{"guid": "2f42bbc4-76d9-4d8a-9276-231010aadaf0:3f3fb403-37c1-4866-a92a-a3de92239bf1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3", "spisova_znacka": "NR-5S/1/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-5S/1/2021 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. septembra 2025, sp. zn. NR-5S/1/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3", "identifikacne_cislo": "4021200626", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/406/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/406/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/406-2011/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/455-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2011/406#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f3fb403-37c1-4866-a92a-a3de92239bf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-5S/1/2021\n4021200626\n30. 09. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4021200626.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu:\nPreMedix, občianske združenie, so sídlom Medená 97/18, 811 02 Bratislava, IČO: 51 658 984, právne\nzastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:\nNárodný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3955 zo dňa 16.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. V období od 11.03.2021 do 24.03.2021 vykonal Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len „inšpektorát\npráce“ alebo aj len „prvostupňový orgán“) u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\naj len „zákon č. 82/2005 Z. z.“). Zistené skutočnosti, zabezpečené dôkazy ako aj nedostatky inšpektori\npráce uviedli v protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-76-42-2.3/P-B24, 25-21 zo dňa 24.03.2021.\nInšpektori práce predmetnou kontrolou zistili porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.\na) zákona č. 82/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že\ndňa 11.03.2021 o 15:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., ktorá pre zamestnávateľa\nosobne vykonávala prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich občanov na\npracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného odberového miesta\nMOM, identifikátor 21-51658984-A0002, C. XXX/XX, XXX XX D. – E. F. a nemal s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“).\n2. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril podaním zo dňa 31.03.2021. Inšpektorát práce sa\ns vyjadreniami žalobcu vysporiadal dodatkom č. 1 k protokolu č. INA-76-42-2.3/PB24,25-21 zo dňa\n27.04.2021 a tým ukončil výkon inšpekcie práce.\n3. Vzhľadom na závery inšpekcie práce začal inšpektorát práce listom zo dňa 23.06.2021 správne\nkonanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi a vyzval ho na uplatnenie jeho procesných práv v súlade §\n33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\n\naj len „správny poriadok“). K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril podaním\nzo dňa 25.06.2021 žiadajúc správne konanie zastaviť.\n4. Na základe zistení inšpektorov práce a po vysporiadaní sa s vyjadreniami žalobcu inšpektorát\npráce rozhodnutím č. IPNR/PRODD/ROZ/2021/2559, 256/21/práv. zo dňa 12.07.2021 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod\n1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.\na) zákona č. 82/2005 Z. z. z dôvodu, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa\n11.03.2021 o 15:05 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., ktorá pre zamestnávateľa osobne\nvykonávala prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich občanov na pracovisku\nMOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného odberového miesta MOM, C. XXX/\nXX, D. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čo\nbolo zistené v období od 11.03.2021 do 24.03.2021 počas výkonu inšpekcie práce vykonanej podľa §\n7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. u žalobcu.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc jeho nesprávnosť\na nezákonnosť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdil, že neporušil\nžiadne právne predpisy a že p. A. B. nevykonával pre neho žiadnu závislú prácu, a to ani v deň kontroly\ndňa 11.03.2021.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3955 zo dňa 16.09.2021 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol,\nže kontrolovaná fyzická osoba p. A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu, na jeho pracovisku, pričom\ns ňou nemal pracovnoprávny vzťah a nebola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je\nzrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo\nvymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené\nkonštatovaním o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, vychádza z riadne popísaného skutku\na z preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Závislá práca dotknutej fyzickej\nosoby bola inšpektorátom práce náležite zistená, odôvodnená a podložená viacerými dôkazmi. Zoznam\nkontrolovaných osôb, podanie do zápisnice, kde kontrolovaná osoba presne identifikovala osobu, ktorá\nmu zadávala prácu, mal určený pracovný čas, vykonával prácu osobne a v mene účastníka konania,\na teda došlo preukázateľne k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu tak, ako je\nžalobcovi kladené za vinu vo výroku prvostupňového rozhodnutia. K argumentu a gramatickému výkladu\nzákonnej definície závislej práce a nutnosti prvku „sústavnosti“ ako definičného prvku závislej práce\nžalovaný uviedol, že v definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. Sústavnosť nie je indikátorom\nzávislej práce a táto môže byť vykonávaná aj príležitostne.