Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave29. 5. 2025plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/51/2020 z 29. 5. 2025

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. NR-15S/51/2020, ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200422.4

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave NR-15S/51/2020 4020200422 29. 05. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200422.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniakova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Mesto Nitra, so sídlom Šfefánikova trieda 60, Nitra, 2. Projekt Tabáň s. r. o., so sídlom Mýtna 50, Bratislava, IČO: 50 284 991, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného č. O?U?-?N?R?-?O?C?D?P?K?-?2?0?2? 0?/?0?2?9?0?0?7?-?0?0?2? zo dňa 14. júla 2020 a č. O?U?-?N?R?-?O?C?D?P?K?-?2?0?2?0?/?0? 2?9?0?0?7?-?0?0?4? zo dňa 27. júla 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Mesta Nitra č. UHA – DUaI-18191/2018-006-Ing.Dá zo dňa 28. februára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa ustanovenia § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolená stavba: „Polyfunkčný objekt A.“, B. - XXX – komunikácie a spevnené plochy, k. ú. C..“ Predmetné rozhodnutie bolo dňa 14. marca 2019 zverejnené verejnou vyhláškou na internetovej stránke Mesta Nitra. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18. marca 2019 odvolanie prostredníctvom elektronickej pošty bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. 3. Dňa 18. apríla 2019 podal žalobca opätovne odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu prostredníctvom elektronickej pošty bez autorizácie. 4. Žalovaný opatrením - listom č. OU-NR-OCDPK-2020/029007-002 zo dňa 14. júla 2020 (ďalej aj „napadnuté opatrenie 1“) žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku podľa položky 1 I. časti sadzobníka správnych poplatkov, ako prílohy k zákonu o správnych poplatkoch, za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne štátnej správy vo výške 165,50 eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

5. Žalobca podané odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu doplnil prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy dňa 20. júla 2020. 6. Žalovaný opatrením - listom č. OU-NR-OCDPK-2020/029007-004 zo dňa 27. júla 2020 (ďalej aj „napadnuté opatrenie 2“) žalobcovi oznámil, že jeho výzva na zaplatenie správneho poplatku zo dňa 14. júla 2020 zostáva v platnosti, keďže sa jedná o mimo odvolacie konanie. Uviedol, že dňa 09. júla 2020 mu bolo Mestom Nitra postúpené podanie žalobcu označené ako odvolanie, v ktorom žiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní, konštatoval, že podanie žalobcu bolo doplnené dňa 20. júla 2020, a teda po lehote, ktorú ustanovuje zákon. 7. Uviedol, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona proti rozhodnutiu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu; zároveň podľa § 140c ods. 9 stavebného zákona je odvolanie možné podať v lehote 15 pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto rozhodnutia. Zistil, že verejná vyhláška bola zverejnená dňa 14. marca 2019 a 15 pracovných dní uplynulo dňa 04. apríla 2019, a teda odvolanie žalobcu bolo doručené po zákonom stanovenej lehote. Podotkol, že podľa stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie žalobca nebol účastníkom konania v zisťovacom konaní navrhovanej činnosti: Polyfunkčný komplex „A. C.“ (rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2017/036003-030-F07 zo dňa 22. novembra 2017, právoplatné dňa 24. januára 2018). II. Správna žaloba 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrení žalovaného č. O?U?-?N? R?-?O?C?D?P?K?-?2?0?2?0?/?0?2?9?0?0?7?-?0?0?2? zo dňa 14. júla 2020 a č. O?U?-?N?R?-?O? C?D?P?K?-?2?0?2?0?/?0?2?9?0?0?7?-?0?0?4? zo dňa 27. júla 2020. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté opatrenia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých opatrení, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 9. Uviedol, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia v zmysle § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Vyjadril sa, že v danom prípade je zjavne hlavným záujmom žalovaného legitimizovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech ďalšieho účastníka konania v 2. rade, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Vyjadril sa, že žalovaný v danom prípade volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia jeho hmotných práv, ako aj verejných záujmov životného prostredia. 10. Mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán mal v danom prípade vychádzať z osobitnej právnej úpravy v zmysle § 140c ods. 8 až ods. 10 stavebného zákona, ktorá je zároveň osobitnou úpravou k ustanoveniu § 59 stavebného zákona. V danom prípade preto podľa jeho mienky nie je ani relevantné, či bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Podľa jeho názoru pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, nakoľko podľa verejne dostupných údajov rovnaký navrhovateľ požiadal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie o posúdenie vplyvov na životné prostredie za účelom výstavby Polyfunkčný komplex „A. C.“ (A.), pričom konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia.

