Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2S/4/2025 4020200390 30. 04. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200390.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 13 2S/4/2025 Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, so sídlom 1. mája 2, 953 33 Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, právne zastúpený: JUDr. Miloslav Tóth, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 53 713 354, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 2. júla 2020, takto rozhodol: 12 2S/4/2025
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 11 2S/4/2025 I. Priebeh administratívneho konania, konania pred krajským súdom a konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky I.A Priebeh administratívneho konania 1. Uznesením č. 397/2020 zo dňa 2. júla 2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca, keď: 1. nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020, v zmysle ktorého bol vyňatý SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom žalobkyňa ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce podaním
zo dňa 5. júna 2020 začala kontrolu v SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik, čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy; 2. napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020 bol vyňatý SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a zamestnancami tohto mestského podniku, začala žalobkyňa dňa 5. júna 2020 kontrolu tohto mestského podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania; 3. vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola upozornená na skutočnosť, že nie je oprávneným orgánom na kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy; 4. pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy; 5. po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12. júna 2020 prostredníctvom e-mailu označila členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania protiepidemiologických opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania; 6. dňa 28. júna 2020 uverejnila na internetovej stránke G. informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy; 7. uverejnením týchto informácií sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; 8. úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke G., ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca (hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj. I. B. Konanie pred krajským súdom 2. Krajský súd v Nitre uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 2. júla 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a to s poukazom na § 337 ods. 1 SSP. Žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky A. B. C. trvá, zastavil podľa § 63 SSP, nakoľko žalobkyňa zobrala v tejto časti petitu žalobu späť (§ 337 ods. 2 SSP). 3. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia mestského
zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra. Zápisnice zo zasadnutí mestských zastupiteľstiev, ako aj uznesenia mestských zastupiteľstiev sú verejne prístupné a dostupné. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť uvedené konkrétne dôvody, ktoré mestské zastupiteľstvo k takémuto kroku viedlo, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť totiž preskúmateľné. Ďalej konštatoval, že pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú, najmä existencia materiálnych dôvodov pre jeho odvolanie. Podľa názoru súdu je potrebné preskúmať nielen formálne naplnenie podmienok a predpokladov na odvolanie hlavného kontrolóra, ale sa aj vecne a skutkovo zaoberať, či skutočne došlo k porušeniu povinností hlavného kontrolóra a či možno mať tieto okolnosti za preukázané. 4. Krajský súd ďalej uviedol, že je v prvom rade potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor mesta, ktorí sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil pod ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Obsahovo tieto dôvody spadajú pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie žalobkyne, keď tu absentovalo písomné upozornenie žalobkyne zo strany zastupiteľstva v zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia. 5. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval poukaz zo strany žalovaného na porušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22. mája 2020, ktorá nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach. Uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ale opätovne bližšie nekonkretizované jeho odsekom prípadne písmenom, obsahoval tiež dôvod odvolania uvedený v uznesení pod bodom č. 6, pričom krajskému súdu konkrétne porušenie ustanovenia § 18f zákona o obecnom zriadení zo skutkového stavu ani nevyplýva. Jednotlivé dôvody boli žalovaným koncipované len tým spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré žalovaný považoval za opakované a zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným konštatovaním záveru o porušení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu, ale konkrétny porušený všeobecne záväzný právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný. Uvedené skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť, a to aj z toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu hrubého porušenia. 6. Krajský súd ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik, z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení. Teda prijatie takého rozhodnutia nemôže byť podľa názoru krajského súdu zákonné. Zároveň súdu z nijakého dokladu nevyplýva, že v čase začatia vykonávania kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, mestský podnik, prebiehalo časové obdobie šetrenia konfliktu žalobkyne a zamestnancov podniku. Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval aj pri začatí kontroly dňa 5. júna 2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru súdu žiadnym spôsobom preukázaná.