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil inšpektorátu\npráce na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav,\nktorý vzal žalovaný za ich základ, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n8. Namietal, že správne orgány neakceptovali dôkazné prostriedky svedčiace v prospech žalobcu a\nvo svojich rozhodnutiach ich riadne a čo do ich podstaty (vôbec) nevyhodnotili. Ide napríklad o čestné\nvyhlásenie p. A. B. zo dňa 13.03.2021, kde výslovne uviedol, že jeho činnosť bola výpomocou žalobcovi\nna základe žiadosti jeho manželky p. A. B.. Ďalej je v administratívnom spise čestné vyhlásenie p. A. B.\nzo dňa 14.03.2021 preukazujúce, že dňa 11.03.2021 mala nastúpiť na výkon dobrovoľníckej činnosti u\nžalobcu, avšak z dôvodu návštevy lekára požiadala svojho manžela o zastúpenie a výpomoc žalobcovi.\nTieto dôkazy boli zaslané inšpektorátu práce elektronicky dňa 15.03.2021. V rozpore s týmito dôkazmi\na navyše, bez ich riadneho vyhodnotenia v napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že činnosť\np. A. B. bola nelegálnou prácou. Inšpektorát práce a žalovaný sa uvedenými vyhláseniami žalobcu síce\n\nv jednom krátkom odseku odôvodnenia svojich rozhodnutí zaoberali, avšak iba s tým nelogickým a\nneodôvodneným záverom, že na ich rozhodnutie nemôžu mať vplyv, keďže aj tak išlo o závislú prácu.\nŽalobca sa domnieval, že elementárnou logickou úvahou možno naopak dospieť k záveru, že ak fyzická\nosoba zastupuje inú fyzickú osobu pri výkone dobrovoľníckej činnosti, nejde o výkon závislej práce v\nzmysle ustanovení Zákonníka práce, ale o výkon dobrovoľníckej činnosti, ak navyše nie je splnená ani\npodmienka sústavnosti.\n9. Správne orgány oboch stupňov uskutočnili výklad výlučne v neprospech žalobcu ako účastníka\nkonania, vôbec neprihliadli na okolnosti svedčiace v jeho prospech, čo je v rozpore so zásadou „in dubio\nmitius“ - pri pochybnostiach sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie, aplikovateľnou\nv oblasti správneho práva.\n10. Postoj správnych orgánov je pre žalobcu nepochopiteľný aj z dôvodu, že správne orgány vôbec\nneprihliadli na skutočnosť, že činnosť žalobcu, pri ktorej mu vypomohol p. A. B. – vykonávanie odberov\na testovania v rámci tzv. MOM-iek, sa uskutočňovala v čase pandémie, kedy sa len rozbiehalo\nmasívne očkovanie obyvateľstva a kedy občania potrebovali pre svoj bežný život a pre poznanie svojho\naktuálneho zdravotného stavu absolvovať pravidelné testovanie na ochorenie COVID-19.\n11. Žalobca pri výkone prác v rámci prevádzky mobilného odberového miesta (MOM) v čase pandémie\nochorenia COVID-19 žiadnym svojím konaním neporušoval akékoľvek právne predpisy a už vôbec nie\npredpisy proti nelegálnemu zamestnávaniu. V tejto súvislosti je podstatnou a rozhodnou tá skutočnosť,\nže p. A. B. nikdy pre žalobcu žiadnu závislú prácu nevykonával, a to ani v deň kontroly dňa 11.03.2021.\n12. Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce obsahuje normatívnu definíciu závislej práce. Z jej obsahu\nje pritom zrejmé, že za samostatný definičný znak je nutné považovať aj prvú časť definície, ktorá hovorí\no tom, že práca je „vykonávaná“. Aplikujúc gramatický výklad je zrejmé, že formulácia „je vykonávaná“\nako tzv. nedokonavý vid, sa vzťahuje, resp. má vzťahovať výlučne na takú prácu, ktorá nie je vykonaná\njednorazovo, výnimočne alebo príležitostne, ale naopak, vykazuje znaky sústavnosti, obdobne ako tomu\nje pri definícii podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Osobitným a samostatným definičným\nznakom závislej práce tak potom je aj jej sústavnosť, pretože pri jednorazovej alebo príležitostnej\nspolupráci sa len ťažko môže medzi účastníkmi tohto vzťahu vytvoriť akýkoľvek vzťah, a už vôbec\nnie vzťah závislosti, resp. vzťah zamestnávateľa a zamestnanca. Právne posúdenie žalovaného v\nnapadnutom rozhodnutí, že sústavnosť nie je definičným znakom závislej práce, je nesprávne. Opačný\nzáver – že závislá práca musí vykazovať znaky sústavnosti, vyplýva z predmetnej právnej normy\naj pri použití teleologického výkladu – účelom a zmyslom legálnej definície závislej práce (a z nej\nvychádzajúcej definície nelegálnej práce) je totiž nepochybne odlíšiť závislú prácu od iných činností,\npričom tento pojem musí obsiahnuť všetky formy zastretých pracovných vzťahov, rovnako ako prácu\nvykonávanú bez náležitej protihodnoty, napr. prácu „na skúšku“ alebo prácu vykonávanú pod hrozbou\nnásilia alebo inej ujmy.\n13. Názor o sústavnosti ako definičnom znaku závislej práce potvrdzuje aj dostupná súdna prax – napr.\nrozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 6Ads 46/2013-35 zo dňa 13.02.2013;\nč. k. 4 Ads 75/2011-73 zo dňa 29.09.2011 alebo č. k. 4 Ads 177/2011-120 zo dňa 27.04.2012.\nVzhľadom na totožnosť dotknutej právnej úpravy a totožnosť normatívnej definície závislej práce je\nmožné rozhodovaciu prax českých najvyšších súdov týkajúcu sa tejto právnej otázky považovať za\nsmerodajnú a precedenčne záväznú aj v slovenskom právnom a justičnom prostredí.\n14. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je pritom podľa názoru žalobcu viac ako\njednoznačné, že činnosť vykonávaná p. A. B. dňa 11.03.2021 v žiadnom prípade nespĺňala znak\nsústavnosti a tým súčasne nespĺňala ani všetky definičné znaky závislej práce tak, ako sú vymedzené v §\n1 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade p. A. B. išlo iba o jednorazovú a ojedinelú výpomoc dôchodcu, ktorý\nzastúpil na pracovisku MOM svoju chorú manželku, aby mohla byť v ten deň MOM otvorená a mohla\nposkytovať potrebné odbery a testy na ochorenie COVID-19 širokej verejnosti. Takúto jednorazovú a\nojedinelú výpomoc dôchodcu nemožno v žiadnom prípade považovať za závislú prácu v intenciách jej\ndefinície podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a teda jeho prítomnosť na pracovisku MOM nenapĺňa a ani\nnemôže naplniť pojem nelegálneho zamestnávania.\n\n15. S kontrolovaným subjektom sa dohodli na odmene, ktorú je potrebné vzhľadom na jednorazovosť\n(1 deň – 8 hodín) jej podstatu – zastúpenie manželky dobrovoľníčky, vnímať nie ako protihodnotu\nza vykonanú prácu, ale analogicky, ako v prípade dobrovoľníčky, ktorú zastupoval, ako náhradu a\npríspevok, ktoré sa poskytujú dobrovoľníkom v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o\ndobrovoľníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o dobrovoľníctve“). Odplatu 40,- eur\npreto nie je možné hodnotiť ako odmenu za vykonanú činnosť, ale „de facto“ ako paušálnu náhradu\ncestovných výdavkov a príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov dobrovoľníka. V zmysle § 6 ods.\n6 zákona o dobrovoľníctve, zabezpečenie dobrovoľníka plnením podľa odseku 2 písm. d) a podľa\nodseku 5 nie je odmenou ani protihodnotou, ale slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania\ndobrovoľníckej činnosti. G. A. B. je dôchodca a musel do Bratislavy cestovať zastupovať svoju manželku\nmotorovým vozidlom z Nových Zámkov, čo je spolu 204 km (cesta Nové Zámky – Bratislava a späť).\nVzhľadom na jednorazový charakter jeho činnosti, a teda absenciu znaku sústavnosti ako obligatórneho\ndefiničného znaku závislej práce, potom platí, že pre správne právne posúdenie je irelevantné, či boli\nsplnené aj ďalšie definičné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce.\n16. Napriek tomu, že žalobca uviedol všetky vyššie uvedené skutočnosti už vo svojich predchádzajúcich\npísomných podaniach, žalovaný sa nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne a primerane\nnezaoberal. Ignorujúc tvrdenia žalobcu, zopakoval len zistenie prvostupňového orgánu o neexistencii\ninštitútu „zastupovania zamestnanca“, resp. „výpomoci zamestnanca“, čo je už samo o sebe nesprávne,\nkeďže žalobca vo svojich podaniach zrozumiteľne a opakovane vysvetlil, že zastupovaná osoba –\nmanželka p. A. B. nebola zamestnankyňou, ale dobrovoľníčkou vykonávajúcou činnosť podľa osobitného\nzákona a nie v pracovnoprávnom vzťahu. Úvahy žalovaného o zastupovaní zamestnanca a nutnosti\nuzavretia pracovnoprávneho vzťahu sú preto zjavne nesprávne a zavádzajúce.\n17. Žalobca tiež uviedol, že sa nesnaží zľahčovať problém nelegálnej práce a jej postihovania, avšak\nje nevyhnutné odlišovať závislú prácu od medziľudskej a partnerskej výpomoci, ako tomu bolo v\ntomto prípade. Vzájomná medziľudská výpomoc alebo dobrovoľnícka činnosť totiž boli a sú súčasťou\nsociálnej reality, ktorú nemôže právo a orgány verejnej moci ignorovať alebo dokonca popierať a účelovo\npostihovať.\n18. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva, že by tvrdenia žalobcu o\njednorazovosti a nesústavnosti činnosti p. A. B. boli nepravdivé, resp. nesprávne. Správny orgán počas\nvýkonu inšpekcie – napriek jeho povinnosti spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 3\nods. 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku) - v skutočnosti nijakým relevantným spôsobom neskúmal\na nezisťoval, či zo strany p. B. ide o závislú prácu alebo nie. Nijakým spôsobom neskúmal, či p. B.\nvykonával predmetnú činnosť aj v iné dni ako 11.03.2021, resp. či v iné dni tieto činnosti vykonávala jeho\nmanželka tak, ako to zhodne tvrdili žalobca, ako i p. B. a p. B.. Tieto skutočnosti pritom boli relevantné\npre správne určenie, či na strane p. B. išlo skutočne o závislú prácu vykonávanú v prospech žalobcu\nalebo „len“ o jednorazovú dobrovoľnícku výpomoc, ktorú nie je z povahy veci možné za závislú prácu\npovažovať.