Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-5S/1/2021 4021200626 30. 09. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: PreMedix, občianske združenie, so sídlom Medená 97/18, 811 02 Bratislava, IČO: 51 658 984, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3955 zo dňa 16.09.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. V období od 11.03.2021 do 24.03.2021 vykonal Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len „inšpektorát práce“ alebo aj len „prvostupňový orgán“) u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 82/2005 Z. z.“). Zistené skutočnosti, zabezpečené dôkazy ako aj nedostatky inšpektori práce uviedli v protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-76-42-2.3/P-B24, 25-21 zo dňa 24.03.2021. Inšpektori práce predmetnou kontrolou zistili porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.03.2021 o 15:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., ktorá pre zamestnávateľa osobne vykonávala prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich občanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného odberového miesta MOM, identifikátor 21-51658984-A0002, C. XXX/XX, XXX XX D. – E. F. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“). 2. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril podaním zo dňa 31.03.2021. Inšpektorát práce sa s vyjadreniami žalobcu vysporiadal dodatkom č. 1 k protokolu č. INA-76-42-2.3/PB24,25-21 zo dňa 27.04.2021 a tým ukončil výkon inšpekcie práce. 3. Vzhľadom na závery inšpekcie práce začal inšpektorát práce listom zo dňa 23.06.2021 správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi a vyzval ho na uplatnenie jeho procesných práv v súlade § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „správny poriadok“). K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 25.06.2021 žiadajúc správne konanie zastaviť. 4. Na základe zistení inšpektorov práce a po vysporiadaní sa s vyjadreniami žalobcu inšpektorát práce rozhodnutím č. IPNR/PRODD/ROZ/2021/2559, 256/21/práv. zo dňa 12.07.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.03.2021 o 15:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., ktorá pre zamestnávateľa osobne vykonávala prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich občanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného odberového miesta MOM, C. XXX/ XX, D. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čo bolo zistené v období od 11.03.2021 do 24.03.2021 počas výkonu inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. u žalobcu. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc jeho nesprávnosť a nezákonnosť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdil, že neporušil žiadne právne predpisy a že p. A. B. nevykonával pre neho žiadnu závislú prácu, a to ani v deň kontroly dňa 11.03.2021. 6. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3955 zo dňa 16.09.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že kontrolovaná fyzická osoba p. A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu, na jeho pracovisku, pričom s ňou nemal pracovnoprávny vzťah a nebola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Závislá práca dotknutej fyzickej osoby bola inšpektorátom práce náležite zistená, odôvodnená a podložená viacerými dôkazmi. Zoznam kontrolovaných osôb, podanie do zápisnice, kde kontrolovaná osoba presne identifikovala osobu, ktorá mu zadávala prácu, mal určený pracovný čas, vykonával prácu osobne a v mene účastníka konania, a teda došlo preukázateľne k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu tak, ako je žalobcovi kladené za vinu vo výroku prvostupňového rozhodnutia. K argumentu a gramatickému výkladu zákonnej definície závislej práce a nutnosti prvku „sústavnosti“ ako definičného prvku závislej práce žalovaný uviedol, že v definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. Sústavnosť nie je indikátorom závislej práce a táto môže byť vykonávaná aj príležitostne. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za ich základ, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 8. Namietal, že správne orgány neakceptovali dôkazné prostriedky svedčiace v prospech žalobcu a vo svojich rozhodnutiach ich riadne a čo do ich podstaty (vôbec) nevyhodnotili. Ide napríklad o čestné vyhlásenie p. A. B. zo dňa 13.03.2021, kde výslovne uviedol, že jeho činnosť bola výpomocou žalobcovi na základe žiadosti jeho manželky p. A. B.. Ďalej je v administratívnom spise čestné vyhlásenie p. A. B. zo dňa 14.03.2021 preukazujúce, že dňa 11.03.2021 mala nastúpiť na výkon dobrovoľníckej činnosti u žalobcu, avšak z dôvodu návštevy lekára požiadala svojho manžela o zastúpenie a výpomoc žalobcovi. Tieto dôkazy boli zaslané inšpektorátu práce elektronicky dňa 15.03.2021. V rozpore s týmito dôkazmi a navyše, bez ich riadneho vyhodnotenia v napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že činnosť p. A. B. bola nelegálnou prácou. Inšpektorát práce a žalovaný sa uvedenými vyhláseniami žalobcu síce
v jednom krátkom odseku odôvodnenia svojich rozhodnutí zaoberali, avšak iba s tým nelogickým a neodôvodneným záverom, že na ich rozhodnutie nemôžu mať vplyv, keďže aj tak išlo o závislú prácu. Žalobca sa domnieval, že elementárnou logickou úvahou možno naopak dospieť k záveru, že ak fyzická osoba zastupuje inú fyzickú osobu pri výkone dobrovoľníckej činnosti, nejde o výkon závislej práce v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ale o výkon dobrovoľníckej činnosti, ak navyše nie je splnená ani podmienka sústavnosti. 9. Správne orgány oboch stupňov uskutočnili výklad výlučne v neprospech žalobcu ako účastníka konania, vôbec neprihliadli na okolnosti svedčiace v jeho prospech, čo je v rozpore so zásadou „in dubio mitius“ - pri pochybnostiach sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie, aplikovateľnou v oblasti správneho práva. 10. Postoj správnych orgánov je pre žalobcu nepochopiteľný aj z dôvodu, že správne orgány vôbec neprihliadli na skutočnosť, že činnosť žalobcu, pri ktorej mu vypomohol p. A. B. – vykonávanie odberov a testovania v rámci tzv. MOM-iek, sa uskutočňovala v čase pandémie, kedy sa len rozbiehalo masívne očkovanie obyvateľstva a kedy občania potrebovali pre svoj bežný život a pre poznanie svojho aktuálneho zdravotného stavu absolvovať pravidelné testovanie na ochorenie COVID-19. 11. Žalobca pri výkone prác v rámci prevádzky mobilného odberového miesta (MOM) v čase pandémie ochorenia COVID-19 žiadnym svojím konaním neporušoval akékoľvek právne predpisy a už vôbec nie predpisy proti nelegálnemu zamestnávaniu. V tejto súvislosti je podstatnou a rozhodnou tá skutočnosť, že p. A. B. nikdy pre žalobcu žiadnu závislú prácu nevykonával, a to ani v deň kontroly dňa 11.03.2021. 12. Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce obsahuje normatívnu definíciu závislej práce. Z jej obsahu je pritom zrejmé, že za samostatný definičný znak je nutné považovať aj prvú časť definície, ktorá hovorí o tom, že práca je „vykonávaná“. Aplikujúc gramatický výklad je zrejmé, že formulácia „je vykonávaná“ ako tzv. nedokonavý vid, sa vzťahuje, resp. má vzťahovať výlučne na takú prácu, ktorá nie je vykonaná jednorazovo, výnimočne alebo príležitostne, ale naopak, vykazuje znaky sústavnosti, obdobne ako tomu je pri definícii podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Osobitným a samostatným definičným znakom závislej práce tak potom je aj jej sústavnosť, pretože pri jednorazovej alebo príležitostnej spolupráci sa len ťažko môže medzi účastníkmi tohto vzťahu vytvoriť akýkoľvek vzťah, a už vôbec nie vzťah závislosti, resp. vzťah zamestnávateľa a zamestnanca. Právne posúdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že sústavnosť nie je definičným znakom závislej práce, je nesprávne. Opačný záver – že závislá práca musí vykazovať znaky sústavnosti, vyplýva z predmetnej právnej normy aj pri použití teleologického výkladu – účelom a zmyslom legálnej definície závislej práce (a z nej vychádzajúcej definície nelegálnej práce) je totiž nepochybne odlíšiť závislú prácu od iných činností, pričom tento pojem musí obsiahnuť všetky formy zastretých pracovných vzťahov, rovnako ako prácu vykonávanú bez náležitej protihodnoty, napr. prácu „na skúšku“ alebo prácu vykonávanú pod hrozbou násilia alebo inej ujmy. 13. Názor o sústavnosti ako definičnom znaku závislej práce potvrdzuje aj dostupná súdna prax – napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 6Ads 46/2013-35 zo dňa 13.02.2013; č. k. 4 Ads 75/2011-73 zo dňa 29.09.2011 alebo č. k. 4 Ads 177/2011-120 zo dňa 27.04.2012. Vzhľadom na totožnosť dotknutej právnej úpravy a totožnosť normatívnej definície závislej práce je možné rozhodovaciu prax českých najvyšších súdov týkajúcu sa tejto právnej otázky považovať za smerodajnú a precedenčne záväznú aj v slovenskom právnom a justičnom prostredí. 14. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je pritom podľa názoru žalobcu viac ako jednoznačné, že činnosť vykonávaná p. A. B. dňa 11.03.2021 v žiadnom prípade nespĺňala znak sústavnosti a tým súčasne nespĺňala ani všetky definičné znaky závislej práce tak, ako sú vymedzené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade p. A. B. išlo iba o jednorazovú a ojedinelú výpomoc dôchodcu, ktorý zastúpil na pracovisku MOM svoju chorú manželku, aby mohla byť v ten deň MOM otvorená a mohla poskytovať potrebné odbery a testy na ochorenie COVID-19 širokej verejnosti. Takúto jednorazovú a ojedinelú výpomoc dôchodcu nemožno v žiadnom prípade považovať za závislú prácu v intenciách jej definície podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a teda jeho prítomnosť na pracovisku MOM nenapĺňa a ani nemôže naplniť pojem nelegálneho zamestnávania.
15. S kontrolovaným subjektom sa dohodli na odmene, ktorú je potrebné vzhľadom na jednorazovosť (1 deň – 8 hodín) jej podstatu – zastúpenie manželky dobrovoľníčky, vnímať nie ako protihodnotu za vykonanú prácu, ale analogicky, ako v prípade dobrovoľníčky, ktorú zastupoval, ako náhradu a príspevok, ktoré sa poskytujú dobrovoľníkom v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o dobrovoľníctve“). Odplatu 40,- eur preto nie je možné hodnotiť ako odmenu za vykonanú činnosť, ale „de facto“ ako paušálnu náhradu cestovných výdavkov a príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov dobrovoľníka. V zmysle § 6 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve, zabezpečenie dobrovoľníka plnením podľa odseku 2 písm. d) a podľa odseku 5 nie je odmenou ani protihodnotou, ale slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľníckej činnosti. G. A. B. je dôchodca a musel do Bratislavy cestovať zastupovať svoju manželku motorovým vozidlom z Nových Zámkov, čo je spolu 204 km (cesta Nové Zámky – Bratislava a späť). Vzhľadom na jednorazový charakter jeho činnosti, a teda absenciu znaku sústavnosti ako obligatórneho definičného znaku závislej práce, potom platí, že pre správne právne posúdenie je irelevantné, či boli splnené aj ďalšie definičné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. 16. Napriek tomu, že žalobca uviedol všetky vyššie uvedené skutočnosti už vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach, žalovaný sa nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne a primerane nezaoberal. Ignorujúc tvrdenia žalobcu, zopakoval len zistenie prvostupňového orgánu o neexistencii inštitútu „zastupovania zamestnanca“, resp. „výpomoci zamestnanca“, čo je už samo o sebe nesprávne, keďže žalobca vo svojich podaniach zrozumiteľne a opakovane vysvetlil, že zastupovaná osoba – manželka p. A. B. nebola zamestnankyňou, ale dobrovoľníčkou vykonávajúcou činnosť podľa osobitného zákona a nie v pracovnoprávnom vzťahu. Úvahy žalovaného o zastupovaní zamestnanca a nutnosti uzavretia pracovnoprávneho vzťahu sú preto zjavne nesprávne a zavádzajúce. 17. Žalobca tiež uviedol, že sa nesnaží zľahčovať problém nelegálnej práce a jej postihovania, avšak je nevyhnutné odlišovať závislú prácu od medziľudskej a partnerskej výpomoci, ako tomu bolo v tomto prípade. Vzájomná medziľudská výpomoc alebo dobrovoľnícka činnosť totiž boli a sú súčasťou sociálnej reality, ktorú nemôže právo a orgány verejnej moci ignorovať alebo dokonca popierať a účelovo postihovať. 18. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva, že by tvrdenia žalobcu o jednorazovosti a nesústavnosti činnosti p. A. B. boli nepravdivé, resp. nesprávne. Správny orgán počas výkonu inšpekcie – napriek jeho povinnosti spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku) - v skutočnosti nijakým relevantným spôsobom neskúmal a nezisťoval, či zo strany p. B. ide o závislú prácu alebo nie. Nijakým spôsobom neskúmal, či p. B. vykonával predmetnú činnosť aj v iné dni ako 11.03.2021, resp. či v iné dni tieto činnosti vykonávala jeho manželka tak, ako to zhodne tvrdili žalobca, ako i p. B. a p. B.. Tieto skutočnosti pritom boli relevantné pre správne určenie, či na strane p. B. išlo skutočne o závislú prácu vykonávanú v prospech žalobcu alebo „len“ o jednorazovú dobrovoľnícku výpomoc, ktorú nie je z povahy veci možné za závislú prácu považovať. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 20. V prvom rade zhrnul priebeh inšpekcie práce a správneho konania. Mal za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Výška pokuty bola riadne odôvodnená a preskúmavané rozhodnutia sú správne a zachovávajú zásady správneho konania. Na námietku žalobcu o nesprávnosti zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že konajúce správne orgány sa dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí, ako aj s vyjadreniami žalobcu počas inšpekcie, v správnom konaní ako aj v odvolacom konaní.
21. Závislá práca dotknutej fyzickej osoby bola inšpektorátom práce náležite zistená, odôvodnená a podložená viacerými dôkazmi. Zoznam kontrolovaných osôb, podanie do zápisnice, kde kontrolovaná osoba presne identifikovala osobu, ktorá mu zadávala prácu, mal určený pracovný čas, vykonával prácu osobne a v mene žalobcu, a teda došlo preukázateľne k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu tak, ako je žalobcovi kladené za vinu. 22. K argumentu a gramatickému výkladu zákonnej definície závislej práce a nutnosti prvku „sústavnosti“ ako definičného prvku závislej práce žalovaný uviedol, že v definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. Sústavnosť nie je indikátorom závislej práce a táto môže byť vykonávaná aj príležitostne. S českou judikatúrou predloženou žalobcom sa už dostatočne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 23. K argumentu žalobcu, že kontrolovaná osoba (p. B.) zastupovala svoju manželku vo výkone dobrovoľníckej činnosti, žalovaný uviedol, že Zákonník práce nepozná inštitút „zastupovania zamestnanca“, resp. „výpomoc zamestnanca“ a aj v takýchto prípadoch je potrebné a zákonom vyžadované uzavretie pracovnoprávneho pomeru. Odkazovanie na dobrovoľnícku činnosť manželky nelegálne zamestnávaného zamestnanca a na zákon o dobrovoľníctve je v tomto prípade bezpredmetné, keďže p. A. B. nemal uzatvorenú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, závislú práce v deň výkonu inšpekcie vykonával v mene žalobcu, osobne a v určenom pracovnom čase, na základe pokynov oprávnenej osoby žalobcu. 24. Sústavnosť v tomto prípade správne orgány ani skúmať nemuseli. Tento fakt nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu došlo už momentom nástupu kontrolovanej osoby do práce, výkonom závislej práce pre žalobcu bez existujúceho právneho titulu a neprihlásením fyzickej osoby do registra Sociálnej poisťovne. IV. Replika žalobcu 25. Žalobca v replike zo dňa 25.10.2022 zotrval na podanej žalobe. 26. Posúdenie jednodňovej výpomoci p. A. B., ktorý zastúpil svoju chorú manželku pri výkone dobrovoľníckej činnosti u žalobcu, ako závislej práce, odporuje ústavne konformnému výkladu právneho predpisu, ktorý bolo nutné aplikovať. Ďalej poukázal na to, že v žalobe podrobne rozobral, prečo je potrebné pri podradení určitej činnosti pod pojem závislej práce posudzovať aj atribút sústavnosti, a to s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktoré sú pri prakticky totožnej právnej definícii závislej práce plne aplikovateľné aj v podmienkach slovenského práva. Žalovaný len odkázal na „vysporiadanie sa“ s touto otázkou v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Toto vysporiadanie spočívalo v konštatovaní, že slovenská rozhodovacia prax (bez uvedenia konkrétnych odkazov) sústavnosť pri definovaní závislej práce neposudzuje. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach ani žalovaný vo svojom vyjadrení nevysvetlili, v čom by mala byť argumentácia žalobcu, opretá o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, nesprávna. 