Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sa/3/2023 0723100271 06. 07. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100271.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOVAKCRUX s. r. o., so sídlom Košická 52/A, Bratislava, IČO: 53 296 575, zastúpeného: Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, proti žalovanému: Obec Plavecký Štvrtok, so sídlom Plavecký Štvrtok 172, Plavecký Štvrtok, IČO: 00 305 049, zastúpenému: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalovanému obci Plavecký Štvrtok u k l a d á povinnosť konať v územnom konaní na stavbu s názvom „A. B. C. – D. – E.“ vedenom pod č. F./XXX/XXXX/XX, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Žalovaný obec Plavecký Štvrtok je povinný doručiť Správnemu súdu v Bratislave rozhodnutie v územnom konaní na stavbu s názvom „A. B. C. – D. – E.“ vedenom pod č. F./XXX/XXXX/XX G. lehote 30 dní odo dňa jeho vydania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému konať o návrhu žalobcu zo dňa 06.04.2021 č. s. F./XXX/XXXX/XX vo veci územného konania na umiestnenie stavby s názvom „A. B. C. – D. – E.“ a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalobca zároveň navrhol aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že podal tri návrhy na vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb, pričom tieto konania sú vedené žalovaným, a to konkrétne územné konanie na stavbu s názvom „A. B. C. – D. – E.“, „A. B. C. – D. – H. C.“ I. „A. B. C. – D. – G. C.“. Dňa 06.05.2021 boli žalovaným uvedené tri územné konania o umiestení stavby prerušené, a to do doby vydania právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke – vyhlásení stavebnej uzávery v územnom konaní o stavebnej uzávere v lokalite „J. D. K. – C.D.“ v k. ú. D. L.. Rozhodnutie o prerušení územného konania žalovaným č. s.: F./XXX/XXXX/XX zo dňa 06.05.2021 bolo Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky dňa 26.01.2022 zrušené, ako vydané v rozpore so zákonom. Dňa 22.10.2021 vydal žalovaný rozhodnutie č. s. F./XXX/ XXXX/XX o stavebnej uzávere v lokalite „J. D. K. – C.- D.“, v k. ú. D. L. pre navrhovateľa – Obec Plavecký Štvrtok. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie žalovaného o stavebnej uzávere zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný pokračuje v konaní o stavebnej uzávere, pričom v predmetných troch územných konaniach (aj v územnom konaní o umiestnení stavby „A. B. C. – D. – E.“) bezdôvodne nekoná. Žalovaný neoznámil žalobcovi žiaden dôvod, prečo nekoná, ani či existujú nejaké právne prekážky na ďalšie konanie a či prípadne nie je potrebné odstrániť nedostatky podania, alebo doplniť nejaký dokument do územného konania. 3. Ďalej žalobca uviedol, že tesne potom, ako dotknuté pozemky nadobudol do svojho vlastníctva požiadal obec Plavecký Štvrtok o vydanie územnoplánovacej informácie. Z vydanej územnoplánovacej informácie zo dňa 02.07.2020 (podľa územného plánu bola dotknutá lokalita určená na rekreačnú
činnosť) vyplývalo, že je na predmetnom území možné stavať rekreačné chatky za splnenia ďalších tam uvedených detailnejších podmienok. Na základe takto poskytnutej informácie začal žalobca realizovať všetky potrebné úkony smerujúce k získaniu územného a stavebného rozhodnutia na výstavbu rekreačných chát, pričom postupoval výlučne v súlade s danou územnoplánovacou informáciou a platným územným plánom obce Plavecký Štvrtok. Z tohto dôvodu podal žalobca dňa 06.04.2021 návrhy na vydanie územných rozhodnutí (aj v prípade územného konania o umiestnení stavby „A. B. C. – D. – E.“). Následne boli žalovaným prerušené uvedené územné konania, čo bolo odôvodnené práve začatím konania o stavebnej uzávere. Žalobca mal za to, že neexistujú vážne dôvody na nekonanie v územnom konaní o umiestnení stavby „A. B. C. – D. – E.“, pretože stavebná uzávera je v priamom rozpore s verejným záujmom a nie je v prospech samotného regiónu; stavebná uzávera je v priamom rozpore s územným plánom obce Plavecký Štvrtok a dokonca je v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja; stavebná uzávera je vyhlasovaná na území viacerých parciel, no v minulosti to bola jedna veľká parcela; žalovaný nekoná na základe záujmu obce, ale sleduje záujmy určitých osôb (starosta, prípadne developer odlišný od terajších vlastníkov); ide o neprimeraný zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR terajších vlastníkov pozemkov a stavieb a nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere. 4. Žalovaný v rozpore s dikciou zákona, v rozpore s protestmi prokurátora, v rozpore s rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, v rozpore s názormi ostatných orgánov a v rozpore s dôkazmi predkladanými žalobcom, neustále nekoná avšak žalobca dodnes nevie z akého dôvodu. Žalovaný zároveň toto svoje ne/konanie ničím nepodložil a dodnes tak nerozptýlil obavy žalobcu, že koná svojvoľne, arbitrárne a protiprávne – a teda, že nevykonáva svoju právomoc spôsobom určeným v zákone. Postoj a prístup žalovaného sa v čase menil. Spočiatku žalovaný poskytol žalobcovi územnoplánovaciu informáciu o tom, že lokalita „J. D. K. – C. – D.“ v k. ú. D. L. patrí pod rekreačnú oblasť obce a dá sa tam stavať za dodržania stavebných regulatívov. Avšak mesiac po podaní návrhov na vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb žalovaný územné konania prerušil s tvrdením, že aktuálne prebieha konanie o stavebnej uzávere. V danej veci Okresná prokurátura Malacky vydala protesty, v ktorých konštatovala nenaplnenie podmienok na prerušenie konania. Rozhodnutia žalovaného napadnuté protestami Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zrušil ako vydané v rozpore so zákonom. Napriek týmto skutočnostiam a napriek mnohým ústnym, telefonickým a písomným výzvam a sťažnostiam ostal žalovaný naďalej vo veci nečinný. Avšak v konaní o stavebnej uzávere, kde Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky konštatoval nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia o stavebnej uzávere v celom rozsahu, je naopak žalovaný veľmi činný. Opätovne pokračuje v územnom konaní o stavebnej uzávere pre „J. D. K. – C. D.“ v katastrálnom území D. L. a to opätovne bez odôvodnenia nevyhnutnosti stavebnej uzávery. V poslednom období sa prístup žalovaného vyostril v negatívnom zmysle do takej miery, že napriek rozhodnutiam nadriadeného orgánu ako aj Okresnej prokuratúry Malacky, vedome odmieta realizovať svoju právomoc a využiť svoje zákonné kompetencie spôsobom, aby boli chránené jednak súkromné záujmy (právo žalobcu pozemky držať, užívať a nakladať s nimi), ale tiež verejné záujmy (záujem štátu na riadnom a zákonnom výkone činnosti orgánov verejnej správy). Podľa žalobcu motívom takéhoto konania je previazanosť starostu na určité záujmové skupiny s úmyslom poškodiť žalobcu a zmariť záujem predpokladaný územným plánom obce žalovaného – výstavbou chatiek. 5. Napokon žalobca uviedol, že hoci stavebný zákon a správny poriadok ukladajú povinnosti stavebnému úradu, žalovaný do dnešného dňa nevydal rozhodnutie o umiestnení stavby „A. B. C. – D. – E.“. Napriek tomu, že žalobca predložil všetky podklady a postupoval v súlade s územným plánom obce Plavecký Štvrtok, rešpektujúc platné stavebné regulatívy, príslušný orgán štátnej stavebnej správy nekoná. Aj napriek protestu prokurátora a rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky o tom, že žalovaný je povinný pokračovať v územnom konaní, žalovaný nerešpektoval názor nadriadeného orgánu a je v omeškaní s rozhodnutím vo veci viac ako jeden rok. Žalobca ako vlastník pozemkov je v právnej neistote a pretrvávajúcim stavom je mu spôsobovaná škoda na majetku. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2024 uviedol, že nie je úlohou žalovaného, ale ani súdu vyhľadávať, ku ktorému tvrdeniu žalobcu patria ním priložené prílohy k žalobe resp., čo nimi žalobca vlastne preukazuje. Podľa názoru žalovaného si žalobca nesplnil riadne svoju dôkaznú povinnosť stanovenú v § 121 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 246 ods. 1 písm. e) SSP, v zmysle ktorých je žalobca povinný označiť v žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Z podkladov predložených k žalobe, je zrejmé, že žalobca zákonnú podmienku podania žaloby podľa §