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n20. V prvom rade zhrnul priebeh inšpekcie práce a správneho konania. Mal za to, že správne orgány\noboch stupňov postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými\nprávnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho\nvyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Výška pokuty bola riadne\nodôvodnená a preskúmavané rozhodnutia sú správne a zachovávajú zásady správneho konania.\nNa námietku žalobcu o nesprávnosti zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že konajúce správne orgány sa dostatočne vyčerpávajúco\nvysporiadali s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí, ako aj s vyjadreniami žalobcu počas\ninšpekcie, v správnom konaní ako aj v odvolacom konaní.\n\n21. Závislá práca dotknutej fyzickej osoby bola inšpektorátom práce náležite zistená, odôvodnená\na podložená viacerými dôkazmi. Zoznam kontrolovaných osôb, podanie do zápisnice, kde kontrolovaná\nosoba presne identifikovala osobu, ktorá mu zadávala prácu, mal určený pracovný čas, vykonával prácu\nosobne a v mene žalobcu, a teda došlo preukázateľne k naplneniu skutkovej podstaty predmetného\nsprávneho deliktu tak, ako je žalobcovi kladené za vinu.\n22. K argumentu a gramatickému výkladu zákonnej definície závislej práce a nutnosti prvku „sústavnosti“\nako definičného prvku závislej práce žalovaný uviedol, že v definícii závislej práce podmienka\nsústavnosti nie je. Sústavnosť nie je indikátorom závislej práce a táto môže byť vykonávaná aj\npríležitostne. S českou judikatúrou predloženou žalobcom sa už dostatočne vysporiadal žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí.\n23. K argumentu žalobcu, že kontrolovaná osoba (p. B.) zastupovala svoju manželku vo výkone\ndobrovoľníckej činnosti, žalovaný uviedol, že Zákonník práce nepozná inštitút „zastupovania\nzamestnanca“, resp. „výpomoc zamestnanca“ a aj v takýchto prípadoch je potrebné a zákonom\nvyžadované uzavretie pracovnoprávneho pomeru. Odkazovanie na dobrovoľnícku činnosť manželky\nnelegálne zamestnávaného zamestnanca a na zákon o dobrovoľníctve je v tomto prípade\nbezpredmetné, keďže p. A. B. nemal uzatvorenú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, závislú práce v deň\nvýkonu inšpekcie vykonával v mene žalobcu, osobne a v určenom pracovnom čase, na základe pokynov\noprávnenej osoby žalobcu.\n24. Sústavnosť v tomto prípade správne orgány ani skúmať nemuseli. Tento fakt nemá vplyv na\nzmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko k naplneniu skutkovej podstaty predmetného\nsprávneho deliktu došlo už momentom nástupu kontrolovanej osoby do práce, výkonom závislej práce\npre žalobcu bez existujúceho právneho titulu a neprihlásením fyzickej osoby do registra Sociálnej\npoisťovne.\nIV.\nReplika žalobcu\n25. Žalobca v replike zo dňa 25.10.2022 zotrval na podanej žalobe.\n26. Posúdenie jednodňovej výpomoci p. A. B., ktorý zastúpil svoju chorú manželku pri výkone\ndobrovoľníckej činnosti u žalobcu, ako závislej práce, odporuje ústavne konformnému výkladu právneho\npredpisu, ktorý bolo nutné aplikovať. Ďalej poukázal na to, že v žalobe podrobne rozobral, prečo je\npotrebné pri podradení určitej činnosti pod pojem závislej práce posudzovať aj atribút sústavnosti, a to\ns odkazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktoré sú pri prakticky totožnej\nprávnej definícii závislej práce plne aplikovateľné aj v podmienkach slovenského práva. Žalovaný len\nodkázal na „vysporiadanie sa“ s touto otázkou v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Toto vysporiadanie\nspočívalo v konštatovaní, že slovenská rozhodovacia prax (bez uvedenia konkrétnych odkazov)\nsústavnosť pri definovaní závislej práce neposudzuje. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach\nani žalovaný vo svojom vyjadrení nevysvetlili, v čom by mala byť argumentácia žalobcu, opretá o\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, nesprávna.\n27. Právo, jeho aplikácia a interpretácia sa v priebehu času vyvíjajú, pričom nezastupiteľnú úlohu\nv tomto smere plnia najvyššie súdne autority. Právne názory súdnych autorít (Európskeho súdu pre\nľudské práva, Európsky súdny dvor, ústavné súdy, najvyššie súdy) vyjadrené v ich rozhodnutiach\nsíce nemajú charakter priamo záväzných precedensov, avšak v záujme zachovania princípu právnej\nistoty na ne všeobecné súdy prihliadajú. Ani v tomto prípade nie je dôvod, aby aktuálne závery\nrozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nemohli byť, pri prakticky totožnej\nlegálnej definícii závislej práce a pri absencii publikovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v tejto otázke, aplikované aj v\npodmienkach Slovenskej republiky.\n28. Výklad pojmu závislá práca zo strany správnych orgánov je v danom prípade prísne formalistický a\nzužujúci, bez prihliadnutia na konkrétne skutkové okolnosti. Zákaz striktného formalizmu pri interpretácii\nprávnych noriem pritom opakovane judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS\n155/2017 zo dňa 31.08.2017, z odôvodnenia ktorého žalobca citoval.\n\n29. V prejednávanom prípade si v nadväznosti na postuláty uvedené v citovanom náleze Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky možno oprávnene položiť otázky:\n- či je účelom ustanovení Zákonníka práce (upravujúcich pojem závislá práca) a ustanovení zákona č.