Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/90/2022 5022200443 21. 10. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:5022200443.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX/XX, XXX XX E., toho času: F., G. H. XXX/XX, XXX XX G. I. J., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zastavuje. II. Správny súd túto vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postupuje Krajskej prokuratúre v Trenčíne. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 01.08.2024 sa žalobca domáhal, aby správny súd určil, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom (ďalej len „ÚVTOS v Dubnici nad Váhom“) vo veci podnetu žalobcu zo dňa 16.05.2022 neoprávnene nahliadol do spisu správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/135/2021, a získal tak fotokópiu poštovej obálky žalobcu zo dňa 14.03.2022 (podacie číslo RF661319616SK). 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 02.06.2022 mu bolo doručené stanovisko ÚVTOS v Dubnici nad Váhom sp. zn. UVTOS-01214/13-DU-2022 zo dňa 02.06.2022, ktorého prílohou bola aj farebná fotokópia obálky zásielky, ktorá je obsahom súdneho spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/135/2021. Žalobca zároveň uviedol, že na Krajskom súde v Trenčíne prebieha správne súdne konanie vo veci všeobecnej správnej žaloby žalobcu proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu ZVJS o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-odv-8-4/2021 zo dňa 31.08.2021, pričom prvostupňovým administratívnym orgánom tu bol ÚVTOS a ÚVV Ilava. Podľa žalobcu teda niet pochýb, že ÚVTOS v Dubnici nad Váhom nebol a nebude účastníkom tohto správneho súdneho konania, a preto v predmetnej veci došlo k inému zásahu spočívajúcom v neoprávnenom nahliadnutí do súdneho správneho spisu, ktorým ÚVTOS v Dubnici nad Váhom získal fotokópiu poštovej obálky žalobcu zo dňa 14.03.2022. 3. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 5. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 8. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 9. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 10. Podľa § 255 SSP, (1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. (2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. (3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto. 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ZVJS, generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 13. Podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS, Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy. 14. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ZVJS, zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Kontrolu zboru vykonáva minister alebo ním poverené osoby. Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi. Minister do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov generálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
15. Podľa § 2 ods. 4 zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. 17. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VTOS“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 19. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 20. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 21. Podľa § 47 ods. 1 zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 22. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Žiline, a následne postúpená Krajskému súdu v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to vrátane prejednávanej veci. 23. Správny súd pred tým, než vec meritórne prejednal, skúmal právomoc konať vo veci žalobcu. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP domáhal, aby správny súd určil, že ÚVTOS v Dubnici nad Váhom vo veci podnetu žalobcu zo dňa 16.05.2022 neoprávnene nahliadol do spisu správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/135/2021, a získal tak fotokópiu poštovej obálky žalobcu zo dňa 14.03.2022 (podacie číslo RF661319616SK). 24. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP). Žalobou v zmysle § 252 ods. 1 alebo 2 SSP sa môže žalobca domáhať súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Napriek tomu, že zákonodarca pamätal a v § 255 a nasl. SSP pripustil aj možnosť domáhať sa ochrany proti inému zásahu ozbrojeného zboru (teda aj voči konaniu zboru väzenskej a justičnej stráže), stále je pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa uvedeného ustanovenia SSP potrebné, aby pri takomto zásahu ktorý žalobca žaluje, ozbrojený zbor vystupoval a mal postavenie orgánu verejnej správy. 25. Iný zásah vymedzený žalobcom vo svojej žalobe mal byť vykonaný zborom väzenskej a justičnej stráže v ÚVTOS v Dubnici nad Váhom (ďalej aj ako „zbor“). Zákon o ZVJS v § 1 upravuje postavenie zboru, ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a) až t) zákona o ZVJS. Zbor je v zmysle § 3 zákona o ZVJS podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad
Váhom. Zbor plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (zbor zabezpečuje podľa § 4 písm. a) výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c) stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e) penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby). 26. Zbor podľa § 4 ods. 1 písm. t) zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre zbor úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 ods. 1 písm. t) zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z.z.). Zbor je však primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie zboru, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. t) zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť zboru, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) až s) zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. t) zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. 