{"guid": "781cd9b8-db29-4587-9573-b934feb2dbc5:892acccb-4764-4ad6-8efe-9e089ba257d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1", "spisova_znacka": "NR-11S/24/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/24/2023 z 13. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. novembra 2025, sp. zn. NR-11S/24/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1", "identifikacne_cislo": "4017200837", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/525#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-61", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/2013/180#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/892acccb-4764-4ad6-8efe-9e089ba257d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/24/2023\n4017200837\n13. 11. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNR-11S/24/2023\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so\nsídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom\nŠtefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO:\n36 724 530, právne zastúpeného AK Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom\nTěšnov 1/1059, Praha, 110 00, Česká republika, IČO: 285 05 913, za ktorú koná organizačná zložka:\nChrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56,\nBratislava, IČO: 53 650 441, 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRKSY PODNIK, štátny podnik, odštepný\nzávod Piešťany, so sídlom Nábr. J. Krasku 3/834, Piešťany, 3. Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60,\nNitra, 4. Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, Lužianky, 5. Obec Zbehy, so sídlom Zbehy 69, 7.\nZdruženie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 8. Nitra\nInvest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom\nPalisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11. A. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, I., 12. J. K. L.,\nnar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. X, E., 13. M. O., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom K. X, E., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, takto\nrozhodol:\nNR-11S/24/2023\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania\n\nnepriznáva.\n\nIII. Ďalším účastníkom súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane\ntrov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nNR-11S/24/2023\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n\n1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných\nzložiek životného prostredia vydal dňa 31. marca 2017 formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2017/002318-12/F40 ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 5 zákona č. 525/2003\nZ. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ustanovenia § 61\nzákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vodný zákon“) na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. (ďalší účastník konania\nv 1. rade). Týmto rozhodnutím vydal stavebné povolenie pre realizáciu (preloženie časti) vodných\nstavieb: SO 581 Preložka toku Dobrôtka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku\nDobrôtka v križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrôtka v križovatke B. Zároveň určil podmienky\nvyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a\ndotknutých organizácií, podmienky povolenia na vypúšťanie vôd a povinnosti investora. Súčasťou\nvýrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v\nktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania\ntak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.\n2. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Žalovaný rozhodnutím\nč. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne\nčasti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti\nrozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho\nrozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené. Žalovaný svoje\nrozhodnutie založil na nasledujúcich dôvodoch:\n- predmetom stavebného konania bolo preloženie existujúceho toku Dobrotka. Predmetné stavby\nneboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. Preložka toku ako vyvolaná\ninvestícia nie je v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“)\na jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných\nstavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov,\n- k námietkam o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite strategického parku,\nk aplikácii § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), ako i k územnému plánu Mesta Nitra,\njeho schvaľovaniu uviedol, že sa k nim nevyjadruje, keďže nie sú predmetom tohto konania,\n- k zaradeniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu do osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie\nstrategického parku“ uviedol, že túto skutočnosť je potrebné rešpektovať v stavebnom konaní.\nOsvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať,\n- k námietke týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy\npre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov\ncesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitie\nžalobcom uviedol, že nie sú predmetom tohto konania,\n- prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru a\nÚstavy SR, postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladu\nrozhodnutia a postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“). Poukázal na judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR pod sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. júna 2013,\n- z dôvodu vydania osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.\njúla 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000.35613 zo dňa 22. júla 2015\na v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017 sa\naplikuje režim podľa ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktorý nevyžaduje vydanie územného\nrozhodnutia na predmetnú stavbu. Rozdielnosť parcelných čísiel terajších a predchádzajúcich pozemkov\ndotknutých stavbou je spôsobená novými geometrickými plánmi, na základe ktorých dochádzalo k\nzlučovaniu, rozdeľovaniu a oddeľovaniu pozemkov, pričom v rozhodnutí citoval jednotlivé parcely a čísla\ngeometrických plánov, ktorými došlo k uvedeným úpravám,\n- práva žalobcu boli dodržané, bol oboznámený o začatí konania verejnou vyhláškou, mohol vzniesť\nnámietky a pripomienky ku konaniu a toto právo naplnil, mohol nahliadnuť do spisového materiálu pre\nvydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho\ndoplnenie,\n\n- rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne. Pri vyhotovovaní\nrozhodnutia v jeho výrokovej časti týkajúcej sa zrušenia časti vodného toku Dobrotka došlo zo strany\nprvostupňového správneho orgánu k nedostatočnému označeniu zrušených častí pôvodného vodného\ntoku Dobrotka, a preto žalovaný uviedol stanovenie riečnych kilometrov úsekov, v ktorých dôjde k tomuto\nzrušeniu. Ďalej došlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k chybe pri označení pozemkov, na\nktorých sú situované predmetné stavebné objekty, preto boli tieto chyby odstránené a žalovaný v týchto\nčastiach rozhodnutie zmenil.\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18. októbra 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, ako i\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. marca 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami\nbol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nv celom rozsahu.\n4. Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia\npodmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia\no nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. Zdôraznil, že v oznámení\nMinisterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. novembra 2015, ktoré sa týka\npráve usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že táto právna\nnorma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo\nzóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitra.\n5. Dal do pozornosti, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale\nnedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného\nparku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni\nzóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného\nplánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci\n„priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný\npark (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie\nkapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z\nkontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa\niba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej\núzemnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej\nčasti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení\npriemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie\nako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na\núrovni zóny)“.\n6. Označil za zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním\núzemnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa\nnebol v rámci Mesta Nitra schválený. Mal teda za to, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na\nktorú sa odvoláva stavebný úrad v § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného\nvýkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a\nfunkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.\n7. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a\ndoplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie\nje vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie\nje definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu pokladal za pochybné odvolávanie sa na §\n32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na\nto, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď\nstrategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.\n8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v\ncelom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca\n\nv odvolaní namietal. Žalovanému vyčítal, že nezohľadnil aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného\nzákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia\nspĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla,\nnakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Namietal aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného\nzákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných\nustanovení zákona o posudzovaní vplyvov.\n9. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“). Poukázal\nna skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej\nčinnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom zastavovací\nplán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.\n10. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa\ndopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na\ncestu I/64, ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov\nnezistiteľné. V tejto súvislosti považoval za podstatnú skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na\nrýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený\ntak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál\nAutomotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na\nživotné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní\nvplyvov. Tvrdil, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp.\nproces jeho vedenia nezákonný.\n11. Poukazoval na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri\nuplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane\npriemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle\ndanej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej\npoložky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je\nzrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná\nzo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Uviedol,\nže povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez\nrozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu\npodľa tohto zákona. Akcentoval, že pokiaľ sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického\nparku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci\nstrategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Poukázal na\nskutočnosť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive\nNitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Predmetné námietky uvádzal aj v odvolaní\nproti stavebnému povoleniu, avšak žalovaný sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že preložka\ntoku ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov a jeho prílohe č. 8 definovaná,\nz čoho je potrebné usúdiť, že také preložky existujúcich a používaných preložiek nie je potrebné\nposudzovať a vyslovene uvádza, že tieto stavby neboli predmetom ani zisťovacieho konania v rámci\nzámeru „Automotive Nitra Project“, avšak poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v oznámení\no začatí stavebného konania uviedol, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku\nposudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané pod č.\nOU-NR-OSZP3-2015/031831-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015. Preto namietal, že ani samotné správne\norgány nemali ujasnenú otázku, či stavba bola alebo nebola, resp. mala alebo nemala byť predmetom\nzisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Považoval za potrebné uviesť, že uvedenou\nargumentáciou nepoukazoval na neposudzovanie predmetných stavieb v rámci zámeru „Automotive\nNitra Project“, ale v rámci neposúdenia samotného strategického parku.\n12. V závere žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú nepríslušnosť,\nkeď v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni\nvykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v\nsídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon. Taktiež uviedol, že z odkazu žalovaného na § 4 ods.\n1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje\n§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.\n13. Napokon žalobca poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného konania je okrem iného\nuvedené, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom zo dňa 08.\noktóbra 2015 a v tejto súvislosti je podstatný fakt, že oznámenie o začatí konania pre neho známym\núčastníkom, ktorým bol samotný navrhovateľ MH Invest, s.r.o. Podľa žalobcu však procesne pochybil,\nkeď predmetné oznámenie nedoručoval skutočne všetkým známym účastníkom konania, keďže toto\nstavebné konanie bolo povoľovacím konaním v nadväznosti na zisťovacie konanie vedené podľa §\n24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, teda konkrétne aj žalobcovi, keďže bol účastníkom vyššie\nuvedeného zisťovacieho konania, v rámci ktorého aj využil možnosť podania opravných prostriedkov,\na to aj podaním správnej žaloby proti predmetnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nebola teda\nzachovaná rovnosť účastníkov konania.\n14. Tiež namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o prerušení stavebného konania. Žalovaný\nnezistil takú závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2\nsprávneho poriadku. Žalobca teda nemá vedomosť o prípadnom prerušení konania, ako aj nedodržanie\nlehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. januára 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v\npodanej žalobe. Zároveň navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n16. V reakcii na námietku, týkajúcu sa absencie splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného\nzákona, citoval § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č.\n4053/2016 zo dňa 22. marca 2016, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných\nvodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so\nschváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska mesta ako orgán územného\nplánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená,\nže tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Rovnako tak Obec Lužianky v záväznom stanovisku zo\ndňa 24. februára 2016 a Obec Zbehy v záväznom stanovisku zo dňa 29. februára 2016 udelili súhlas\ns povoľovanými vodnými stavbami.