\n125/2006 Z. z. trestať jednorazové zastupovanie dobrovoľníka vykonávajúceho činnosť podľa zákona\no dobrovoľníctve;\n- či interpretácia zákona zo strany správneho orgánu a žalovaného neviedla k zjavnej nespravodlivosti.\nAko inak než zjavnú nespravodlivosť si možno vysvetľovať uloženie pokuty vo výške tisícov eur za\nkonanie, ktoré zjavne nebolo zamestnávaním, resp. výkonom závislej práce, ale situáciou (nutnosťou\nnávštevy lekára dobrovoľníčky) vynúteným jednorazovým zastúpením dobrovoľníčky v jej činnosti, ktorá\nmala navyše zjavne verejnoprospešný charakter;\n- či správne orgány pri aplikácii zákonných ustanovení neopomenuli ich účel a zmysel, ktorý nie je\nvyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu. Aplikovali v tejto súvislosti konajúce orgány riadne zásadu „in dubio pro mitius“, alebo\npostupovali výlučne v neprospech účastníka konania?\nV.\nDuplika žalovaného\n30. Žalovaný v duplike zo dňa 10.01.2023 zotrval na svojich doterajších stanoviskách ohľadom porušenia\npovinnosti zo strany žalobcu a opätovne navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n31. Zdôraznil, že žalobca sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, čo nevyvracia\nani jeho argumentácia uvedená v prebiehajúcom súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené mal\nžalovaný za to, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Trval na tom, že žalobca sa dopustil spáchania\nsprávneho deliktu tak, ako ho vymedzil vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani v rámci konania\nna druhom stupni neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol\nvysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo\npreukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v\nsprávnom poriadku.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023\nvýkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 5S/1/2021 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. NR-5S/1/2021.\n33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov\nuplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní\ndňa 30.09.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu.\n34. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa\nosobitného predpisu.\n38. Osobitným predpisom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. môže byť napr. zákon č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný\nzákonník a v tomto prípade je to Zákonník práce, ktorý v § 42 ods. 1 upravuje, že pracovný pomer sa\nzakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 226 ods. 2\nZákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Podľa § 228 ods. 1\nZákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne,\ninak je neplatná. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ\npovinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.\n39. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., kontrolu nelegálneho zamestnávania vykonáva\ninšpektorát práce.\n40. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 125/2006 Z. z., právnická osoba\na fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti,\nposkytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly\na plnenia povinností podľa osobitného predpisu.\n41. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n42. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov\n1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť\nzisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a\nriziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak\nide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností\nje dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý\nvýskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.\n43. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),\nd) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a\n20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n44. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n45. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n46. Ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny\norgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\n\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako\nsa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n47. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\n48. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom\npracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom\nvzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\n49. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe\nsvojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej\nprospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti\nalebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť\na) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností\nvyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z\niného obdobného pre neho záväzného dokumentu,\nb) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom\nalebo študentom,\nc) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.