom období definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, lebo splnil súčasne obe relevantné podmienky (vek 18 rokov a dosiahol príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2021). Z § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúcim kalendárnym rokom je predchádzajúci kalendárny rok. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie. Vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Nebolo sporné, že žalobca dosiahol za rok 2021 príjem z podnikania v sume 8 621,50 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 správca dane zaregistroval dňa 28. júna 2022) a teda žalobca presiahol zákonom (pozri § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení) ustanovenú hranicu príjmu potrebnú na vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. októbra 2022, t. j. sumu 6 798,00 eur. 39. Keďže žalobca mal v posudzovanom období status samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej od 1. októbra 2022 vzniklo povinné sociálne poistenie, pre posúdenie otázky, či sa žalobcovi podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predmetné poistenie prerušilo od 1. januára 2023 (ktoré sa podľa § 26 ods. 6 posudzuje rovnako ako zánik povinného sociálneho poistenia), bolo potrebné skúmať, či mal k tomuto dátumu okrem pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastavený výkon
aj všetkých ostatných zárobkových činností (čo je zárobková činnosť definuje § 3 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Inými slovami, pre posúdenie, či žalobcovi ako SZČO aj po 1. januári 2023 trvalo povinné sociálne poistenie, bolo kľúčové zistiť, či okrem pozastavenej živnosti žalobca disponoval iným oprávnením, na základe ktorého mohol vykonávať aj inú činnosť zakladajúcu právo na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 40. V tejto súvislosti žalovaná síce skúmala žiadosťou na Dopravný úrad, či žalobca bol držiteľom preukazu leteckého personálu, avšak správny súd je toho názoru, že odpoveď bola žalovanou nesprávne vyhodnotená. Z odpovede Dopravného úradu z 31. marca 2023 totiž vyplýva, že žalobca je od 14. júla 2011 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. I..XXXXXXXX s nasledovnými kvalifikáciami: (i) vetroň/sailplane: spôsob vzletu/launch method: vlečné lietadlo / aero tow; navijak / winch bez obmedzenia platnosti a (ii) FI(S) s dátumom platnosti od 16. februára 2019 do 28. februára 2022. Dopravný úrad ďalej uviedol, že osoba s preukazom spôsobilosti pilota vetroňov (SPL) a kvalifikačnou kategóriou inštruktora FI(S) môže byť držiteľom preukazu spôsobilosti s platnými kvalifikáciami a nevyužívať ich oprávnenia, t. j. nemusí byť v pracovnoprávnom vzťahu resp. dosahovať príjem. 41. Žalovaná však vôbec nezobrala do úvahy, že oprávnenie žalobcu na výkon činnosti inštruktora FI(S), ktoré by ho teoreticky mohlo oprávňovať na odplatnú činnosť, bolo platné len do 28. februára 2022, a teda v spornom období od 1. januára 2023 už platné nebolo. Uvedené žalobca podporoval aj dôkazmi predloženými v súdnom konaní, a to listinou zo dňa 15. júna 2023 označenou ako „Vyhlásenie“, v ktorej občianske združenie I. J. K. B. L. M. N. J. okrem iného vyhlásilo, že žalobca mal kvalifikáciu FI(S) v preukaze I. G. XXXXXXXX platnú iba do 28. februára 2022, na základe čoho nemôže po 28. februári 2022 vykonávať činnosť inštruktora FI(S). Taktiež uvedená skutočnosť vyplýva aj z fotokópie preukazu spôsobilosti letovej posádky (flight crew licence). Javí sa preto, že žalobca disponoval len licenciou, že môže pilotovať typ lietadla vetroň (tzv. pilotný preukaz), avšak ten sám osebe nemôže mať charakter oprávnenia na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti. Napr. je zrejmé, že ani vodičský preukaz nie je možné považovať sám osebe za oprávnenie na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti. 42. Žalovaná sa teda ani nezaoberala tým, či samotný preukaz spôsobilosti pilota vetroňov (SPL) bez platnej inštruktorskej kvalifikácie FI(S) vôbec oprávňuje žalobcu na vykonávanie činnosti za odplatu, keďže z listu Dopravného úradu nesprávne interpretovala, že žalobca bol držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov (SPL) a kvalifikačnej kategórie inštruktora FI(S). Opomenula však vziať do úvahy, že kvalifikáciu FI(S) mal žalobca platnú len do 28. februára 2022. 43. Preukaz spôsobilosti upravuje aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1976 zo 14. decembra 2018 ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá prevádzky vetroňov, ako aj pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti člena letovej posádky vetroňov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (Ú. v. ES L 326 20.12.2018, s. 64) v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „nariadenie č. 2018/1976“), podľa ktorého mala žalovaná posúdiť povahu tohto oprávnenia. V tomto ohľade je rozhodnutie žalovanej nedostatočne odôvodnené. 