\n17. Ohľadom námietky, spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda\nnie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal, uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého\nrozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane\nkonania, ktoré mu predchádzalo. Ku námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009\nZ. z., žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom\nkonaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková\nsituácia týchto vodných stavieb.\n18. K námietke dopravného napojenia stavieb uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola\npredmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu,\nktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.\n19. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie žalovaný poukázal na to, že\npredmetom stavebného konania bolo povolenie preložiek už existujúceho vodného toku Dobrotka, ktoré\nbolo nutné preložiť z dôvodu, že v mieste križovania navrhovanej diaľnice D4 s existujúcou cestou I/63\nv križovatke D, v križovatke B je situovaný potok Dobrotka, ktorý v záujmovom úseku nemá vhodné\nsmerové pomery. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra,\nodbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení zo dňa 23. mája 2016 uviedol, že predmetné\nstavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Ďalej uviedol, že\n\npovolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím zo dňa 08. októbra 2015 vydaným v zisťovacom\nkonaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.\ndecembra 2015.\n20. K námietke, že v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť, žalovaný uviedol,\nže táto zachovaná bola, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb,\nvydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej\nsprávy podľa § 61 vodného zákona a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra,\nodbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe § 4 ods. 2 zákona\nč. 182/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku\nMinisterstva vnútra SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti\no životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek\nživotného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a\nvybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej\nsprávy v zmysle § 61 vodného zákona pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor\nopravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo\nv jeho územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v\nsídle kraja.\n21. K ďalšej námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania prvostupňový správny\norgán nedoručoval všetkým známym účastníkom konania, ako aj k námietke, že nemá vedomosť o\nprerušení stavebného konania a nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho\nporiadku, žalovaný poukázal na § 73 ods. 4 vodného zákona. Uviedol, že nakoľko predmetné stavby\nzasahujú do viacerých katastrálnych území obcí, alebo veľkého počtu účastníkov konania, doručoval\noznámenie o začatí stavebného konania účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rozhodnutie o\nprerušení konania sa doručuje žiadateľovi, ktorý má odstrániť nedostatky podania v určenej lehote\na netýka sa ostatných účastníkov konania. Ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto\nzákona a teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná, toto pochybenie však nemá vplyv na\nvýsledok rozhodovania. Námietku o nedodržaní lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania\npovažoval za nepravdivú, nakoľko prvostupňový správny orgán mal až dňa 15. apríla 2017 úplnú žiadosť\no stavebné povolenie.\n22. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia\nbolo povolenie vodných stavieb - SO 581 - preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat),\nSO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Tieto\nvodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie Ministerstva\nhospodárstva SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o\nniektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov.\n23. Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou\nskutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v\npodanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu.\nNámietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu\nk územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu\novplyvniť, nakoľko vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú pre povoľovanie týchto\nvodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných\nšpeciálnych stavebných úradov.\n24. V podaní zo dňa 16. októbra 2018 sa k podanej žalobe vyjadril ďalší účastník konania 1. spoločnosť\nMH invest, s.r.o., pričom navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n\n25. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/164/2017-232 zo dňa 13.\nnovembra 2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14.\naugusta 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OUNR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. marca 2017 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odboru\nstarostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Ďalším účastníkom konania 1. až 14. právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti\ntomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.\n10Sžk/35/2020 zo dňa 27. februára 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/164/2017-232\nzo dňa 13. novembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti\nkasačných námietok sťažovateľa, keďže správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného nad rámec\nnámietok uvedených v správnej žalobe postupoval v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP, pričom\nprejednávaná vec nespadá do rámca taxatívne vymedzených výnimiek podľa § 134 ods. 2 SSP. Zároveň\nvyslovil, že úlohou správneho súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobných námietok v rozsahu\nvymedzenom správnou žalobou.\n26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola\nv súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1\núčinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 1S a bola jej pridelená\nsp. zn. NR-11S/24/2023. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným\nvýberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana\nOndrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6\nk Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024\nsa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu\nč. k. NR-11S/24/2023-693 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z\nprejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu\nJUDr. David Žák. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na\nrok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.,\nLL.M. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo\nveci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.\n4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť\nčlenom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom\nna skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo\na zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec\nprejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 13. novembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková,\nMgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nV.\nPojednávanie\n27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu\nprechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa\n13. novembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného,\nako aj právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. Žalobca, a taktiež aj ďalší účastník konania 3. sa z\npojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Ďalší účastníci konania v 2.,\n4. až 13. rade boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani\nnežiadali o odročenie pojednávania.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n\n28. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť\nvyužitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým\nje\na/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,\nb/ rozhodnutie o využití územia,\nc/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.\n29. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a\nfunkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce\nalebo z územného plánu zóny.\n30. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\na/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia.\n31. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný\núrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\n32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch\nletísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných\nkomunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri\nstavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod\npovrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach\na pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo\nveciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených\núsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len \"špeciálne stavebné úrady\").\n33. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,\npokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len\nna základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý\noveruje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,\nšpeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne\npríslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených\núzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním\núzemia, ktoré je určené v územnom pláne obce.\n34. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2, písm. d/ vodného zákona účinného v čase rozhodovania správnych\norgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20\na/ pri povrchových vodách na\n2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,\nd/ na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.\n35. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na\nuskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.\nPovolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak\nsa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so\nstavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu\nštátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno\nuskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný\n\npredpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej\nvodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.\n36. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej\nvodnej správy\na/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o\n2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch\nalebo viacerých obvodov.\n37. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný\nna povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo\nnakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.\n38. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy\na/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §\n22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §\n39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55\nods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a\nvydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným\norgánom štátnej vodnej správy.\n39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon\nč. 175/1999 Z. z.“), významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba\nso sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak\na/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur\ninvestičných nákladov,\nb/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300\nnových pracovných miest a\nc/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom\nzáujme.\n40. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude\nzabezpečovať\na/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo\nvýznamnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o\nnej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo\nb/ podnik so 100 %majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na\nzabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej\nuskutočnenie je vo verejnom záujme.\n41. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa\nosvedčenia, že stavba je významnou investíciou.\n42. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn\na/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne\nsusediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a\nb/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej\nvýroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.\n43. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na\nzabezpečenie realizácie strategického parku, a to\na/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,\nb/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,\nc/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,\nd/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné\nprípravné činnosti.\n\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n44. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n45. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané\nprocesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje\nzákon o správnom konaní.\n46. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31.\nmarca 2017 vydal stavebné povolenie pre realizáciu (preloženie časti) vodných stavieb: SO 581 Preložka\ntoku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D, SO 583\nPreložka toku Dobrotka v križovatke B. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou\nverejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne\noznačenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa\n31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti\nrozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať,\nči napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a\ntiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\n47. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom na\nskutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania 14. M. B., dňa\nXX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd\nzistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán M. B., nar.\nXX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania\ndedičov tohto účastníka konania podľa § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP, prípadne\niné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho\nkonania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v\ntomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania J. K. L. a M. O.\nnaďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA\nNITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho\nje aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom M. B.\nspájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom\nB. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného\nsúdu).\n48. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa správny súd uvádza,\nže túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Správny súd je toho názoru, že\npredmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12\nzákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia“, nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na\nzabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou a realizáciou preložiek\nvodnej stavby.\n\n49. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný\núrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec\nstavebným úradom nie je. Kým ustanovenie stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti\nstavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých\npovoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je\nurčená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní\nstavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.\n50. Nakoľko sa nejednalo o stavbu, ktorá je samotnou významnou investíciou, ale o prípravu naň,\nnemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Okresný úrad Nitra,\nodbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci teda je príslušným správnym orgánom prvého\nstupňa a vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného\nzákona, ktorý je určený osobitnými právnymi predpismi a v nadväznosti na to je potrebné aplikovať vodný\nzákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov. Vodný zákon v § 58\nurčuje orgány štátnej vodnej správy a v § 59 a nasl. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V\nzmysle ustanovenia § 61 písm. c/ pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vo veciach vodných stavieb\nvykonáva okresný úrad (§ 26 ods. 3 cit. zákona).\n51. Rovnako tak nie je dôvodná žalobná námietka v časti namietaného porušenia dvojinštančnosti\nv odvolacom konaní. Je potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia\nochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. marca 2017, pričom tak rozhodol\nako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o\nštátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva\nštátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm.\nb/ zákona\nč. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach,\nv ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom\nobvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.\n52. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa §\n32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval\núzemné rozhodnutie, správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v 18. odseku rozhodnutia kasačného\nsúdu vo veci sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, kde kasačný súd k totožnej argumentácii\ntotožného žalobcu a správnych orgánov a zároveň pri obdobnom skutkovom stave (v tam uvedenom\nkonaní sa jednalo o stavbu „Automotive Nitra Project“), uviedol nasledovné:\n18. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park\nexistovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a\nfunkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len\nabsencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným\nvyužívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať,\nže umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd\nzdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými\nčasťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického\nvýkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie)\nriešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom\nrozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu\n§ 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie\nstrategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie\núzemia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v\nrozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová\nrezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne\nMesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným\nplánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.\nKasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené\nvšetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať\nnesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a\nprípustných sťažnostných bodov.\n\n53. K uvedenému správny súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní\nsvoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu\nrozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku „správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa §\n46 správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí\nho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi\nsa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH,\nP.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2019, str. 379).\n54. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa\nv nich riešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie\nniektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša\npovinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do\nstavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich\nprávach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako\naj územnom konaní.\n55. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia\npriestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu\nmesta Nitra vyplynulo funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčenia vyplynulo ohraničenie\nplochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V\ntejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn.\n3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21. novembra 2023\n(odsek 48.):\n„Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa\nobdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods.\n2 Stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby\npre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené\npriestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý\nz citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s\npriestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne\nustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom\nmali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto\nprojekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval\nna poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či\npriemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni\nzóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v\nsúlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,\naby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného\nplánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s\nktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba\na pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci\npodmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky\nstavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v\npoznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“\n56. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne mesta Nitra boli príslušné lokality označené s funkčným\nvyužitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný\nplán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (bližšie\nrozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022). Pre aplikáciu § 32 ods. 2\nstavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického\nparku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia, s ktorým\n\nby bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom pláne mesta Nitra je výslovná\nrezervácia územia na priemyselnú výrobu. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby bol vypracovaný aj\núzemný plán zóny.\n57. K záverom správneho súdu ako aj kasačného súdu uvedených v odsekoch vyššie dospel správny\nsúd aj v tomto súdnom konaní a žalobnú argumentáciu žalobcu v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú.\n58. Vo vzťahu k námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., správny súd\nuvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,\nprojektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru\nstavieb vrátane zariadenia staveniska. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený\nzastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil\nsprávny súd za nedôvodnú v súlade s argumentáciou správnych orgánov. Správny súd považoval za\nskutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z\ntoho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol\npredložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného\npovolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.\n59. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči podľa jeho názoru nedostatočnému\nzabezpečeniu podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu\nI/64 zo strany konajúceho stavebného úradu správny súd uvádza, že uvádzaná problematika nebola\npredmetom posudzovania vo vedenom stavebnom konaní. Rovnako predmetom preskúmavaného\nstavebného povolenia (v spojení s napadnutým rozhodnutím) nie je ani výstavba komunikácie či\nspevnených plôch. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dopravné stavby by mali byť predmetom\nosobitného povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Kasačný\nsúd vo vzťahu k problematike riešenia dopravného napojenia v súvislostiach stavebného konania v\nrozhodnutí sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 uviedol, pričom od uvedených záverov sa\nsprávny súd neodchýlil ani v prejednávanom prípade, nasledovné:\n„K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A\nkasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto\nkonaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku E. M. -B., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebného\nkonania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac\npredmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu\nSO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel\nzisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné,\nkeďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci.\nNavyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú\npovinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby.“\n60. K námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie\npodľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v\nprípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie\nsprávnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom\nvydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie\ns výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (H., D. M., L. G. stanoviska a jiné úkony dle\nčásti čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno:\nMasarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“\nbolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp.\nvzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že žalobca\nspochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre\nvydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb\na následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé.\n61. Žalobca namietal, že síce došlo k vykonaniu zisťovacieho konania na zámer „Automotive Nitra\nProject“, ale nebolo realizované zisťovacie konanie pre samotný strategický park. Správny súd\n\nmal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo\nzisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie\nochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie\nč. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra\nProject“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení\nzisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené\nrozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím\nOkresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OUNR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu. Napokon\nrozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. mája 2023 bola zamietnutá\nkasačná sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku správneho súdu. Uvedené znamená, že rozhodnutie\nvydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom\nkonaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy\nč. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty\nbudovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie\nkonanie konalo bez limitu.\n62. Rovnako mal správny súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné\nstanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom\nMinisterstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas\ns navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení,\npričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na\nvýrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že\nsúčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať\nspoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister\nživotného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017\ntak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom\nkonaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom\npredmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy\nč. 8 zákona o posudzovaní vplyvov pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s\ntepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo\nchemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel,\nProjekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane\nstatickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné,\nprekladiská kombinovanej dopravy.\n63. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly\n- Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Keďže zákon o posudzovaní\nvplyvov nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod\nčinnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka\nč. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené,\npriemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov\nna životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty žalobcu, keď tvrdil, že\nstrategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a správny súd ich\nvyhodnotil ako nedôvodné.\n64. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť\niných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na\n§ 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym\nsúdom.\n65. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)\nodvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované\npochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého\n\nrozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov\nstavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že\nprieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho\nporiadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol\naj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré\nby bránili vydaniu stavebného povolenia.\n66. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči\npostupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia\nsprávneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v\nstavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť\nako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej\nčinnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa\nadministratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom\nod judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil.\n67. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania\nsprávnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP\nzamietol.\n68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n69. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP\nv spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené\nzákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom súdneho konania správny súd neuložil žiadnu\npovinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno\npovažovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k\npodanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods.\n2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov\nkonania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné\npovinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny\nsúd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom\nkonania priznať právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto súvislosti na podporu svojho záveru\npoukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra\n2023, v zmysle ktorého vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní nie je možné bez ďalšieho považovať\nza dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania.\nNaopak, kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva\nďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez právnu prizmu úspechu v konaní.\n70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nNR-11S/24/2023\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}