\n50. Podľa § 2 ods. 2 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na\nzáklade zmluvy o dobrovoľníckej činnosti (ďalej len „zmluva“) uzavretej s osobou so sídlom alebo\npobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť (ďalej len „prijímateľ\ndobrovoľníckej činnosti“) alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá\norganizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo\nvo verejný prospech (ďalej len „vysielajúca organizácia“) alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako\nčlen vysielajúcej organizácie.\n51. Podľa § 6 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti\nnedostáva odmenu. Zabezpečenie dobrovoľníka plnením podľa odseku 2 písm. d) a podľa odseku 5 nie\nje odmenou ani protihodnotou, ale slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľníckej\nčinnosti.\n52. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci sa stalo posúdenie, či práca vykonávaná p. A. B.\ndňa 11.03.2021 o 15:05 hod., spočívajúca v administratívnych prácach – regulovaní príchodov\ntestujúcich občanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného\nodberového miesta MOM, C. XXX/XX, D., napĺňala znaky závislej práce alebo nie, a teda, či došlo\nk spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005\nZ. z. žalobcom.\n53. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané\nv súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru správneho súdu správne orgány dostatočne zistili\nskutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu\naj po ich formálnej stránke. Správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými\nnámietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako to\nvyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n54. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru,\nže argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho\nodvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že\nžalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach\noboch stupňov, t. j. že využíval závislú prácu fyzickej osoby p. A. B., ktorý pre žalobcu dňa\n11.03.2021 o 15:05 hod. vykonával prácu – administratívne práce – regulovanie príchodov testujúcich\nobčanov na pracovisku MOM v súvislosti s antigénovým testovaním na pracovisku mobilného\n\nodberového miesta MOM, identifikátor 21-51658984-A0002, C. XXX/XX, D. a nemal s ňou založený\npísomný pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. podľa Zákonníka práce ani Zmluvu\no dobrovoľníckej činnosti.\n55. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania\nu žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, dodatkom k protokolu ako aj zápisnicami o podaní\ninformácie vo veci vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa\n11.03.2021 s p. A. B. a p. H. G.. G. A. B. sa vyjadril, že pracuje pre žalobcu, pričom s ním nemal založený\nžiaden vzťah, telefonicky sa dohodol s p. I. J., pričom dohoda bola len ústna s tým, že dostane za\nkaždú odpracovanú hodinu 5 eur. Podľa vyjadrenia p. H. G. mal p. B. vykonávať činnosť na pracovisku\nna základe Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti s tým, že za daný deň dostane zárobok, ktorý bude\npríležitostným príjmom (5 eur na hodinu) a je tam iba v ten deň od 8:30 hod. do 17:00 hod.\n56. Pre zodpovedanie otázky, či v danom prípade išlo o závislú prácu alebo o dobrovoľnícku činnosť,\nje potrebné zadefinovať pojem závislá práca. Tento pojem totiž predstavuje jeden z kľúčových termínov\nproblematiky nelegálneho zamestnávania, výpomoci či alternatívnych zmluvných typov. Definícia pojmu\nzávislá práca ustanovená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce má kogentnú povahu. Uvedené ustanovenie\nobsahuje definičné znaky závislej práce. Kogentný charakter vymedzenia závislej práce je zdôraznený\naj výslovným príkazom uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a súčasne zákazom,\npodľa ktorého sa výkon závislej práce nesmie uskutočňovať zmluvnými formami občianskeho práva\nalebo zmluvnými formami obchodného práva. Pri posudzovaní, v akom vzťahu sa osoba vykonávajúca\nurčitú prácu nachádza voči zadávateľovi práce, je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce,\na to bez ohľadu na to, či medzi nimi bola uzavretá zmluva alebo nie. V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka\npráce sú pre závislú prácu charakteristické tieto znaky: vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom\nsa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca;\nzamestnanec prácu vykonáva samostatne (t. j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu); zamestnanec\nprácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa;\nzamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom. Mzda alebo odmena\nza výkon práce pri skúmaní naplnenia znakov závislej práce bola vypustená z definície závislej práce\nnovelou Zákonníka práce účinnou od 01. marca 2015.