27. Právo, jeho aplikácia a interpretácia sa v priebehu času vyvíjajú, pričom nezastupiteľnú úlohu v tomto smere plnia najvyššie súdne autority. Právne názory súdnych autorít (Európskeho súdu pre ľudské práva, Európsky súdny dvor, ústavné súdy, najvyššie súdy) vyjadrené v ich rozhodnutiach síce nemajú charakter priamo záväzných precedensov, avšak v záujme zachovania princípu právnej istoty na ne všeobecné súdy prihliadajú. Ani v tomto prípade nie je dôvod, aby aktuálne závery rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nemohli byť, pri prakticky totožnej legálnej definícii závislej práce a pri absencii publikovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v tejto otázke, aplikované aj v podmienkach Slovenskej republiky. 28. Výklad pojmu závislá práca zo strany správnych orgánov je v danom prípade prísne formalistický a zužujúci, bez prihliadnutia na konkrétne skutkové okolnosti. Zákaz striktného formalizmu pri interpretácii právnych noriem pritom opakovane judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017, z odôvodnenia ktorého žalobca citoval.
29. V prejednávanom prípade si v nadväznosti na postuláty uvedené v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky možno oprávnene položiť otázky: - či je účelom ustanovení Zákonníka práce (upravujúcich pojem závislá práca) a ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. trestať jednorazové zastupovanie dobrovoľníka vykonávajúceho činnosť podľa zákona o dobrovoľníctve; - či interpretácia zákona zo strany správneho orgánu a žalovaného neviedla k zjavnej nespravodlivosti. Ako inak než zjavnú nespravodlivosť si možno vysvetľovať uloženie pokuty vo výške tisícov eur za konanie, ktoré zjavne nebolo zamestnávaním, resp. výkonom závislej práce, ale situáciou (nutnosťou návštevy lekára dobrovoľníčky) vynúteným jednorazovým zastúpením dobrovoľníčky v jej činnosti, ktorá mala navyše zjavne verejnoprospešný charakter; - či správne orgány pri aplikácii zákonných ustanovení neopomenuli ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Aplikovali v tejto súvislosti konajúce orgány riadne zásadu „in dubio pro mitius“, alebo postupovali výlučne v neprospech účastníka konania? V. Duplika žalovaného 30. Žalovaný v duplike zo dňa 10.01.2023 zotrval na svojich doterajších stanoviskách ohľadom porušenia povinnosti zo strany žalobcu a opätovne navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 31. Zdôraznil, že žalobca sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, čo nevyvracia ani jeho argumentácia uvedená v prebiehajúcom súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Trval na tom, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tak, ako ho vymedzil vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani v rámci konania na druhom stupni neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v správnom poriadku. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 5S/1/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-5S/1/2021. 33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 30.09.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu. 34. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 38. Osobitným predpisom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. môže byť napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník a v tomto prípade je to Zákonník práce, ktorý v § 42 ods. 1 upravuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Podľa § 228 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 39. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., kontrolu nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce. 40. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 125/2006 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu. 41. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 42. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. 43. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 44. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 45. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 48. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 49. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu, b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom, c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. 