Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/2/2022 4022200025 13. 06. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200025.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 3/ F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 4/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 5/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., všetci zastúpení: Advokátska kancelária CIMRÁK, s. r. o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 2/ SALS, spol. s r. o., IČO: 36 548 154, so sídlom Námestie A. Hlinku 10, Zlaté Moravce, 3/ Kúpele Bojnice, a. s., IČO: 31 638 694, so sídlom Bojnice, 4/ Nitrianska investičná, s. r. o., IČO: 36 567 761, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, 5/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Martinská 49, Bratislava, 6/ Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, Námestie Jána Pavla II, Nitra, 7/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II, Nitra, 8/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, 9/ L. F. A., Lug-arch, s. r. o., Mliekarenská 1322/8, Prievidza, 10/ K. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. X, D., 11/ K. L. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. X, D., 12/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 13/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 14/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 15/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D., 16/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 17/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 18/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 19/ G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 20/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 21/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 22/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 23/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 24/, F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 25/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, D., 26/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 27/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 28/ L. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 29/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., 30/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2021/036422-002 zo dňa 23. novembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/036422-002 zo dňa 23. novembra 2021 a rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 11196/2019-038-Ing.Ki zo dňa 20. augusta 2021 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcom 1/ - 5/ priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom 1/ - 30/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobcovia sa včas podanou žalobou (25.01.2022) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/036422-002 zo dňa 23.11.2021, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 11196/2019-038-Ing.Ki zo dňa 20.08.2021. Rozhodnutím zo dňa 20.08.2021 mesto Nitra rozhodlo o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania u všetkých žalobcov. II. Priebeh administratívneho konania 2. Mesto Nitra, ako príslušný stavebný úrad, vydalo dňa 19.01.2021 stavebné povolenie č. SP 11196/2019-027-Ing.Ki na stavbu „Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra“ na pozemkoch parc. č. registra „C“ XXX, XXX/X, XXX/X v k. ú. D. a parc. č. registra „E“ 3190/3, k. ú. O. pre stavebníka SALS, spol. s r. o. Voči stavebnému povoleniu podali, okrem iných, odvolanie aj žalobcovia 1/ - 5/, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-NR-OVBBP2-2021/017213-002 zo dňa 13.05.2021, v ktorom odvolací správny orgán, okrem iného, uviedol, že účastníkmi stavebného konania sú vlastníci susedných pozemkov a najbližších stavieb, ale ich vlastnícke a iné práva musia byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa názoru odvolacieho orgánu je susedným pozemkom pozemok parc. č. XXX a susednou stavbou miestna komunikácia Parkové nábrežie a nie bytové domy, ktoré sa