\n57. V tomto smere a najmä čo do príčiny osobnej závislosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi\nďalej správny súd uvádza, že i napriek tomu, že odmena počnúc 01. marcom 2015 už nie\nje znakom závislej práce, jej skúmanie zo strany inšpekcie práce je stále žiadúce, nakoľko\nprostredníctvom tohto faktora možno bližšie pochopiť a vymedziť vzťah medzi konkrétnou fyzickou\nosobou a zamestnávateľom (ekonomický aspekt osobnej závislosti). Hranica medzi preplácaním\nvýdavkov spočívajúcich v materiálnom zabezpečení v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 6\nzákona o dobrovoľníctve a odmenou je veľmi tenká. V prejednávanej veci bola stanovená suma, ktorú\ndostane p. A. B. za hodinu a nie preplatenie skutočných výdavkov spojených napr. so stravovaním alebo\nfinančnými nákladmi na cestu z Nových Zámkov do Bratislavy a naspäť z Bratislavy do Nových Zámkov\na ich vydokladovaním. Dohodnutie / poberanie odmeny za vykonávanú činnosť predstavuje podstatnú\nskutočnosť, ktorá do istej miery posilňuje osobnú závislosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi.\nV prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu správne orgány preukázali prísľub odmeny, na\nzáklade ktorej bolo možné usúdiť osobnú závislosť jednej osoby (p. B.) voči osobe druhej (žalobcovi),\na teda dospeli k záveru o naplnení podstatných obligatórnych znakov závislej práci, a to predovšetkým\nznaku - „vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca“.\n58. Je potrebné si uvedomiť, že pri posudzovaní konkrétnych prípadov právnej kvalifikácie závislej\npráce je potrebné vychádzať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nie všetky indikátory pojmu\nzávislá práca musia byť rovnomerne zastúpené. Vyššie uvedená činnosť p. A. B. splnila znaky výkonu\npráce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, a to vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a\npodriadenosti zamestnanca p. A. B., ktorý pracoval na pracovisku MOM žalobcu a bez jeho prítomnosti,\nv pracovnom čase určenom zamestnávateľom (v čase od 8:30 hod. do 17:00 hod. podľa vyjadrenia p.\nG., resp. od 8:15 hod. do 17:00 hod. podľa Potvrdenia o dochádzaní na pracovisko zamestnávateľa\ndoručené inšpektorátu dňa 15.03.2021 žalobcom). Nadriadenosť a podriadenosť sa ako identifikačný\nznak často vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce.\nVykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorú\nsprávne orgány jednoznačne preukázali, nakoľko p. A. B. nerozhodoval o priebehu vykonávanej činnosti\n\nsám, ale na základe pokynov na jej vykonanie v žalobcom stanovenom čase a na žalobcom stanovenom\nmieste za vopred dohodnutú odmenu a nie príspevok v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 6\nzákona o dobrovoľníctve tak, ako to uviedol samotný p. B. aj p. G. do zápisnice o podaní informácie dňa\n11.03.2021. Príspevok v zmysle uvedeného ustanovenia totiž slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie\nvykonávania dobrovoľníckej činnosti a poskytuje sa vo výške preukázateľne nevyhnutne vynaložených\nvýdavkov, ak výšku výdavkov neupravuje osobitný predpis. To znamená, že dobrovoľníkovi sa po\npreukázaní nevyhnutne vynaložených výdavkov tieto výdavky uhradia.\n59. Rozhodujúcou skutočnosťou je aj to, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 10.02.2021 Zmluvu\no spolupráci podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení\ns Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ako objednávateľom, v ktorej si dohodli v článku III.\ncenu za plnenie: „Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí poskytovateľovi za riadne plnenie\npredmetu tejto zmluvy odplatu, a to za podmienok uvedených v tomto článku zmluvy, pričom odplata\nzávisí od umiestnenia mobilného odberového miesta a je tvorená týmito časťami...“.\n60. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že zvyšné štyri kontrolované osoby nachádzajúce sa\nv čase kontroly na mieste mali uzatvorené Zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, čím preukázali ich legitímnu\núčasť na pracovisku, avšak p. A. B. nie. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že išlo o jednorazovú výpomoc\ndôchodcu, ktorý zastúpil svoju chorú manželku, nakoľko ak by tomu tak bolo, žalobcovi nič nebránilo\nuzatvoriť Zmluvu o dobrovoľníckej činnosti aj s p. A. B..\n61. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom absencie splnenia podmienky sústavnosti závislej práce,\nsprávny súd uvádza, že v definícii závislej práce podmienka sústavnosti nie je. O sústavnosti nemožno\nhovoriť v súvislosti s konkrétnym dňom, pretože v takomto prípade by v prvý deň výkonu práce (podľa\nvýkladu žalobcu) nikdy nemohlo ísť o nelegálne zamestnávanie. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi,\nže z judikatórnych záverov najvyšších súdnych autorít Českej republiky ohľadom sústavnosti ako\nznaku závislej práce vyplýva, že pri jednorazovej či príležitostnej spolupráci sa len ťažko môže medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom vytvoriť akýkoľvek vzťah, nie ešte vzťah závislosti. Na strane druhej,\nNajvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 6 Ads 46/2013 – 35 zo dňa 13.02.2014\nkonštatoval v bode 23., že tento prvý znak je potrebné v konkrétnych prípadoch aplikovať uvážlivo.