50. Podľa § 2 ods. 2 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti (ďalej len „zmluva“) uzavretej s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť (ďalej len „prijímateľ dobrovoľníckej činnosti“) alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „vysielajúca organizácia“) alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie. 51. Podľa § 6 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu. Zabezpečenie dobrovoľníka plnením podľa odseku 2 písm. d) a podľa odseku 5 nie je odmenou ani protihodnotou, ale slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľníckej činnosti. 52. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci sa stalo posúdenie, či práca vykonávaná p. A. B. dňa 11.03.2021 o 15:05 hod., spočívajúca v administratívnych prácach – regulovaní príchodov testujúcich občanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného odberového miesta MOM, C. XXX/XX, D., napĺňala znaky závislej práce alebo nie, a teda, či došlo k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. žalobcom. 53. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru správneho súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 54. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov, t. j. že využíval závislú prácu fyzickej osoby p. A. B., ktorý pre žalobcu dňa 11.03.2021 o 15:05 hod. vykonával prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich občanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného
odberového miesta MOM, identifikátor 21-51658984-A0002, C. XXX/XX, D. a nemal s ňou založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. podľa Zákonníka práce ani Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti. 55. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, dodatkom k protokolu ako aj zápisnicami o podaní informácie vo veci vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 11.03.2021 s p. A. B. a p. H. G.. G. A. B. sa vyjadril, že pracuje pre žalobcu, pričom s ním nemal založený žiaden vzťah, telefonicky sa dohodol s p. I. J., pričom dohoda bola len ústna s tým, že dostane za každú odpracovanú hodinu 5 eur. Podľa vyjadrenia p. H. G. mal p. B. vykonávať činnosť na pracovisku na základe Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti s tým, že za daný deň dostane zárobok, ktorý bude príležitostným príjmom (5 eur na hodinu) a je tam iba v ten deň od 8:30 hod. do 17:00 hod. 56. Pre zodpovedanie otázky, či v danom prípade išlo o závislú prácu alebo o dobrovoľnícku činnosť, je potrebné zadefinovať pojem závislá práca. Tento pojem totiž predstavuje jeden z kľúčových termínov problematiky nelegálneho zamestnávania, výpomoci či alternatívnych zmluvných typov. Definícia pojmu závislá práca ustanovená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce má kogentnú povahu. Uvedené ustanovenie obsahuje definičné znaky závislej práce. Kogentný charakter vymedzenia závislej práce je zdôraznený aj výslovným príkazom uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a súčasne zákazom, podľa ktorého sa výkon závislej práce nesmie uskutočňovať zmluvnými formami občianskeho práva alebo zmluvnými formami obchodného práva. Pri posudzovaní, v akom vzťahu sa osoba vykonávajúca určitú prácu nachádza voči zadávateľovi práce, je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce, a to bez ohľadu na to, či medzi nimi bola uzavretá zmluva alebo nie. V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce sú pre závislú prácu charakteristické tieto znaky: vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca; zamestnanec prácu vykonáva samostatne (t. j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu); zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom. Mzda alebo odmena za výkon práce pri skúmaní naplnenia znakov závislej práce bola vypustená z definície závislej práce novelou Zákonníka práce účinnou od 01. marca 2015. 