7. Krajský súd navyše uviedol, že v konaní zistil aj procesné pochybenia žalovaného. Podľa tvrdenia žalobkyne bol návrh programu zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejnený až dňa 24. júna 2020, t. j. jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva, čo krajskému súdu vyplýva aj z dokladov predložených žalobkyňou. Naopak z dokladov predložených žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19. júna 2020. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani e-mail zo dňa 19. júna 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy, p. D. H., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a.s., v ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23. júna 2020, keď zverejnenie starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Súd zároveň uviedol, že je potrebné odlíšiť to, kedy boli pozvánky vytvorené (resp. zaevidované) a kedy došlo k ich reálnemu zverejneniu. Nie je tak preukázané skoršie zverejnenie návrhu, pričom z predložených listín vyplýva, že lehota v zmysle ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach nebola dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania zastupiteľstva na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím zastupiteľstva je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom prípade ju nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže už samotné nedodržanie lehoty v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd ďalej poukázal na to, že program zasadnutia mestského zastupiteľstva sa do podoby záväzného dokumentu schvaľuje na začiatku zasadnutia zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle krajský súd videl ďalšie pochybenie a porušenie § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 2. júla 2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s uznesením zo dňa 25. júna 2020, keď tento obsahoval iba päť skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ čo v napadnutom uznesení o odvolaní zo dňa 2. júla 2020 je vymedzených osem skutkových dôvodov, keď doplnenie dôvodov č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až neskôr, keď došlo ku konaniu popísanému v dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom prípade došlo k zmene programu, t. j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného kontrolóra, ktorý zároveň nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol prezentovaný na samotnom zasadnutí dňa 2. júla 2020, ktorý mal, tak ako je to uvedené v zápisnici z pokračovania 12. zasadnutia zo dňa 2. júla 2020, po formálnej stránke iba štyri body, pričom absentoval dôvod č. 5 pre odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, s ktorým tak táto formálne nebola na zasadnutí zo dňa 2. júla 2020 oboznámená. I. C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky 8. Žalovaný podal voči rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn. 1Svk/20/2023 zo dňa 20. decembra 2024 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu“), a to tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 9. Kasačný súd uviedol, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 2. júla 2020, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia a to podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca. 10. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným poriadkom Slovenskej republiky. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorých vychádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je, alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom. 11. Podľa názoru kasačného súdu v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa zamerať na otázku zákonnosti odvolania hlavnej kontrolórky z funkcie z pohľadu dodržania formálnych a obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní (t. j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny odkaz v uznesení na právne predpisy právne kvalifikujúce skutkový stav) a z pohľadu skutočnej existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnej kontrolórke vo forme jej odvolania. 12. Po preskúmaní procedurálnej stránky postupu, akým mestské zastupiteľstvo dospelo k odvolaniu žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce, nezistil kasačný súd nedostatky zakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa názoru kasačného súdu bolo preukázané, že zasadnutie mestského zastupiteľstva bolo riadne zvolané a počas celého trvania zasadnutia dňa 2. júla 2020 bolo uznášaniaschopné. V prípade zasadnutia mestského zastupiteľstva v dňoch 25. júna 2020 a 2. júla 2020, kedy bolo prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k zmene programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď hneď od počiatku bol v programe zasadnutia mestského zastupiteľstva zaradený bod programu „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“ a tento bod sa aj riadne prejednal. Konečná formulácia textu uznesenia bola pred hlasovaním oznámená poslancom mestského zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že neboli uvedení do omylu ohľadne predmetu hlasovania a zo zápisnice nevyplýva ani náznak pochybností, že by výrok uznesenia nebol výrazom ich slobodnej a vážnej vôle prejavenej hlasovaním. 13. Taktiež kasačný súd uvádza, že náš právny poriadok pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, neustanovuje jeho obsahové náležitosti. Uznesenia zastupiteľských zborov obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach správneho rozhodnutia. Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z pohľadu obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú. Kasačný súd teda považoval za dodržané aj formálne náležitosti napadnutého uznesenia. Z textu uznesenia je zrejmá a zrozumiteľná vôľa mestského zastupiteľstva odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňu identifikoval menom a ostatnými údajmi znemožňujúcimi jej zámenu s inou osobou s poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Uznesenie odkazuje na skutkové zistenia, ktoré právne kvalifikuje ako zvlášť hrubé a opakované porušenie pracovnej disciplíny. 14. Podľa názoru kasačného súdu je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo uznesením mestského zastupiteľstva zasiahnuté do práv fyzickej osoby, preto je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí byť (ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28. januára 2015) priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu žalovaného tak, aby bolo možné overiť, či skutočnosti, ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali. Aj samotné ustanovenie § 18 ods. 9 zákona o obecnom zriadení uvádza, že obecné zastupiteľstvo je oprávnené odvolať z funkcie hlavného kontrolóra len v troch taxatívne vymedzených prípadoch, a teda zo samotného uznesenia musí byť zrejmé, z akého dôvodu bol hlavný kontrolór odvolaný. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní kontrolórky obce. Pre určitosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia o odvolaní sa vyžaduje, aby dôvody odvolania boli v uznesení skutkovo a právne vymedzené tak, aby nebolo možné ich zameniť s inými dôvodmi a aby ich bolo možné preskúmať. Podľa názoru kasačného