246 ods. 2 SSP nesplnil, keďže nepredložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré by sa týkalo tej nečinnosti, ktorú žalobca namieta vo svojej žalobe. Žalobca odkazuje vo svojej žalobe na „Sťažnosť žalobcu – nábrežie zo dňa 03.01.2022“ a „Opätovnú sťažnosť – nábrežie zo dňa 11.04.2022“, ktoré podal na Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „OU BA“). Žalobca však nepriložil k svojej žalobe žiadne oznámenie o výsledku prešetrenia týchto sťažností, čím nesplnil podmienku vyžadovanú § 246 ods. 2 SSP. Žalovaný po zrušení svojho rozhodnutia o prerušení územného konania zo strany OU BA, začal vo veci územného konania opäť konať a naďalej aj koná, čo podľa neho preukazuje nasledujúci stručný prehľad jeho úkonov v tomto konaní. 7. Žalovaný bezprostredne po podaní žalobcovho návrhu na začatie územného konania, vydal dňa 06.05.2021 rozhodnutie o prerušení územného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o stavebnej uzávere. OU BA dňa 26.1.2022 vyhovel Protestu prokurátora voči rozhodnutiu o prerušení územného konania, zrušil toto rozhodnutie a nariadil žalovanému, aby vo veci ďalej konal. Administratívny spis k Územnému konaniu bol žalovanému vrátený dňa 03.03.2022. 8. Dňa 05.04.2022 bol žalovanému doručený na vedomie podnet Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie Záhorie (ďalej aj ako „Podnet RZ“) v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „zákon č. 24/2006“ alebo „zákon o EIA“), v ktorom tento: žiada vykonať posudzovanie vplyvov umiestnenia žalobcom navrhovaných stavieb rekreačných chát v zmysle zákona o EIA, pretože realizácia projektu v danej lokalite zásadne naruší prírodný charakter a celú biosféru okolia a namieta, že žalobca účelovo rozčlenil projekt výstavby rekreačných chát v okolí jazera na tri projekty t.j. „A. B. C. - D. - H. C.“, „A. B. C. - D. – G. C.“ I. „A. B. C. - D. - E.“, aby sa vyhol obligatórnemu posudzovaniu celého komplexného projektu v zmysle Zákona o EIA. 9. Listom zo dňa 26.04.2022 požiadal žalovaný Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej aj ako „MŽP“) o stanovisko, či vo veci predmetného Podnetu RZ koná, s cieľom zistiť či bude navrhované umiestnenie stavby posudzované v zmysle zákona o EIA. V takomto prípade by žalovaný musel prerušiť územné konanie a počkať na výsledok konania v zmysle zákona o EIA, ktorý by bol podkladom územného konania. 10. Dňa 17.05.2022 bola žalovanému v kópii doručená odpoveď MŽP, v ktorej uvádza, že žalobcom navrhovaná činnosť „A. I. D. L. C. – D.“, má byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA, pričom príslušným orgánom na vykonanie zisťovacieho konania je okresný úrad. 11. Žiadosťou zo dňa 20.04.2022 si Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách vyžiadalo predloženie administratívneho spisu vedeného v územnom konaní, čomu žalovaný vyhovel dňa 04.05.2022. Spis bol vrátený späť žalovanému dňa 30.08.2022. 12. Žalovaný v súlade s vyššie uvedenou odpoveďou MŽP, požiadal dňa 17.10.2022 Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „OU Malacky“) o vypracovanie záväzného stanoviska v zmysle § 140c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „Stavebný zákon“) k otázke zisťovacieho konania podľa zákona o EIA. Spolu so žiadosťou zaslal na OU Malacky aj administratívny spis k územnému konaniu. 13. Listom doručeným dňa 29.11.2022, odpovedal OU Malacky žalovanému, že ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9 zákona o EIA. 14. Dňa 23.11.2023 vrátil OU Malacky žalovanému originál administratívneho spisu k územnému konaniu, po osobitnej písomnej žiadosti, keďže telefonické žiadosti o vrátenie spisu zostali nesplnené. Po tomto vrátení žalovaný v územnom konaní mieni pokračovať v rámci svojich kapacitných možností. 15. Medzičasom žalovaný z vlastnej činnosti zistil, že aj na pozemkoch parcela č. XXXX/XX I. XXXX/XX v k. ú. D. L. (ktoré sa kryjú s územím, pre ktoré žiada vydať územné rozhodnutie žalobca) vo vlastníctve pána K. M. N., O. XXXXX/XXX, C. tento ako stavebník realizuje stavby bez príslušného povolenia a naviac dňa 10.07.2024 menovaný požiadal o ich dodatočné stavebné povolenie. Žalovaný aktuálne
vyhodnocuje mimoriadne komplikovanú otázku vzťahu oboch týchto konaní a robí príslušné úkony vo vzťahu k stavebníkovi K. M. N., O. XXXXX/XXX, C. tak, aby mohol pokračovať v konaní. 16. Z vyššie uvedeného je poľa žalovaného nepochybné, že žalovaný, v rozpore s tvrdeniami žalobcu, v predmetnom územnom konaní kontinuálne konal a aj koná v rámci svojich kapacitných možností. Pokiaľ bol žalovaný v istom čase nečinný bolo to dané najmä absenciou administratívneho spisu, ktorý musel opakovane zasielať na OU BA, OU Malacky, Okresnú prokuratúru Malacky či Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, častokrát práve z podnetov žalobcu. 17. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu tým, že nečinnosť žalovaného resp. stavebná uzávera poškodzuje jeho vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa má predmetná výstavba realizovať k tomu žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie žalobcu je jasne klamlivé, pretože z údajov katastra nehnuteľností je zrejmé, že žalobca dnes nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť umiestnené stavby chát, ktoré sú predmetom tohto územného konania. Podľa žalobcom predloženého návrhu na začatie územného konania majú byť stavby chát (nábrežie) realizované na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/XX, k.ú. D. L., pričom žalobca bol spoluvlastníkom parcely č. XXXX/ XX. Nie je preto zrejmé, na akých vlastníckych právach k dotknutým pozemkom má byť žalobca ukrátený. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 19. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 24. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania 25. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. 26. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 28. Podľa § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť a podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 29. Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku úč. do 31.03.2025 (ďalej len „stavebný zákon“), územné konanie sa začína na písomný návrh navrhovateľa. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 30. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním; začatie územného konania stavby podľa osobitného predpisu sa oznamuje prednostne. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je návrh na začatie územného konania úplný. 31. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 32. Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 33. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. 34. Podľa § 36 ods. 5 stavebného zákona, s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých stanoviská a vyjadrenia k návrhu na vydanie územného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím územného konania, obmedzí stavebný úrad prerokovanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky splnené. 35. Podľa § 37 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným požiadavkám na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 36. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. 37. Podľa § 38a stavebného zákona, s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a. 38. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. 39. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 40. V predmetnej veci sa žalobca žalobou, podanou v režime § 242 a nasl. SSP, domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy – žalovaného a to v súvislosti s prebiehajúcim konaním, vedeným pred žalovaným pod č. s. F./XXX/XXXX/XX – územné konanie o umiestení stavby s názvom „A. B. C. – D. – E.“, ako príslušným orgánom verejnej správy podľa stavebného zákona, rozhodujúcim o návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. 41. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou či žalobca splnil procesné podmienky žaloby a teda, či k žalobe pripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobca síce priamo k žalobe takéto oznámenie alebo vybavenie podnetu nepripojil, avšak v žalobe uviedol, že dňa 06.03.2023 (opätovne) podal na Okresnú prokuratúru Malacky podnet na preskúmanie zákonnosti postupu (nečinnosti) správneho orgánu v územnom konaní o umiestnení stavby „A. B. C. – D. – E.“, o ktorom Okresná prokuratúra Malacky rozhodne v predĺženej lehote. Následne žalobca dňa 05.06.2024 súdu predložil vyrozumenie o odložení podnetu zo dňa 09.06.2023, v ktorom prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky žalobcovi oznámil že v predmetnom konaní nezistil zo strany stavebného úradu takú závažnú nečinnosť, ktorá by si vyžadovala zásah prokuratúry, a preto jeho podnet odkladá. Predmetné vybavenie podnetu žalobca súdu predložil s tvrdením, že toto mu bolo doručené až na jeho výslovnú žiadosť z 03.06.20224 dňa 05.06.2024. Súd uvedené tvrdenie nerozporuje, nie je však ani pre vyhodnotenie procesných podmienok podstatné, keďže v konečnom dôsledku je zásadným to, že uvedenú odstrániteľnú procesnú prekážku konania žalobca bez pochybností odstránil. 42. Žalobca predovšetkým namietal nečinnosť žalovaného a povinnosť konať bez zbytočných prieťahov, keďže lehota na vydanie rozhodnutia uplynula, s tým že rozhodnutie o prerušení územného konania bolo
nadriadeným orgánom zrušené, a preto bola odstránená akákoľvek prekážka pre ďalšie pokračovanie v konaní. 43. Správny súd poukazuje na to, že nečinnosť orgánu verejnej správy ako negatívny a nezákonný jav nastáva v prípade, ak tento orgán vo veci nekoná, t. j. je pasívny, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Nečinnosť orgánu verejnej správy je pritom spojená už z povahy veci s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Ide o lehoty upravené buď v zákone, alebo ak takto upravené nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť v lehote primeranej, resp. vydať rozhodnutie včas a bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). K prieťahom dochádza aj vtedy, ak orgán verejnej správy síce koná, ale nedodržuje lehoty určené pre procesné úkony a to spravidla pre rozhodnutie vo veci. Ani samotné neuskutočnenie administratívneho konania v zákonnej lehote automaticky neznamená, že je orgán verejnej správy nečinný, keď márne uplynutie lehoty môže byť zapríčinené aj prieťahmi zo strany účastníkov konania, či iných osôb/subjektov. 44. V posudzovanej veci išlo o prípad, keď pred žalovaným ako orgánom rozhodujúcim podľa stavebného zákona začalo konanie o umiestnení stavby na základe návrhu žalobcu doručeného žalovanému dňa 06.04.2021.Vzhľadom na to, že stavebný zákon stanovuje pravidlo, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, na konanie a teda i rozhodovanie orgánu verejnej správy o umiestnení stavby sa aplikujú ustanovenia Správneho poriadku (a to vrátene lehôt na vydanie rozhodnutia, resp. ich predĺženie v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). S poukazom na predmetné zákonné ustanovenia tak možno konštatovať, že žalovanému vyplýva zo zákona povinnosť vo veci konať a rozhodnúť v zákonom určenej lehote. 45. Z obsahu spisového materiálu, s ktorým sa správny súd oboznámil, vyplynulo, že žalovaný vykonal nasledujúci postup a úkony v administratívnom konaní: dňa 06.05.2021 rozhodol žalovaný o prerušení územného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o stavebnej uzávere. OU BA dňa 26.01.2022 vyhovel protestu prokurátora voči rozhodnutiu o prerušení územného konania a zrušil toto rozhodnutie. Administratívny spis k územnému konaniu bol žalovanému vrátený dňa 03.03.2022. Dňa 05.04.2022 bol žalovanému doručený na vedomie Podnet RZ, v ktorom žiadal vykonať posudzovanie vplyvov umiestnenia žalobcom navrhovaných stavieb rekreačných chát v zmysle zákon o EIA. Listom zo dňa 26.04.2022 požiadal žalovaný MŽP o stanovisko, či vo veci predmetného Podnetu RZ koná. Dňa 17.05.2022 bola žalovanému doručená odpoveď MŽP, v ktorej uvádza, že žalobcom navrhovaná činnosť „A. I. D. L. C. – D.