Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/68/2019 4019200297 16. 12. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 E., za účasti: 1/ ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s. r. o., so sídlom Kasárenská 1594/49, 905 01 Senica, IČO: 51 749 858, 2/ ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, s.r.o., so sídlom Kasárenská 1594/49, 905 01 Senica, IČO: 35 857 749, ďalší účastníci 1/ a 2/ právne zastúpení: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, 3/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, 4/ Gestamp Nitra, s.r.o., so sídlom Cez panské 1332/11, 951 41 Lužianky, IČO: 47 255 374, 5/ Bilfinger Slovakia, s. r. o., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 846, 6/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/019695 zo dňa 22.03.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania voči žalobcovi e p r i z n á v a.
n
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 21.11.2018 podal ďalší účastník 1/ ako stavebník žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu objektov SO 10 Parkovisko pre osobné vozidlá, SO 11 Parkovisko pre nákladné vozidlá, SO 12 Komunikácie a spevnené plochy v k. území F. (ďalej aj len „stavba“). Stavba má trvalý charakter a ide o inžinierske dopravné stavby – komunikácie, parkoviská a spevnené plochy. Stavba bude realizovaná dodávateľsky, projektantom stavby ďalším účastníkom 5/. Stavba rieši pre nový závod Steel service center Gonvarri Nitra potrebný počet odstavných stojísk pre nákladné, ako aj osobné vozidlá a súvisiace potrebné komunikácie pre napojenie závodu na cestnú infraštruktúru Strategického parku Nitra. 2. Dňa 20.06.2018 vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom konaní týkajúcom sa navrhovanej činnosti „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o EIA“) rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2018/016253 na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2018/035185 zo dna 17.09.2018 (ďalej aj len „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“), ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal v zmysle § 38 ods. 4 zákona o EIA dňa 12.12.2018 záväzné stanovisko č. OU-NR-OSZP3-2018/044953. Návrh na začatie stavebného konania bol vyhodnotený ako súladný s podmienkami z rozhodnutia zo zisťovacieho konania. 3. Obec Lužianky ako špeciálny stavebný úrad (ďalej aj len „špeciálny stavebný úrad“) listom č. 1301/2018-01-Žá dňa 03.12.2018 oznámila začatie stavebného konania účastníkom konania ako aj dotknutým orgánom v súlade s § 61 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), upustila od miestneho zisťovania a ústneho rokovania podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona. V oznámení o začatí konania špeciálny stavebný úrad stanovil účastníkom konania ako aj dotknutým orgánom lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania na podanie námietok, stanovísk a pripomienok a tiež im dal možnosť nahliadnuť do spisového materiálu. V stanovenej lehote boli Obci Lužianky doručené námietky ďalšieho účastníka 6/ a žalobcu, ktorí boli účastníkmi konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. 4. Špeciálny stavebný úrad rozhodnutím č. 1301/2018-4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj len „stavebné povolenie“) povolil predmetnú stavbu, pričom sa zaoberal všetkými námietkami a pripomienkami podanými v stanovenej lehote a rozhodol o nich tak, že jednej vyhovel a ostatné zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/019695 zo dňa 22.03.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil stotožniac sa so závermi špeciálneho stavebného úradu, pričom v jeho postupe nezistil žiadne nesprávnosti, zmätočnosť či nezákonnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že špeciálny stavebný úrad postupoval v súlade so stavebným zákonom aj so zákonom o EIA. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie a následne bolo doručené záväzné stanovisko zo dňa 12.12.2018, v ktorom sa konštatuje, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetnú stavbu je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. S poukazom na § 140b ods. 1 stavebného zákona sú špeciálny stavebný úrad ako aj žalovaný viazaní záväzným stanoviskom a nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť z materiálneho ako aj formálneho hľadiska. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 7. Namietal, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania vykonáva obvodný úrad v sídle kraja. To, že sa jedná o stavbu, ktorá mala byť významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vyplýva aj z toho, že na predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia o významnej investícii na Vybudovanie strategického parku. Na tomto základe je teda vecne príslušným v konaní o veciach významných investícií okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni. 8. V rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Skutočnosť, že na stavbu Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o EIA, skonštatovalo aj Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. Je potrebné uvedomiť si, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. V zmysle platnej legislatívy
