Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/3/2023 0723100266 28. 07. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100266.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) F. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že žalobcovi od 01.01.2023 zvýšila starobný dôchodok na sumu 515,60 EUR mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí s postupom prvostupňového orgánu pri výpočte starobného dôchodku a s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko podľa jeho názoru trpí nedostatkami v oblasti dokazovania a porušuje jeho základné ľudské práva. Ďalej poukázal na to, že mu pri výpočte výšky starobného dôchodku neboli započítané všetky odslúžené obdobia v armáde (v I. kategórii funkcií a dvojnásobnej dobe) a všetky odpracované obdobia v civilnom sektore v príslušnej kategórii funkcií. Konkrétne namietal nezohľadnenie obdobia od 1. septembra 1968 do 31. decembra 1980, kedy bol vo výkone služby 4505 dní, t. j. 12 rokov a 125 dní v Ozbrojených silách ČSSR v I. kategórii funkcií, činnosti pyrotechnika a funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti, ktorú vykonával od 1. januára 1975 do 31. decembra 1980, ktorá podľa jeho názoru mala byť zhodnotená dvojnásobným zápočtom. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú podľa jeho názoru vyznačené jeho naturálne a finančné príjmy počas 1. až 4. ročníka Vojenskej strednej odbornej školy G. B. v období od 1. septembra 1968 do 22. júla 1972, ktoré dostával od štátu. Žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia. K odvolaniu pripojil fotokópiu osobnej karty práporčíka zo dňa 22. júla 1972, fotokópiu služobného predpisu Zdrav-2-1 a fotokópiu vojenského služobného predpisu Všeob-P-41. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2023 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a predmetné prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu vyplýva, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2014 bol žalobcovi podľa § 65, § 274 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 18. novembra 2014. Konštatovala, že žalobcovi bol starobný dôchodok zvyšovaný za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov. Uviedla, že prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2023 na sumu 515,60 EUR mesačne. Poukázala na § 66 ods. 3 prvej ZSP v znení neskorších predpisov, na § 62 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ako aj na § 61 ZSP. Konštatovala, že hodnota osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky sa teda vypočíta ako podiel úhrnu všetkých vymeriavacích základov, z ktorých poistné na dôchodkové poistenie v kalendárnom roku bolo zaplatené alebo sa považuje za zaplatené, a všeobecného vymeriavacieho základu; osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok dôchodkového poistenia, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Uviedla, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2022 sa podľa § 66 ods. 8 ZSP v znení neskorších predpisov rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2020. Mala za to, že v období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 získal osobný vymeriavací základ 6798,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 13596,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,5000. Konštatovala, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2023 je 16,4764 EUR. Uviedla, že zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku v sume 4,11910000 EUR mesačne je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2500 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 16,4764 EUR. Ďalej uviedla aj to, že suma starobného dôchodku 461,10 EUR mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 456,90 EUR (čo je suma starobného dôchodku k 31. decembru 2022) a 4,11910000 EUR (suma zvýšenia). Konštatovala, že suma žalobcovho starobného dôchodku bola ďalej od 1. januára 2023 zvýšená (valorizovaná) podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázala na § 82 ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa starobný dôchodok v roku 2023 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2022, teda o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku. Vzhľadom na uvedené mala za to, že žalobcov starobný dôchodok je zvýšený od 1. januára 2023 o 11,8% mesačnej sumy dôchodku, čo je o 54,50 EUR mesačne na 515,60 EUR mesačne. Konštatovala, že od 1. januára 2023 sa žalobcovi tak vypláca starobný dôchodok v správnej sume, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto je žalobcova námietka nesprávneho zvýšenia starobného dôchodku nedôvodná. Bola toho názoru, že prvostupňovým rozhodnutím bol správne zvýšený starobný dôchodok žalobcu podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 1. januára 2023 na sumu 515,60 EUR mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 1. januára 2022 do 31. januára 2022 a o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2022, teda o 11,8 % (valorizácia). Uviedla, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku od 1. januára 2023. Konštatovala, že v odvolacom konaní sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie - predmet konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním – predmetom prvostupňového rozhodnutia bolo zvýšenie sumy žalobcovho starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov. Námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu výpočtu starobného dôchodku považovala za nedôvodné. Zdôraznila, že tieto námietky boli predmetom súdneho konania týkajúceho sa preskúmania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní starobného dôchodku, ktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/105/2013 zo dňa 18. septembra 2018, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7So/29/2018 zo dňa 18. decembra 2019. Uviedla, že súdy Slovenskej republiky vyslovili právny názor, že správny orgán nepochybil a o žalobcovom nároku na starobný dôchodok rozhodol správne. Konštatovala, že Sociálna poisťovňa, ako správny orgán vykonávajúci agendu sociálneho poistenia, je pri svojej činnosti povinná rešpektovať právne predpisy, ktoré sú záväzné a ktoré sa na príslušnú činnosť vzťahujú. Pôsobnosť a príslušnosť Sociálnej poisťovne priamo vyplýva zo ZSP, v zmysle ktorého koná len vo veciach a v konaniach týkajúcich sa sociálneho poistenia. Od príslušnej právnej úpravy sa nemôže nijako odchýliť, jej nedodržanie by bolo rozhodovanie v rozpore s právnymi
