{"guid": "a1d6e862-8976-41fb-b76a-95f43c1c299b:9aa9f1a6-a010-4767-9853-8ed159305fa5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1", "spisova_znacka": "NR-11S/242/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/242/2018 z 25. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2025, sp. zn. NR-11S/242/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1", "identifikacne_cislo": "4018200768", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-78", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9aa9f1a6-a010-4767-9853-8ed159305fa5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/81/2023\n4018200768\n25. 09. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4018200768.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.\nXX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom\nŠtúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so\nsídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464, (predtým: Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky), za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra,\nIČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,\nadvokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná\norganizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Pribinova\n34, Bratislava, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23700/2018/\nSV/63795 zo dňa 03. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania\nepriznáva.\n\nn\n\nIII. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane\ntrov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako správnemu orgánu prvého stupňa\nbol dňa 26. apríla 2018 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Automotive\nNitra Project“, v tam uvedených stavebných objektov SO 401 Zásobovanie a logistika, SO 402 výbava\na finalizácia, SO 403 sklad rozpracovaných kusov a SO 404 expedícia dokončených automobilov a\nv rozsahu tam uvedených prevádzkových súborov v k. ú. F. G. H. stavebníka Jaguar Land Rover\nSlovakia s.r.o. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 27. apríla 2018 oznámenie o začatí kolaudačného\nkonania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území F. G. H., na ktorých sa stavba\nrealizovala. Zároveň zvolal na 06. júna 2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli\npoučení, že najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, nakoľko na neskôr podané\nnámietky neprihliadne.\n2. Žalobca v podaní zo dňa 10. novembra 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle\nAarhuského dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol\n\n(rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2015 navrhovaná činnosť „Autmomotive Nitra Project“, rozhodnutie zo\ndňa 08. novembra 2016 navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08. novembra 2016\nnavrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 k\nnavrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“). Pokladal za nesporné, že všetky konania,\nktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie\nkonanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Skonštatoval, že spĺňa\nzákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v rámci toho oznámil, že má\nzáujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých kolaudačných konaní\ntýkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania strategického parku,\nAutomotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.\n3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie\npod č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018, ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci\nnávrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia\ns.r.o. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil\ns poukazom na § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý označuje účastníkov\nkolaudačného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo\nbyť účastníkom konania osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je\ntomu v územnom alebo stavebnom konaní. Uviedol, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku,\nna ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby. Zároveň mu postavenie účastníka\nkolaudačného konania nevyplýva ani z osobitného predpisu. Žalobca nie je v predmetnom konaní\núčastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu\npodal odvolanie, o ktorom rozhodol právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 dňa 03. septembra 2018, ktorým jeho\nodvolanie zamietlo a potvrdilo procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej\npolitiky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. septembra 2018 a týmto dňom žalobca\nprestal byť účastníkom konania, t. j. stratil právo podať riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie v\nkolaudačnom konaní.\nII.\nŽaloba\n4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26. novembra 2018 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods.\n1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“).\n5. V úvode žalobnej argumentácie žalobca poukázal na skutočnosť, že orgány verejnej správy flagrantne\nodignorovali základné zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2, ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktoré\ntvoria hodnotový základ a postulát právnej úpravy, a ktoré plnia normatívnu, interpretačnú a aplikačnú\nfunkciu. Samotné odôvodnenie prvostupňového orgánu označil žalobca za arbitrárne. Podľa názoru\nžalobcu stavebnému konaniu, ktoré sa týkalo strategického parku ako celku, nepredchádzalo relevantné\nkonanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, čím došlo k zrejmému rozporu so\nzákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Za tohto procesného stavu preto podľa\nžalobcu nemôže byť žiadne stavebné konanie vedené legitímne a jediným procesným východiskom je\nzastavenie stavebného konania. Následne je potom podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na ustanovenie\n§ 38 ods. 3 zákona o EIA.\n6. Žalobca uviedol, že svoje účastníctvo odvodzuje z ustanovení osobitného predpisu, konkrétne z § 24\n- § 27 a § 29 zákona o EIA. V tejto súvislosti žalobca dodal, že bol účastníkom zisťovacieho konania\nz dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, opravných prostriedkov a žalôb a zároveň\nbol v tomto rozsahu aj účastníkom konania v povoľovacom konaní. Z tohto dôvodu žalobca prezentoval\nstanovisko, že nie je zákonne možné ho vylúčiť z kolaudačného konania. Účastníctvo žalobcu je podľa\njeho vlastných tvrdení dané aj ustanovením § 14 ods. 1 správneho poriadku, pretože stavba bola\nrealizovaná v rámci výstavby Strategického parku, na účely ktorého sa voči jeho osobe vedú viaceré\n\nvyvlastňovacie konania v prospech ďalšieho účastníka konania ako stavebníka, o čom mal prvostupňový\norgán podľa žalobcu vedomosť.\n7. Ďalší dôkaz nezákonnosti napádaného rozhodnutia podľa žalobcu spočíval v tom, že správny orgán v\nprocese, ktorý rozhodnutiam predchádzal, nepostupoval podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nesplnil\nsi povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n8. Žalobca taktiež namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený pracovník správneho orgánu I. J. K.,\nvedúci odboru výstavby a bytovej politiky, pretože práve v súvislosti s rozhodovacím procesom vedeným\ntouto osobou bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, ktorá\nskutočnosť sama o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne pochybnosť o nepredpojatosti\ntakéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací správny orgán - žalovaný.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. februára 2019 k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom\nrozsahu nesúhlasí.\n10. Poukázal na § 7 písm. e/ SSP, a mal za to, že žalobou preskúmavané rozhodnutie je procesné\nrozhodnutie a žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len\nnenaznačuje, aký verejný záujem v oblasti životného prostredia bol porušený. Tiež poukázal na to, že\nžalobca musí uviesť právo na životné prostredie, ktoré realizáciou povoľovanej činnosti bude porušené.\nTaktiež neuvádza žiaden negatívny vplyv stavby na životné prostredie.\n11. Dodal, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona.\nŽalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.\n12. Ďalej citoval § 14 ods. 1 správneho poriadku a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžo/35/2014 a 2Sžp/7/2011, z ktorých aj v abstrakte cituje. Poukázal na to, že vydanie kolaudačného\npovolenia pre stavbu neovplyvní žiadne práva a právom chránené záujmy žalobcu.\n13. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b/ v súčinnosti s § 7 písm. e/ SSP a\nkonanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n14. Dňa 13. mája 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania spoločnosti Jaguar\nLand Rover Slovakia s.r.o., ktorý sa vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Vo svojom\nvyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu\nžalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a teda v zmysle 42 SSP v spojení\ns § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa\ndomáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je,\npodľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., preukázané.\n15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, keďže nie je stavebníkom, vlastníkom\nstavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorej sa stavba realizovala a teda nie je účastníkom konania\npodľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, aké jeho subjektívne práva\na právom chránené záujmy sú porušené vydaním kolaudačného povolenia.\n16. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR,\nÚstavného súdu SR ako i Krajského súdu v Bratislave, z ktorých i v abstrakte cituje. Navrhol žalobu\npodľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n\n17. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/242/2018-162 zo dňa\n11. novembra 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa\n03. septembra 2018, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP22018/022610-4 zo dňa 27. apríla 2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov konania, ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.\n4Svk/13/2021 zo dňa 26. apríla 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/242/2018-162\nzo dňa 11. novembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku konštatoval, že\nnapadnuté rozhodnutie správneho súdu nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia v kontexte podanej\nžaloby a je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že podstatou\nžalobných námietok bola práve argumentácia účastníkov, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie\npostavenia účastníka konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby a taktiež jeho\naktívna legitimácia na podanie správnej žaloby. Uzavrel, že bude povinnosťou správneho súdu explicitne\nsa vysporiadať so žalobnými dôvodmi, posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako\naj aktívnu legitimáciu žalobcu v zmysle podanej správnej žaloby a riadne sa vysporiadať so všetkými\npodstatnými námietkami účastníkov súdneho konania bez vybočenia z rozsahu žalobných bodov.\n18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola\nv súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1\núčinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 4S a bola jej pridelená\nsp. zn. NR-11S/242/2018 (a po rozhodnutí kasačného súdu a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie\nkonanie sp. zn. 4S/81/2023). Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným\nvýberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana\nOndrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6\nk Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024\nsa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k.\n4S/81/2023-419 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania\na rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu doc. JUDr. Matej\nHorvat, PhD. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025\núčinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa\nJUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd\npoukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa\n21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu\nrozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť,\nže dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim\nčlenom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát\n8S na pojednávaní dňa 25. septembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.\nV.\nPojednávanie\n19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní\ndňa 25. septembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu ďalšieho\núčastníka. Žalobca, ako aj žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával\nbez ich prítomnosti.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n\n20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\n22. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o\nzmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by\nsa zmena mohla dotýkať.\n23. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n24. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,\núzemnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému\npredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom\nkonania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa\nosobitného predpisu.\n25. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,\nstáva účastníkom konania.\n26. Podľa § 24 ods. 2, zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n27. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene\na na konaní o jej povolení podaním\na/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8,\nc/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n28. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či\nsa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len \"rozhodnutie\nvydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom\nzisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň\ndoručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia\nvydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom\npodľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na\nkonaní o jej povolení.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n\n30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané\nprocesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje\nzákon o správnom konaní.\n31. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k\nprechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších\nvšeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej\nprávnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.\n32. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2- 2018/022610-4 zo dňa 27.\napríla 2018 rozhodol o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu na vydanie\nkolaudačného rozhodnutia, podanej ďalším účastníkom vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NROVBP2-2018/022610. Žalovaný rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa 03. septembra 2018\nodvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v\ndanom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym\nprocesným postupom.\n33. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie\núčastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu\nvydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal\nnestranný a nezávislý orgán a v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia.\n34. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu\nv kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania\npred Najvyšším správnym súdom SR, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn.\n3Svk/21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024, a na ktorý správny súd v\npodrobnostiach odkazuje:\n„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so\nzákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.\n1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú\núčastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.\n31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva\nz osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom\n„zainteresovaná verejnosť“).\n32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.\n2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred\n\ndokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla\ndotýkať.\n33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,\nktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne\nex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,\nktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej\nverejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného\nzákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a\nstavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie\núčastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú\nstavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená\n(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom\nprípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu\ndvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade\ns požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.\n1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.