44. Z prílohy III uvedeného vykonávacieho nariadenia č. 2018/1976, PODČASŤ SPL, bod SFCL.115 SPL – Oprávnenia a podmienky, písm. a) vyplýva, že: Za predpokladu súladu s ustanovením SFCL.150 majú držitelia SPL oprávnenie vykonávať funkciu veliteľa lietadla na vetroňoch: 1. bez odplaty v neobchodnej prevádzke. 2. vrátane prepravy cestujúcich (za splnenia tam uvedených ďalších podmienok), 3. pri iných činnostiach, než aké sú uvedené v odseku 1 (za splnenia tam uvedených ďalších podmienok). Následne z prílohy III uvedeného vykonávacieho nariadenia č. 2018/1976, PODČASŤ SPL, bod SFCL.115 SPL – Oprávnenia a podmienky, písm. b) vyplýva, že odchylne od písmena a) môžu držitelia SPL, ktorí majú oprávnenia inštruktora alebo examinátora, prijať odplatu za 1. poskytovanie letového výcviku na získanie SPL; 2. vykonávanie praktických skúšok a preskúšaní odbornej spôsobilosti na získanie SPL; 3. výcvik, skúšanie a kontrolu na získanie oprávnení, kvalifikačných kategórií a osvedčení pripojených k preukazom SPL. Z uvedeného teda je zrejmé, že možnosť prijať odplatu je explicitne povolená iba držiteľom SPL, ktorí zároveň majú oprávnenie inštruktora alebo examinátora, a to len za presne definované činnosti (výcvik, skúšky atď.). 45. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obdobný prípad riešený Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 19Sas/6/2023, pričom v rozsudku z 12. júla 2024 súd konštatoval, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby sama prijala záver o tom, či konkrétne oprávnenie zakladá výkon
zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Pojem „zárobková činnosť“ je autonómnym pojmom zákona o sociálnom poistení a organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné charakter oprávnenia podrobiť vlastnému právnemu posúdeniu (pozri bod 31 rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Sas/6/2023 z 12. júla 2024). 46. Pre trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO je teda rozhodujúce, či táto osoba má reálnu a legálnu možnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Ak žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať činnosť inštruktora a zostalo mu len oprávnenie na športové lietanie, ktoré je zo zákona definované ako neodplatné [§ 2 písm. l) leteckého zákona], resp. uvedené vyplýva aj z vykonávacieho nariadenia č. 2018/1976, potom nie je splnená podmienka existencie činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 47. Už len pre úplnosť správny súd konštatuje, že argumentácia žalobcu poukazovaním na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019 nie je dôvodná, lebo uvedené rozhodnutie bolo prekonané a nahradené rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020. Avšak v konečnom dôsledku ani argumentácia novším rozhodnutím veľkého senátu, nie je v tomto prípade podstatná, lebo uvedené rozhodnutie riešilo situáciu súbehu viacerých oprávnení, ktoré všetky boli spôsobilé generovať príjem, a riešilo otázku, či je potrebné skúmať, z ktorého konkrétneho oprávnenia plynul príjem v rozhodujúcom období. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri posudzovaní licencie L1A, vydanej Slovenskou lekárskou komorou v odseku 11. pri odpovedi na 1. otázku konkrétne zaoberá tým, akú povahu má táto licencia L1A a teda z akých dôvodov možno usúdiť, že licencia L1A má charakter oprávnenia na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade žalobcu je však situácia odlišná. Podstata relevantnej spornej otázky v prvom rade nemohla spočívať v tom, z ktorého konkrétneho oprávnenia plynul žalobcovi príjem v minulosti, ale predovšetkým bolo potrebné riadne posúdiť, či oprávnenie, ktoré zostalo žalobcovi po pozastavení živnosti, je vôbec oprávnením na výkon zárobkovej činnosti. Žalovaná tak bola povinná ako prvú vyriešiť túto predbežnú otázku, ktorú však nevyriešila ani správne a ani dostatočne. 48. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj prvostupňového orgánu z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e), f) a c) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj pre skutočnosť, že skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy je v rozpore s administratívnymi spismi a pre nesprávne právne posúdenie, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu (a následne aj žalovanej), viazaného právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), opätovne posúdiť vec, pričom sa bude dôsledne zaoberať povahou preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. I. G. XXXXXXXX. Bude povinný zistiť a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s tým, či toto oprávnenie, a to najmä s ohľadom na (ne)platnosť kvalifikácie inštruktora FI(S) v období od 1. januára 2023, zakladalo žalobcovi objektívnu a legálnu možnosť vykonávať činnosť za odplatu. Svoje závery musí náležite a presvedčivo odôvodniť. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).