27. Vzhľadom na uvedené správny súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba žalobcu v zmysle § 252 ods. 2 SSP, ktorú žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že ÚVTOS v Dubnici nad Váhom jemu, ako odsúdenému, vykonávajúcemu trest odňatia slobody, pri plnení svojich úloh neoprávnene zasiahol do jeho subjektívnych práv tým, že neoprávnene nahliadol do spisu správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/135/2021, a získal tak fotokópiu poštovej obálky žalobcu zo dňa 14.03.2022. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zbor pri uvedených úkonoch dotýkajúcich sa práv žalobcu nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri týchto úkonoch právomoc v oblasti verejnej správy. ÚVTOS v Dubnici nad Váhom vykonával pôsobnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) až s) zákona o ZVJS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri týchto úkonoch pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto žalobou namietaný zásah vykonaný ÚVTOS v Dubnici nad Váhom nemôže byť premetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 28. Žalobou napadnuté konanie zboru má oporu a bolo realizované v rámci pôsobnosti zboru podľa § 4 zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“). Správny súd má taktiež za to, že zbor väzenskej a justičnej stráže (ÚVTOS v Dubnici nad Váhom) mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a prípadné rozhodovanie zboru väzenskej a justičnej stráže ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o VTOS, podľa ktorých zbor ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o ZVJS. Zbor teda uplatňoval v prípade opísanom žalobcom v jeho žalobe podľa zákona o VTOS svoju právomoc súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v predmetných zariadeniach. 29. Rozhodovanie zboru ako aj postup pri výkone svojej právomoci (v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ až t/ zákona o ZVJS), podľa zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze,
vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody odsúdených umiestnených v ÚVTOS. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie postupu a rozhodnutí zboru ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017). Postup zboru, ktorým sa zabezpečuje výkon trestu odňatia slobody žalobcu ako odsúdeného v ÚVTOS je postupom zákonom zmocnenej autority, ktorý nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. 30. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (a to aj práve osoby žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 18 zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v ÚVTOS a podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 31. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva. Daná je právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnom zariadení (v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom) a to predovšetkým zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a § 96 zákona o VTOS, pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. Skutočnosť, že so žalobcom musia organizačné jednotky ZVJS zaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl. 46 ods. 2 ústavy nevyplýva povinnosť preskúmavať žalobou napadnutý postup v rámci správneho súdnictva, keď aj ústava stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany existenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo viac krát uvedené) absentuje. 32. Skutočnosti, že namietaný postup zboru, môže žalobca na ochranu svojich práv napadnúť nie správnou žalobou, ale sťažnosťou, ktorú preskúma príslušný prokurátor v rámci jeho právomoci v zmysle § 18 zákona o prokuratúre, svedčí aj znenie príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody (ďalej iba ako „príkaz“). 33. Podľa článku 1 ods. 2 príkazu, pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na to, aby sa v ústave a v nemocnici dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na ústavy a nemocnice. 34. Podľa článku 1 ods. 3 písm. c) príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru najmä dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 35. Podľa článku 1 ods. 4 písm. c) príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov.
36. Podľa článku 1 ods. 4 písm. h) príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa dodržiavali ďalšie ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody a Poriadku výkonu trestu odňatia slobody. 37. Podľa článku 12 ods. 1 príkazu, sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody a petície odsúdených preveruje príslušný prokurátor podľa čl. 3. V prípade zistenia dôvodného podozrenia z trestnej činnosti postúpi vec príslušnej okresnej prokuratúre a informuje o tom nadriadenú prokuratúru. Inak na zistené nedostatky upozorní riaditeľa ústavu alebo nemocnice. 38. Podľa článku 12 ods. 2 príkazu, závažné nedostatky vo výkone trestu odňatia slobody prerokuje prokurátor osobne s odsúdeným. 39.
Podľa článku 13 ods. 1 príkazu, prokurátor je povinný každú sťažnosť bezodkladne vybaviť.
40. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, o výsledku preskúmania prokurátor informuje sťažovateľa a zároveň ho upovedomí o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. 41. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, v prípade potreby prokurátor zabezpečí, aby riaditeľ ústavu alebo nemocnice urobil opatrenia na zabránenie šikanovania sťažovateľa počas ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody. 42. V nadväznosti na uvedené pri skúmaní podmienok konania správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Žalobca namietal konanie ÚVTOS v Dubnici nad Váhom, ktorý postupoval podľa zákona č. 475/2005 Z.z., pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu. 43. Správny súd konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne (§ 18 ods. 1 SSP). 44. Na záver správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae, najmä z toho dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom, a to prokuratúrou v súlade so zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).