\n34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za\n„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto\nsa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného\nzákona.\n35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §\n24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa\nživotného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)\nako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na\nživotné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.\n11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť\nzainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im\nmusí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.\n36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo\nsúdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo\norgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem\n„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného\nprostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené\ndefinície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje\ntak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb\nalebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1\nods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod\n24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta\nprostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv\nna životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).\n37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu\nvydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo\nzmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,\nrealizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do\nkrajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).\n38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej\npraxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné\nspájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov\nmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.\n\nstavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu\nnadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli\nsúvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú\ndo stavby či krajiny.\n39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie\nalebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,\nďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým\nsa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia\nprác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení\nstavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,\nkeďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o\nzmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj\nkolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §\n78 ods. 2 stavebného zákona).\n40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom\nkonaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také\npovoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako\naj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie\npovolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej\nkrajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka\nkolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako\núčastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností\npreto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.\n41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa\nktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo\npodať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad\npovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto\nho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že\nžalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného\nkonania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“\n35. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA,\npodľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona\no EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní\nk navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z oznámenia\no začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-2 zo dňa 27. apríla 2018, ako aj\npreskúmavaného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že s kolaudačným\nkonaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného\nzákona.\n36. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho\nspisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb\nalebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby\npred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku\nkasačného súdu. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval,\nže tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného\nkonania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na\nsvojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník\npozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť\núčastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci\npredchádzajúceho (povoľovacieho) konania.\n37. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021\nzo dňa 30. novembra 2022 správny súd dáva do pozornosti, že obsahuje aj odpoveď na otázku\n\ntýkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode 41 tohto rozsudku, kde\nkonštatuje, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka\nkolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený\npodať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178\nSSP).\n38. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným\nkonaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že ju považuje za\nnerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané\nv kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné\nstavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či\npostup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania.\n39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku\nsprávny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými\nrozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej\nsprávy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník\nkonania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných\nrozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva\nžalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods.\n2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie\nprávneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový\norgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý\nby tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali.\n40. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení\nz kolaudačného konania rozhodoval I. J. K. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného\núradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho\npáchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia\nžalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného\nkonania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému\nboli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza\nnámietka zaujatosti proti I. J. K. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení I. J. K. z predmetného konania,\nv dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval\nvylúčený zamestnanec správneho orgánu.\n41. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali\npri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní\nnevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a\ndruhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej\nstránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli\nzistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto\nžalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n43. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP\nv spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania,\nnepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania\nsprávny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za\nuloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho\nprávnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd\nmôže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je\nprocesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie\n\nnie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi\nneukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe\nktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania. V tejto\nsúvislosti správny súd dodáva, že žalobu v tejto veci nevyhodnotil ako šikanóznu a jej podstatné žalobné\nbody napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení vecne posúdil a vo\nveci meritórne rozhodol.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a07fb53c-cce7-4e1c-952a-03a03eb98bbf:f9cc5954-e210-47ea-9f0b-00d7b2005769", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1", "spisova_znacka": "3Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200758.1"}], "citovane_v": []}