súdu postačuje z hľadiska materiálneho len uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór odvoláva, ale súčasťou výrokovej časti uznesenia (v krajnom prípade aspoň súčasťou zápisnice o rokovaní zastupiteľstva, kde bolo prijaté rozhodnutie o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie) musia byť konkrétne dôvody, ktoré obecné zastupiteľstvo k tomu viedli. V opačnom prípade sa výkon zákonom zverených právomocí orgánu verejnej správy mení na svojvôľu. Pokiaľ išlo o samotný obsah napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 2. júla 2020 kasačný súd konštatuje, že v jeho ôsmych bodoch boli dostatočne vymedzené skutkové okolnosti, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodlo o odvolaní žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Opakovane kasačný súd uvádza, že taktiež nezistil žiadne formálne nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť. V uznesení je formulovaný dôvod odvolania zrozumiteľne, je z neho zrejmé, čím mala v danom prípade hlavná kontrolórka porušiť zákon tak, aby to bolo dôvodom pre jej odvolanie. Napadnuté uznesenie obsahuje odkaz na zákonný dôvod, a to § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Ďalej z obsahu administratívneho spisu a to z potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s., vyplýva, že prvá verzia pozvánky na zastupiteľstvo bola vytvorená dňa 19. júna 2020. Túto skutočnosť potvrdzuje i e-mail D. H. zo dňa 19. júna 2020, z ktorého následne vyplynulo i uverejnenie tejto pozvánky na webovej stránke sťažovateľa dňa 19. júna 2020. 15. Pokiaľ sa jedná o skúmanie otázky zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020, ktorým mestské zastupiteľstvo vyňalo SLUŽBYT, mestský podnik, z kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, podľa názoru kasačného súdu skúmanie tejto otázky ako prejudiciálnej nebolo v tomto konaní v kompetencii krajského súdu. II. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; odvolanie musí byť zdôvodnené. 17. Podľa § 18s ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom. 18. Podľa § 11 ods. 4 písm. j) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi. 19. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 552/2003 Z. z.“) zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. 20. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 552/2003 Z. z. zamestnanec je povinný konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania. 21. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 552/2003 Z. z. zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 22. Podľa § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.
23. Podľa § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia na začiatku zasadnutia. Najprv sa hlasuje o bodoch návrhu programu podľa odseku 4. Na zmenu návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. III. Verejné vyhlásenie rozsudku 24. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a viazaný právnym názorom kasačného súdu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30. apríla 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania. IV. Právne hodnotenie správneho súdu 25. Správny súd má za nepochybné, že zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 2. júla 2020 bolo riadne zvolané a počas celého jeho priebehu bolo uznášaniaschopné. Rovnako bolo preukázané, že počas zasadnutí konaných 25. júna 2020 a 2. júla 2020, na ktorých bolo prijaté uznesenie o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k žiadnej zmene programu. Bod „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“ bol totiž súčasťou programu od začiatku a bol riadne prerokovaný. Konečné znenie uznesenia bolo pred hlasovaním jasne oznámené všetkým poslancom, čo vylučuje, že by boli uvedení do omylu o predmete hlasovania. Zo zápisnice taktiež nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že by prijaté uznesenie nebolo výsledkom ich slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej hlasovaním. Z uznesenia mestského zastupiteľstva jasne vyplýva úmysel odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňa je v uznesení jednoznačne identifikovaná menom a ďalšími údajmi, ktoré vylučujú možnosť zámeny s inou osobou, pričom sa poukazuje na § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Uznesenie zároveň odkazuje na konkrétne skutkové zistenia, ktoré sú právne posúdené ako obzvlášť závažné a opakované porušenie pracovnej disciplíny. Správny súd teda považuje za dodržané aj formálne náležitosti napadnutého uznesenia. Nie je nevyhnutné, aby boli konkrétne skutkové okolnosti uvedené priamo v texte uznesenia – postačuje, ak sú zachytené v podkladoch, z ktorých uznesenie vychádza, teda v administratívnom spise žalovaného. Tieto podklady musia umožniť overenie, či sa skutočne naplnili podmienky stanovené zákonom na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie. Z materiálneho hľadiska je tak postačujúce, ak uznesenie obsahuje odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého dochádza k odvolaniu hlavného kontrolóra. Zároveň však platí, že konkrétne dôvody, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k tomuto rozhodnutiu, musia byť vyjadrené priamo vo výrokovej časti uznesenia, prípadne aspoň zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia, na ktorom bolo rozhodnutie prijaté. V súvislosti s obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 2. júla 2020 správny súd konštatuje, že skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, boli dostatočne špecifikované v ôsmich bodoch tohto uznesenia. Súd zároveň opakovane uvádza, že nezistil žiadne formálne pochybenia, ktoré by mohli viesť k nezákonnosti predmetného uznesenia. 26. V prípade posudzovania zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nepatrilo v tomto konaní posudzovanie tejto prejudiciálnej otázky do právomoci správneho súdu. Správny súd v Bratislave preto dňa 27. februára 2025 vyzval Okresnú prokuratúru Nitra na súčinnosť za účelom poskytnutie informácie, ako bol vybavený podnet na protest prokurátora podaný žalobkyňou, ktorý mal byť prijatý dňa 29. júla 2020 pod sp. zn. Pd 231/20/4403-3. Dňa 28. februára 2025 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď, ktorej prílohou bolo upovedomenie o vybavení podnetu sp. zn. Pd 231/20/4403-4 zo dňa 22. septembra 2020 (ďalej len „upovedomenie o vybavení podnetu“).
