{"guid": "b861d61f-0d94-4acf-a5eb-7a090b103bf4:7bec3cd0-14f8-4886-a0ea-3374eda81e06", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3", "spisova_znacka": "NR-15S/68/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/68/2019 z 16. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. decembra 2025, sp. zn. NR-15S/68/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3", "identifikacne_cislo": "4019200297", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-3", "nazov": "§ 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-61", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bec3cd0-14f8-4886-a0ea-3374eda81e06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/68/2019\n4019200297\n16. 12. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4019200297.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom\nFarská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných\nkomunikácií, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 E., za účasti: 1/ ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s.\nr. o., so sídlom Kasárenská 1594/49, 905 01 Senica, IČO: 51 749 858, 2/ ArcelorMittal Gonvarri SSC\nSlovakia, s.r.o., so sídlom Kasárenská 1594/49, 905 01 Senica, IČO: 35 857 749, ďalší účastníci 1/ a 2/\nprávne zastúpení: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, 3/\nMH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, 4/ Gestamp Nitra,\ns.r.o., so sídlom Cez panské 1332/11, 951 41 Lužianky, IČO: 47 255 374, 5/ Bilfinger Slovakia, s. r.\no., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 846, 6/ Združenie domových samospráv,\no.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/019695 zo dňa 22.03.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalším účastníkom 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\ne p r i z n á v a.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 21.11.2018 podal ďalší účastník 1/ ako stavebník žiadosť o vydanie stavebného povolenia\npre stavbu „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ v rozsahu objektov SO 10 Parkovisko\npre osobné vozidlá, SO 11 Parkovisko pre nákladné vozidlá, SO 12 Komunikácie a spevnené plochy\nv k. území F. (ďalej aj len „stavba“). Stavba má trvalý charakter a ide o inžinierske dopravné stavby\n– komunikácie, parkoviská a spevnené plochy. Stavba bude realizovaná dodávateľsky, projektantom\nstavby ďalším účastníkom 5/. Stavba rieši pre nový závod Steel service center Gonvarri Nitra potrebný\npočet odstavných stojísk pre nákladné, ako aj osobné vozidlá a súvisiace potrebné komunikácie pre\nnapojenie závodu na cestnú infraštruktúru Strategického parku Nitra.\n2. Dňa 20.06.2018 vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom\nkonaní týkajúcom sa navrhovanej činnosti „STEEL SERVICE CENTER GONVARRI NITRA“ podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o EIA“) rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2018/016253 na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,\nreferátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2018/035185 zo dna 17.09.2018 (ďalej aj len\n„rozhodnutie zo zisťovacieho konania“), ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať\npodľa zákona o EIA. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal v zmysle § 38\nods. 4 zákona o EIA dňa 12.12.2018 záväzné stanovisko č. OU-NR-OSZP3-2018/044953. Návrh na\nzačatie stavebného konania bol vyhodnotený ako súladný s podmienkami z rozhodnutia zo zisťovacieho\nkonania.\n3. Obec Lužianky ako špeciálny stavebný úrad (ďalej aj len „špeciálny stavebný úrad“) listom č.\n1301/2018-01-Žá dňa 03.12.2018 oznámila začatie stavebného konania účastníkom konania ako aj\ndotknutým orgánom v súlade s § 61 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“),\nupustila od miestneho zisťovania a ústneho rokovania podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona. V oznámení\no začatí konania špeciálny stavebný úrad stanovil účastníkom konania ako aj dotknutým orgánom lehotu\n7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania na podanie námietok, stanovísk\na pripomienok a tiež im dal možnosť nahliadnuť do spisového materiálu. V stanovenej lehote boli Obci\nLužianky doručené námietky ďalšieho účastníka 6/ a žalobcu, ktorí boli účastníkmi konania podľa § 59\nods. 1 písm. c) stavebného zákona.\n4. Špeciálny stavebný úrad rozhodnutím č. 1301/2018-4130-02-Žá zo dňa 22.01.2019 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj len „stavebné povolenie“) povolil predmetnú stavbu, pričom sa\nzaoberal všetkými námietkami a pripomienkami podanými v stanovenej lehote a rozhodol o nich tak, že\njednej vyhovel a ostatné zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/019695 zo dňa 22.03.2019 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil stotožniac sa so závermi\nšpeciálneho stavebného úradu, pričom v jeho postupe nezistil žiadne nesprávnosti, zmätočnosť či\nnezákonnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že špeciálny stavebný úrad postupoval\nv súlade so stavebným zákonom aj so zákonom o EIA. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vo vzťahu\nk stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie a následne bolo doručené záväzné stanovisko zo dňa\n12.12.2018, v ktorom sa konštatuje, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetnú stavbu je\nv súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. S poukazom na § 140b ods. 1 stavebného zákona sú\nšpeciálny stavebný úrad ako aj žalovaný viazaní záväzným stanoviskom a nie sú oprávnení preskúmavať\njeho správnosť z materiálneho ako aj formálneho hľadiska.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).