nachádzajú za cestou a od stavby sú vzdialené cca od 24 do 30 metrov. Podľa názoru odvolacieho orgánu stavebný úrad vymedzil okruh účastníkov stavebného konania v rozpore so zákonom, a preto v novom konaní mal povinnosť skúmať okruh účastníkov konania. Podľa názoru odvolacieho orgánu žalobcom 1/ - 5/ postavenie účastníkov konania neprináleží, preto je potrebné ich rozhodnutím vylúčiť a následne konať s účastníkmi konania, ktorí budú vymedzení v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“). Odvolací správny orgán uviedol, že pri pojme susedná stavba ide o takú stavbu na pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Odvolací orgán tiež zdôraznil, že stavebný úrad je názorom odvolacieho orgánu viazaný. 3. Na základe upozornenia odvolacieho orgánu, stavebný úrad opätovne preskúmal okruh účastníkov konania a pri žalobcovi 1/ posudzoval polohu bytového domu na ulici Parkové nábrežie nachádzajúcu sa na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k. ú. D., pričom žalobca 1/ vlastní byt v bytovom dome na ulici C. D. X, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXX, k. ú. D.. Zdôraznil, že podľa názoru odvolacieho správneho orgánu je susedným pozemkom pozemok parc. č. XXX, k. ú. D. a susednou stavbou miestna komunikácia „Parkové nábrežie“ a nie bytové domy, ktoré sa nachádzajú za cestou a od stavby sú vzdialené cca od 24 do 30 metrov. Správny orgán uviedol, že predmetná stavba nie je ani susediacou stavbou podľa § 59 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 139 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. a nie je ani susednou stavbou podľa § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. Žalobcovi 1/ tak neprináleží postavenie účastníka konania, pretože vlastnícke alebo iné právo k pozemku a stavbe na ňom nie je stavebným povolením priamo dotknuté. 4. K rovnakým záverom dospel správny orgán aj u žalobkyne 2/, žalobcu 3/, žalobcu 4/, žalobkyne 5/ a ďalšieho účastníka 1/. Druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zákon č. 50/1976 Zb. výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, a preto je vylúčená aplikácia § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Odvolací správny orgán uviedol námietky žalobcov týkajúce sa toho, že správny orgán nezisťoval, aké práva alebo právom chránené záujmy môžu byť stavebným povolením dotknuté. Konkrétne išlo o odstránenie nekrytého parkoviska, zhoršenie statickej dopravy v danej oblasti, nárast dynamickej dopravy, zvýšenie kriminality a zvýšenie hladiny spodnej vody s následným zaplavením pivníc a podzemného parkoviska. K nekrytému parkovisku odvolací orgán uviedol, že ide o majetok, ktorý je vo vlastníctve Kúpele Bojnice, a. s., a preto správny orgán nemá právomoc nariadiť sprístupnenie tohto pozemku pre parkovanie verejnosti. Námietky týkajúce sa parkovania v danej lokalite súčasnými rezidentmi je povinné riešiť mesto Nitra. K námietke týkajúcej sa podzemných vôd správny orgán upozornil na územné rozhodnutie č. SP 23497/2012-010-Ing.Ki zo dňa 26.03.2013, kde je uvedené, že situovanie navrhovanej stavby je na danom pozemku nevhodné z titulu možného ohrozenia v čase povodní, avšak výstavbu na tomto pozemku úplne nevylúčil, len stavebníka na túto skutočnosť upozornil s tým, že investor musí navrhnúť a uskutočniť stavbu tak, aby jeho podzemné priestory neboli pri zvýšení
hladiny rieky Nitra, resp. pri zvýšení hladiny spodnej vody zaplavované. K námietkam týkajúcim sa možného zvýšenia kriminality odvolací správny orgán uviedol, že to nie sú námietky ani dôvody, pre ktoré by žalobcovia mali byť obmedzení na svojich vlastníckych právach. III. Žaloba 5. Žalobcovia v podanej žalobe navrhli, aby správny súd zrušil tak prvostupňové, ako aj druhostupňové administratívne rozhodnutie a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Uviedli, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 59 ods. 1 písm. b/, c/, § 139 ods. 2 písm. c/, d/, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. a § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Stavebný