“, má byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA, pričom príslušným orgánom na vykonanie zisťovacieho konania je okresný úrad. Žiadosťou zo dňa 20.04.2022 si Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách vyžiadalo predloženie administratívneho spisu vedeného v územnom konaní, čomu žalovaný vyhovel dňa 04.05.2022. Spis bol vrátený späť žalovanému dňa 30.08.2022. Žalovaný dňa 17.10.2022 požiadal OU Malacky o vypracovanie záväzného stanoviska v zmysle § 140c stavebného zákona k otázke zisťovacieho konania podľa zákona o EIA. Spolu so žiadosťou zaslal na OU Malacky aj administratívny spis. Listom doručeným žalovanému dňa 29.11.2022, odpovedal OU Malacky žalovanému, že ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9 zákona o EIA. Listom zo dňa 29.03.2023 odpovedal žalovaný na žiadosť o poskytnutie súčinnosti na Okresnú prokuratúru Malacky v súvislosti s podnetom žalobcu na preskúmanie postupu žalovaného v územnom konaní. Dňa 23.11.2023 vrátil OU Malacky žalovanému originál administratívneho spisu po písomnej žiadosti. Dňa 31.10.2023 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zastavil práce na stavbe na pozemkoch reg. C-KN parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX v k. ú. D. L., ktorú sú vo vlastníctve K. M. N.. 46. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že posledné úkony vykonané žalovaným v danej veci boli v roku 2023, nejednalo sa však o úkony, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že vo veci koná s odkazom na vykonané úkony a poukázal aj na to, že navrhovaná činnosť má byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA. 47. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom na naznačený zoznam úkonov žalovaného a odstup od posledného vykonaného úkonu, administratívne konanie o umiestnení stavby prebieha, avšak sa v ňom nekoná, nedošlo k predĺženiu zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia v rámci prebiehajúceho
(neprerušeného) administratívneho konania. Je potrebné zdôrazniť, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. 48. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že účelom predĺženia lehoty odvolacím orgánom je vytvoriť dodatočný časový priestor pre orgán verejnej správy, ktorý vzhľadom na povahu veci, t. j. z rôznych objektívnych dôvodov nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, avšak v určitom časovom horizonte (v lehote predĺženej odvolacím orgánom) možno predpokladať odpadnutie tohto dôvodu, a to aj pričinením orgánu verejnej správy, ktorý o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia požiadal. Inštitút predĺženia lehoty odvolacím orgánom tak podľa názoru správneho súdu (na rozdiel od prerušenia konania) predpokladá určitú mieru aktivity smerujúcu k tomu, aby k vydaniu rozhodnutia vo veci došlo v stanovenej lehote. 49. Správny súd ďalej uvádza, že zapožičanie administratívneho spisu je nepochybne takou skutočnosťou, pre ktorú má orgán verejnej správy objektívne sťaženú možnosť rozhodnúť v stanovenej lehote. Zároveň je však potrebné uviesť, že administratívny spis bol žalovaným zapožičaný Okresnému riaditeľstvu PZ v Malackách dňa 04.05.2022 a vrátený žalovanému dňa 30.08.2022 (takmer 10 mesiacov pred podaním žaloby žalobcu a takmer 4 roky pred vydaním tohto uznesenia). Zapožičanie administratívneho spisu samo osebe nevytvára prekážku brániacu žalovanému vo veci konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že akýkoľvek orgán si vyžiada od žalovaného administratívny spis ku svojmu konaniu, neznamená, že by sa žalovaný odovzdaním spisu na určitý čas zbavil zodpovednosti za včasné vybavenie veci. Naopak, aj počas tohto obdobia orgán verejnej správy môže a má v danej veci konať a rozhodnúť. Správny súd považuje za celkom prirodzené, že ak opúšťa administratívny spis dispozíciu správneho orgánu, ktorý konanie vedie, vyhotoví si tento orgán kópie rozhodujúcich častí spisovej dokumentácie v digitálnej, alebo v krajnom prípade v papierovej forme. Vo vykonávaní úkonov správny orgán pokračoval po vrátení spisového materiálu až dňa 17.10.2022. 