\n7. Namietal, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán na uskutočnenie stavby, ktorá je\nvýznamnou investíciou podľa osobitného predpisu, pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného\nkonania a stavebného konania vykonáva obvodný úrad v sídle kraja. To, že sa jedná o stavbu, ktorá mala\nbyť významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vyplýva aj z toho, že na predmetnú stavbu nebolo\nvydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia o významnej investícii na Vybudovanie\nstrategického parku. Na tomto základe je teda vecne príslušným v konaní o veciach významných\ninvestícií okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni.\n8. V rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Skutočnosť, že\nna stavbu Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o EIA, skonštatovalo aj Ministerstvo\ndopravy Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. Je\npotrebné uvedomiť si, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je\nzámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. V zmysle platnej legislatívy\n\nsa v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov vyžaduje viesť zisťovacie konanie, a to bez\nakýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o EIA.\n9. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom\nna nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia uvedeného\nustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby nie je zákonná.\nNie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvolával špeciálny stavebný úrad - § 32 ods. 2\nstavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného\nvyužívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Je nanajvýš pochybné odvolávať sa na §\n32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na\nto, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď\nStrategický park logicky nemôže byť obsiahnutý ani v územnom pláne mesta Nitra ani v územnom pláne\nObce Lužianky.\n10. Za určitých okolností môže byť aj výstavba samotného strategického parku považovaná za\nvýznamnú investíciu, a to za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. o\nniektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), teda, ak je stavebníkom podnik so\n100 % majetkovou účasťou štátu\n(v tomto prípade je to spoločnosť MH Invest s.r.o.) a zároveň\nsa jedná o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu\nstrategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Aj samotný\nstrategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude povahovo aj z hľadiska\nprávneho režimu iná stavebná investícia ako sú ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom\nparku realizované.\n11. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie\nnevyžaduje, avšak len v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu\núzemia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii,\nteda ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície podľa § 1\nods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., teda v rámci vybudovania strategického parku ako takého a nie na\ninvestície, ktoré (už následne) budú v ňom realizované, či už na základe osobitných osvedčení ako\nvýznamné investície (Automotive Nitra project) alebo ako ďalšie investície, pod ktorú spadá aj predmetná\npovoľovaná stavba, ktorá dokonca žiadne osvedčenie vydané nemá.\n12. Aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade\npovoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého,\nale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe\nsamostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať\nv rámci strategického parku.\n13. Žalobca tiež namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Výzva podľa tohto ustanovenia\nmá byť účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas\nkonania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie\nrozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni vo veci rozhodnúť. Je vo\nveľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá\n– nie vlastnou vinou – len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci\nsamej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie,\nprípadne navrhol ich doplnenie. V tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23.03.2010 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2S/60/2012 týkajúce sa výkladu § 33 ods. 2 správneho poriadku.\n14. Ďalej žalobca vzniesol námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka\nv\nprvostupňovom rozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla ako aj námietku\no nepredložení zastavovacieho plánu.\n15. Správne orgány podľa názoru žalobcu neprihliadli na potrebu vyriešenia predbežnej otázky\nv podobe prebiehajúceho súdneho konania ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia z procesu\nEIA, v dôsledku čoho nekonali v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili,\n\na to napriek tomu, že žalobca ich o to v podaných námietkach žiadal postupom podľa § 29 ods. 1\nsprávneho poriadku.\n16. Žalobca žiadal správny orgán o postup podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie\nkonania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona o EIA. Tento však jeho námietku „de facto“\nodignoroval a tým porušil zákon.\n17. V prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ide\no rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre,\nkeď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na\nživotné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia\n(tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej aj len\n„Aarhuský dohovor“). S prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je čl. 9 ods. 3 nutné vykladať\nv materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov\nverejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností v rozhodnutiach vydaných\nv procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci toho aj reálne zabezpečená náprava.