úrad oprel svoje rozhodnutie o názor žalovaného uvedený v predchádzajúcom rozhodnutí, že účastníkmi konania sú vlastníci susedných pozemkov a najbližších stavieb, ale ich vlastnícke a iné práva musia byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa tohto rozhodnutia je susedným pozemkom parc. č. XXX a susednou stavbou miestna komunikácia „Parkové nábrežie“ a nie bytové domy, ktoré sa nachádzajú za cestou a od stavby sú vzdialené cca od 25 m do 30 m. 6. Žalobcovia ďalej uviedli, že každá osoba, ktorej práva alebo záujmy môžu byť priamo dotknuté realizovanou stavbou, pričom ich stavba sa nemusí nachádzať v bezprostrednej blízkosti realizovanej stavby, poprípade nemusí byť najbližšou stavbou. Okruh účastníkov stavebného konania je upravený v § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s § 139 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. Predmetom stavebného konania pre stavbu „Obytný súbor Parkové nábrežie Nitra“ je stavba 4 štvorposchodových bytových domov s celkovým počtom 138 bytov a veľkou podzemnou garážou vedľa povodia rieky Nitra. Táto stavba svojím rozmerom presahuje všetky okolité stavby. Jej ubytovacia kapacita navýši počet bytov, ľudí, a teda aj vozidiel na dvojnásobok toho, čo na celej danej ulici už je. Vybudovaním takéhoto veľkého bytového domu štandard bývania výrazne klesne. Nárastom rezidentov výrazne stúpne počet vozidiel v danej lokalite. Parkovacie miesta už nepostačujú ani pre rezidentov, pričom dané parkovacie miesta využívajú aj návštevníci neďalekého centra a športovísk. Poukázali na to, že navrhovaná stavba počíta s určitým objemom parkovacích miest, avšak nie je zrejmé, či budú predávané spolu s bytmi a že ich budú využívať všetci užívatelia bytov a ich návštevy. 7. Žalobcovia upozornili aj na územné rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 23497/2012-010-Ing.Ki zo dňa 26.03.2013, v ktorom je uvedené, že situovanie stavby na danom pozemku je nevhodné z titulu možného ohrozenia v čase povodní. V danej lokalite sa nachádza vysoká hladina podzemnej spodnej vody, a preto môžu byť na danej stavbe spôsobené škody v prípade povodňovej aktivity a vystúpenia podzemnej vody. Žalobcovia majú preto odôvodnené obavy zo zvýšenia spodnej vody a následného zaplavenia ich pivníc v prípade, ak dôjde k zaplaveniu podzemného parkoviska pod navrhovanou stavbou. Ďalším následkom zaplavenia podzemnej garáže by bolo aj to, že obyvatelia novostavby by začali používať parkovacie miesta, ktoré prináležia k stavbám žalobcov. Oproti navrhovanej stavbe cez rieku bola realizovaná stavba Promenáda, kde tiež mali zámer vybudovať podzemné podlažie, avšak z dôvodu spodnej vody od toho upustili. 8. Ďalšou námietkou je, že stavbe bráni iná stavba, a to mestské parkovisko ležiace na pozemku investora. Toto parkovisko je vo verejnom užívaní a jeho odstránením dôjde k ďalšiemu zhoršeniu kvality bývania v danej lokalite. Stavba nekrytého parkoviska je stavbou nielen podľa § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ale aj podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“). Žalobcovia uviedli, že parkovisko je vo vlastníctve mesta, má verejnoprospešný účel a jeho zachovanie je vo verejnom záujme. V tejto súvislosti poukázali na judikatúru českých súdnych autorít (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/691/2005, 22Cdo/4330/2017, 28Cdo/3895/2013, 28Cdo/27/2015, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3143/13 zo dňa 23.03.2015). 9. Žalobcovia poukázali aj na to, že navrhovaná stavba má zahŕňať aj 55 bytov slúžiacich na prechodné ubytovanie. Uviedli, že v miestach, kde sa takéto ubytovne nachádzajú, je zvýšená kriminalita, resp. zvýšený pohyb osôb s kriminálnym pozadím. Nemusí to byť pravidlo, ale ubytovňa so sebou tieto riziká nesie. S realizáciou tejto stavby tak bude zasiahnuté do kvality bývania žalobcov, čo do bezpečnosti, pričom z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo žalovaný túto skutočnosť nepovažuje za zásah do práv a záujmov žalobcov.
10. Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ sú podieloví spoluvlastníci na spoločných častiach domu a s poukazom na § 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) sú aj vlastníkmi susednej stavby. Práva a záujmy budú priamo dotknuté navrhovanou stavbou, a preto im patrí postavenie účastníkov konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/, § 139 ods. 2 písm. c/, d/ zákona č. 50/1976 Zb., ako aj § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa názoru žalobcov § 140 zákona č. 50/1976 Zb. nebráni použitiu § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Skutočnosť, že zákon č. 50/1976 Zb. špecifikuje účastníkov stavebného konania, nemožno vykladať ako vylúčenie účastníkov, ktorým účastníctvo priznáva Správny poriadok. Správny poriadok dáva možnosť zapojiť sa do konania aj dotknutým osobám, aby hájili svoje práva. Tak zákon č. 50/1976 Zb., ako aj Správny poriadok predpokladajú materiálnu existenciu možnosti priameho zásahu do práv alebo záujmov určitej osoby. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžo/234/2010 zo dňa 20.10.2011. Poukázali aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 22.03.2000, ktorý bol publikovaný pod č. 96/2000 Sb., v ktorom sa súd zaoberal legálnou definíciou vymedzujúcou pojem susedný pozemok. 11. Žalobcovia namietali aj rozpor s § 3 ods. 1 a 2, § 18 ods. 2 a 3, § 32 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Správny orgán začal konanie o účastníctve tým istým úkonom, ktorým aj rozhodol, a teda samotným rozhodnutím o tom, že nie sú účastníkmi stavebného konania. Odvolací správny orgán sa touto námietkou nezaoberal. Žalobcovia neboli upovedomení o tom, že správny orgán bude rozhodovať o ich účastníctve a ani im nebolo umožnené podať k tomuto vyjadrenie. 12. Z administratívnych rozhodnutí nie je podľa žalobcov zrejmé, akým spôsobom, resp. akými dôkaznými prostriedkami a na základe akých podkladov dospel správny orgán k skutkovým záverom a nie je zrejmé ani ako sa odvolací správny orgán vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán sa zaoberal len vzdialenosťou bytov žalobcov od stavby a vylúčil možnú hlučnosť zo zamýšľanej stavby a tienenie vo výhľade. Z odôvodnení administratívnych rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k daným vzdialenostiam a akú hlučnosť a tienenie skúmal a ako tieto skutočnosti vyhodnotil. Z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s negatívnymi dopadmi navrhovanej stavby na práva a záujmy žalobcov, čo sa týka zhoršenia dynamickej a statickej dopravy, alebo či sa touto skutočnosťou vôbec zaoberal. Tiež nie je zrejmé, akým spôsobom z vlastníctva pozemku odvodil vlastníctvo stavby nekrytého parkoviska v prospech investora. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo možnosť existencie rizika spôsobenia škody spodnou vodou neodôvodňuje ich účastníctvo v stavebnom konaní. Rovnako sa nezaoberal možnosťou zvýšenia kriminality postavením ubytovne. Žalovaný sa podľa názoru žalobcovi nezaoberal dostatočne ich dotknutými právami a záujmami a nezistil ani riadne skutkový stav veci. Správne orgány vylúčili žalobcov z konania len na základe neurčitých vzdialeností, pričom ani ich určenie nie je podľa žalobcov riadne odôvodnené. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že v správnom konaní nebol porušený procesný postup a konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi. V. Verejné vyhlásenie rozhodnutia 14. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25S/2/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-25S/2/2022. 15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.06.2025, keďže boli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.
16. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení právnych predpisov, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 18. Podľa § 139 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 19. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. VII. Posúdenie veci správnym súdom 20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné prvostupňové, ako aj druhostupňové administratívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 21. Správny súd v prejednávanej veci skúmal, či žalobcom patrilo postavenie účastníka stavebného konania, v ktorom bolo vydané povolenie na stavbu „Obytný súbor Parkové nábrežie D.“ na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXX XXX/X, XXX/X v k. ú. D. a parc. č. registra „E“ XXXX/X, k. ú. O. pre stavebníka SALS, spol. s r. o. Účastníkov tohto konania vymedzuje § 59 zákona č. 50/1976 Zb. 22. Žalobcovia svoje postavenie účastníkov administratívneho konania odvodzujú aj od § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Vymedzenie účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku však s poukazom na princíp lex specialis derogat legi generali nebolo možné v predmetnom
administratívnom konaní, t. j. v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie č. SP 11196/2019-027-Ing.Ki zo dňa 19.01.2021, aplikovať vzhľadom na osobitnú právnu úpravu účastníctva v tomto konaní ustanovenú v § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Účastníkmi tohto administratívneho konania sú v intenciách § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 23. Z katastrálnej mapy k parcelám na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXX XXX/X, XXX/X v k. ú. D. a parc. č. registra „E“ XXXX/X, k. ú. O. vyplýva, že tieto parcely sú od parciel žalobcov v blízkej vzdialenosti. Žalobcovia v podanej žalobe odôvodnili dotknutie na ich právach tým, že vybudovaním takéhoto veľkého bytového domu (stavba 4 štvorposchodových bytových domov s celkovým počtom 138 bytov a veľkou podzemnou garážou vedľa povodia rieky Nitra) klesne štandard bývania v danej lokalite, nárastom rezidentov bude ovplyvnená tak dynamická, ako aj statická doprava. V dôsledku vybudovania podzemnej garáže môže dôjsť k vystúpeniu podzemnej vody a následnému zaplaveniu pivníc aj v okolitých bytových domoch. Žalobcovia dotknutie na svojich právach vidia aj vo zvýšení kriminality v dôsledku bytov, ktoré majú slúžiť na prechodné bývanie. Namietali, že správne orgány sa zaoberali len vzdialenosťou bytov žalobcov od stavby, avšak nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s tým, že navrhovanou stavbou nie sú dotknuté žiadne práva žalobcov. 24. Pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“ sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. a stavby na týchto pozemkoch. Pojmom „susedná stavba“ sa zasa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 25. V zmysle judikatúry vo všeobecnosti platí, že treba skúmať, či umiestnením alebo uskutočnením stavby podľa podmienok príslušného rozhodnutia existuje možnosť ovplyvnenia takého práva; netreba skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, judikát R 105/2013). 26. Aj keď pozemok žalobcov nemá spoločnú hranicu s pozemkom stavebníka, užívanie stavby na pozemku žalobcov môže byť dotknuté navrhovanou stavbou stavebníka. Spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje hrozbu značnej a bezprostrednej intenzity porušenia (porov. v tomto smere uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010). S ohľadom na znenie § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého musí byť užívanie dotknuté navrhovanou stavbou, judikatúra takisto vyslovila, že existencia možného ovplyvnenia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám (vrátane susedných) je spätá výlučne so stavbou povolenou (povoľovanou) stavebným povolením a nie napr. so samotnou výstavbou tejto stavby (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/49/2016). 27. Vzdialenosť medzi pozemkom žalobcov a pozemkom stavebníka nie je v tomto ohľade rozhodujúca. Samotná skutočnosť, že v bezprostrednej blízkosti povoľovanej stavby sa nachádza pozemok parc. č. XXX a miestna komunikácia „Parkové nábrežie“, nevylučuje, aby vlastnícke práva žalobcov k ich nehnuteľnostiam boli priamo dotknuté stavebným povolením. Čím väčšia je povoľovaná stavba, tým väčší okruh vlastníkov susedných nehnuteľností môže byť povoľovanou stavbou dotknutý. O to viac, ak je v danej lokalite vysoká hladina spodnej vody, čo môže mať v prípade povodní vplyv na veľký okruh susedných stavieb. 