\nTo znamená, že každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný\nvykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal\nopodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní.\n62. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v rozsudku sp. zn. 5Asan 7/2017 zo dňa 28.03.2018 konštatoval, že „Pri posúdení znakov\nzávislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a\npodriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona a nie\nako neprítomnosť znaku. Najvyšší súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy okolnosti\nkonkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú skutkovú\nsituáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak,\naby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o\nnelegálnom zamestnávaní.“\n63. Správny súd konštatuje, že spáchanie predmetného správneho deliktu bolo správnymi orgánmi\nv danom prípade jednoznačne preukázané. Podľa názoru správneho súdu bola náležitým spôsobom\nodôvodnená aj výška uloženej sankcie, ktorá bola uložená na spodnej hranici určeného sankčného\nrozpätia za uvedený správny delikt, sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo\nodôvodnená. Správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky pokuty uvedené v § 19 ods.\n6 zákona č. 125/2006 Z. z. a túto určili so zohľadnením toho, že išlo o zamestnávanie jednej fyzickej\nosoby, a teda o krátku dobu protiprávnosti. V danom prípade, vychádzajúc z platnej právnej úpravy\nnebolo možné uložiť nižšiu sankciu, ani upustiť od potrestania.\n64. V danom prípade nebolo možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci v súvislosti s preukázaním naplnenia atribútov závislej práce ani\nv neakceptovaní predložených čestných vyhlásení, pretože práca vykonávaná p. B. vykazovala všetky\natribúty závislej práce tak, ako to stručne ale výstižne odôvodnil inšpektorát práce v prvostupňovom\nrozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje aj správny súd.\n\n65. Námietku žalobcu, že konanie p. B. bolo len medziľudskou a partnerskou výpomocou\nchorej manželke, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd nespochybňuje dôležitosť\ndobrovoľníckej činnosti ako takej ani pomoc medzi manželmi a v žiadnom prípade nespochybňuje ani\nzávažnosť situácie v spoločnosti v čase pandémie a s tým súvisiacim testovaním obyvateľstva, ale\ntaktiež nemožno opomenúť povinnosť rešpektovať všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej\nrepubliky upravujúce či už pracovnoprávne vzťahy, alebo dobrovoľnícku činnosť. Ako už správny súd\nkonštatoval vyššie, žalobcovi nič nebránilo uzatvoriť s p. A. B. zmluvu o dobrovoľníckej činnosti za\núčelom zabezpečenia chodu pracoviska mobilného odberového miesta MOM potrebným počtom osôb\nza situácie, kedy jeho manželka nemohla dňa 11.03.2021 nastúpiť z dôvodu choroby, ak jeho činnosť\nmienil považovať za dobrovoľnícku v zmysle zákona o dobrovoľníctve.\n66. „Obiter dictum“ správny súd v tejto súvislosti dodáva, že napriek zákonnej možnosti uzatvorenia\nústnej dohody o dobrovoľníckej činnosti je v záujme oboch strán, teda jednak toho, pre koho je\ndobrovoľnícka činnosť vykonávaná, ako aj samotných dobrovoľníkov, aby predmetnú zmluvu uzatvorili\npísomne, nakoľko s ústnou zmluvou je spojená absencia písomného záznamu, ktorý by slúžil ako dôkaz\npri akomkoľvek vzniknutom probléme. V prípade sporu môže ísť o tvrdenie jednej strany proti tvrdeniu\ndruhej strany (dobrovoľníka), že sa na niektorej podmienke s dobrovoľníkom nedohodli, alebo niektorá\nstrana môže ústnu dohodu interpretovať vo svoj prospech, čo vedie k nejasnostiam. Taktiež s ohľadom\nna činnosť, ktorú vykonával p. B., t. j. regulovanie prichádzajúcich osôb na testovanie na ochorenie\nCOVID-19, je s touto činnosťou spojené nepochybne aj riziko vzniku možnej nákazy daným ochorením\na v prípade akýchkoľvek nárokov s tým spojených by sa ich následne mohol ťažšie domôcť, čo platí aj\nopačne, že žalobca by len ťažko dokazoval opak. V neposlednom rade písomné uzatvorenie Zmluvy\no dobrovoľníckej činnosti môže predstavovať dôkaz pri prípadnej inšpekcii práce zameranej na kontrolu\nnelegálneho zamestnávania. Daných komplikácií si je zrejme vedomý aj samotný žalobca, keďže s\nostatnými štyrmi fyzickými osobami kontrolovanými v daný deň mal uzatvorenú písomnú Zmluvu o\ndobrovoľníckej činnosti.\n67. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\nv § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie\nžiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania\ntrestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nezistil\nžiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n68. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu\nako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu\npodľa § 190 SSP zamietol.\n69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "9eccca56-ba26-4642-a7dc-c131170a0f33:7a2bdb8f-e727-4194-8878-a8ebdac100d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9016010060.1", "spisova_znacka": "5Asan/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010060.1"}], "citovane_v": []}