\nŽalobca mal za to, že v tomto konaní nebol uvedený účel rešpektovaný, keďže žalovaný sa s jeho\nrelevantnými námietkami nevysporiadal a vysporiadal sa s nimi len vo formálnej rovine, bez zrejmého\nzohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2019 navrhol, aby správny súd konanie zastavil podľa\n§ 99 písm. f) v spojení s § 7 písm. a) SSP alebo žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, alebo\nju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n19. V prvom rade poukázal na to, že stavba sa realizovala podľa stavebného povolenia na pozemkoch v\nkatastrálnom území F.. Z platných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobca nemá vo vlastníctve\nžiadne pozemky, ktoré by boli stavbou bezprostredne dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Zároveň\nžalobca nepreukázal žiaden iný dôvod svojho účastníctva v tomto súdnom správnom konaní, a preto je\nmožné sa domnievať, že žalobca je podľa § 178 ods. 3 SSP oprávnený ako zainteresovaná verejnosť\npodať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy\niba ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z uvedeného dôvodu nie\nje prípustné, aby sa žalobca domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo práv\na právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a naopak v žalobe absentuje\nakýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného záujmu v oblasti\nživotného prostredia.\n20. Žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, pričom pri rozhodovaní sa neobmedzil iba\nna skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolaní, ale preskúmal postup\na rozhodovanie špeciálneho\nstavebného úradu z hľadiska dodržania zákonnosti, čo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia. K\nnámietke nepríslušnosti Obce Lužianky konať a rozhodnúť\nv tomto stavebnom konaní uviedol, že\nObec Lužianky bola príslušná vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe § 120\nstavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“).\n21. K umiestneniu stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie na základe § 39a ods. 3 písm.\nd) stavebného zákona, keďže stavba sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby\nstrategického parku, na ktorú sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie\nnevyžaduje (stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície\n„Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a\nzariadení v území), pričom sa stavbou nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie\npriestoru.\n22. Priestorové usporiadanie územia vyplýva zo zastavovacieho plánu areálu Strategického parku,\nktorý bol predložený v rámci prvého stavebného konania na prvý objekt areálu Strategického parku.\n\nVydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán areálu Strategického parku stal záväzným\npre priestorové usporiadanie lokality, kde sa realizuje stavba. Zastavovací plán je aj prílohou listu\nspoločnosti MH Invest, s.r.o. č. 165/2018, ktorý je súčasťou spisového materiálu.\n23. K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie ohľadne posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že vo vzťahu k stavbe bolo\nvykonané zisťovacie konanie, ktoré bolo zakončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Špeciálny\nstavebný úrad sa riadil § 140c ods. 2 stavebného zákona\na zaslal príslušnému orgánu - § 3 písm. k)\nv spojení s § 56 písm. b) zákona o EIA návrh na začatie konania, vyhodnotenie spôsobu zapracovania\npripomienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, projektovú dokumentáciu stavby spoločne\ns oznámením o začatí stavebného konania. Následne obdržal záväzné stanovisko zo dňa 12.12.2018,\nv ktorom sa konštatuje, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetnú stavbu „je v súlade\ns rozhodnutím zo zisťovacieho konania.“\n24. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa absencie územného rozhodnutia vo vzťahu\nk\nstavbe žalovaný uviedol, že špeciálny stavebný úrad sa vysporiadal v odôvodnení nadštandardne s\npredmetnou námietkou žalobcu, pričom poukázal na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu Obce\nLužianky, predložené osvedčenia o významnej investícii, stanovisko MH Invest, s.r.o. k zastavovaciemu\nplánu areálu Strategického parku Nitra a na záväzné stanovisko Obce Lužianky. Je tak zrejmé,\nže špeciálny stavebný úrad riadne posúdil súlad stavby s územnoplánovacími dokumentáciami a\npredloženými podkladmi a odôvodnil, prečo nevyžadoval územné rozhodnutie pre danú stavbu. Vo\nvzťahu k tvrdeniu žalobcu, že Strategický park nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, žalovaný\nuviedol, že stavba sa nachádza v katastrálnom území Obce Lužianky, preto by nemohla byť obsiahnutá\nv územnom pláne Mesta Nitra.\n25. Z územného plánu Obce Lužianky vyplýva funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z\nosvedčení vyplýva ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu, ktorý bol\npredložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu strategického parku, vyplýva\npriestorové usporiadanie daného územia, na ktorom sa stavba bude realizovať podľa právoplatného\nstavebného povolenia.\n26. S námietkou, že nebola dodržaná hypotéza § 33 ods. 2 správneho poriadku, sa žalovaný podrobne\nvysporiadal v bode 9.10 napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol oboznámený o práve vyjadriť sa k\nžiadosti stavebníka, o práve uplatniť námietky\na pripomienky, a rovnako bol oboznámený o\npráve nahliadnuť do spisového materiálu počas celého konania. Námietky uplatnil aj napriek tomu, že\nnenahliadol do spisového materiálu a nemohol ani vedieť, čo je obsahom spisového materiálu. Aktívne\nsprávanie, tak ako ho popísal žalobca, znamená to, že správny orgán je povinný umožniť realizáciu\npríslušných procesných práv účastníkov konania, čo bolo v uskutočnenom konaní umožnené.\n27. K námietke, že správny orgán mal prerušiť konanie, nakoľko je podaná žaloba na súde, týkajúca\nsa zámeru EIA, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že o prerušenie konania žiadal žalobca, nepostačuje,\npretože neboli splnené obligatórne dôvody prerušenia konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.\nO prerušenie konania nežiadali zhodne účastníci konania v zmysle § 29 ods. 2 správneho poriadku\n(fakultatívne dôvody na prerušenie konania). Vzhľadom k tomu konanie nebolo možné prerušiť.