Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/81/2023 4018200768 25. 09. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464, (predtým: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23700/2018/ SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania epriznáva.
n
III. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako správnemu orgánu prvého stupňa bol dňa 26. apríla 2018 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Automotive Nitra Project“, v tam uvedených stavebných objektov SO 401 Zásobovanie a logistika, SO 402 výbava a finalizácia, SO 403 sklad rozpracovaných kusov a SO 404 expedícia dokončených automobilov a v rozsahu tam uvedených prevádzkových súborov v k. ú. F. G. H. stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 27. apríla 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území F. G. H., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na 06. júna 2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, nakoľko na neskôr podané námietky neprihliadne. 2. Žalobca v podaní zo dňa 10. novembra 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol
(rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2015 navrhovaná činnosť „Autmomotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08. novembra 2016 navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08. novembra 2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“). Pokladal za nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania strategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp. 3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018, ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil s poukazom na § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý označuje účastníkov kolaudačného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Uviedol, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku, na ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby. Zároveň mu postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplýva ani z osobitného predpisu. Žalobca nie je v predmetnom konaní účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 dňa 03. septembra 2018, ktorým jeho odvolanie zamietlo a potvrdilo procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. septembra 2018 a týmto dňom žalobca prestal byť účastníkom konania, t. j. stratil právo podať riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie v kolaudačnom konaní. II. Žaloba 4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26. novembra 2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 5. V úvode žalobnej argumentácie žalobca poukázal na skutočnosť, že orgány verejnej správy flagrantne odignorovali základné zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2, ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktoré tvoria hodnotový základ a postulát právnej úpravy, a ktoré plnia normatívnu, interpretačnú a aplikačnú funkciu. Samotné odôvodnenie prvostupňového orgánu označil žalobca za arbitrárne. Podľa názoru žalobcu stavebnému konaniu, ktoré sa týkalo strategického parku ako celku, nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Za tohto procesného stavu preto podľa žalobcu nemôže byť žiadne stavebné konanie vedené legitímne a jediným procesným východiskom je zastavenie stavebného konania. Následne je potom podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o EIA. 6. Žalobca uviedol, že svoje účastníctvo odvodzuje z ustanovení osobitného predpisu, konkrétne z § 24 - § 27 a § 29 zákona o EIA. V tejto súvislosti žalobca dodal, že bol účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, opravných prostriedkov a žalôb a zároveň bol v tomto rozsahu aj účastníkom konania v povoľovacom konaní. Z tohto dôvodu žalobca prezentoval stanovisko, že nie je zákonne možné ho vylúčiť z kolaudačného konania. Účastníctvo žalobcu je podľa jeho vlastných tvrdení dané aj ustanovením § 14 ods. 1 správneho poriadku, pretože stavba bola realizovaná v rámci výstavby Strategického parku, na účely ktorého sa voči jeho osobe vedú viaceré
vyvlastňovacie konania v prospech ďalšieho účastníka konania ako stavebníka, o čom mal prvostupňový orgán podľa žalobcu vedomosť. 7. Ďalší dôkaz nezákonnosti napádaného rozhodnutia podľa žalobcu spočíval v tom, že správny orgán v procese, ktorý rozhodnutiam predchádzal, nepostupoval podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nesplnil si povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 8. Žalobca taktiež namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený pracovník správneho orgánu I. J. K., vedúci odboru výstavby a bytovej politiky, pretože práve v súvislosti s rozhodovacím procesom vedeným touto osobou bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, ktorá skutočnosť sama o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne pochybnosť o nepredpojatosti takéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací správny orgán - žalovaný. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. februára 2019 k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. 10. Poukázal na § 7 písm. e/ SSP, a mal za to, že žalobou preskúmavané rozhodnutie je procesné rozhodnutie a žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len nenaznačuje, aký verejný záujem v oblasti životného prostredia bol porušený. Tiež poukázal na to, že žalobca musí uviesť právo na životné prostredie, ktoré realizáciou povoľovanej činnosti bude porušené. Taktiež neuvádza žiaden negatívny vplyv stavby na životné prostredie. 11. Dodal, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona. 12. Ďalej citoval § 14 ods. 1 správneho poriadku a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/35/2014 a 2Sžp/7/2011, z ktorých aj v abstrakte cituje. Poukázal na to, že vydanie kolaudačného povolenia pre stavbu neovplyvní žiadne práva a právom chránené záujmy žalobcu. 13. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b/ v súčinnosti s § 7 písm. e/ SSP a konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Dňa 13. mája 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorý sa vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Vo svojom vyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a teda v zmysle 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., preukázané. 15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, keďže nie je stavebníkom, vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorej sa stavba realizovala a teda nie je účastníkom konania podľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, aké jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy sú porušené vydaním kolaudačného povolenia. 16. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného súdu SR ako i Krajského súdu v Bratislave, z ktorých i v abstrakte cituje. Navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú. IV. Konanie na správnom súde
17. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/242/2018-162 zo dňa 11. novembra 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP22018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Svk/13/2021 zo dňa 26. apríla 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/242/2018-162 zo dňa 11. novembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia v kontexte podanej žaloby a je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že podstatou žalobných námietok bola práve argumentácia účastníkov, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie postavenia účastníka konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby a taktiež jeho aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby. Uzavrel, že bude povinnosťou správneho súdu explicitne sa vysporiadať so žalobnými dôvodmi, posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu v zmysle podanej správnej žaloby a riadne sa vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami účastníkov súdneho konania bez vybočenia z rozsahu žalobných bodov. 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 4S a bola jej pridelená sp. zn. NR-11S/242/2018 (a po rozhodnutí kasačného súdu a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie sp. zn. 4S/81/2023). Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. 4S/81/2023-419 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu doc. JUDr. Matej Horvat, PhD. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 25. septembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. V. Pojednávanie 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 25. septembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu ďalšieho účastníka. Žalobca, ako aj žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával bez ich prítomnosti. VI. Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 22. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 23. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 26. Podľa § 24 ods. 2, zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 27. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 28. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. VII. Posúdenie veci správnym súdom 29. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 31. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej právnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 32. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2- 2018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018 rozhodol o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, podanej ďalším účastníkom vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NROVBP2-2018/022610. Žalovaný rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 33. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal nestranný a nezávislý orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia. 34. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom SR, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024, a na ktorý správny súd v podrobnostiach odkazuje: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. 31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“). 32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver. 34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. 35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam. 36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA). 38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona). 40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 35. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA, podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-2 zo dňa 27. apríla 2018, ako aj preskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona. 36. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku kasačného súdu. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval, že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. 37. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022 správny súd dáva do pozornosti, že obsahuje aj odpoveď na otázku
týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode 41 tohto rozsudku, kde konštatuje, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP). 38. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania. 39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali. 40. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení z kolaudačného konania rozhodoval I. J. K. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia žalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného konania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza námietka zaujatosti proti I. J. K. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení I. J. K. z predmetného konania, v dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu. 41. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 43. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie
nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobu v tejto veci nevyhodnotil ako šikanóznu a jej podstatné žalobné body napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení vecne posúdil a vo veci meritórne rozhodol. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).