Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/10/2021 3020200387 25. 09. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:3020200387.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové nám. 19, Trenčín, IČO: 00 168 912, právne zastúpený: advokátska kancelária Geško s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, IČO: 36 740 101 , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101530036/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530247/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530444/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530354/2020 zo dňa 6. októbra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu
z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101003148/2020 zo dňa 08.06.2020, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101530444/2020 zo dňa 06.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. 2. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101004205/2020 zo dňa 08.06.2020, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101530247/2020 zo dňa 06.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. 3. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101004788/2020 zo dňa 08.06.2020, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101530036/2020 zo dňa 06.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
4. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101004788/2020 zo dňa 08.06.2020, podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101530354/2020 zo dňa 06.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou (došlo dňa 09.12.2020) sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Úradu pre vybrané hospodárske subjekty a navrhoval, aby ich súd zrušil, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. e), g) SSP. 6. Žalobca namietal procesné vady, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré spočívajú v tom, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemohol byť prítomný pri vypočutí svedkov a nemohol im klásť otázky. Svedecké výpovede z dní 05.08.2014, 03.11.2014, 07.11.2014 a 04.12.2014 boli získané v rozpore s daňovým poriadkom a nemohli byť použité ako dôkaz. Žalobca namietal aj výsluch svedka vykonaného v Českej republike, na ktorý nebol zavolaný, a teda je tiež v rozpore s daňovým poriadkom. 7. Ďalej namietal, že správca dane počas celého výkonu kontroly v trvaní 1.274 dní (cca 42 mesiacov) vrátane prerušenia kontroly, oboznámil žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly len jedenkrát, a to až dňa 24.08.2017 na základe Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101826975/2017 zo dňa 24.08.2017 (až po uplynutí 1218 dňoch odo dňa začatia daňovej kontroly). 8. Žalobca namietal hlavne dĺžku daňovej kontroly s poukazom na § 46 ods. 10, § 61 ods. 5 Daňového poriadku a Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie rady č. 904/2010“), podľa ktorého lehota na poskytovanie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií je najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom takto ustanovená lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať. Uplynutím predmetnej lehoty v zmysle nariadenie rady č. 904/2010 zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku pokračovať v konaní, aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Podľa žalobcu konaním správcu dane v rozpore s nariadením rady č. 904/2010 a v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku v nadväznosti na § 61 Daňového poriadku, došlo zo strany správcu dane k porušeniu princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. 9. Vo vyrubovacom konaní žalobca namietal, že správca dane vydal rozhodnutie po uplynutí 920 dní odo dňa doručenia vyjadrenia sa k protokolu zo strany žalobcu, pričom žiadnym spôsobom neinformoval daňový subjekt o skutočnosti, že nemôže vo veci rozhodnúť v lehote 60 dní a neinformoval daňový subjekt o dôvodoch, prečo nemôže rozhodnúť v lehote 60 dní. V súvislosti s vyrubovacím konaním žalobca tiež namietla nedostatočné zistenie skutkového stavu. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami a vyjadreniami. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom a tvrdeniam správcu dane uvedeným v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100979554/2020 zo dňa 03.06.2020. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobné dôvody sú identické ako v podanom odvolaní, s ktorými sa žalovaný už
vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Na vyslovenie záveru mal dostatok dôkazov, ktoré boli získané a hodnotené v súlade s Daňovým poriadkom.