27. Z obsahu upovedomenia o vybavení podnetu vyplýva, že žalobkyňa žiadala preskúmať uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020 a napadnúť ho protestom prokurátora. Predmetným uznesením bola schválená Súhrnná správa o kontrolnej činnosti za rok 2019 a Plán kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020 v znení poslaneckého návrhu, na základe ktorého poslanci vyňali mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce z plánu kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020. Žalobkyňa namietala nezákonnosť uvedeného uznesenia z dôvodov, že jeho obsah je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a rovnako z dôvodu, že postup predchádzajúci jeho prijatiu je v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva. 28. Okresný prokurátor v upovedomení o vybavení podnetu k námietkam smerujúcim k porušeniu pravidiel rokovacieho poriadku v súvislosti s prijímaním preskúmavaného uznesenia uvádza, že podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Rokovací poriadok však nemožno považovať za všeobecne záväzný právny predpis definovaný v § 21 ods. 3 písm. f) bod 1 až 3 zákona o prokuratúre. Z uvedeného dôvodu prokurátor nemôže nezákonnosť preskúmavaného uznesenia odvodzovať od porušenia rokovacieho poriadku v procese jeho prijímania. 29. Pokiaľ sa jedná o obsahovú stránku uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. januára 2020 žalobkyňa namietala, že je v rozpore s § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení a to z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo konalo nad rámec oprávnení, ktoré mu vyplývajú z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, nakoľko poslancom mestského zastupiteľstva neprináleží právo zasahovať do autonómneho plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra t. j. vyňať akýkoľvek subjekt z jeho kontrolnej činnosti. Zákon o obecnom zriadení v § 18d ods. 2 definuje, kto podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, pričom jej podliehajú aj rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o veciach, ktoré sú upravené v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, no v žiadnom zákonnom ustanovení nie je uvedené, že schvaľuje alebo doplňuje plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra. Okresný prokurátor v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zákonná úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa týkalo skutočnosti, či môže obecné zastupiteľstvo zasiahnuť do výkonu kontrolnej činnosti vylúčením konkrétneho kontrolovaného subjektu z kontrolnej činnosti, resp. obmenou plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, na to ktoré obdobie. Zákon o obecnom zriadení v tomto smere nijako nelimituje obecné (mestské) zastupiteľstvo. Okresný prokurátor bol toho názoru, že v prípade, ak tak poslanci rozhodnú, nie je ich rozhodnutie prekročením kompetencií upravených v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keďže toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva – „najmä je mu vyhradené“. Príspevkové organizácie je možné zriadiť rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ktoré je tiež oprávnené ich kontrolovať (§ 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení), čiže v prípade vylúčenia konkrétneho subjektu z kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra môže byť toto vylúčenie zhojené kontrolnou činnosťou obecného zastupiteľstva, na ktorú má zákonné splnomocnenie, napr. prostredníctvom komisií (je to jeho výhradná kompetencia). 30. Ako vyplynulo z prokuratúre predložených podkladov, dôvodom vyňatia mestského podniku SLUŽBYT z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, nebola svojvôľa poslancov, ale skutočnosť, že vzhľadom na vzájomne podávané trestné oznámenia, vznikli pochybnosti o objektivite kontroly vykonávanej hlavným kontrolórom v uvedenom mestskom podniku, kde mala byť podľa plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na I. polrok 2020 realizovaná kontrola. Obec (mesto) má možnosť pravidlá kontrolnej činnosti podrobnejšie upraviť a konkretizovať na podmienky obce uznesením obecného zastupiteľstva. Táto možnosť je daná v § 18e zákona o obecnom zriadení. Z vyššie uvedených dôvodov bol tak podnet žalobkyne na podanie protestu prokurátora odložený, nakoľko nebol vzhliadnutý žiaden dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení. 31. Nakoľko súd v predmetnej veci nezistil žiadne formálne pochybenia, ktoré by mohli viesť k nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, a navyše nebola preukázaná ani nezákonnosť uznesenia, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik, vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, s poukazom na upovedomenie prokurátora o vybavení podnetu, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 ods. 1 SSP zamietol.
32. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne zaplatiť žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP. 33. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 11 2S/4/2025 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.