Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/5/2023 0723100345 12. 05. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100345.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zast. D. D. E., advokátom so sídlom Bernolákova 1652, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X F. dňa 23.05.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X F. dňa 23.05.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 12.01.2023 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2023 tak, že žiadosť žalobcu podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra (ďalej len „posudkový lekár pobočky“) z 12.01.2023 nie je žalobca invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom pobočky určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Žiadal o zohľadnenie všetkých jeho zdravotných postihnutí. Žiadal posúdiť jeho zdravotný stav komplexne, s poukazom na zaradenie jednotlivých ochorení a ním prislúchajúceho percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadal, aby generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že mu bude priznaný invalidný dôchodok v súlade s jeho žiadosťou a predloženými lekárskymi správami. K odvolaniu pripojil fotokópie plnomocenstva zo dňa 01.03.2023 a lekárskych správ.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť, a preto rozhodol rozhodnutím G. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2023 tak, že prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenil tak, že priznal žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.11.2022 invalidný dôchodok v sume 227,90 EUR mesačne a zároveň žalobcovi podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 254,80 EUR (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky, a to dňa 21.03.2023, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení, odvolaniu nevyhovel a následne predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre (ďalej len „posudkový lekár ústredia“). Konštatovala, že posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 26.04.2023 s nasledovným záverom: „Účastník konania bol posúdený v konaní o odvolaní z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, pri žiadosti o invalidný dôchodok pre jednostrannú totálnu endoprotézu kolenného kĺbu bez zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutia. Účastník konania je v odvolacom konaní zastupovaný advokátom. Podľa predložených odborných lekárskych vyšetrení bol pre ťažkosti s ľavým kolenným kĺbom už v minulosti v liečbe ortopéda, kedy mal vykonaný artroskopický zákrok. Opakované bolesti v dôsledku progredujúcich artrotických zmien s výraznou chondropatiou viedli po neúspechu rehabilitácie a konzervatívnej liečby k implantácii totálnej endoprotézy ľavého kolenného kĺbu v júni 2022 s následnou komplexnou rehabilitáciou vrátane kúpeľnej liečby. Po operácii mal účastník konania vykonanú i punkciu Bakerovej cysty. Funkčným vyšetrením ortopéda je ľavé koleno s ľahkým obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania, s miernym opuchom, so stabilnými ligamentami, operačná rana je kľudná, pevná, bez verifikovanej poruchy inervácie či svalovej atrofie, končatina nie je skrátená, chôdza je samostatná, bez opory, funkčnému nálezu prislúcha z posudkového hľadiska dolná hranica percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, 35 % (kapitola XV, oddiel G, položka 44.1. prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pravý bedrový kĺb je bez vonkajších zápalových zmien, s voľnou, iba v koncových polohách redukovanou hybnosťou sprevádzanou bolesťou na podklade progredujúcich degeneratívnych zmien, r?ntgenologicky v II. štádiu, z posudkového hľadiska s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % (kapitola XV, oddiel G, položka 41.1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Drieková chrbtica je s poruchou rozvíjania so zachovanými medzistavcovými platničkami pri začínajúcich degeneratívnych zmenách v úseku štvrtého driekového stavca s prislúchajúcou percentuálnou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 % - 35 % (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vyšetrenie pravého kolena magnetickou rezonanciou je s nálezom degeneratívnych zmien zadného rohu vnútorného menisku s pokročilou chondropatiou a tendinopatiou šľachy svalu stehna s plastickým opuchom klinicky s ľahko obmedzenou hybnosťou kolenného kĺbu, s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % (kapitola XV, oddiel G, položka 50, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Komplexným zhodnotením predložených odborných lekárskych vyšetrení zostáva rozhodujúcim zdravotným postihnutím jednostranná (totálna) endoprotéza kolenného kĺbu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, 35 %. Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (najviac o 10 %), pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pre ostatné zdravotné postihnutia nesčítavajú. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % je od 2. novembra 2022, ortopedického vyšetrenia, kedy bol zdravotný stav účastníka konania dlhodobo nepriaznivý, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Jediným kritériom na posúdenie zdravotného stavu je klinický nález a výsledky odborných a funkčných vyšetrení. Predložené odborné lekárske nálezy s komplexným funkčným vyšetrením aj diagnostickými závermi sú plne dostačujúce na posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity, pričom nálezy sú hodnotené vo vzájomnej súvislosti.“
5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatovala, že za žalobcove rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia určil prítomnosť ortopedických funkčných implantátov, ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu, položky 44.1 - jednostranná (totálna endoprotéza), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia, artrózu kolenných kĺbov, artrózu bedrových kĺbov, dorzalgiu, posudkový lekár ústredia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Posudkový lekár ústredia stanovil žalobcovu celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od 02.11.2022. Uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti v nadväznosti na § 293eu, v spojení s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Uviedla, že posudkový záver posudkového lekára ústredia vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal posudkový lekár ústredia v jeho odbornom lekárskom posudku zo dňa 26.04.2023, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. 6. Ďalej konštatovala, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 02.11.2022, dovŕšil 46 rokov veku, pričom potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Uviedla, že pred vznikom invalidity, pred 02.11.2022, žalobca získal 9912 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Konštatovala, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP v znení neskorších predpisov považujú) - získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Uviedla, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 27 rokov a 57 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Konštatovala, že na dôchodkové účely sa nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ZSP v znení neskorších predpisov. Uviedla, že ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov 02.11.2022. Mala za to, že pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1991 122 dní, v kalendárnom roku 1996 112 dní, v kalendárnom roku 1997 79 dní, v kalendárnom roku 1998 166 dní, v kalendárnom roku 1999 95 dní, v kalendárnom roku 2001 7 dní, v kalendárnom roku 2003 5 dní, tak mu patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,0756. Ďalej konštatovala, že v rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 8146 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,3179 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 ZSP. Uviedla, že podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,6755, pričom podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZSP v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2022 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu - v súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7404. Poukázala na to, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 02.11.2022, žalobca získal 9912 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom jeho osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Konštatovala, že podľa § 73 ods. 7 ZSP v znení zákona č. 321/2019 Z. z. na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje - vzhľadom na uvedené žalobcov dôchodkový vek na účely invalidného dôchodku podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a ZSP v znení neskorších predpisov je 64 rokov. Uviedla, že žalobca v období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 6367 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16279 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,6000 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Ďalej uviedla, že dôchodková hodnota platná k 02.11.2022 je 15,1300 EUR, pričom suma invalidného dôchodku žalobcu je 224,90 EUR mesačne - určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Upresnila, že priemerný osobný mzdový bod 0,7404 x 44,6000 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 x 45 % = 224,90 EUR mesačne. K uvedenému konštatovala, že suma invalidného dôchodku žalobcu sa ďalej podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,3%, čo je o 3,00 EUR mesačne, na 227,90 EUR mesačne, a že suma invalidného dôchodku žalobcu sa ďalej podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01.01.2023 o 11,8%, čo je o 26,90 EUR mesačne, na 254,80 EUR mesačne. Záverom uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste žalobcu, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. II. Žaloba 7. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 21.06.2023 žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Namietal, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že so samotnou invaliditou súhlasí a je presvedčený, že zákonné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok spĺňa, no nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v časti týkajúcej sa určenia dátumu vzniku jeho invalidity. Tvrdil, že dátum vzniku jeho invalidity bol totiž určený na deň 02.11.2022 napriek tomu, že jednostranná endoprotéza bola vykonaná ešte dňa 23.06.2022. Konštatoval, že s týmto nesúladom v dátumoch sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadala a nevysvetlila, prečo došlo k posunutiu dátumu vzniku invalidity o viac ako 4 mesiace po vykonanej operácii. Tvrdil, že v prípade endoprotézy je predsa vzhľadom na poznatky lekárskej vedy už pri jej vykonaní zrejmé (pri aplikácii § 71 ods. 2 ZSP), že sa jedná o stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Konštatoval, že percentuálna miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za dané zdravotné postihnutie bola určená na spodnú hranicu 35%, a preto nebol žiaden objektívny dôvod dátum vzniku invalidity posúvať až na 02.11.2022, keďže percentuálnu mieru 35% bolo nepochybne možné určiť už po vykonanej endoprotéze. Uviedol, že v podanom odvolaní namietal, že z jeho lekárskych nálezov vyplývajú viaceré zdravotné komplikácie, nie iba endoprotéza ľavého kolena, pričom ortopedické zdravotné problémy má už mnoho rokov - napriek tomu si žalovaná nezabezpečila žiadny podklad (napr. vo forme doplnenia odborného posudku o invalidite) pre posúdenie otázky, či jeho zdravotné problémy neodôvodňovali nárok na invalidný dôchodok už pred vykonanou endoprotézou. Tvrdil, že na operáciu bol dňa 22.06.2022 prijatý s diagnózou M171, pričom sa nepochybne jednalo o vážny stav, ktorý musel byť riešený až operačným zákrokom. Bol toho názoru, že v napadnutom rozhodnutí tak jeho zdravotný stav nie je hodnotený komplexne vzhľadom na obsah všetkých nálezov, ktoré mala žalovaná k dispozícii a dátum vzniku invalidity nebol určený v súlade s poznatkami lekárskej vedy. Uviedol, že zákonným kritériám pri aplikácii § 71 ods. 2 ZSP zodpovedá len taký postup žalovanej, ak by vyhodnotila, či podľa poznatkov lekárskej vedy má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť trvať dlhšie ako jeden rok alebo nemá, a tieto svoje myšlienkové postupy by následne riadne zdôvodnila. Podľa jeho názoru takýmto spôsobom ale žalovaná nepostupovala. Mal za to, že obsah a závery posudku musia vychádzať v zmysle § 71 ods. 4 ZSP z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Zjednodušene uviedol, že závery posudkového lekára musia vychádzať z ním realizovaného vyšetrenia a z obsahu zdravotnej dokumentácie účastníka konania, pričom zároveň platí, že dôkazom v zmysle § 196 ZSP nie je iba odborný posudok o invalidite, ale všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Mal za to, že ani obsah odborného posudku o invalidite nezbavuje žalovanú jej zodpovednosti za nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia - precizovanie odborného posudku o invalidite totiž nemá oporu v ZSP. Tvrdil, že odborné nálezy vypracované ošetrujúcimi lekármi sú nespochybniteľne relevantným dôkazom pri posudzovaní invalidity, pričom samotný posudok o invalidite je iba jedným z podkladov rozhodnutia, nie jeho jediným podkladom. Žalovaná tak podľa jeho názoru pri vydaní napadnutého rozhodnutia nesprávne aplikovala § 71 ods. 2, ods. 4, § 153 ods. 8, § 195 ods. 1 až 3, § 196 ods. 1 a ods. 7 ZSP. Tvrdil, že posudok
priložený k napadnutému rozhodnutiu, a tým aj samotné napadnuté rozhodnutie, nemožno označiť za presvedčivé, úplné, ani za zodpovedajúce kritériám upraveným v ZSP. Bol toho názoru, že následok nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci žalovanou mu vo výsledku nesprávne určil dátum vzniku invalidity a tým ho bezdôvodne ukrátil na nároku na invalidný dôchodok za obdobie minimálne cca 4 mesiace. Nežiadal nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenia účastníkov konania 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.12.2023 uviedla, že záväzným podkladom pre vydanie jej napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára ústredia zo dňa 26.04.2023, podľa ktorého žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posudkový lekár ústredia určil na 45% od 02.11.2022. Konštatovala, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár ústredia určil prítomnosť ortopedických funkčných implantátov, ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu, položky 44.1 - jednostranná (totálna endoprotéza), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 35% - 45%); za iné zdravotné postihnutia, artrózu kolenných kĺbov, artrózu bedrových kĺbov, dorzalgiu, posudkový lekár ústredia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, pričom celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovil na 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od 02.11.2022. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár ústredia vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 26.04.2023. Konštatovala, že k námietkam žalobcu, ktoré žalobca vzniesol v správnej žalobe, posudkový lekár ústredia uviedol nasledovné: „Ako vyplýva z predložených ortopedických vyšetrení od 23. novembra 2021, žalobca podstúpil v roku 1997 artroskopický zákrok ľavého kolena s postupným rozvojom bolesti s funkčným obmedzením hybnosti kolenného kĺbu v dôsledku progredujúcich degeneratívnych vnútrokĺbnych zmien. Funkčným vyšetrením kolenného kĺbu pred operáciou s plným vystieraním, s obmedzením ohýbania na 90 stupňov, s pevnými kolaterálnymi väzmi, bez rozdielu dĺžky končatín, čo z posudkového hľadiska zodpovedá ľahkej poruche hybnosti kolenného kĺbu. Súbežne mal vyšetrované i pravé koleno s terminálnym (hraničným) obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania na 130 stupňov bez poruchy vystierania s pevným ligamentóznym aparátom pri verifikovaných diskrétnych degeneratívnych zmenách vnútorného menisku a degeneratívnych zmenách chrupaviek a úponov šliach bez kostnej deštrukcie zobrazeného skeletu. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá obmedzeniu pohybu v oboch kolenných kĺboch ľahkého stupňa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % bez percentuálneho rozpätia (kapitola XV, oddiel G, položka 50, písmeno a). Podľa všeobecného posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje podľa funkčnej poruchy pohybového aparátu. Samotný výsledok vyšetrenia zobrazovacími metódami (r?ntgenologické vyšetrenie, magnetická rezonancia) nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je funkčné postihnutie pohybového aparátu, ktoré bolo v uvedenom prípade podľa posudkových kritérií ľahkého stupňa. Vyšetrenie pravého bedrového kĺbu bolo bez vonkajších zápalových zmien, s hybnosťou limitovanou iba v terminálnych (koncových) polohách na podklade verifikovaných r?ntgenologických zmien v II. štádiu. Z posudkového hľadiska sa nejedná o závažné obmedzenie hybnosti, funkčnému postihnutiu ľahkého stupňa by prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % (kapitola XV, oddiel G, položka 41.1., písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Drieková chrbtica je s ľahkou poruchou kinetiky bez radikulárneho dráždenia končatín pri začínajúcich degeneratívnych zmenách štvrtého driekového stavca so zachovanými medzistavcovými priestormi, zdravotnému postihnutiu by prislúchala dolná hranica 20 % z percentuálneho rozpätia 20 % - 35 % (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Žiadne uvedené zdravotné postihnutie samostatne nepodmieňuje svojou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vznik invalidity.
Bolesti ľavého kolenného kĺbu po vyčerpaní rehabilitačnej a konzervatívnej liečby vrátane obstrekov a viskosuplementačnej liečby viedli k plánovanej výmene kolenného kĺbu, ktorá bola prevedená dňa 23. júna 2022. Pooperačný stav bol primeraný operačnému zákroku. Z posudkového hľadiska je možné zdravotný stav na účely posúdenia považovať za ustálený až po vyčerpaní následnej komplexnej liečby vrátane rehabilitácie a kúpeľného preliečenia, kedy sa na účely invalidity posudzuje zostávajúci funkčný deficit pohybového aparátu na základe predloženého vyšetrenia odborným lekárom. Išlo o plánovaný operačný zákrok, nie o zákrok z vitálnej indikácie, za účelom benefitu - zmiernenia bolestí a zlepšenia hybnosti kolenného kĺbu, preto nie je možné považovať deň operačného zákroku za deň vzniku invalidity. Nejednalo sa o amputačný zákrok ani úraz so závažným stratovým poranením, pri ktorých nie je predpoklad zlepšenia stavu, a u ktorých je možné určiť dátum vzniku invalidity dňom operácie. Funkčným vyšetrením ľavého kolenného kĺbu po vyčerpaní komplexnej pooperačnej liečby ortopéd vyšetrením dňa 2. novembra 2022 potvrdil ustálený zdravotný stav s kľudnou, pevnou operačnou ranou bez poruchy vystierania kolenného kĺbu s terminálnym obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania, so stabilnými väzmi, bez poruchy inervácie či svalovej atrofie, bez skrátenia dolnej končatiny, so samostatnou