50. Správny súd poukazuje na to, že štát má povinnosť zabezpečiť/garantovať právo na primeranú dĺžku konania ako celok. Inými slovami všetky dotknuté štátne orgány musia postupovať tak, aby nebol sťažený, či marený účel určitého konania a nedošlo tak k ohrozeniu práva jeho účastníkov na prejednanie veci v primeranej lehote. Nie je pritom podstatné, či ide o štátny orgán, pred ktorým dané konanie prebieha, alebo o štátny orgán, ktorého súčinnosť je potrebná pre vydanie rozhodnutia. 51. Zároveň zo súdneho spisu, obsahu administratívneho spisu a podania žalovaného vyplynulo, že doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci o umiestnení stavby, keď zákonná lehota na rozhodnutie (60 dní) uplynula už pred podaním žaloby a tento stav pretrváva aj ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva záver, ktorý by odôvodňoval nemožnosť správneho orgánu rozhodnúť v zákonnej lehote, a predovšetkým z obsahu spisu nevyplýva existencia rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého by nekonanie správneho orgánu vyplývalo. 52. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, v ktorých vzhliadol existenciu nezákonného stavu – nečinnosti žalovaného pristúpil k aplikácii § 250 ods. 1 SSP a žalovanému uložil povinnosť, aby v určenej lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (ktorú lehotu považuje správny súd za primeranú a dostatočnú) konal. Za podstatné považuje správny súd to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, t. j. bez právneho dôvodu zostal vo veci nečinným, keď aj so zreteľom na celkovú dĺžku konania vo veci návrhu na umiestnenie stavby neprijal žiadne potrebné a efektívne opatrenia v záujme toho, aby si obstaral potrené podklady a vo veci rozhodol. Samotná skutočnosť, že z obsahu spisu sa javí že v danom prípade navrhovaná činnosť má byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA nemôže správny orgán zbaviť povinnosti konať a rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov. 53. Otázka, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, predstavuje predbežnú otázku pre stavebné (v danom prípade územné konanie o umiestnení stavby). Ak výsledok konania na Okresnom úrade Malacky (ktorý rozhoduje o EIA) môže ovplyvniť postavenie účastníka konania, správne orgány (vrátane stavebných úradov) majú povinnosť konanie prerušiť. Táto povinnosť prerušiť konanie je podľa správneho poriadku bezpodmienečná a nedáva správnemu orgánu priestor na uváženie, či konanie preruší alebo nie. Akákoľvek obrana žalovaného, ktorá jeho nekonanie zakladá na predbežnej otázke – potreby posudzovania vplyvov na životné prostredie, tak môže byť súdom (v konaní proti nečinnosti) vyhodnotená len v prípade existencie rozhodnutia alebo opatrenia,
ktorým správny orgán konanie prerušil. Keďže v prejednávanej veci sa tak neudialo, z procesného hľadiska ide o stav spôsobený nečinnosťou žalobcu t.j. nevydaním rozhodnutia o prerušení konania (alternatívne ak už dôvod na prerušenie konania odpadol, nevydaním meritórneho rozhodnutia). 54. Správny súd len poznamenáva, že v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia o prerušení konania, neprichádza do úvahy, a súčasne nie je možné ani preskúmavať otázku, či skutočne je daný zákonný dôvod na prerušenie konania (aj keď tak žalovaný neurobil), keďže takéto rozhodnutia sú preskúmateľné na základe všeobecnej správnej žaloby za splnenia zákonných podmienok. 55. Správny súd zároveň poučuje žalovaného, že vydaním tohto rozhodnutia sa súdne konanie nekončí. Žalovaný je povinný v stanovenej lehote doručiť správnemu súdu vydané rozhodnutie. Zároveň správny súd poučuje žalovaného, že podľa § 80 ods. 1 písm. b) SSP mu môže v prípade nedodržania povinnosti na doručenie rozhodnutia uloženej správnym súdom uložiť pokutu. Podľa § 80 ods. 2 SSP pokutu možno uložiť až do výšky 2.000,- eur, a to aj opakovane. 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v uznesení, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP v spojení s § 250 ods. 1 veta druhá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).