Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/1/2023 0723100156 10. 02. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100156.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24.06.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 24.06.2022, nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborný posudok o invalidite zo dňa 24.06.2022 je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že vzhľadom na jej zdravotný stav nie je schopná vykonávať prácu s polohovým zaťažovaním chrbtice. V práci na 10hodiné zmeny je často nútená manipulovať s bremenami alebo byť vo vynútenej polohe. Pri tejto činnosti sa jej za krátky čas zhoršujú bolesti v krčnej, hrudnej aj driekovej chrbtici s vyžarovaním do okolia. Ťažkosti sú v súlade s nálezmi špecialistov – neurológa, traumatológa, ortopéda, v ktorých sú potvrdené výrony platničiek s bolestivým dráždením nervov. Tento stav žalobkyni nedovoľuje primerane pracovať ani pri úľavách. Rozhodnutie považovala za nesprávne, keďže nezohľadnilo jej objektívny zdravotný stav a jej reálne možnosti zamestnať sa na vykonávanie primeranej práce. Žiadala o opakované posúdenie jej zdravotného stavu. K odvolaniu pripojila ďalšie lekárske správy z odborných vyšetrení. 3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2023 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta dňa 05.08.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver. Po postúpení odvolania odvolaciemu orgánu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici posúdil stav žalobkyne na základe spisovej dokumentácie v neprítomnosti žalobkyne dňa 09.03.2023 so záverom, že rozhodujúce zdravotné postihnutie sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca
dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a obmedzením pohybu v postihnutom úseku (syndróm lumbálny, lumbosakrálny), zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b), podľa prílohy č. 4 z zákonu o sociálnom poistené, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože boli posudkovo nezávažné. Invalidita nevznikla. Žalovaná konštatovala, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by nasvedčovali inému rozsahu jej zdravotného postihnutia, než aké bolo ustálené posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 31.05.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 02.06.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalobkyňa uviedla, že nie je spokojná s rozhodnutím posudkového lekára a žalovanej vo veci posúdenia jej zdravotného stavu. Žalovaná a jej posudkoví lekári nesprávne zhodnotili jej zdravotný stav neprihliadli na jej závažné zdravotné ťažkosti a obmedzenia a nezaoberali sa dostatočne jej diagnózou. Jej stav je dlhodobý, chronický a s trvalým funkčným obmedzením, vyžaduje si trvalé fyzické šetrenie, nedá sa očakávať jeho zlepšenie a prognosticky je nepriaznivý. Žalobkyňa opísal chronológiu a priebeh jej zdravotných ťažkostí od roku 2012. Poukázala tiež na to, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu, trpí úzkostnou depresiou a pravidelne berie lieky. Má záujem pracovať, ale nie je schopná pracovať dostatočne na to, aby podala požadovaný pracovný výkon. Poukázala aj na svoje rodinné pomery (rozvedená, nutnosť splácať dlhy vzniknuté za trvania manželstva, absencia iných možnosti príjmu resp. finančnej pomoci). Vyšetrenia na ortopédii a neurológii potvrdili také zmeny jej zdravotného stavu, že nie je vhodné ani možné veľké zaťažovanie jej pohybového ústrojenstva. Rovnako psychiater jej odporúčal kľud. Bez uznania primeraného zníženia jej výkonnosti sa jej nepodarí zamestnať sa so zohľadnením jej zdravotného stavu a jej výkonnosti. K žalobe priložila kontrolné nálezy špecialistov – ortopéda, neurológa, traumatológa a psychiatra z obdobia 08/2021-05/2023. 6. Podaním zo dňa 29.02.2024 žalobkyňa žiadala o rozhodnutie vo veci. Priložila k nemu nové lekárske nálezy preukazujúce jej aktuálny zdravotný stav. III. Vyjadrenie žalovanej 7. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 03.04.2024, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 09.03.2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná. Posudkový lekár sa podrobne zaoberal zdravotným stavom žalobkyne, o čom svedčia údaje o terajšom ochorení, kde je spomenutá aj zlomenina tela stavca v oblasti hrudnej chrbtice (Th 11), ktorú žalobkyňa utrpela v novembri 2012. V lekárskom posudku boli zohľadnené vyšetrenia magnetickou rezonanciou, výsledky ortopedických vyšetrení (popísané ochorenia chrbtice aj bedrových kĺbov, ostroha, plochonožie), výsledky neurologických a traumatologických vyšetrení, ako aj psychiatrického vyšetrenia. 8. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitole XV, sa pri posudzovaní ochorení pohybového aparátu určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia, ktoré je uvedené v objektívnom neurologickom vyšetrení, ortopedickom vyšetrení a vo vyšetrení traumatológa. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien sa porovnáva, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami (napr. CT, MR vyšetrením) zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici. Tá sa robí za účelom odstránenia bolesti a zlepšenia funkcie. 9. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie, vykonávala prácu sekretárky, policajtky a naposledy vykonávala prácu pracovníčky v logistickom centre. Jej ochorenie chrbtice hodnotil ortopéd ako polytopný vertebrogénny algický syndróm hrudnej a driekovo-krížovej chrbtice a neurológ ako lumboischiadický syndróm. Stav si nevyžiadal intenzívnejšiu liečbu cestou hospitalizácie, obstreky pod CT kontrolou ani ozónovú liečbu. V klinickom obraze je mierna funkčná porucha s intermitentnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, čomu pri jej vzdelaní a práci, ktorú vykonávala, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, teda stredná hodnota percentuálneho rozpätia pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (lumboischiadický syndróm), so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku, kde je, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3. písm. b), rozpätie 20 %- 35 %. 10. Obmedzenie pohyblivosti ľavého pleca je ľahkého stupňa, ostrohu pätovej kosti je možné riešiť RTG liečbou. Artróza a koxartóza bedrových kĺbov II. stupňa je s ľahkým funkčným obmedzením, čo je veku žalobkyne primeraný nález. Psychiatrom bola prvýkrát vyšetrená v máji 2022 pre úzkostne depresívnu poruchu, ktorá vznikla reaktívne po úmrtí otca a matky a po rozvode s manželom. Psychické ochorenie je dobre kompenzované na malej dávke antidepresív. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Žalovaná konštatovala, že skutkový stav bol objektívne zistený a nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli dokázanými diagnózami vysvetlené. 12. Uviedla tiež, že ak žalobkyňa disponuje takými lekárskymi správami, ktoré preukazujú také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.06.2024 k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedla, že jej nespokojnosť s posúdením jej zdravotného stavu nie je založená na jej subjektívnych pocitoch, ale ide o objektívny stav, ktorý sa neustále zhoršuje, ako to vyplýva z viacerých lekárskych správ. Poukázala najmä na správy z neurologického a ortopedického vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že prognóza jej zdravotného stavu je nepriaznivá a nepredpokladá sa zlepšenie. Uviedla, že v jej prípade ide o nevyliečiteľné ochorenia a jej zdravotný stav bude postupom času stále horší. Hoci sa v zdravotnej dokumentácii popísané zdravotné postihnutie nezmenilo, v dôsledku toho, že dochádza neustále k zhoršovaniu stavu, má to za následok, že vznikajú ďalšie sprievodné javy tohto ochorenia, ktoré majú vplyv na vykonávanie zárobkovej činnosti. Žalobkyňa napríklad musí mať fyzické šetrenie, nie je pre ňu vhodná práca v predklone, pri páse, nemôže dvíhať ťažké bremená, vykonávať prácu na nočné zmeny, v chlade a v prievane. Podľa žalobkyne sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, čím vznikajú zásadné rozdiely vo vyjadreniach žalovanej, ktoré si odporujú. Napríklad žalovaná konštatovala, že žalobkyňa má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% a môže pokračovať v práci v logistickom centre, avšak práca v logistickom centre vyžaduje vykonávanie práve takých činností, ktoré by žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať nemala (dvíhanie ťažkých bremien, práca pri páse, práva v chlade a v prievane). Na tieto skutočnosti žalovaná neprihliadla. Žalobkyňa tiež namietala, že pri vyhotovovaní odborného lekárskeho posudku ju posudkový lekár nekontaktoval, nebola u neho osobne, ani sa jej nepýtal na jej zdravotný stav. Pri vyhotovovaní odborného posudku posudkový lekár nespolupracoval so všeobecným lekárom žalobkyne ani s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Objektívny a kompletný posudok nie je možné vyhotoviť bez názoru ošetrujúceho lekára. Odborný posudok je v rozpore s lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov. Pokiaľ nebol dôkladne posúdený zdravotný stav žalobkyne, nebol náležite zistený skutkový stav veci, ktorý by mohol byť spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Žiadala preto, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. K podaniu žalobkyňa priložila aktuálne lekárske správy z roku 2024. 14. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 25.06.2024 na výzvu súdu nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 15. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“ 23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 24. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 25. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 26. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ 27. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 28. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 29. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 30. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 31. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení „Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“
33. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.“ 34. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.“ 35. Podľa § 185 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 37. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu. 38. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu v konaní o žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok. V konaní nebolo sporným stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, ktoré bolo kvalifikované ako zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia (syndróm lumbálny, lumbosakrálny) 20-35%, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (ďalej aj ako „rozhodujúce zdravotné postihnutie“). Vo všeobecnom posudkovom hľadisku ku kapitole XV prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení sa uvádza: „Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom.“ 39. Žalobkyňa vo svojich podaniach (odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, správna žaloba) namietala, že posudkoví lekári žalovanej pri stanovení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť nezohľadnili správne obsah lekárskych správ ošetrujúcich lekárov žalobkyne (najmä neurológ, ortopéd, traumatológ). Žalobkyňa tiež namietala, že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nezohľadňoval typ práce, ktorú žalobkyňa vykonáva (pracovníčka logistického centra) v súvislosti s jej zdravotným postihnutím. 40. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť prípadných ďalších zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté
rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. 41. V predmetnej veci posudky posudkových lekárov žalovanej nachádzajúce sa v administratívnom spise tieto atribúty spĺňajú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že žalobkyňa nespĺňa podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny súd, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, a preto musí rovnako ako žalovaná vychádzať z odborných lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, vrátane námietok žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov a zdravotnou dokumentáciou, ktorá bola pre posudkového lekára podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, neboli zistené žalobkyňou namietané rozpory. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 42. V tejto súvislosti zároveň správny súd poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto správny súd nemohol prihliadať ani hodnotiť lekárske správy predložené žalobkyňou v priebehu súdneho konania, dokumentujúce jej zdravotný stav v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia. 43. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia nezohľadňoval typ práce, ktorú žalobkyňa vykonáva (pracovníčka logistického centra) v súvislosti s jej zdravotným postihnutím, správny súd poukazuje na to, že posudkový lekár nehodnotí zdravotný stav a schopnosť žiadateľa o invalidný dôchodok vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu ku konkrétnej zárobkovej činnosti, ktorú žiadateľ vykonáva, ale porovnáva ho so zdravou fyzickou osobou. 44. Správny súd uvádza, že nemal dôvod spochybňovať určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne posudkovými lekármi, ani skutočnosť, že ďalšie zdravotné postihnutia nemali potenciál v čase posudzovania byť vyhodnotené ako rozhodné zdravotné postihnutie ani ako také, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čo nakoniec žalobkyňa ani nenamietala. Správny súd teda dospel k záveru, že u žalobkyne za stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nie sú splnené podmienky pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala invaliditu žalobkyne. Z obsahu príslušných lekárskych posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. 45. Samotné napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu obsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a odborných lekárskych posudkov) a vyplýva z neho dostatočné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a jeho závažnosti vo vzťahu k poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. 46. Žalobkyňa tiež namietala, že nebola vyšetrená posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia osobne, lekár ju nekontaktoval a nepýtal sa na jej zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je možné lekársku posudkovú činnosť vykonávať aj bez osobnej účasti poistenca, ak tak určí posudkový lekár. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa v priebehu administratívneho konania žiadala o osobnú účasť podľa § 153 ods. 5 veta za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Okrem toho správny súd uvádza, že žalovaná správne poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). V čase vydania prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho odborného posudku stále pretrvávala krízová situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo dňa 13. septembra 2023. Aj samotný posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia v lekárskej správe (zápisnici o ústnom pojednávaní)
a v odbornom lekárskom posudku zo dňa 09.03.2023 poukazoval na to, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Vzhľadom na uvedené preto osobná neprítomnosť žalobkyne pri posúdení invalidity posudkovým lekárom nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. 47. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ak v medzičase alebo ak by v budúcnosti došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobkyňa opätovne požiadať o priznanie dávky - invalidného dôchodku. 48. Preskúmaním veci preto správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).