chôdzou bez opory. Jednostrannej (totálnej) endoprotéze kolenného kĺbu s prihliadnutím k priaznivému funkčnému nálezu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia 35 % - 45 % (kapitola XV, oddiel G, položka 44.1. prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 % (najviac o 10 %) na celkových 45 %. Dátum vzniku invalidity sa viaže na deň konkrétneho odborného funkčného vyšetrenia po vyčerpaní komplexnej pooperačnej liečby, a tým je ortopedické vyšetrenie zo dňa 2. novembra 2022. Podľa novej prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. účinnej od 1. augusta 2023 stavu po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu prislúcha rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zmena je v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1., písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. 35 % bez percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, pričom trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že je presvedčená, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Žalobu žalobcu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadala. 9. Žalobca v replike uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, na ktorej znenie čo do dôvodov a žalobného návrhu v celom rozsahu odkazuje. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej dodal, že správny súd nie je súdom skutkovým, pričom jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Konštatoval, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Uviedol, že pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa dátumu vzniku invalidity, tak žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2023 uvádza viaceré nové argumenty, ktoré v žalobou napadnutom rozhodnutí, ani v odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.04.2023 uvedené neboli. Konštatoval, že kým v žalobou napadnutom rozhodnutí (v spojení s odborným posudkom o invalidite zo dňa 26.04.2023) je podľa jeho názoru určenie dátumu vzniku invalidity odôvodnené pomerne stručne a nepresvedčivo, v písomnom vyjadrení k podanej žalobe už žalovaná argumentuje i tým, že pooperačný stav bol primeraný operačnému zákroku, že z posudkového hľadiska je možné zdravotný stav na účely posúdenia považovať za ustálený až po vyčerpaní následnej komplexnej liečby vrátane rehabilitácie a kúpeľného preliečenia, kedy sa na účely invalidity posudzuje zostávajúci funkčný deficit pohybového aparátu na základe predloženého vyšetrenia odborným lekárom, že šlo o plánovaný operačný zákrok, nie o zákrok z vitálnej indikácie, za účelom benefitu - zmiernenia bolestí a zlepšenia hybnosti kolenného kĺbu, preto nie je možné považovať deň operačného zákroku za deň vzniku invalidity, že sa nejednalo o amputačný zákrok ani úraz so závažným stratovým poranením, pri ktorých nie je predpoklad zlepšenia stavu, a u ktorých je
možné určiť dátum vzniku invalidity dňom operácie, že funkčným vyšetrením ľavého kolenného kĺbu po vyčerpaní komplexnej pooperačnej liečby, alebo že ortopéd vyšetrením dňa 02.11.2022 potvrdil ustálený zdravotný stav s kľudnou, pevnou operačnou ranou bez poruchy vystierania kolenného kĺbu s terminálnym obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania, so stabilnými väzmi, bez poruchy inervácie či svalovej atrofie, bez skrátenia dolnej končatiny, so samostatnou chôdzou bez opory. Bol toho názoru, že danou argumentáciou žalovaná nepriamo uznala, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné; v opačnom prípade by bol zo strany žalovanej v rámci vyjadrenia postačujúci odkaz, resp. citácia záverov uvedených priamo v žalobou napadnutom rozhodnutí (vrátane jeho príloh). 10. Žalovaná dupliku nepodala. IV. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 17. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 20. Podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 21. Podľa § 71 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
22. Podľa § 71 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 71 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 24. Podľa § 71 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 26. Podľa § 71 ods. 7 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 27. Podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 28. Podľa § 71 ods. 9 ZSP v znení účinnom ku dňu 23.05.2023, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 17.04.2026. 30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (č. 760 408 6809 0 zo dňa 23.05.2023), ktorým žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 02.11.2022 invalidný dôchodok v sume 227,90 EUR mesačne a zároveň žalobcovi podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 01.01.2023 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 254,80 EUR.
31. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bol stanovený dátum vzniku invalidity žalobcu (02.11.2022), ako aj to, či bol zdravotný stav žalobcu hodnotený žalovanou komplexne. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností. 32. Žalobca namietal, že mu bol dátum vzniku invalidity určený na deň 02.11.2022, a to napriek tomu, že jednostranná endoprotéza bola vykonaná dňa 23.06.2022. V tejto súvislosti žalovanej vytýkal, že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s uvedeným nesúladom v dátumoch a nevysvetlila mu, prečo prišlo k posunu dátumu vzniku invalidity o viac ako 4 mesiace po vykonanej operácii. Žalobca taktiež namietal, že jeho zdravotný stav nebol hodnotený komplexne. 33. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že odborný posudok o invalidite žalobcu zo dňa 26.04.2023 vypracovaný príslušným posudkovým lekárom ústredia vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z MR vyšetrenia pravého kolena z 10.11.2021; z ortopedických vyšetrení zo dňa 23.11.2021, 14.12.2021, 25.01.2022, 04.02.2022, 26.04.2022; z rehabilitačného vyšetrenia z 02.03.2022; zo správy z Nemocnice Agel – hospitalizovaný na ortopedickom oddelení od 22.06.2022 do 29.06.2022; z rehabilitačných vyšetrení zo dňa 11.07.2022, 28.07.2022, 22.08.2022 a 21.09.2022; zo správy z pobytu v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany – od 02.10.2022 do 30.10.2022; z ortopedických vyšetrení zo dňa 01.07.2022, 08.07.2022, 15.07.2022, 10.08.2022 a 02.11.2022. 34. Z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 26.04.2023 vyplýva, že: „Účastník konania bol posúdený v konaní o odvolaní z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, pri žiadosti o invalidný dôchodok pre jednostrannú totálnu endoprotézu kolenného kĺbu bez zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutia. Účastník konania je v odvolacom konaní zastupovaný advokátom. Podľa predložených odborných lekárskych vyšetrení bol pre ťažkosti s ľavým kolenným kĺbom už v minulosti v liečbe ortopéda, kedy mal vykonaný artroskopický zákrok. Opakované bolesti v dôsledku progredujúcich artrotických zmien s výraznou chondropatiou viedli po neúspechu rehabilitácie a konzervatívnej liečby k implantácii totálnej endoprotézy ľavého kolenného kĺbu v júni 2022 s následnou komplexnou rehabilitáciou vrátane kúpeľnej liečby. Po operácii mal účastník konania vykonanú i punkciu Bakerovej cysty. Funkčným vyšetrením ortopéda je ľavé koleno s ľahkým obmedzením hybnosti v zmysle ohýbania, s miernym opuchom, so stabilnými ligamentami, operačná rana je kľudná, pevná, bez verifikovanej poruchy inervácie či svalovej atrofie, končatina nie je skrátená, chôdza je samostatná, bez opory, funkčnému nálezu prislúcha z posudkového hľadiska dolná hranica percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, 35 % (kapitola XV, oddiel G, položka 44.1. prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pravý bedrový kĺb je bez vonkajších zápalových zmien, s voľnou, iba v koncových polohách redukovanou hybnosťou sprevádzanou bolesťou na podklade progredujúcich degeneratívnych zmien, r?ntgenologicky v II. štádiu, z posudkového hľadiska s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % (kapitola XV, oddiel G, položka 41.1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Drieková chrbtica je s poruchou rozvíjania so zachovanými medzistavcovými platničkami pri začínajúcich degeneratívnych zmenách v úseku štvrtého driekového stavca s prislúchajúcou percentuálnou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 % - 35 % (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vyšetrenie pravého kolena magnetickou rezonanciou je s nálezom degeneratívnych zmien zadného rohu vnútorného menisku s pokročilou chondropatiou a tendinopatiou šľachy svalu stehna s plastickým opuchom klinicky s ľahko obmedzenou hybnosťou kolenného kĺbu, s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % (kapitola XV, oddiel G, položka 50, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Komplexným zhodnotením predložených odborných lekárskych vyšetrení zostáva rozhodujúcim zdravotným postihnutím jednostranná (totálna) endoprotéza kolenného kĺbu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, 35 %. Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (najviac o 10 %), pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pre ostatné zdravotné postihnutia nesčítavajú. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % je od 2. novembra 2022, ortopedického vyšetrenia, kedy bol zdravotný stav účastníka konania dlhodobo nepriaznivý, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Jediným kritériom na posúdenie zdravotného stavu je klinický nález