\n28. K ďalšej námietke, že správny orgán odignoroval iniciovanie konania podľa § 140c ods.6 stavebného\nzákona, žalovaný uviedol, že stavebný úrad nie je námietkami účastníka konania viazaný a ani ich\nnemusí zohľadniť. Povinnosť stavebného úradu v danej veci je upravená v § 62 ods. 3 stavebného\nzákona, v zmysle ktorého stavebný úrad námietky účastníkov posúdi, z čoho nevyplýva povinnosť\nsprávneho orgánu im vyhovieť. Z tohto pohľadu nie je možné zo strany žalobcu tvrdiť, že správny\norgán odignoroval iniciovanie konania podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, keďže ako aj špeciálny\nstavebný úrad tak aj žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadali a svoje závery riadne a v\nsúlade so zákonom odôvodnili v bode 2 napadnutého rozhodnutia.\n29. Napokon nemôžu obstáť ani námietky žalobcu ohľadom (údajného) porušenia ustanovení a\núčelu Aarhuského dohovoru. Žalovaný v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia, pričom v postupe a rozhodovaní špeciálneho stavebného úradu nezistil\nžiadnu vadu. V súvislosti s namietaným porušením čl. 9 ods. 3 a čl. 1 Aarhuského dohovoru žalovaný\n\npoukázal na to, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti\n(vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a\npráva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia. K zhotoveniu stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk\na rozhodnutí\nnevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by\nuskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány\nvyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby a ich závery nie sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka 1/\n30. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020 navrhol, aby správny súd žalobu odmietol resp.\nzamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.\n31. Mal za to, že žalobca bol oprávnený podať správnu žalobu iba v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Potom však\nnie je prípustné, aby sa žalobca domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo\npráv a právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a naopak v žalobe\nabsentuje akýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného\nzáujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nemožno akceptovať\nnezákonnosti, ktoré mali nastať\nv stavebnom konaní, ale opomenul podstatnú skutočnosť,\nže ak by bol legitimovaný podľa\n§ 178 ods. 1 SSP, musí súčasne tvrdiť a preukazovať vplyv týchto\nmožných nezákonností na jeho subjektívne práva, k čomu však nedošlo.\n32. K pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu v predmetnej veci ďalší účastník 1/ uviedol, že\npôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je upravená v „lex specialis“ k stavebnému zákonu – v\ncestnom zákone. Skutočnosť, či je stavebníkovi udelené osvedčenie o významnej investícii alebo nie,\nresp. dokonca, či je nejaké osvedčenie v spisovom materiáli alebo nie je, nie je pre určenie špeciálneho\nstavebného úradu, príslušného vykonať dané stavebné konanie rozhodujúca. Rozhodujúce je v danom\nprípade uplatnenie právno-teoretického kritéria „lex specialis derogat legi generali“ (špeciálny zákon ruší\nvšeobecný zákon), ktoré je premietnuté v prvej vete § 120 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého\nmajú ustanovenia cestného zákona ako „lex specialis“ o príslušnosti správnych orgánov prednosť\npred ustanoveniami stavebného zákona, ktorý je v tomto prípade „lex generalis“. To znamená, že v\nkonkrétnom prípade má § 3a ods. 4 cestného zákona prednosť pred ustanoveniami § 117 ods. 1 a §\n117b stavebného zákona. Ustanovenia § 117 až 119 stavebného zákona (a teda aj § 117b stavebného\nzákona) sa vzťahujú len pre všeobecné stavebné úrady. Za ustanovením § 119 stavebného zákona\nnasleduje nadpis: „Špeciálne stavebné úrady“.\n33. Ďalej poukázal na to, že v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov, ktoré parametrami\nspadajú pod navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8 k zákonu o EIA, sa uskutočňuje konanie o\nposudzovaní vplyvov alebo zisťovacie konanie. Vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie\npodľa zákona o EIA. Stavba síce má funkčné väzby na strategický park Nitra, ale v zmysle uvedeného\nzákona navrhovaná činnosť predstavuje novú činnosť, pričom všetky uvedené položky stanovujú\npovinnosť viesť zisťovacie konanie. Zisťovacie konanie bolo vo vzťahu k predmetnej stavbe vedené\npríslušným orgánom\na právoplatne ukončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v ktorom\nsa určilo,\nže navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA.\n34. Žalobca nepreukázal, ako súvisí žalobný bod ohľadom nedodržania hypotézy § 33 ods. 2 správneho\nporiadku s údajným porušením verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Bez ohľadu na\nto, či žalobca využil alebo nevyužil tieto možnosti ponúknuté stavebným úradom, je nesporné, že\nšpeciálny stavebný úrad vytvoril žalobcovi ako aj ostatným účastníkom konania dostatočný priestor na\nrealizáciu ich procesných práv. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu kvalifikovane vysporiadal\nv napadnutom rozhodnutí.\n35. Stavebný úrad konal správne a v súlade so zákonom, keď požiadavku žalobcu na prerušenie\nstavebného konania zamietol. Naviac, prerušenie stavebného konania zhodne nenavrhli všetci účastníci\nkonania, a teda nebol daný ani dôvod na fakultatívne prerušenie stavebného konania (§ 29 ods.\n2 správneho poriadku), kedy správny orgán môže skúmať dôvody na prerušenie tvrdené zhodne\n\núčastníkmi a ich závažnosť; v iných prípadoch prerušenie konania je obligatórne, z dôvodov upravených\nv § 29 ods. 1 správneho poriadku.