Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-5S/15/2021 4021200748 24. 07. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200748.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO: 36 022 047, 3. Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. septembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-NROCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. júla 2021 rozhodol podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) o povolení na užívanie stavby PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA" pre stavebný objekt SO 108 Vetva Nitra-Drážovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu). 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 28. júla 2021 odvolanie, o ktorom žalovaný podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 písm. o/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom predmetného konania. Poukázal na okruh účastníkov kolaudačného konania podľa ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.
Konštatoval, že špeciálny stavebný úrad vytýčil okruh účastníkov v súlade s cit. ustanovením a s týmito osobami v priebehu celého kolaudačného konania aj riadne konal, čo znamená, že im doručoval všetky písomnosti, o ktorých to platná právna úprava ustanovuje a umožnil realizáciu všetkých procesných práv účastníkov kolaudačného konania. Keďže žalobca nesplnil žiadnu zo zákonných definícii účastníka kolaudačného konania, nemohol ani špeciálny stavebný úrad porušiť ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, tak ako to uvádza žalobca voči jeho osobe, nakoľko nebol účastníkom kolaudačného konania. Žalovaný v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. II. Žaloba 4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 20. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 5. Poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) namietal, že špeciálny stavebný úrad si nesplnil zákonnú podmienku osobitne písomne oboznámiť žalobcu o začatí a priebehu uvedeného stavebného konania a o všetkých úkonoch zaslaním oznámenia na adresu žalobcu doporučenou poštou. 6. Zdôraznil, že zákon o EIA mu jednoznačne umožnil byť účastníkom konania tak v zisťovacom konaní, ako aj následne automaticky vo všetkých povoľovacích konaniach, vrátane kolaudačného konania. Z dikcie § 24 cit. zákona teda vyplýva, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka konania vo všetkých povoľovacích konaniach k navrhovanej činnosti alebo jej zmene a takouto dotknutou verejnosťou s aktívnou legitimáciou vystupovať ako účastník v povoľovacích konaniach sa stáva každý uplatnením písomného podania v rámci procesu EIA alebo podaním odvolania. Tvrdil, že pokiaľ aj v zákone upravujúcom účastníctvo v povoľovacom procese je obsiahnutá samostatná právna úprava účastníctva v povoľovacom, teda aj kolaudačnom konaní, vždy sa popri tom na určenie okruhu účastníkov uplatní zákon o EIA ako lex specialis, teda vždy bude účastníkom v predmetnom konaní aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v procese EIA správala v zmysle § 24 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona. 7. Pokladal za zrejmé, že pokiaľ dotknutá verejnosť prejavila záujem na konaní podľa zákona o EIA a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, čoho dôsledkom je skutočnosť, že príslušný správny orgán, ktorý v povoľovacom konaní rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť, k čomu však v tomto prípade nedošlo. 8. Ďalej poukázal na skutočnosť, že samotný strategický park Nitra nebol posudzovaný v zmysle zákona o EIA, preto špeciálny stavebný úrad mal postupovať podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona a teda vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona o EIA, a či je potrebné vykonať posudzovanie. 9. Označil za nesprávny záver správnych orgánov, že bolo možné postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda že sa v tomto prípade nevyžaduje územné rozhodnutie, keďže priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 10. Rovnako tak správnym orgánom vyčítal nerešpektovanie Aarhuského dohovoru pri ich postupe v správnom konaní, keďže v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu žalovaných administratívnych rozhodnutí, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. 11. V intenciách ustanovenia § 134 ods. 2 písm. b/ SSP označil za zrejmú vadu, že rozhodol v tejto veci na prvom stupni neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánu
z dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu. Dal do pozornosti, že Ing. Karol Borik, MBA začal v júni 2021 pôsobiť vo funkcii prokuristu a teda štatutára spoločnosti MH Invest s.r.o., pričom v čase, keď bol vo funkcii prednostu Okresného úradu Nitra, sa podieľal na rozhodovaní. Dodal, že MH Invest s.r.o. zabezpečovala prípravu a vybudovanie Strategického parku v Nitre. 12. Zároveň tiež tvrdil, že zo strany špeciálneho stavebného úradu, a taktiež zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom takéto porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany správneho orgánu je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní, dôvodom na obnovu konania, na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. 