sa v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov vyžaduje viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o EIA. 9. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby nie je zákonná. Nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvolával špeciálny stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Je nanajvýš pochybné odvolávať sa na § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď Strategický park logicky nemôže byť obsiahnutý ani v územnom pláne mesta Nitra ani v územnom pláne Obce Lužianky. 10. Za určitých okolností môže byť aj výstavba samotného strategického parku považovaná za významnú investíciu, a to za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), teda, ak je stavebníkom podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (v tomto prípade je to spoločnosť MH Invest s.r.o.) a zároveň sa jedná o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Aj samotný strategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude povahovo aj z hľadiska právneho režimu iná stavebná investícia ako sú ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom parku realizované. 11. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, teda ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., teda v rámci vybudovania strategického parku ako takého a nie na investície, ktoré (už následne) budú v ňom realizované, či už na základe osobitných osvedčení ako významné investície (Automotive Nitra project) alebo ako ďalšie investície, pod ktorú spadá aj predmetná povoľovaná stavba, ktorá dokonca žiadne osvedčenie vydané nemá. 12. Aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku. 13. Žalobca tiež namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Výzva podľa tohto ustanovenia má byť účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni vo veci rozhodnúť. Je vo veľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá – nie vlastnou vinou – len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. V tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23.03.2010 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012 týkajúce sa výkladu § 33 ods. 2 správneho poriadku. 14. Ďalej žalobca vzniesol námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka v prvostupňovom rozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla ako aj námietku o nepredložení zastavovacieho plánu. 15. Správne orgány podľa názoru žalobcu neprihliadli na potrebu vyriešenia predbežnej otázky v podobe prebiehajúceho súdneho konania ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia z procesu EIA, v dôsledku čoho nekonali v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili,
a to napriek tomu, že žalobca ich o to v podaných námietkach žiadal postupom podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. 16. Žalobca žiadal správny orgán o postup podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie konania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona o EIA. Tento však jeho námietku „de facto“ odignoroval a tým porušil zákon. 17. V prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ide o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej aj len „Aarhuský dohovor“). S prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je čl. 9 ods. 3 nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností v rozhodnutiach vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci toho aj reálne zabezpečená náprava. Žalobca mal za to, že v tomto konaní nebol uvedený účel rešpektovaný, keďže žalovaný sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadal a vysporiadal sa s nimi len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2019 navrhol, aby správny súd konanie zastavil podľa § 99 písm. f) v spojení s § 7 písm. a) SSP alebo žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, alebo ju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 19. V prvom rade poukázal na to, že stavba sa realizovala podľa stavebného povolenia na pozemkoch v katastrálnom území F.. Z platných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobca nemá vo vlastníctve žiadne pozemky, ktoré by boli stavbou bezprostredne dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Zároveň žalobca nepreukázal žiaden iný dôvod svojho účastníctva v tomto súdnom správnom konaní, a preto je možné sa domnievať, že žalobca je podľa § 178 ods. 3 SSP oprávnený ako zainteresovaná verejnosť podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy iba ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z uvedeného dôvodu nie je prípustné, aby sa žalobca domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo práv a právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a naopak v žalobe absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 20. Žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, pričom pri rozhodovaní sa neobmedzil iba na skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolaní, ale preskúmal postup a rozhodovanie špeciálneho stavebného úradu z hľadiska dodržania zákonnosti, čo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia. K námietke nepríslušnosti Obce Lužianky konať a rozhodnúť v tomto stavebnom konaní uviedol, že Obec Lužianky bola príslušná vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“). 21. K umiestneniu stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie na základe § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, keďže stavba sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie nevyžaduje (stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území), pričom sa stavbou nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. 22. Priestorové usporiadanie územia vyplýva zo zastavovacieho plánu areálu Strategického parku, ktorý bol predložený v rámci prvého stavebného konania na prvý objekt areálu Strategického parku.
Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán areálu Strategického parku stal záväzným pre priestorové usporiadanie lokality, kde sa realizuje stavba. Zastavovací plán je aj prílohou listu spoločnosti MH Invest, s.r.o. č. 165/2018, ktorý je súčasťou spisového materiálu. 23. K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie ohľadne posudzovania vplyvov na životné prostredie, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, ktoré bolo zakončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Špeciálny stavebný úrad sa riadil § 140c ods. 2 stavebného zákona a zaslal príslušnému orgánu - § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. b) zákona o EIA návrh na začatie konania, vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, projektovú dokumentáciu stavby spoločne s oznámením o začatí stavebného konania. Následne obdržal záväzné stanovisko zo dňa 12.12.2018, v ktorom sa konštatuje, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetnú stavbu „je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania.“ 24. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa absencie územného rozhodnutia vo vzťahu k stavbe žalovaný uviedol, že špeciálny stavebný úrad sa vysporiadal v odôvodnení nadštandardne s predmetnou námietkou žalobcu, pričom poukázal na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu Obce Lužianky, predložené osvedčenia o významnej investícii, stanovisko MH Invest, s.r.o. k zastavovaciemu plánu areálu Strategického parku Nitra a na záväzné stanovisko Obce Lužianky. Je tak zrejmé, že špeciálny stavebný úrad riadne posúdil súlad stavby s územnoplánovacími dokumentáciami a predloženými podkladmi a odôvodnil, prečo nevyžadoval územné rozhodnutie pre danú stavbu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že Strategický park nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, žalovaný uviedol, že stavba sa nachádza v katastrálnom území Obce Lužianky, preto by nemohla byť obsiahnutá v územnom pláne Mesta Nitra. 25. Z územného plánu Obce Lužianky vyplýva funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčení vyplýva ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu strategického parku, vyplýva priestorové usporiadanie daného územia, na ktorom sa stavba bude realizovať podľa právoplatného stavebného povolenia. 26. S námietkou, že nebola dodržaná hypotéza § 33 ods. 2 správneho poriadku, sa žalovaný podrobne vysporiadal v bode 9.10 napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol oboznámený o práve vyjadriť sa k žiadosti stavebníka, o práve uplatniť námietky a pripomienky, a rovnako bol oboznámený o práve nahliadnuť do spisového materiálu počas celého konania. Námietky uplatnil aj napriek tomu, že nenahliadol do spisového materiálu a nemohol ani vedieť, čo je obsahom spisového materiálu. Aktívne správanie, tak ako ho popísal žalobca, znamená to, že správny orgán je povinný umožniť realizáciu príslušných procesných práv účastníkov konania, čo bolo v uskutočnenom konaní umožnené. 27. K námietke, že správny orgán mal prerušiť konanie, nakoľko je podaná žaloba na súde, týkajúca sa zámeru EIA, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že o prerušenie konania žiadal žalobca, nepostačuje, pretože neboli splnené obligatórne dôvody prerušenia konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. O prerušenie konania nežiadali zhodne účastníci konania v zmysle § 29 ods. 2 správneho poriadku (fakultatívne dôvody na prerušenie konania). Vzhľadom k tomu konanie nebolo možné prerušiť. 28. K ďalšej námietke, že správny orgán odignoroval iniciovanie konania podľa § 140c ods.6 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že stavebný úrad nie je námietkami účastníka konania viazaný a ani ich nemusí zohľadniť. Povinnosť stavebného úradu v danej veci je upravená v § 62 ods. 3 stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný úrad námietky účastníkov posúdi, z čoho nevyplýva povinnosť správneho orgánu im vyhovieť. Z tohto pohľadu nie je možné zo strany žalobcu tvrdiť, že správny orgán odignoroval iniciovanie konania podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, keďže ako aj špeciálny stavebný úrad tak aj žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadali a svoje závery riadne a v súlade so zákonom odôvodnili v bode 2 napadnutého rozhodnutia. 29. Napokon nemôžu obstáť ani námietky žalobcu ohľadom (údajného) porušenia ustanovení a účelu Aarhuského dohovoru. Žalovaný v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom v postupe a rozhodovaní špeciálneho stavebného úradu nezistil žiadnu vadu. V súvislosti s namietaným porušením čl. 9 ods. 3 a čl. 1 Aarhuského dohovoru žalovaný
poukázal na to, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. K zhotoveniu stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby a ich závery nie sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ 30. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu odmietol resp. zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. 31. Mal za to, že žalobca bol oprávnený podať správnu žalobu iba v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Potom však nie je prípustné, aby sa žalobca domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo práv a právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a naopak v žalobe absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nemožno akceptovať nezákonnosti, ktoré mali nastať v stavebnom konaní, ale opomenul podstatnú skutočnosť, že ak by bol legitimovaný podľa § 178 ods. 1 SSP, musí súčasne tvrdiť a preukazovať vplyv týchto možných nezákonností na jeho subjektívne práva, k čomu však nedošlo. 