11. Podporne poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu účastník správneho konania vychádzajúcu aj z § 14 správneho poriadku, s poukazom na ktorú nemožno pri zisťovaní okruhu účastníkov reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 197/2010-52 zo dňa 13. januára 2011 a č. k. I. ÚS 223/09-131 zo dňa 27. mája 2010, ako aj čl. 2 písm. a) Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov a Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb. Na základe uvedeného mal za to, že ho je potrebné považovať za účastníka správneho konania. 12. Bol toho názoru, že správny orgán je povinný skúmať okruh účastníkov konania v priebehu celého konania, pričom podaním odvolania mu z ustanovenia § 140c ods. 8 a ods. 10 stavebného zákona vyplýva postavenie účastníka konania, a to aj v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti namietal, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia túto skutočnosť dostatočne neskúmal. Upozornil, že o priznaní, resp. nepriznaní procesného postavenia účastníka konania je taktiež potrebné s poukazom na ustanovenie 14 správneho poriadku vydať samostatné procesné rozhodnutie v súlade s § 46 správneho poriadku. Tvrdil, že na základe uvedeného postupu správneho orgánu mu bolo upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 15. novembra 2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní, pričom v danom prípade je otázka aplikácie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ustanovení § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je podľa jeho mienky v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Uviedol, že stavebný zákon v ustanovení § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. marca 2018. 14. Mal za to, že v priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, a postavenie účastníka konania mu nevyplývalo ani z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“), keďže žalobca nebol účastníkom konania v zisťovacom konaní, a teda žalobcovi nebolo možné priznať postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) stavebného zákona. Uviedol, že žalobca podal podanie nazvané „odvolanie“ v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona po lehote určenej zákonom, keďže prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra bolo zverejnené dňa 14. marca 2019, 15 pracovných dní uplynulo dňa 04. apríla 2019, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2019 a odvolanie žalobcu bolo doručené po zákonom stanovenej lehote. Bol toho názoru, že nakoľko žalobca nestihol podať odvolanie v lehote 15 pracovných dní, nestal sa účastníkom konania ani v zmysle § 140c ods. 10 stavebného zákona, a teda postupoval správne, keď oznámil žalobcovi, že sa jedná o mimo odvolacie konanie a vyzval ho na úhradu správneho poplatku, ktorý žalobca neuhradil. IV. Ďalšie vyjadrenia

15. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 19. júla 2022, v ktorej zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a opätovne poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu účastník správneho konania. 16. Žalovaný v duplike zo dňa 28. júla 2022 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. V. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/51/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 29. mája 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov, pričom žalovaný a ďalší účastník konania v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti, a právny zástupca žalobcu a ďalší účastník konania v 2. rade svoju neúčasť neospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenia žalovaného z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 23. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,1g) (§ 24 až 27 zákona o posudzovaní) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 24. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2023 proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu 15b) (§ 29 a § 37 zákona o posudzovaní) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d) (§ 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o posudzovaní) 26. Podľa § 140c ods. 9 stavebného zákona v znení účinnom do 26. júna 2024 lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8. 27. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona v znení účinnom do 26. júna 2024 podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 28. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného č. O? U?-?N?R?-?O?C?D?P?K?-?2?0?2?0?/?0?2?9?0?0?7?-?0?0?2? zo dňa 14. júla 2020, ktorým žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia Mesta Nitra č. UHA – DUaI-18191/2018-006-Ing.Dá zo dňa 28. februára 2019, ktorým bola povolená stavba: „Polyfunkčný objekt A.“, B. - XXX – komunikácie a spevnené plochy, k. ú. C..“, mimo odvolacieho konania vo výške 165,50 eur. Zároveň bolo potrebné preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného č. O?U?-?N? R?-?O?C?D?P?K?-?2?0?2?0?/?0?2?9?0?0?7?-?0?0?4? zo dňa 27. júla 2020, ktorým v nadväznosti na doplnenie odvolania žalobcu dňa 20. júla 2020 žalobcovi oznámil, že jeho výzva na zaplatenie správneho poplatku zo dňa 14. júla 2020 zostáva v platnosti, keďže sa jedná o mimo odvolacie konanie. 29. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté opatrenia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých opatrení, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konkrétne namietal, že žalovaný mal vychádzať z osobitnej právnej úpravy v zmysle § 140c ods. 8 až ods. 10 stavebného zákona, ktorá je zároveň osobitnou úpravou k ustanoveniu § 59 stavebného zákona. Podľa jeho mienky nie je ani relevantné, či bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Bol toho názoru, že podaním odvolania mu z ustanovenia § 140c ods. 8 a ods. 10 stavebného zákona vyplýva postavenie účastníka konania, a to aj v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 správneho poriadku. Upozornil, že o priznaní, resp. nepriznaní procesného postavenia účastníka konania je taktiež potrebné s poukazom na ustanovenie 14 správneho poriadku vydať samostatné procesné rozhodnutie v súlade s § 46 správneho poriadku. 30. Správny súd po preskúmaní napadnutých opatrení žalovaného, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté opatrenia žalovaného nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 31. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa potreby uplatnenia definície účastníka konania v zmysle § 14 správneho poriadku v predmetnej veci správny súd poukazuje na skutočnosť, že účastníctvo v stavebnom konaní je osobitne upravené v § 59 stavebného zákona. Súčasne ustanovenie § 140 stavebného zákona upravuje konkurenciu správneho poriadku a stavebného zákona, a to v zhode