predpismi, a teda nezákonné. Bola toho názoru, že starobný dôchodok sa žalobcovi vypláca v správnej sume, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi. II. Žaloba 4. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca žalobu v zásade odôvodnil totožnými námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tvrdil, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a so sumou starobného dôchodku, ktorá je podľa jeho názoru vypočítaná nesprávne už pri priznaní starobného dôchodku, nakoľko namieta nedostatky v oblasti dokazovania. Poukázal na to, že žalovaná nezapočítala všetky jeho odslúžené obdobia v armáde (v I. kategórii funkcií a dvojnásobnej dobe) a všetky odpracované obdobia v civilnom sektore v príslušnej kategórii funkcií. Konkrétne namietal nezohľadnenie obdobia od 1. septembra 1968 do 31. decembra 1980, kedy bol vo výkone služby 4505 dní, t. j. 12 rokov a 125 dní v Ozbrojených silách ČSSR v I. kategórii funkcií, činnosti pyrotechnika a funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti, ktorú vykonával od 1. januára 1975 do 31. decembra 1980, ktorá podľa jeho názoru mala byť zhodnotená dvojnásobným zápočtom. Zastával názor, že má odslúžených v armáde a odpracovaných dní v civile spolu 55 rokov a 167 dní, čo nie je v súlade s jeho priznaným starobným dôchodkom. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú vyznačené hrubé ročné zárobky od 1. septembra 1972 do 31. decembra 1980, kedy pôsobil ako vojak z povolania v Ozbrojených silách ČSSR, ďalej nie sú vyznačené naturálne a finančné príjmy počas jeho štúdia v 1. až 4. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy G. B. v období od 1. septembra 1968 do 22. júla 1972, ktoré dostával od štátu a namietal porušovanie ľudských práv, diskrimináciu a zneužívanie mladistvých počas jeho výkonu služby v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy G. B.. K správnej žalobe pripojil početné kópie listinných dôkazov. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 5. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.01.2024 žalovaná žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 1. augusta 1970 do 31. decembra 1980 v I. kategórii funkcií uviedla, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru bolo správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 3. augusta 1970 do 31. decembra 1980, na základe potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30. apríla 2013 - zaradenie doby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré jej poskytuje – konštatovala, že k takému právnemu záveru dospeli aj súdy Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch. Ďalej uviedla, že v konaní o priznanie starobného dôchodku zohľadnila žalobcovi dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 ako dobu štúdia, od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972 ako dobu inej vojenskej služby v I. kategórii funkcií, od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980 ako dobu služby profesionálneho vojaka v I. pracovnej kategórii, od 1. januára 1981 do 31. mája 1990 ako dobu zamestnania; v roku 1990 získal žalobca 92 dní (od 1. júna 1990 do 31. augusta 1990) ako dobu evidovanej nezamestnanosti a od 1. septembra 1990 obdobie zamestnania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Na námietku ohľadom nezohľadnenia hrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 konštatovala, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2013 - do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného ňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že námietka žalobcu je neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2013, preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972 až 1980, aj keď boli potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30. apríla 2012, a ani ich doplniť do osobného listu dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v čase od 1. septembra
1968 do 22. júla 1972 uviedla, že pri priznaní starobného dôchodku žalobcu bolo započítané obdobie pred 18. rokom veku už od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970, ako štúdium, a od 3. augusta 1970 do 17. novembra 1970, ako výkon základnej vojenskej služby. Námietky žalobcu, týkajúce sa výpočtu starobného dôchodku sú nedôvodné, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 7So/29/2018 zo dňa 18. decembra 2019, ktorý v danej veci žalobcu už rozhodoval, a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/105/2013 zo dňa 18. septembra 2018. Poukázala na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „nemožno opodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku na starobný dôchodok. Správny orgán nepochybil, keď dobu štúdia od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 nehodnotil v I. kategórii funkcií ani na základe čestných vyhlásení podľa § 197 zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo potvrdilo uvedené obdobie v III. kategórii funkcií. Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy nariadiť vo veci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodoval o opravných prostriedkoch v súlade s predstavami navrhovateľa, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu.“ Zdôraznila, že žalobca podal správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu (zo dňa 31. mája 2023 o zvýšení sumy starobného dôchodku), avšak žalobca namieta proti meritórnemu rozhodnutiu, o ktorom už rozhodol rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 7So/29/2018 zo dňa 18. decembra 2019, v ktorom súd uvádza, „uvedenými rozhodnutiami odporkyne a súdu nie je dotknuté právo navrhovateľa podať si novú žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, a to na základe nových skutočností, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie právneho nároku navrhovateľa na prepočítanie starobného dôchodku.“ Ďalej poukázala na to, že o rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku žalobcovi a jeho následnom zvýšení podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18. decembra 2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/105/2013-202 zo dňa 18. septembra 2018 - v súdnom konaní, ktoré prebiehalo na základe návrhu na preskúmanie rozhodnutí, podaného žalobcom, súdy Slovenskej republiky dospeli k právnemu záveru, že jej postup pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a súladný so zákonom a v tomto konaní bola daná odpoveď na všetky námietky, ktoré žalobca vzniesol aj v tomto konaní. Konštatovala, že spomínané rozsudky súdov Slovenskej republiky nadobudli právoplatnosť dňom 28. januára 2020. Konštatovala, že pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov vychádzala z rozhodnutí, ktoré boli súdmi Slovenskej republiky považované za správne a zákonné. Uviedla, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so ZSP. Konštatovala, že vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, týkajúce sa zvýšenia starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov od 1. januára 2023, tak sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu, nakoľko sú vecne totožné a súladné so zákonom. Nežiadala o nariadenie pojednávania vo veci. 6. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.08.2024 (replike) žalobca zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. 7. Žalovaná dupliku nepodala. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 66 ods. 3 prvej vety ZSP v znení neskorších predpisov, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. 16. Podľa § 62 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 17. Podľa § 61 ZSP, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 18. Podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov, starobný dôchodok sa v roku 2023 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2022, teda o 11,8 % mesačnej sumy dôchodku.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 28.07.2026, na ktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach).
20. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. 521 118 1930 0 zo dňa 31.05.2023, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 521 118 1930 0 zo dňa 24.03.2023. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobcovi od 01.01.2023 zvýšil starobný dôchodok na sumu 515,60 EUR mesačne. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania starobného dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Predmet tohto konania predstavuje výlučne rozhodnutie vecne upravujúce zákonnú valorizáciu starobného dôchodku od 01. januára 2023. V tomto konaní nemožno posudzovať a vyhodnocovať zákonnosť iných rozhodnutí vydaných žalovanou a primárne upravujúcich samotnú výšku starobného dôchodku (správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/144/2025 zo dňa 27.05.2026 v obdobnej veci). Správny súd teda uvádza, že predmetom prieskumu v tomto konaní teda nie je rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a jeho celkový výpočet (voči ktorému smerovali prakticky všetky žalobcove námietky a ktoré je už právoplatne skončené), ale predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktorými bolo rozhodnuté len o zvýšení starobného dôchodku žalobcu (o zvýšení od 01.01.2023). V dôsledku uvedeného správny súd sa bude teda zaoberať len námietkami žalobcu, ktoré smerujú voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej, a teda týkajú sa predmetu tohto konania – ostatné námietky žalobcu považuje správny súd pre posúdenie tejto veci za irelevantné. 21. Správny súd zo súdneho, ako aj administratívneho spisu zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku (č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014) priznala žalobcovi od 18.11.2014 nárok na starobný dôchodok v sume 371,60 EUR mesačne, zvýšený od 01.01.2015 na sumu 376,80 EUR mesačne. Rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X H. 01.01.2016 žalovaná následne zvýšila sumu starobného dôchodku žalobcu na 381,90 EUR mesačne. Žalobca podal voči rozhodnutiu o starobnom dôchodku (rozhodnutie o jeho priznaní, celkovom výpočte a jeho zvýšeniu podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov) správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 10Sd/105/2013 - 202 z 18.09.2018 tak, že rozhodnutie o starobnom dôchodku je vecne správne a preto ho potvrdil. Zákonnosť rozhodnutia o starobnom dôchodku pritom preskúmaval na základe rovnakých námietok, aké žalobca vymedzil aj v správnej žalobe podanej v prejednávanej právnej veci. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu rozsudkom sp. zn. 7So/29/2018 z 18.12.2019 potvrdil - oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 28.01.2020. S ohľadom na uvedené zistenia správny súd konštatuje, že otázky týkajúce sa vzniku nároku na starobný dôchodok boli už zodpovedané v predmetných konaniach. Správne boli námietky žalovanej, že pokiaľ by krajský súd v konaní sp. zn. 10Sd/105/2013 vyslovil nezákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, malo by to automaticky dopad aj na napadnuté rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku - takáto situácia však nenastala. Pokiaľ teda žalobca v tomto konaní brojí iba voči záverom konštatovaným v inom rozhodnutí žalovanej, nebolo možné tieto brať na zreteľ ako relevantné. 22. Z obsahu administratívneho spisu teda vyplýva, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 18.11.2014 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014. 23. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že starobný dôchodok bol žalobcovi zvyšovaný za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 ZSP od 01.01.2020 na sumu 433,10 EUR mesačne (za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 31.12.2019). 24. Správny súd ďalej zistil, že Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi k 31.12.2020 dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku – na sumu 447,80 EUR mesačne, pričom suma starobného dôchodku žalobcu bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie a predstavovala sumu 433,10 EUR mesačne. 25. Správny súd ďalej zistil, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2022 sa podľa § 66 ods. 8 ZSP v znení neskorších predpisov rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2020.