28. Správny súd dospel k záveru, že je zbytočné robiť rozdiely medzi jednotlivými vlastníkmi susedných pozemkov, pokiaľ ide o vzdialenosť nehnuteľnosti každého z nich k povolenej stavbe, keďže prakticky všetci vlastníci bytov a rodinných domov v bezprostrednom susedstve povolenej stavby môžu byť rovnako dotknutí na svojich právach postavením bytového domu s viac ako 100 bytmi určenými na trvalé alebo prechodné ubytovanie. V konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorá má potenciál lokálne zasiahnuť do danej lokality a životného prostredia, musí byť vytvorený priestor pre vlastníkov susediacich nehnuteľností, aby mohli ako účastníci konania vzniesť námietky týkajúce sa nesúladu povoľovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou či iných zásahov do ich práv a stavebný úrad
sa nimi musí zaoberať. Otázka, či môžu byť spôsobené škody na majetku počas povodňovej aktivity bezpochyby môže ovplyvniť užívanie susedných stavieb vzhľadom na pomery v danej lokalite. 29. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že žalobcovia mali byť v prerokúvanej veci účastníkmi stavebného konania, keďže vlastnícke právo k stavbe v ich vlastníctve, osobitne ich užívanie, mohlo byť dotknuté samotnou stavbou stavebníka. Zákon č. 50/1976 Zb. bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť „dotknutím“ vlastníckeho práva. Na účely posúdenia toho, ako sa možno dotknúť vlastníckeho práva vlastníka, možno použiť príkladmé spôsoby jeho obmedzenia vymedzené v § 127 Občianskeho zákonníka. Dotknutie vlastníckeho práva vlastníka susednej stavby tak môže spočívať najmä v jej ohrození úpravami vlastnej stavby alebo na vlastnom pozemku, v nadmernom obťažovaní hlukom, prachom, popolčekom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, dymom, svetlom, tienením a vibráciami. Vo všetkých prípadoch však zdrojom tohto vplyvu musí byť samotná stavba, ktorá je navrhovaná a o ktorej umiestnení alebo povolení sa koná. 30. Samotná okolnosť, že určitá stavba je blízko alebo ďaleko od navrhovanej stavby, nie je (resp. nemusí byť) na účely § 59 ods. 1 písm. b/ ani § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. rozhodujúca. Uvedené ustanovenia totiž vyžadujú, aby vlastník stavby, ktorý má byť účastníkom príslušného konania, bol povoľovanou stavbou dotknutý na svojom vlastníckom práve. Žalobcovia opísali, že povoľovanou stavbou by mohli byť obmedzovaní nadmernou statickou, ako aj dynamickou dopravou, rovnako aj ohrození počas povodňovej aktivity. 31. Záver správneho súdu o účastníctve v stavebnom konaní možno podporiť rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo/234/2010 zo dňa 20.10.2011, z ktorého vyplýva, že pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka, resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 32. Rovnako aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 19/99 zo dňa 21.04.2000 vyplýva, že v stavebnom konaní môžu byť dotknuté aj práva vlastníkov stavieb, ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorého sa týka stavebné povolenie. Otázku účastníctva v stavebnom konaní je tak potrebné posudzovať vždy individuálne s prihliadnutím na povahu povoľovaných stavieb a z nich vyplývajúcich možných negatívnych dopadov. Samotná náročnosť takéhoto posudzovania nemôže byť dostatočným dôvodom na opačný postup, ktorý by zužoval priestor na ochranu práv fyzických a právnických osôb. 33. Správny súd si je vedomý toho, že prvostupňový správny orgán bol viazaný názorom odvolacieho správneho orgánu, keď procesným rozhodnutím nepriznal žalobcom postavenie účastníka konania, avšak ani v druhostupňovom administratívnom rozhodnutí nie je dostatočným spôsobom odôvodnené, že povoľovanou stavbou nemôže prísť k zásahu do práv žalobcov. 34. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25S/2/2022-75 zo dňa 27.10.2022 pribral do konania ďalších účastníkov konania. Podľa názoru Správneho súdu v Bratislave títo ďalší účastníci konania nemali byť pribratí do súdneho konania, keďže neboli účastníkmi administratívneho konania v tej procesnej časti, keď správny orgán rozhodoval o nepriznaní postavenia účastníka konania vo vzťahu k žalobcom 1/ - 5/. Z tohto dôvodu Správny súd v Bratislave nerozhodoval o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po zomrelých ďalších účastníkoch, keďže nemali byť vôbec pribratí do konania pred súdom. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).