s jedným so základných právnych princípov spočívajúcim v aplikačnej prednosti osobitnej (špeciálnej) právnej úpravy pred úpravou všeobecnou (lex specialis derogat legi generali). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 59 stavebného zákona obsahuje komplexnú osobitnú úpravu účastníctva v konaní o povolení stavby, na postavenie účastníka v stavebnom konaní sa neaplikuje správny poriadok (obdobne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/7/2023, 5Svk/47/2022, 3Svk/35/2022 alebo 1Svk/43/2023). 32. Správny súd sa však v prejednávanej veci stotožnil s názorom žalovaného, že s poukazom na ustanovenia § 140c ods. 8 a 10 stavebného zákona je osobou oprávnenou podať odvolanie proti stavebnému povoleniu aj ten, kto nebol účastníkom stavebného konania, ak namieta nesúlad stavebného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o posudzovaní, a to aj pokiaľ nebol účastníkom konania podľa citovaného zákona, s tým, že podaním odvolania sa takýto odvolateľ stáva účastníkom konania. Napriek tomu správny súd nepovažuje argumentáciu žalobcu v tomto smere za spôsobilú zvrátiť závery, na ktorých žalovaný založil napadnuté opatrenia, keďže tieto sa primárne netýkali oprávnenia žalovaného podať odvolanie proti stavebnému povoleniu č. UHADUaI-18191/2018-006-Ing.Dá vydanému Mestom Nitra dňa 28. februára 2019, ale tej skutočnosti, že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Žalovaný v napadnutom opatrení 2 s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 správneho poriadku konštatoval, že žalobca svoje odvolanie podané prostredníctvom elektronickej pošty bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 19. marca 2019, resp. 19. apríla 2019 doplnil dňa 20. júla 2020, t. j. po zákonom ustanovenej lehote troch dní. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa § 140c ods. 9 stavebného zákona je odvolanie možné podať v lehote 15 pracovných dní odo dňa zverejnenia tohto rozhodnutia, pričom verejná vyhláška bola zverejnená dňa 14. marca 2019 a 15 pracovných dní uplynulo dňa 04. apríla 2019. Žalobca pritom v podanej správnej žalobe tieto závery žalovaného nijakým spôsobom nespochybnil, dokonca sa k nim vôbec nevyjadril. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, je správny súd toho názoru, že účinky v zmysle § 140c ods. 10 stavebného zákona, podľa ktorého sa odvolateľ podaním odvolania v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona stáva účastníkom konania, ani nemohli nastúpiť. V tejto súvislosti správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania bolo potrebné vydať samostatné procesné rozhodnutie, keďže v zmysle § 140c ods. 10 stavebného zákona sa odvolateľ stáva účastníkom konania ex lege samotným podaním (včasného) odvolania bez potreby osobitného rozhodnutia. 34. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutých opatrení žalovaného v medziach správnej žaloby dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu nahradil trovy konania. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade, keďže im žiadne trovy konania nevznikli. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise