Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/24/2023 4017200837 13. 11. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NR-11S/24/2023
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpeného AK Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059, Praha, 110 00, Česká republika, IČO: 285 05 913, za ktorú koná organizačná zložka: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, Bratislava, IČO: 53 650 441, 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRKSY PODNIK, štátny podnik, odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábr. J. Krasku 3/834, Piešťany, 3. Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, Nitra, 4. Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, Lužianky, 5. Obec Zbehy, so sídlom Zbehy 69, 7. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 8. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11. A. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, I., 12. J. K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. X, E., 13. M. O., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom K. X, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, takto rozhodol: NR-11S/24/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania
nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: NR-11S/24/2023 I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 31. marca 2017 formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2017/002318-12/F40 ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ustanovenia § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. (ďalší účastník konania v 1. rade). Týmto rozhodnutím vydal stavebné povolenie pre realizáciu (preloženie časti) vodných stavieb: SO 581 Preložka toku Dobrôtka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrôtka v križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrôtka v križovatke B. Zároveň určil podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, podmienky povolenia na vypúšťanie vôd a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. 2. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na nasledujúcich dôvodoch: - predmetom stavebného konania bolo preloženie existujúceho toku Dobrotka. Predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. Preložka toku ako vyvolaná investícia nie je v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“) a jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov, - k námietkam o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite strategického parku, k aplikácii § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), ako i k územnému plánu Mesta Nitra, jeho schvaľovaniu uviedol, že sa k nim nevyjadruje, keďže nie sú predmetom tohto konania, - k zaradeniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu do osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku“ uviedol, že túto skutočnosť je potrebné rešpektovať v stavebnom konaní. Osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať, - k námietke týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitie žalobcom uviedol, že nie sú predmetom tohto konania, - prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR, postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“). Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. júna 2013, - z dôvodu vydania osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000.35613 zo dňa 22. júla 2015 a v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017 sa aplikuje režim podľa ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktorý nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Rozdielnosť parcelných čísiel terajších a predchádzajúcich pozemkov dotknutých stavbou je spôsobená novými geometrickými plánmi, na základe ktorých dochádzalo k zlučovaniu, rozdeľovaniu a oddeľovaniu pozemkov, pričom v rozhodnutí citoval jednotlivé parcely a čísla geometrických plánov, ktorými došlo k uvedeným úpravám, - práva žalobcu boli dodržané, bol oboznámený o začatí konania verejnou vyhláškou, mohol vzniesť námietky a pripomienky ku konaniu a toto právo naplnil, mohol nahliadnuť do spisového materiálu pre vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie,
- rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne. Pri vyhotovovaní rozhodnutia v jeho výrokovej časti týkajúcej sa zrušenia časti vodného toku Dobrotka došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k nedostatočnému označeniu zrušených častí pôvodného vodného toku Dobrotka, a preto žalovaný uviedol stanovenie riečnych kilometrov úsekov, v ktorých dôjde k tomuto zrušeniu. Ďalej došlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k chybe pri označení pozemkov, na ktorých sú situované predmetné stavebné objekty, preto boli tieto chyby odstránené a žalovaný v týchto častiach rozhodnutie zmenil. II. Žaloba 3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18. októbra 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. marca 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu. 4. Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. Zdôraznil, že v oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. novembra 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitra. 5. Dal do pozornosti, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. 6. Označil za zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Mal teda za to, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. 7. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu pokladal za pochybné odvolávanie sa na § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý. 8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca
v odvolaní namietal. Žalovanému vyčítal, že nezohľadnil aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Namietal aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov. 9. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“). Poukázal na skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom zastavovací plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili. 10. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64, ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. V tejto súvislosti považoval za podstatnú skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov. Tvrdil, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia nezákonný. 11. Poukazoval na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Uviedol, že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Akcentoval, že pokiaľ sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Poukázal na skutočnosť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Predmetné námietky uvádzal aj v odvolaní proti stavebnému povoleniu, avšak žalovaný sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že preložka toku ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov a jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že také preložky existujúcich a používaných preložiek nie je potrebné posudzovať a vyslovene uvádza, že tieto stavby neboli predmetom ani zisťovacieho konania v rámci zámeru „Automotive Nitra Project“, avšak poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného konania uviedol, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031831-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015. Preto namietal, že ani samotné správne orgány nemali ujasnenú otázku, či stavba bola alebo nebola, resp. mala alebo nemala byť predmetom zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Považoval za potrebné uviesť, že uvedenou argumentáciou nepoukazoval na neposudzovanie predmetných stavieb v rámci zámeru „Automotive Nitra Project“, ale v rámci neposúdenia samotného strategického parku. 12. V závere žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú nepríslušnosť, keď v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon. Taktiež uviedol, že z odkazu žalovaného na § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. 13. Napokon žalobca poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného konania je okrem iného uvedené, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom zo dňa 08. októbra 2015 a v tejto súvislosti je podstatný fakt, že oznámenie o začatí konania pre neho známym účastníkom, ktorým bol samotný navrhovateľ MH Invest, s.r.o. Podľa žalobcu však procesne pochybil, keď predmetné oznámenie nedoručoval skutočne všetkým známym účastníkom konania, keďže toto stavebné konanie bolo povoľovacím konaním v nadväznosti na zisťovacie konanie vedené podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, teda konkrétne aj žalobcovi, keďže bol účastníkom vyššie uvedeného zisťovacieho konania, v rámci ktorého aj využil možnosť podania opravných prostriedkov, a to aj podaním správnej žaloby proti predmetnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nebola teda zachovaná rovnosť účastníkov konania. 14. Tiež namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o prerušení stavebného konania. Žalovaný nezistil takú závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca teda nemá vedomosť o prípadnom prerušení konania, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. januára 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe. Zároveň navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. 16. V reakcii na námietku, týkajúcu sa absencie splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, citoval § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. marca 2016, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska mesta ako orgán územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Rovnako tak Obec Lužianky v záväznom stanovisku zo dňa 24. februára 2016 a Obec Zbehy v záväznom stanovisku zo dňa 29. februára 2016 udelili súhlas s povoľovanými vodnými stavbami. 17. Ohľadom námietky, spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal, uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Ku námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb. 18. K námietke dopravného napojenia stavieb uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií. 19. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie žalovaný poukázal na to, že predmetom stavebného konania bolo povolenie preložiek už existujúceho vodného toku Dobrotka, ktoré bolo nutné preložiť z dôvodu, že v mieste križovania navrhovanej diaľnice D4 s existujúcou cestou I/63 v križovatke D, v križovatke B je situovaný potok Dobrotka, ktorý v záujmovom úseku nemá vhodné smerové pomery. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení zo dňa 23. mája 2016 uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Ďalej uviedol, že
povolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím zo dňa 08. októbra 2015 vydaným v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. decembra 2015. 20. K námietke, že v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť, žalovaný uviedol, že táto zachovaná bola, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb, vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe § 4 ods. 2 zákona č. 182/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej správy v zmysle § 61 vodného zákona pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja. 21. K ďalšej námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania prvostupňový správny orgán nedoručoval všetkým známym účastníkom konania, ako aj k námietke, že nemá vedomosť o prerušení stavebného konania a nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný poukázal na § 73 ods. 4 vodného zákona. Uviedol, že nakoľko predmetné stavby zasahujú do viacerých katastrálnych území obcí, alebo veľkého počtu účastníkov konania, doručoval oznámenie o začatí stavebného konania účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rozhodnutie o prerušení konania sa doručuje žiadateľovi, ktorý má odstrániť nedostatky podania v určenej lehote a netýka sa ostatných účastníkov konania. Ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona a teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná, toto pochybenie však nemá vplyv na výsledok rozhodovania. Námietku o nedodržaní lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania považoval za nepravdivú, nakoľko prvostupňový správny orgán mal až dňa 15. apríla 2017 úplnú žiadosť o stavebné povolenie. 22. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia bolo povolenie vodných stavieb - SO 581 - preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Tieto vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 23. Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu. Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu ovplyvniť, nakoľko vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú pre povoľovanie týchto vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných špeciálnych stavebných úradov. 24. V podaní zo dňa 16. októbra 2018 sa k podanej žalobe vyjadril ďalší účastník konania 1. spoločnosť MH invest, s.r.o., pričom navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol. IV. Konanie na správnom súde
25. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/164/2017-232 zo dňa 13. novembra 2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OUNR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. marca 2017 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ďalším účastníkom konania 1. až 14. právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžk/35/2020 zo dňa 27. februára 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/164/2017-232 zo dňa 13. novembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok sťažovateľa, keďže správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného nad rámec námietok uvedených v správnej žalobe postupoval v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP, pričom prejednávaná vec nespadá do rámca taxatívne vymedzených výnimiek podľa § 134 ods. 2 SSP. Zároveň vyslovil, že úlohou správneho súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobných námietok v rozsahu vymedzenom správnou žalobou. 26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 1S a bola jej pridelená sp. zn. NR-11S/24/2023. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-11S/24/2023-693 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu JUDr. David Žák. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 13. novembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. V. Pojednávanie 27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 13. novembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného, ako aj právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. Žalobca, a taktiež aj ďalší účastník konania 3. sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Ďalší účastníci konania v 2., 4. až 13. rade boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy
28. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. 29. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 30. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. 31. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). 33. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 34. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2, písm. d/ vodného zákona účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 a/ pri povrchových vodách na 2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie, d/ na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. 35. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný
predpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. 36. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov. 37. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. 38. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy. 39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 175/1999 Z. z.“), významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 40. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 %majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 41. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. 42. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja. 43. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
VII. Posúdenie veci správnym súdom 44. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 45. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 46. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. marca 2017 vydal stavebné povolenie pre realizáciu (preloženie časti) vodných stavieb: SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 47. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom na skutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania 14. M. B., dňa XX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd zistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán M. B., nar. XX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania dedičov tohto účastníka konania podľa § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP, prípadne iné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho konania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania J. K. L. a M. O. naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA NITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho je aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom M. B. spájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného súdu). 48. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa správny súd uvádza, že túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Správny súd je toho názoru, že predmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia“, nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na zabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou a realizáciou preložiek vodnej stavby.
49. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec stavebným úradom nie je. Kým ustanovenie stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti stavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých povoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je určená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní stavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. 50. Nakoľko sa nejednalo o stavbu, ktorá je samotnou významnou investíciou, ale o prípravu naň, nemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci teda je príslušným správnym orgánom prvého stupňa a vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného zákona, ktorý je určený osobitnými právnymi predpismi a v nadväznosti na to je potrebné aplikovať vodný zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov. Vodný zákon v § 58 určuje orgány štátnej vodnej správy a v § 59 a nasl. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V zmysle ustanovenia § 61 písm. c/ pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vo veciach vodných stavieb vykonáva okresný úrad (§ 26 ods. 3 cit. zákona). 51. Rovnako tak nie je dôvodná žalobná námietka v časti namietaného porušenia dvojinštančnosti v odvolacom konaní. Je potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. marca 2017, pričom tak rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. 52. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval územné rozhodnutie, správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v 18. odseku rozhodnutia kasačného súdu vo veci sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, kde kasačný súd k totožnej argumentácii totožného žalobcu a správnych orgánov a zároveň pri obdobnom skutkovom stave (v tam uvedenom konaní sa jednalo o stavbu „Automotive Nitra Project“), uviedol nasledovné: 18. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.
53. K uvedenému správny súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 54. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní. 55. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu mesta Nitra vyplynulo funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčenia vyplynulo ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21. novembra 2023 (odsek 48.): „Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods. 2 Stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“ 56. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne mesta Nitra boli príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (bližšie rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022). Pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia, s ktorým
by bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom pláne mesta Nitra je výslovná rezervácia územia na priemyselnú výrobu. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby bol vypracovaný aj územný plán zóny. 57. K záverom správneho súdu ako aj kasačného súdu uvedených v odsekoch vyššie dospel správny súd aj v tomto súdnom konaní a žalobnú argumentáciu žalobcu v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú. 58. Vo vzťahu k námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., správny súd uvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil správny súd za nedôvodnú v súlade s argumentáciou správnych orgánov. Správny súd považoval za skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia. 59. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči podľa jeho názoru nedostatočnému zabezpečeniu podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64 zo strany konajúceho stavebného úradu správny súd uvádza, že uvádzaná problematika nebola predmetom posudzovania vo vedenom stavebnom konaní. Rovnako predmetom preskúmavaného stavebného povolenia (v spojení s napadnutým rozhodnutím) nie je ani výstavba komunikácie či spevnených plôch. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dopravné stavby by mali byť predmetom osobitného povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Kasačný súd vo vzťahu k problematike riešenia dopravného napojenia v súvislostiach stavebného konania v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 uviedol, pričom od uvedených záverov sa správny súd neodchýlil ani v prejednávanom prípade, nasledovné: „K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A kasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku E. M. -B., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebného konania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci. Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby.“ 60. K námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (H., D. M., L. G. stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že žalobca spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé. 61. Žalobca namietal, že síce došlo k vykonaniu zisťovacieho konania na zámer „Automotive Nitra Project“, ale nebolo realizované zisťovacie konanie pre samotný strategický park. Správny súd
mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OUNR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu. Napokon rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. mája 2023 bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku správneho súdu. Uvedené znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konanie konalo bez limitu. 62. Rovnako mal správny súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy. 63. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Keďže zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty žalobcu, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a správny súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 64. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. 65. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia) odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia. 66. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia správneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v stavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa administratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom od judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil. 67. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania správnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 69. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom súdneho konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto súvislosti na podporu svojho záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra 2023, v zmysle ktorého vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania. Naopak, kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez právnu prizmu úspechu v konaní. 70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: NR-11S/24/2023 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).