32. K pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu v predmetnej veci ďalší účastník 1/ uviedol, že pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je upravená v „lex specialis“ k stavebnému zákonu – v cestnom zákone. Skutočnosť, či je stavebníkovi udelené osvedčenie o významnej investícii alebo nie, resp. dokonca, či je nejaké osvedčenie v spisovom materiáli alebo nie je, nie je pre určenie špeciálneho stavebného úradu, príslušného vykonať dané stavebné konanie rozhodujúca. Rozhodujúce je v danom prípade uplatnenie právno-teoretického kritéria „lex specialis derogat legi generali“ (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), ktoré je premietnuté v prvej vete § 120 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého majú ustanovenia cestného zákona ako „lex specialis“ o príslušnosti správnych orgánov prednosť pred ustanoveniami stavebného zákona, ktorý je v tomto prípade „lex generalis“. To znamená, že v konkrétnom prípade má § 3a ods. 4 cestného zákona prednosť pred ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 117b stavebného zákona. Ustanovenia § 117 až 119 stavebného zákona (a teda aj § 117b stavebného zákona) sa vzťahujú len pre všeobecné stavebné úrady. Za ustanovením § 119 stavebného zákona nasleduje nadpis: „Špeciálne stavebné úrady“. 33. Ďalej poukázal na to, že v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov, ktoré parametrami spadajú pod navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8 k zákonu o EIA, sa uskutočňuje konanie o posudzovaní vplyvov alebo zisťovacie konanie. Vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Stavba síce má funkčné väzby na strategický park Nitra, ale v zmysle uvedeného zákona navrhovaná činnosť predstavuje novú činnosť, pričom všetky uvedené položky stanovujú povinnosť viesť zisťovacie konanie. Zisťovacie konanie bolo vo vzťahu k predmetnej stavbe vedené príslušným orgánom a právoplatne ukončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. 34. Žalobca nepreukázal, ako súvisí žalobný bod ohľadom nedodržania hypotézy § 33 ods. 2 správneho poriadku s údajným porušením verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Bez ohľadu na to, či žalobca využil alebo nevyužil tieto možnosti ponúknuté stavebným úradom, je nesporné, že špeciálny stavebný úrad vytvoril žalobcovi ako aj ostatným účastníkom konania dostatočný priestor na realizáciu ich procesných práv. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu kvalifikovane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 35. Stavebný úrad konal správne a v súlade so zákonom, keď požiadavku žalobcu na prerušenie stavebného konania zamietol. Naviac, prerušenie stavebného konania zhodne nenavrhli všetci účastníci konania, a teda nebol daný ani dôvod na fakultatívne prerušenie stavebného konania (§ 29 ods. 2 správneho poriadku), kedy správny orgán môže skúmať dôvody na prerušenie tvrdené zhodne
účastníkmi a ich závažnosť; v iných prípadoch prerušenie konania je obligatórne, z dôvodov upravených v § 29 ods. 1 správneho poriadku. 36. Aj námietku žalobcu o neuplatnení postupu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona stavebným úradom považoval ďalší účastník 1/ za šikanóznu. V uskutočnenom stavebnom konaní tak špeciálny stavebný úrad, ako aj žalovaný, viacnásobne uviedli údaj o právoplatne ukončenom zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, ktoré sa viaže k stavebným objektom povoľovanej stavby. Hypotéza právnej normy ustanovená v § 140c ods. 6 stavebného zákona nebola naplnená z dôvodu, že z administratívnych spisov (najmä z napadnutého rozhodnutia a zo stavebného povolenia) je zrejmé, že obidva správne orgány mali za preukázané, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, a to pred začatím stavebného konania (zisťovacie konanie bolo ukončené dňom 15.10.2018 a návrh na začatie stavebného konania bol podaný stavebníkom dňa 21.11.2018). 37. Nie je zrejmé, čo žalobca sledoval odkazom na Aarhuský dohovor. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aké konkrétne práva (či už žalobcu alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym konaním žalovaného a špeciálneho stavebného úradu malo dôjsť k takémuto porušeniu. Všeobecné konštatovanie o nedostatočne relevantnom zaoberaní sa s námietkami žalobcu alebo vysporiadanie sa s námietkami bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v konkrétnych vytýkaných nedostatkoch nie je možné objektívne overiť a vyjadruje iba subjektívny a ničím nepodložený názor žalobcu. Z tohto dôvodu podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ sú námietky v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov ao zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/68/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/68/2019. 39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 16.12.2025. 40. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 41. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnení stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 42. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
43. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). 44. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 45. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 46. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 47. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 48. Podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, Okresné úrady vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. 49. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 50. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 51. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu o vecnej nepríslušnosti Obce Lužianky ako prvostupňového správneho orgánu. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada „ex offo“ a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne
preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné a dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané vecne príslušnými správnymi orgánmi. 52. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydala Obec Lužianky ako vecne príslušný správny orgán stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona pre stavebníka – ďalšieho účastníka 1/ na stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s § 3a ods. 4 cestného zákona preto rozhodovala o stavebnom povolení Obec F., ktorá vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. 53. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je cestný zákon, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v § 3a ods. 4 cestného zákona. Obec Lužianky vo svojom rozhodnutí – v stavebnom povolení správne uviedla, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady. 54. Obec Lužianky teda bola príslušná uskutočniť stavebné konanie a vydať stavebné povolenie v zmysle § 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona ako špeciálny stavebný úrad. V danom prípade je rozhodujúce, že v zmysle § 120 ods. 2 veta prvá stavebného zákona majú ustanovenia cestného zákona („lex specialis“) prednosť pred ustanoveniami stavebného zákona („lex generalis“), a teda bolo potrebné aplikovať zásadu „lex specialis derogat legi generali“, t. j. špeciálny zákon ruší všeobecný zákon. To znamená, že ustanovenie § 3a ods. 4 cestného zákona má prednosť pred ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 117b stavebného zákona. Ustanovenia § 117 až § 119 stavebného zákona sa vzťahujú len na všeobecné stavebné úrady. 55. Nakoľko predmetná cestná stavba sa nachádza v katastrálnom území F., uvedená obec vydala stavebné povolenie ako špeciálny stavebný úrad pre komunikácie. O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný – Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 56. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. 57. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že vo vzťahu k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (G., D. H., M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že žalobca spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. V prejednávanej veci mali správne orgány oboch stupňov za preukázané, že obidva správne orgány mali za zistené, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, a to pred začatím stavebného konania (zisťovacie konanie bolo ukončené dňom 15.10.2018 a návrh na začatie stavebného konania bol podaný stavebníkom
dňa 21.11.2018). S uvedenou námietkou žalobcu sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 58. Zo záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3-2018/044953 zo dňa 12.12.2018 mali správne orgány za preukázané, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu objektov SO 10 Parkovisko pre osobné vozidlá, SO 11 Parkovisko pre nákladné vozidlá, SO 12 Komunikácie a spevnené plochy v katastrálnom území F. je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť dal žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne do pozornosti, že uvedeným záväzným stanoviskom príslušného úradu sú špeciálny stavebný úrad ako aj žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť. 59. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona špeciálnym stavebným úradom, pretože na uvedený postup, s prihliadnutím na právoplatné skončenie vyššie uvedeného zisťovacieho konania, nebol dôvod. 60. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých stavebných rozhodnutí je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré nie sú predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, inými slovami, správny súd je viazaný predmetom konania (právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018). Rozpor povolenej stavby a jej funkčného využitia s územným plánom obce správny súd v preskúmavanej veci nezistil, preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 61. Žalobnú námietku napádajúcu nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona, kedy oznámenie o začatí stavebného konania doručil účastníkom konania do vlastných rúk spolu s informáciou, že z dôvodov podľa § 61 ods. 2 stavebného poriadku upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania. Zároveň stavebný úrad v uvedenom oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 stavebného zákona poučil účastníkov predmetného stavebného konania o možnosti podať (uplatniť) námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, s poučením že inak sa na tieto neprihliadne. Z oznámenia o začatí stavebného konania taktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia vo veci samej oznámil všetkým účastníkom konania, že je možné nahliadnuť do spisového materiálu priamo na Spoločnom stavebnom úrade Nitrianske Hrnčiarovce (s uvedením adresy úradu, kontaktného zamestnanca a telefónneho čísla ako aj časové rozmedzie stanovené v rámci úradných hodín). 62. Vzhľadom k tomu, že obsah spisu netvorí žiaden záznam o nahliadnutí žalobcu do administratívneho spisu, možno konštatovať, že žalobca uvedené procesné právo, o ktorom bol riadne poučený, nevyužil, a to i napriek poučeniu o podstate v stavebnom konaní aplikovanej koncentračnej zásady pri uplatňovaní námietok v stavebnom konaní. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu špeciálnym stavebným úradom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie. 63. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 až ods. 3 stavebného zákona je konkrétnejšou a špeciálnou úpravou procesného práva účastníkov stavebného konania byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle ktorej na oneskorene podané námietky (po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) stavebný úrad neprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona jeho subsidiárne použitie vo vzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky je špeciálnou úpravou koncentračnej zásady obmedzené, s čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v rámci stavebného konania. 64. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
65. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. 66. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/6/2012 zo dňa 28.02.2013) 67. Rovnako tak správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, ktorou napádal porušenie postupu podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy stavebný úrad nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie stavebného konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorým konaním malo byť podľa názoru žalobcu súdne konanie iniciované žalobcom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, na základe ktorého sa predmetná navrhovaná činnosť realizácie stavby Steel service center Gonvarri Nitra nebude posudzovať podľa zákona o EIA. 68. Právoplatné rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania bolo pre vydanie stavebného povolenia záväzným podkladom a stavebný úrad už otázku jeho zákonnosti alebo predmet jeho výroku nebol oprávnený posudzovať a bol týmto rozhodnutím, vydaným iným príslušným orgánom verejnej správy, viazaný. Vydaním stavebného povolenia bez prerušenia stavebného konania do rozhodnutia o správnej žalobe proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA neboli porušené práva žalobcu, naopak uvedený postup korešponduje so zásadou rýchlosti konania, resp. povinnosťou správnych orgánov rozhodovať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. V prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania správnym súdom, by tu bol dôvod na využitie mimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. 69. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval územné rozhodnutie, správny súd uvádza, že správne orgány sa s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadali. Vzhľadom na to, že predmetom tohto stavebného konania boli parkoviská a komunikácie, ktoré nie sú spôsobilé meniť výškové usporiadanie priestoru a umiestňovali sa do existujúceho strategického parku, nebolo potrebné vydávať samostatné územné rozhodnutie. Taktiež je potrebné uviesť, že stavba sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie, keďže stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“. 70. K uvedenému správny súd dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 71. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.
72. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu Obce Lužianky vyplynulo funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčení vyplynuli ohraničenia plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21.11.2023 (odsek 48.): „Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods. 2 stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“ 73. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa absencie zastavovacieho plánu. V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. V prejednávanej veci je skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v povoľovacom konaní pre účely vydania stavebného povolenia predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (tzv. podnikovom pozemku), pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach žalobcu vysporiadal rovnakým spôsobom (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa 26.10.2023). 74. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka v prvostupňovom rozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla, tak túto správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Jednak v rozhodnutí žalovaného je IČO stavebníka uvedené, pričom zo žiadnych podaní, obsahu spisového materiálu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva spochybnenie identifikácie stavebníka a jednak v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. uvedenie identifikačného čísla stavebníka, ktorý je právnickou osobou, nie je obligatórnou náležitosťou stavebného povolenia, ktorého absencia by mala za následok jeho nezákonnosť alebo neplatnosť. 75. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. K predmetnej stavbe sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk či rozhodnutí nevyplynuli žiadne protichodné závery. Práve naopak, tieto orgány vyslovili súhlas s realizáciou stavby.
76. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, v zmysle ktorého zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011). 77. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. 78. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia) odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia. 79. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia správneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v stavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa administratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom od judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil. 80. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania správnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 82. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania 1/ až 6/ postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by im bolo možné priznať právo na náhradu trov konania.
83. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.