57. V tomto smere a najmä čo do príčiny osobnej závislosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi ďalej správny súd uvádza, že i napriek tomu, že odmena počnúc 01. marcom 2015 už nie je znakom závislej práce, jej skúmanie zo strany inšpekcie práce je stále žiadúce, nakoľko prostredníctvom tohto faktora možno bližšie pochopiť a vymedziť vzťah medzi konkrétnou fyzickou osobou a zamestnávateľom (ekonomický aspekt osobnej závislosti). Hranica medzi preplácaním výdavkov spočívajúcich v materiálnom zabezpečení v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve a odmenou je veľmi tenká. V prejednávanej veci bola stanovená suma, ktorú dostane p. A. B. za hodinu a nie preplatenie skutočných výdavkov spojených napr. so stravovaním alebo finančnými nákladmi na cestu z Nových Zámkov do Bratislavy a naspäť z Bratislavy do Nových Zámkov a ich vydokladovaním. Dohodnutie / poberanie odmeny za vykonávanú činnosť predstavuje podstatnú skutočnosť, ktorá do istej miery posilňuje osobnú závislosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. V prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu správne orgány preukázali prísľub odmeny, na základe ktorej bolo možné usúdiť osobnú závislosť jednej osoby (p. B.) voči osobe druhej (žalobcovi), a teda dospeli k záveru o naplnení podstatných obligatórnych znakov závislej práci, a to predovšetkým znaku - „vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca“. 58. Je potrebné si uvedomiť, že pri posudzovaní konkrétnych prípadov právnej kvalifikácie závislej práce je potrebné vychádzať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nie všetky indikátory pojmu závislá práca musia byť rovnomerne zastúpené. Vyššie uvedená činnosť p. A. B. splnila znaky výkonu práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, a to vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca p. A. B., ktorý pracoval na pracovisku MOM žalobcu a bez jeho prítomnosti, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (v čase od 8:30 hod. do 17:00 hod. podľa vyjadrenia p. G., resp. od 8:15 hod. do 17:00 hod. podľa Potvrdenia o dochádzaní na pracovisko zamestnávateľa doručené inšpektorátu dňa 15.03.2021 žalobcom). Nadriadenosť a podriadenosť sa ako identifikačný znak často vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorú správne orgány jednoznačne preukázali, nakoľko p. A. B. nerozhodoval o priebehu vykonávanej činnosti
sám, ale na základe pokynov na jej vykonanie v žalobcom stanovenom čase a na žalobcom stanovenom mieste za vopred dohodnutú odmenu a nie príspevok v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve tak, ako to uviedol samotný p. B. aj p. G. do zápisnice o podaní informácie dňa 11.03.2021. Príspevok v zmysle uvedeného ustanovenia totiž slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľníckej činnosti a poskytuje sa vo výške preukázateľne nevyhnutne vynaložených výdavkov, ak výšku výdavkov neupravuje osobitný predpis. To znamená, že dobrovoľníkovi sa po preukázaní nevyhnutne vynaložených výdavkov tieto výdavky uhradia. 59. Rozhodujúcou skutočnosťou je aj to, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 10.02.2021 Zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ako objednávateľom, v ktorej si dohodli v článku III. cenu za plnenie: „Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí poskytovateľovi za riadne plnenie predmetu tejto zmluvy odplatu, a to za podmienok uvedených v tomto článku zmluvy, pričom odplata závisí od umiestnenia mobilného odberového miesta a je tvorená týmito časťami...“. 60. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že zvyšné štyri kontrolované osoby nachádzajúce sa v čase kontroly na mieste mali uzatvorené Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, čím preukázali ich legitímnu účasť na pracovisku, avšak p. A. B. nie. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že išlo o jednorazovú výpomoc dôchodcu, ktorý zastúpil svoju chorú manželku, nakoľko ak by tomu tak bolo, žalobcovi nič nebránilo uzatvoriť Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti aj s p. A. B.. 61. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom absencie splnenia podmienky sústavnosti závislej práce, správny súd uvádza, že v definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. O sústavnosti nemožno hovoriť v súvislosti s konkrétnym dňom, pretože v takomto prípade by v prvý deň výkonu práce (podľa výkladu žalobcu) nikdy nemohlo ísť o nelegálne zamestnávanie. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že z judikatórnych záverov najvyšších súdnych autorít Českej republiky ohľadom sústavnosti ako znaku závislej práce vyplýva, že pri jednorazovej či príležitostnej spolupráci sa len ťažko môže medzi zamestnávateľom a zamestnancom vytvoriť akýkoľvek vzťah, nie ešte vzťah závislosti. Na strane druhej, Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 6 Ads 46/2013 – 35 zo dňa 13.02.2014 konštatoval v bode 23., že tento prvý znak je potrebné v konkrétnych prípadoch aplikovať uvážlivo. To znamená, že každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní. 62. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 5Asan 7/2017 zo dňa 28.03.2018 konštatoval, že „Pri posúdení znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona a nie ako neprítomnosť znaku. Najvyšší súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní.“ 63. Správny súd konštatuje, že spáchanie predmetného správneho deliktu bolo správnymi orgánmi v danom prípade jednoznačne preukázané. Podľa názoru správneho súdu bola náležitým spôsobom odôvodnená aj výška uloženej sankcie, ktorá bola uložená na spodnej hranici určeného sankčného rozpätia za uvedený správny delikt, sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. a túto určili so zohľadnením toho, že išlo o zamestnávanie jednej fyzickej osoby, a teda o krátku dobu protiprávnosti. V danom prípade, vychádzajúc z platnej právnej úpravy nebolo možné uložiť nižšiu sankciu, ani upustiť od potrestania. 64. V danom prípade nebolo možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti s preukázaním naplnenia atribútov závislej práce ani v neakceptovaní predložených čestných vyhlásení, pretože práca vykonávaná p. B. vykazovala všetky atribúty závislej práce tak, ako to stručne ale výstižne odôvodnil inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje aj správny súd.
65. Námietku žalobcu, že konanie p. B. bolo len medziľudskou a partnerskou výpomocou chorej manželke, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd nespochybňuje dôležitosť dobrovoľníckej činnosti ako takej ani pomoc medzi manželmi a v žiadnom prípade nespochybňuje ani závažnosť situácie v spoločnosti v čase pandémie a s tým súvisiacim testovaním obyvateľstva, ale taktiež nemožno opomenúť povinnosť rešpektovať všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce či už pracovnoprávne vzťahy, alebo dobrovoľnícku činnosť. Ako už správny súd konštatoval vyššie, žalobcovi nič nebránilo uzatvoriť s p. A. B. zmluvu o dobrovoľníckej činnosti za účelom zabezpečenia chodu pracoviska mobilného odberového miesta MOM potrebným počtom osôb za situácie, kedy jeho manželka nemohla dňa 11.03.2021 nastúpiť z dôvodu choroby, ak jeho činnosť mienil považovať za dobrovoľnícku v zmysle zákona o dobrovoľníctve. 66. „Obiter dictum“ správny súd v tejto súvislosti dodáva, že napriek zákonnej možnosti uzatvorenia ústnej dohody o dobrovoľníckej činnosti je v záujme oboch strán, teda jednak toho, pre koho je dobrovoľnícka činnosť vykonávaná, ako aj samotných dobrovoľníkov, aby predmetnú zmluvu uzatvorili písomne, nakoľko s ústnou zmluvou je spojená absencia písomného záznamu, ktorý by slúžil ako dôkaz pri akomkoľvek vzniknutom probléme. V prípade sporu môže ísť o tvrdenie jednej strany proti tvrdeniu druhej strany (dobrovoľníka), že sa na niektorej podmienke s dobrovoľníkom nedohodli, alebo niektorá strana môže ústnu dohodu interpretovať vo svoj prospech, čo vedie k nejasnostiam. Taktiež s ohľadom na činnosť, ktorú vykonával p. B., t. j. regulovanie prichádzajúcich osôb na testovanie na ochorenie COVID-19, je s touto činnosťou spojené nepochybne aj riziko vzniku možnej nákazy daným ochorením a v prípade akýchkoľvek nárokov s tým spojených by sa ich následne mohol ťažšie domôcť, čo platí aj opačne, že žalobca by len ťažko dokazoval opak. V neposlednom rade písomné uzatvorenie Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti môže predstavovať dôkaz pri prípadnej inšpekcii práce zameranej na kontrolu nelegálneho zamestnávania. Daných komplikácií si je zrejme vedomý aj samotný žalobca, keďže s ostatnými štyrmi fyzickými osobami kontrolovanými v daný deň mal uzatvorenú písomnú Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti. 67. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 68. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.