\n36. Aj námietku žalobcu o neuplatnení postupu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona stavebným\núradom považoval ďalší účastník 1/ za šikanóznu. V uskutočnenom stavebnom konaní tak špeciálny\nstavebný úrad, ako aj žalovaný, viacnásobne uviedli údaj o právoplatne ukončenom zisťovacom konaní\npodľa zákona o EIA, ktoré sa viaže k stavebným objektom povoľovanej stavby. Hypotéza právnej normy\nustanovená v § 140c ods. 6 stavebného zákona nebola naplnená z dôvodu, že z administratívnych\nspisov (najmä z napadnutého rozhodnutia a zo stavebného povolenia) je zrejmé, že obidva správne\norgány mali za preukázané, že vo vzťahu k stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, a to pred\nzačatím stavebného konania (zisťovacie konanie bolo ukončené dňom 15.10.2018 a návrh na začatie\nstavebného konania bol podaný stavebníkom dňa 21.11.2018).\n37. Nie je zrejmé, čo žalobca sledoval odkazom na Aarhuský dohovor. Žalobca bližšie nekonkretizoval,\naké konkrétne práva (či už žalobcu alebo verejnosti) mali byť porušené\na akým konkrétnym konaním\nžalovaného a špeciálneho stavebného úradu malo dôjsť\nk takémuto porušeniu. Všeobecné\nkonštatovanie o nedostatočne relevantnom zaoberaní\nsa s námietkami žalobcu alebo vysporiadanie\nsa s námietkami bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v konkrétnych vytýkaných nedostatkoch nie je\nmožné objektívne overiť\na vyjadruje iba subjektívny a ničím nepodložený názor žalobcu. Z tohto\ndôvodu podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ sú námietky v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné.\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\nao\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal\ns účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý\nprešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp.\nzn. 15S/68/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v\nzmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v\nBratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/68/2019.\n39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1\nSSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nz dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na\npojednávaní dňa 16.12.2025.\n40. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n41. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť\nvyužitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým\nje\na) rozhodnutie o umiestnení stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia,\nc) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd) rozhodnutie o stavebnej uzávere.\n42. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a\nfunkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce\nalebo z územného plánu zóny.\n\n43. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch\nletísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných\nkomunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri\nstavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod\npovrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach\na pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo\nveciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených\núsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len \"špeciálne stavebné úrady\").\n44. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,\npokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len\nna základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý\noveruje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,\nšpeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne\npríslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených\núzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním\núzemia, ktoré je určené v územnom pláne obce.\n45. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n46. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je\nsprávny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal.\n47. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne\nkomunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.\n48. Podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, Okresné úrady vykonávajú v druhom stupni štátnu správu\nvo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.\n49. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n50. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe\nz hľadiska toho, či takéto namietané\nprocesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje\nzákon o správnom konaní.\n51. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu o vecnej nepríslušnosti Obce Lužianky\nako prvostupňového správneho orgánu. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol\nzo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada „ex offo“ a v takom\nprípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie\nsprávneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods.\n1 písm. b) SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania\nnezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne\n\npreskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné\na dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané vecne príslušnými správnymi orgánmi.\n52. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydala Obec Lužianky ako vecne\npríslušný správny orgán stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa\n§ 120 stavebného\nzákona a § 3a ods. 4 cestného zákona pre stavebníka – ďalšieho účastníka 1/ na stavbu „STEEL\nSERVICE CENTER GONVARRI NITRA“. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného\nzákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa\nosobitných predpisov špeciálne stavebné úrady.\nV súlade s § 3a ods. 4 cestného zákona preto\nrozhodovala o stavebnom povolení Obec F., ktorá vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu\npre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.\n53. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ\n(kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá\nkonkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce\njednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je cestný zákon, ktorý určuje\npôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií\nurčuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v\n§ 3a ods. 4 cestného zákona. Obec Lužianky vo\nsvojom rozhodnutí – v stavebnom povolení správne uviedla, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad\npodľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je\norgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho\nstavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri\ncestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa\nosobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.\n54. Obec Lužianky teda bola príslušná uskutočniť stavebné konanie a vydať stavebné povolenie v zmysle\n§ 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona ako špeciálny stavebný\núrad. V danom prípade je rozhodujúce, že v zmysle § 120 ods. 2 veta prvá stavebného zákona majú\nustanovenia cestného zákona („lex specialis“) prednosť pred ustanoveniami stavebného zákona („lex\ngeneralis“), a teda bolo potrebné aplikovať zásadu „lex specialis derogat legi generali“, t. j. špeciálny\nzákon ruší všeobecný zákon. To znamená, že ustanovenie § 3a ods. 4 cestného zákona má prednosť\npred ustanoveniami § 117 ods. 1 a § 117b stavebného zákona. Ustanovenia § 117 až § 119 stavebného\nzákona sa vzťahujú len na všeobecné stavebné úrady.\n55. Nakoľko predmetná cestná stavba sa nachádza v katastrálnom území F., uvedená obec vydala\nstavebné povolenie ako špeciálny stavebný úrad pre komunikácie. O odvolaní žalobcu potom rozhodol\nžalovaný – Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy\na pozemných komunikácií, a to v súlade s §\n3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n56. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány\nv\npredmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil\nako nedôvodnú.\n57. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že vo vzťahu k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie\nkonanie podľa zákona o EIA, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v prípadoch\ntýkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych\naktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne\na vydanie jedného aktu je predpokladom\nvydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie\ns výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (G., D. H., M. Závazná stanoviska a jiné úkony\ndle části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí.\nBrno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala\nsituácia, že žalobca spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť\npodkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. V prejednávanej veci mali správne\norgány oboch stupňov za preukázané, že obidva správne orgány mali za zistené, že vo vzťahu k\nstavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, a to pred začatím stavebného konania (zisťovacie konanie\nbolo ukončené dňom 15.10.2018 a návrh na začatie stavebného konania bol podaný stavebníkom\n\ndňa 21.11.2018). S uvedenou námietkou žalobcu sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal\nv napadnutom rozhodnutí.\n58. Zo záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3-2018/044953 zo dňa 12.12.2018 mali správne orgány\nza preukázané, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „STEEL SERVICE CENTER\nGONVARRI NITRA“ v rozsahu objektov SO 10 Parkovisko pre osobné vozidlá, SO 11 Parkovisko\npre nákladné vozidlá, SO 12 Komunikácie a spevnené plochy v katastrálnom území F. je v súlade\ns rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť dal žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí správne do pozornosti, že uvedeným záväzným stanoviskom príslušného úradu sú špeciálny\nstavebný úrad ako aj žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona viazaní\na nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť.\n59. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu podľa § 140c\nods. 6 stavebného zákona špeciálnym stavebným úradom, pretože na uvedený postup, s prihliadnutím\nna právoplatné skončenie vyššie uvedeného zisťovacieho konania, nebol dôvod.\n60. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých\nstavebných rozhodnutí je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré nie sú\npredmetom súdneho prieskumu v tejto veci, inými slovami, správny súd je viazaný predmetom konania\n(právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo\ndňa 30.05.2018). Rozpor povolenej stavby a jej funkčného využitia s územným plánom obce správny\nsúd v preskúmavanej veci nezistil, preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n61. Žalobnú námietku napádajúcu nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,\nže stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods.\n1 stavebného zákona, kedy oznámenie o začatí stavebného konania doručil účastníkom konania do\nvlastných rúk spolu s informáciou, že z dôvodov podľa § 61 ods. 2 stavebného poriadku upúšťa od\nmiestneho zisťovania a ústneho konania. Zároveň stavebný úrad v uvedenom oznámení v súlade\ns ustanovením § 61 ods. 3 stavebného zákona poučil účastníkov predmetného stavebného konania\no možnosti podať (uplatniť) námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia\noznámenia, s poučením že inak sa na tieto neprihliadne. Z oznámenia o začatí stavebného konania\ntaktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia vo veci samej oznámil všetkým účastníkom\nkonania, že je možné nahliadnuť do spisového materiálu priamo na Spoločnom stavebnom úrade\nNitrianske Hrnčiarovce (s uvedením adresy úradu, kontaktného zamestnanca a telefónneho čísla ako\naj časové rozmedzie stanovené v rámci úradných hodín).\n62. Vzhľadom k tomu, že obsah spisu netvorí žiaden záznam o nahliadnutí žalobcu do administratívneho\nspisu, možno konštatovať, že žalobca uvedené procesné právo, o ktorom bol riadne poučený, nevyužil,\na to i napriek poučeniu o podstate v stavebnom konaní aplikovanej koncentračnej zásady pri uplatňovaní\nnámietok v stavebnom konaní. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu\nšpeciálnym stavebným úradom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť\nsa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie.\n63. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 až ods. 3 stavebného zákona je\nkonkrétnejšou a špeciálnou úpravou procesného práva účastníkov stavebného konania byť oboznámený\ns podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu\nkoncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle ktorej na oneskorene podané námietky\n(po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) stavebný úrad\nneprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona jeho subsidiárne použitie vo\nvzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky je špeciálnou úpravou koncentračnej zásady obmedzené,\ns čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v rámci stavebného\nkonania.\n64. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom\nstavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne\nneprihliadne.\n\n65. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným\núradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada\na stanoviská dotknutých\norgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty\nna túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a\nnámietok.\n66. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného\nkonania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom\ndôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5 Sžp/6/2012 zo dňa 28.02.2013)\n67. Rovnako tak správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, ktorou napádal porušenie postupu\npodľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy stavebný úrad nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie\nstavebného konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorým konaním malo byť podľa\nnázoru žalobcu súdne konanie iniciované žalobcom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v\nzisťovacom konaní podľa zákona o EIA, na základe ktorého sa predmetná navrhovaná činnosť realizácie\nstavby Steel service center Gonvarri Nitra nebude posudzovať podľa zákona o EIA.\n68. Právoplatné rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania bolo pre vydanie stavebného povolenia\nzáväzným podkladom a stavebný úrad už otázku jeho zákonnosti alebo predmet jeho výroku nebol\noprávnený posudzovať a bol týmto rozhodnutím, vydaným iným príslušným orgánom verejnej správy,\nviazaný. Vydaním stavebného povolenia bez prerušenia stavebného konania do rozhodnutia o správnej\nžalobe proti rozhodnutiu vydanému\nv zisťovacom konaní podľa zákona o EIA neboli porušené\npráva žalobcu, naopak uvedený postup korešponduje so zásadou rýchlosti konania, resp. povinnosťou\nsprávnych orgánov rozhodovať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. V prípade zrušenia\nprávoplatného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania správnym súdom, by tu bol dôvod na využitie\nmimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku.\n69. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa §\n32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval\núzemné rozhodnutie, správny súd uvádza, že správne orgány sa s touto námietkou žalobcu riadne\nvysporiadali. Vzhľadom na to, že predmetom tohto stavebného konania boli parkoviská a komunikácie,\nktoré nie sú spôsobilé meniť výškové usporiadanie priestoru a umiestňovali sa do existujúceho\nstrategického parku, nebolo potrebné vydávať samostatné územné rozhodnutie. Taktiež je potrebné\nuviesť, že stavba sa nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú\nsa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie, keďže stavba sa nachádza\nna podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického\nparku“.\n70. K uvedenému správny súd dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný\núčel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho\npredmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku „správne orgány postupujú\nv konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46\nsprávneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí\nho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi\nsa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH,\nP.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2019, str. 379).\n71. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich\nriešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Vylúčenie niektorých stavieb z\nrozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša povinnosti správneho\norgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania.\nZ uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich právach vylúčením\núzemného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.\n\n72. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia\npriestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu Obce\nLužianky vyplynulo funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčení vyplynuli ohraničenia\nplochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V\ntejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn.\n3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21.11.2023 (odsek 48.):\n„Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa\nobdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods.\n2 stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby\npre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené\npriestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý\nz citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s\npriestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne\nustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom\nmali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto\nprojekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval\nna poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či\npriemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni\nzóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v\nsúlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,\naby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného\nplánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s\nktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba\na pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci\npodmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky\nstavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v\npoznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“\n73. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa absencie zastavovacieho plánu.\nV zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.\nz., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné\npovolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú\nsituáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. V prejednávanej\nveci je skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru\nstavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície a z toho dôvodu nebolo povinnosťou\nstavebníka v povoľovacom konaní pre účely vydania stavebného povolenia predkladať zastavovací plán.\nTen bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (tzv. podnikovom\npozemku), pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové\nusporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach\nžalobcu vysporiadal rovnakým spôsobom (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk\n17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa\n26.10.2023).\n74. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka\nv prvostupňovom\nrozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla, tak túto správny súd taktiež vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Jednak v rozhodnutí žalovaného je IČO stavebníka uvedené, pričom zo žiadnych podaní,\nobsahu spisového materiálu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva spochybnenie identifikácie\nstavebníka a jednak\nv zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.\nuvedenie identifikačného čísla stavebníka, ktorý je právnickou osobou, nie je obligatórnou náležitosťou\nstavebného povolenia, ktorého absencia by mala za následok jeho nezákonnosť alebo neplatnosť.\n75. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim\nkonaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými\nnámietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.\nK predmetnej stavbe sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk či rozhodnutí nevyplynuli\nžiadne protichodné závery. Práve naopak, tieto orgány vyslovili súhlas s realizáciou stavby.\n\n76. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, v zmysle ktorého zo žiadneho\nzákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení\na zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto\ndohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti\nživotného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej\nvecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011\na sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011).\n77. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť\niných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na\n§ 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym\nsúdom.\n78. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)\nodvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované\npochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov\nstavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že\nprieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho\nporiadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol\naj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré\nby bránili vydaniu stavebného povolenia.\n79. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči\npostupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia\nsprávneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v\nstavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť\nako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej\nčinnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa\nadministratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom\nod judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil.\n80. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania\na rozhodovania\nsprávnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP\nzamietol.\n81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v\nkonaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom nepriznal, pretože z obsahu spisu\nnevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný\nnepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n82. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania 1/ až 6/ postupoval podľa §\n169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli\nsplnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ správny súd neuložil\nžiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti\nnemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi,\naby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať\nďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom\nďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné.\nVymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 6/\nneukladal.\nV predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na\nzáklade ktorých by im bolo možné priznať právo na náhradu trov konania.\n\n83. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "33468206-871f-430a-a3eb-3671e95ffc6c:affc6909-43f5-4c3e-9a77-cda8594ef829", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4018200035.1", "spisova_znacka": "3Svk/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/13/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4018200035.1"}, {"guid": "f945c41f-14b3-4c68-9b04-ec11499005cf:c6e2005e-9715-4854-a92a-eb10611bfbef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4017201034.1", "spisova_znacka": "5Svk/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/2/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4017201034.1"}], "citovane_v": []}