Správny súd ďalej konštatuje, že v období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 získal osobný vymeriavací základ 6798,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 13596,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,5000, pričom aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2023 je 16,4764 EUR. Správny súd k tomuto uvádza, že zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku v sume 4,11910000 EUR mesačne bolo správne určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2500 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 16,4764 EUR. Ďalej správny súd konštatuje, že suma starobného dôchodku 461,10 EUR mesačne po zaokrúhlení bola taktiež správne určená, a to ako súčet súm 456,90 EUR (čo je suma starobného dôchodku k 31. decembru 2022) a 4,11910000 EUR (suma zvýšenia). 26. Ďalej správny súd konštatuje, že žalovaná následne správne pristúpila k zvýšeniu (valorizácii) sumy žalobcovho starobného dôchodku od 1. januára 2023, a to podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti správny súd rovnako ako žalovaná poukazuje na § 82 ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa starobný dôchodok v roku 2023 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2022, teda o 11,8% mesačnej sumy dôchodku. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalobcov starobný dôchodok bol žalovanou správne zvýšený od 1. januára 2023 o 11,8% mesačnej sumy dôchodku (teda o 54,50 EUR mesačne), a to na sumu 515,60 EUR mesačne. 27. Správny súd v prejednávanej veci nezistil, že by žalovaná s prvostupňovým orgánom pri zvyšovaní (valorizácii) sumy starobného dôchodku pre rok 2023 pochybili, keď postupovali plne v súlade s § 66 ods. 3 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov. Žalovaná s prvostupňovým orgánom pri výpočte predmetných zvýšení dôchodku žalobcu vychádzali z platných právnych predpisov (ako aj z právoplatných rozhodnutí súdov), pričom správny súd nedetegoval žiadne ich pochybenie ani v rámci konkrétnych výpočtov jednotlivých zvýšení. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy zvýšenia jeho starobného dôchodku vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením nezakladajú dôvod na spochybnenie zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 28. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 01.08.1970 do 31.12.1980 v I. kategórii funkcií správny súd uvádza, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru boli v predmetnej veci správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 03.08.1970 do 31.12.1980, a to na základe potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30.04.2013, pričom zaradenie doby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré poskytuje Sociálnej poisťovni – uvedené je taktiež v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky. 29. K námietke žalobcu ohľadom nezohľadnenia hrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 správny súd uvádza, že žalovaná správne priemerný osobný mzdový bod určila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch - rozhodujúce obdobie bolo teda žalovanou správne určené v súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok - sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že do rozhodujúceho obdobia teda nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých žalobca získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznané a vyplácané Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Podľa názoru správneho súdu je predmetná námietka žalobcu neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2013, a preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972 až 1980, aj keď boli potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30.04.2012, a ani ich doplniť do osobného listu dôchodkového poistenia – prvostupňový orgán a žalovaná teda postupovali plne v súlade so zákonom. 30. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v čase od 01.09.1968 do 22.07.1972, správny súd konštatuje, že pri priznaní starobného dôchodku mu bolo započítané obdobie pred 18. rokom veku už od 01.09.1968 do 02.08.1970, ako štúdium, a od 03.08.1970 do 17.11.1970, ako výkon základnej vojenskej služby – uvedené započítanie je podľa správneho súdu súladné so zákonom. Predmetnú námietku žalobcu teda správny súd považuje za neopodstatnenú.
Správny súd napokon konštatuje aj to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoju údajnú diskrimináciu, a preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 31. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek námietok žalobcu týkajúcich sa postupu zvýšenia sumy skôr priznaného starobného dôchodku ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).