a výsledky odborných a funkčných vyšetrení. Predložené odborné lekárske nálezy s komplexným funkčným vyšetrením aj diagnostickými závermi sú plne dostačujúce na posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity, pričom nálezy sú hodnotené vo vzájomnej súvislosti.“ Správny súd k tomuto pre spresnenie konštatuje, že za žalobcove rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia určil prítomnosť ortopedických funkčných implantátov, ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu, položky 44.1 - jednostranná (totálna endoprotéza), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 35% - 45%). Za iné zdravotné postihnutia, artrózu kolenných kĺbov, artrózu bedrových kĺbov, dorzalgiu, posudkový lekár ústredia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10% (viac nemohol dať). Posudkový lekár ústredia stanovil žalobcovu celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom dátum vzniku invalidity určil na deň 02.11.2022 – na deň ortopedického vyšetrenia – posudkový lekár ústredia k dátumu vzniku invalidity žalobcu však nič viac neuviedol. Správny súd k uvedenému taktiež konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že žalovaná len prebrala strohú a zjavne nedostatočne odôvodnenú konštatáciu posudkového lekára ústredia o stanovenom dátume vzniku invalidity žalobcu (od ortopedického vyšetrenia zo dňa 02.11.2022), pričom sa vecou v tomto smere žiadnym spôsobom ďalej nezaoberala. 35. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 36. Správny súd si je vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022 z 20.06.2024, bod 40). 37. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak
sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/226/04). 38. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej musí konštatovať, že žalobcove námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sú dôvodné. Z predmetného napadnutého rozhodnutia (a ani z odborného posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 26.04.2023) nie je podľa správneho súdu vôbec zrejmé, prečo žalovaná určila dátum vzniku invalidity žalobcu na deň 02.11.2022, a to napriek tomu, že jednostranná endoprotéza bola vykonaná ešte dňa 23.06.2022 - s týmto nesúladom v dátumoch sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadala a nevysvetlila, prečo došlo k posunutiu dátumu vzniku invalidity o viac ako 4 mesiace po vykonanej operácii. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v predmetnom napadnutom rozhodnutí žalovanej, ako aj v odbornom posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 26.04.2023, úplne absentujú akékoľvek úvahy o tom, prečo bol preferovaný pri určovaní dátumu vzniku invalidity žalobcu zrovna dátum 02.11.2022 (deň ortopedického vyšetrenia) oproti dátumu 23.06.2022, kedy bola spomínaná jednostranná endoprotéza žalobcovi vykonaná. V napadnutom rozhodnutí žalovanej, ako aj v odbornom posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 26.04.2023 napokon absentuje aj podrobné vysvetlenie a úvahy s následnými závermi o tom, či žalobcove zdravotné problémy neodôvodňovali nárok na invalidný dôchodok už pred vykonanou endoprotézou. Keďže teda v priebehu odvolacieho konania neboli zodpovedané, riadne vysvetlené a dostatočne odôvodnené niektoré pre vec zásadné a opodstatnené otázky, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú pri vyhodnotení dôkazov (najmä pri určovaní dátumu vzniku invalidity žalobcu), tak správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné jednak pre nedostatočné jeho odôvodnenie, ako aj z dôvodu, že nie je z neho zrejmé, prečo žalovaná rozhodla práve tak ako rozhodla. Správny súd napokon konštatuje, že v dôsledku uvedených skutočností, zdravotný stav žalobcu ani nemohol byť žalovanou (a posudkovým lekárom ústredia) hodnotený komplexne. 39. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 40. Napokon správny súd taktiež konštatuje, že žalovaná a posudkový lekár ústredia sa evidentne snažili aspoň čiastočne tieto svoje pochybenia napraviť vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.12.2023 a tzv. doodôvodniť napadnuté rozhodnutie, no po vydaní napadnutého rozhodnutia už takéto vylepšovanie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, respektíve jeho dopĺňanie o absentujúce časti je neprípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je teda aj z tohto zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné. 41. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať aj to, že v predmetnej veci nemôže nahradiť absentujúce úvahy žalovanej svojimi úvahami. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve teda nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a nahrádzať absentujúce úvahy správneho orgánu k vykonanému dokazovaniu.
42. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť (pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) a vec vrátil žalovanej (generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne) na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku viacerých pochybení žalovanej a posudkového lekára ústredia uvedených v bode 38. odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav, tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať príslušnú právnu normu. 44. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).