13. Taktiež videl nezákonnosť žalovaných rozhodnutí v tom, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu 1/64, sú nedostatočné, pretože toto dopravné napojenie je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. októbra 2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že špeciálny stavebný úrad si nesprávne vymedzil okruh účastníkov kolaudačného konania, na základe čoho sa so žalobcom ďalej nekonalo ako s legitímnym účastníkom kolaudačného konania. Podľa názoru žalovaného bol okruh účastníkov kolaudačného konania vymedzený správne. Dal do pozornosti, že právo účastníka konania v kolaudačnom konaní striktne upravuje § 78 ods. 1 stavebného zákona, pričom žalobca nespĺňa ani jedno z ustanovených kritérií. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania môže byť i iná osoba, než účastník konania podľa osobitného zákona, ale musí byť zrejmé, že predmetom správneho konania sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti účastníka konania. 15. K námietke žalobcu, že jeho postavenie účastníka kolaudačného konania vyplýva z § 24 ods. 2 zákona o EIA žalovaný uviedol, že v kolaudačnom konaní však § 78 stavebného zákona neurčuje zahrnúť do okruhu účastníkov konania tých účastníkov, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania podľa § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona nie je zahrnutý do všetkých konaní stavebného úradu podľa stavebného zákona. Žalovaný preskúmal i možnosti, ktoré upravuje § 140c ods. 8, 10 stavebného zákona a bol toho názoru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka kolaudačného konania. Takéto právo by mu mohlo vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok podľa § 78 stavebného zákona, ktoré ale v tomto prípade splnené nie sú. 16. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu ako účastníka konania odvodil od účastníctva konania v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, čo odôvodňuje tvrdením, že účastníci zisťovacieho konania sú ex lege účastníkmi aj kolaudačného konania. Z názvu pojmu (navrhovaná činnosť) a aj z celkovej koncepcie procesu posudzovania, ktorý prebieha pred realizáciou navrhovanej činnosti, je zrejmé, že v čase posudzovania ide vždy len o činnosti navrhované. Ide o také činnosti, ktoré sa ešte fyzicky neuskutočnili. V znení § 1 zákona o EIA je výslovne uvedené, že zákon o EIA upravuje proces posudzovania v čase pred vydaním povolenia na ich uskutočnenie alebo v čase pred vydaním povolenia na umiestnenie povoľovanej činnosti. 17. Ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, ktorým bolo povolené užívanie stavby, t.j. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie stavby. Kolaudačné konanie nie je možné považovať za povoľovacie konanie k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zmysle zákona o EIA, pretože pri kolaudačnom konaní ide o povolenie užívania už zrealizovanej stavby, preto sa na kolaudačné konanie nevzťahuje § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca nebol upovedomený o začatí kolaudačného konania a tiež nebol vyzvaný, aby sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadril k podkladom rozhodnutia, príp. navrhol ďalšie dôkazy, nakoľko do podania odvolania voči rozhodnutiu
prvostupňového orgánu nebol účastníkom kolaudačného konania. Účastníkom kolaudačného konania sa žalobca stal podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona až okamihom podania odvolania, a to iba v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného konania (podľa konania o posudzovaní vplyvov). Špeciálny stavebný úrad konal v intenciách ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a to tým, že zverejnil povolenie na užívanie na úradnej tabuli po dobu 15 pracovných dní za účelom zachovania možnosti realizácie práv dotknutej verejnosti podľa § 140c stavebného zákona. Na základe uvedeného konštatoval, že sa žalovaný, ani špeciálny stavebný úrad nedopustili procesného pochybenia v danom konaní. 18. Ďalší účastník konania 1. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07. septembra 2022 uviedol, že rozhodnutia vydané v správnom konaní považuje za správne a zákonné a pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí súdom. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a žalobca sa nemôže dožadovať v rámci tejto správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca však žiadny takýto dôvod vo svojej žalobe neuviedol a teda v rámci celého súdneho konania konal a koná mimo rámca svojej aktívnej procesnej legitimácie. Správna žaloba žalobcu preto nespĺňa ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, keď v nej žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol, resp. mal byť prvostupňovým rozhodnutím v konaní o povolení užívania stavby porušený. Žalobné dôvody síce môžu mať charakter porušenia procesných, resp. hmotných práv zainteresovanej verejnosti (t.j. nie subjektívnych práv žalobcu), ale žalobca ako zainteresovaná verejnosť musí v žalobe tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať, že konaním dotknutých orgánov verejnej správy bol porušený konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia. 19. Zároveň uviedol, že ani § 140c ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktorí neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 20. Dodal, že jedna z námietok žalobcu spočíva v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného konania, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Táto námietka žalobcu však v skutočnosti nie je žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého žalobcu. IV. Konanie na správnom súde 21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 2S a bola jej pridelená sp. zn. NR-5S/15/2021. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-5S/15/2021-177 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu JUDr. Róbert Jakubáč, PhD. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa JUDr.
Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 24. júla 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. V. Pojednávanie 22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24. júla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a ďalšieho účastníka 1. ako aj povereného zástupcu ďalšieho účastníka 3. Žalovaný, ako aj ďalší účastník konania 2. boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 25. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 26. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 29. Podľa § 24 ods. 2, zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 30. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 31. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. VII. Posúdenie veci správnym súdom 32. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 34. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. júla 2021 rozhodol o povolení na užívanie stavby PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA" pre stavebný objekt SO 108 Vetva Nitra-Drážovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu). Žalovaný rozhodnutím č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. septembra 2021 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 35. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydal neoprávnený orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia. 36. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účasti dotknutej verejnosti v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom SR, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024, a na ktorý správny súd v podrobnostiach odkazuje: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.
31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“). 32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver. 34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. 35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam. 36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA). 38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona). 40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 37. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA, podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OCDPK-2021/021863-003 zo dňa 27. mája 2021, ako aj preskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona. 38. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku
kasačného súdu. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval, že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. 39. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania. 40. K námietke, že v správnom konaní došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku správny súd uvádza, že nie je dôvodná. V zhode so žalovaným správny súd uvádza, že žalobca nebol upovedomený o začatí kolaudačného konania a tiež nebol vyzvaný, aby sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadril k podkladom rozhodnutia, príp. navrhol ďalšie dôkazy, nakoľko do podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu nebol účastníkom kolaudačného konania. Účastníkom kolaudačného konania sa žalobca stal podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona až okamihom podania odvolania, a to iba v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného konania (podľa konania o posudzovaní vplyvov). Špeciálny stavebný úrad konal v intenciách ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a to tým, že zverejnil povolenie na užívanie na úradnej tabuli po dobu 15 pracovných dní za účelom zachovania možnosti realizácie práv dotknutej verejnosti podľa § 140c stavebného zákona. Preto správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný, ani špeciálny stavebný úrad nedopustili procesného pochybenia v danom konaní. 41. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v tejto veci na prvom stupni rozhodol neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánu z dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu, pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že Ing. Karol Borik, MBA začal v júni 2021 pôsobiť vo funkcii prokuristu a teda štatutára spoločnosti MH Invest s.r.o., hoci v čase, keď bol vo funkcii prednostu Okresného úradu Nitra, sa podieľal na rozhodovaní. Správny súd dáva do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa vydal preskúmavané rozhodnutie dňa 06. júla 2021, teda v čase kedy Ing. Karol Borik, ktorý sa dňa 02. júna 2021 stal prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o., už vo funkcii prednostu Okresného úrad Nitra nepôsobil. Navyše správny súd pokladá za potrebné uviesť, že predmetné skutočnosti nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu jeho funkcie prednostu, sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku zaujatosti. V predmetnom konaní nebolo ku konkrétnemu zamestnancovi podané oznámenie podľa § 10 správneho poriadku, ktoré by obsahovalo skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu uvedeného zamestnanca a ani nebolo zistené splnenie druhej podmienky vylúčenia zamestnanca podľa § 11 správneho poriadku. Napokon správny súd dodáva, že v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/42/2020 Najvyšší správny súd SR vyslovil ten názor, že § 134 ods. 2 písm. b/ SSP rieši prípad, kedy by správny orgán vydal rozhodnutie alebo opatrenie, na vydanie ktorého by nebol v konkrétnej veci podľa zákona oprávnený, to znamená, žeby nemal právomoc o veci konať a rozhodnúť. V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná. Otázka zaujatosti pracovníkov správneho orgánu je vecou procesného postupu vo veci a prípadnou vadou v konaní a nesúvisí s právomocou správneho orgánu. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. 44. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania 1. až 3. rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Týchto ďalších účastníkov súdneho konania označil žalobca už v podanej žalobe, pretože boli účastníkmi správneho konania. Správny súd im však neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobu v tejto veci nevyhodnotil ako šikanóznu a jej podstatné žalobné body napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení vecne posúdil a vo veci meritórne rozhodol. 45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).