IV. Replika a duplika 11. V replike zo dňa 03.06.2021, došlej krajskému súdu dňa 04.06.2021, žalobca navyše oproti podanej žalobe namietal nečinnosť nielen dožiadaného zahraničného správcu dane, ale aj nečinnosť slovenského správcu dane, keďže ten v období od zaslania Reklamácie údajne neúplnej odpovede zahraničného orgánu zo dňa 23.09.2015 do zaslania Urgencie zo dňa 28.02.2017 vôbec v predmetnej veci nekonal. Z uvedeného vyplýva bezdôvodnosť, resp. neopodstatnenosnosť a nelegitímnosť prerušenia daňovej kontroly po doručení Odpovede zahraničného orgánu zo dňa 08.12.2014. 12. V duplike žalovaný uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení. V. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 14. Podľa § 46 ods. l0 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 15. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 17. Podľa článku 10 nariadenia rady č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom 19. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/10/2021, sp. zn. 6S/21/2021, sp. zn. 6S/22/2021, sp. zn. 6S/23/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/10/2021, BA-6S/21/2021, BA-6S/22/2021, BA-6S/23/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 25. septembra 2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101530036/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530247/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530444/2020 zo dňa 6. októbra 2020, č. 101530354/2020 zo dňa 6. októbra 2020 v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún a august v roku 2012. 22. Správny súd úvodom uvádza, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú. Žalobnými bodmi si žalobca plní svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd v zásade preskúmava napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal iba v rozsahu žalobcom v správnej žalobe uplatnených žalobných bodov. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný. Správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nepredstavuje nástroj ku všeobecnej kontrole zákonnosti a rozhodovania orgánov verejnej správy. 23. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca namietal dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP. Nosná námietka celej žaloby sa týkala prerušenia a ukončenia daňovej kontroly, konkrétne dĺžky trvania poskytnutia informácie v rámci MVI podľa článku 10 nariadenia rady č. 904/2010, teda, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Žalobca namietal prekročenie 3-mesačnej lehoty na poskytnutie žiadaných informácií. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že otázku zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že finančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o MVI, nedodrží lehotu 3 mesiace na vybavenie žiadosti vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-186/20 vo veci HYDINA SK zo dňa 30. septembra 2021, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehoty stanovené nariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu správny súd námietku ako nedôvodnú zamietol. 24. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o trvaní daňovej kontroly v dĺžke 1.274 dní, cca 42 mesiacov. Daňová kontrola u žalobcu začala v deň uvedený v Oznámení o výkone daňovej kontroly č. 9900431/5/1157716/2014 zo dňa 27.03.2014, doručené žalobcovi dňa 31.03.2014.V oznámení bol určené začatie daňovej kontroly na deň 24.04.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí o MVI správca dane dňa 08.12.2014 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. j. 9900431/5/5345212/2014/Krjč, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.12.2014. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 17.12.2014.
Z dôvodu prijatia neúplnej odpovede od portugalského správcu dane správca dane zaslal dňa 23.09.2015 reklamáciu č. j. 1448658/2015. Z dôvodu, že správca dane neobdržal odpoveď na túto reklamáciu zaslal k predmetnej reklamácií Urgenciu č.j. 100363151/2017 zo dňa 28.02.2017. Keďže správcovi dane neboli oznámené informácie ohľadom Reklamácie ako aj Urgencie, ani informácie, či a kedy bude portugalským správcom dane zaslaná konečná odpoveď, správca dane vyhotovil Úradný záznam č. 101444251/2017 zo dňa 28.06.2017, v ktorom uviedol skutočnosti, ktoré vzhľadom na vzniknutú situáciu (nečinnosť portugalského správcu dane) vyhodnotil ako dostatočné pre správne určenie dane a zaslal žalobcovi oznámenie č. 101444743/2017 zo dňa 28.06.2017, že dňom 28.06.2017 pominuli dôvody na prerušenie kontroly a správca dane bude pokračovať vo výkone daňovej kontroly. Dňa 19.10.2017 správca dane doručil žalobcovi Protokol č. 10216792/2017 spolu s Výzvou č. 102164942/2017 zo dňa 12.10.2017 na vyjadrenie o zisteniam uvedeným v predmetnom protokole. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, teda 19.10.2017. Výkon daňovej kontroly od jej začatia (24.04.2014) do jej prerušenia (17.12.2014) trval celkom 236 dní. Od pokračovania v daňovej kontrole (28.06.2017) do dňa končenia daňovej kontroly (19.10.2017) uplynulo 114 dní. Celková dĺžka daňovej kontroly bola 350 dní (236 dní + 114 dní), a teda daňová kontrola bola vykonaná v zákonnom ustanovenej lehote 1 roka. Správny súd dáva do pozornosti § 61 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie. Vzhľadom na prerušenú daňovú kontrolu správca dane ani nemohol oboznamovať žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a správca dane tak vykonal až po pokračovaní v konaní v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101826975/2017 zo dňa 24.08.2017. Správny súd z uvedených dôvodov nezistil nezákonný postup správcu dane. 25. K námietke, že žalobca nebol zavolaný, a teda nebol prítomný na výsluchoch svedkov dňa 05.08.2014, 03.11.2014, 07.11.20014 a 04.12.2014 a nemohol svedkom klásť otázky správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správca dane v danej veci podľa § 37 Daňového poriadku vykonal miestne zisťovanie a nevykonával svedecké výpovede podľa § 25 Daňového poriadku tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca aj nesprávne uviedol v žalobe v bode 1.1, že išlo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9900431/5/3731687/2014/Krjč zo dňa 05.08.2014, č. 9900431/5/4880114/2014/Krjč zo dňa 03.11.2014, č. 9900431/5/4947809/2014/Krjč zo dňa 07.11.2014 a č. 9900431/5/5287919/2014/ Krjč zo dňa 04.12.2014. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných zápisníc jednoznačne vyplýva, že neboli vykonané výsluchy svedkov, ale správca dane vykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorých získaval dôkazy, preveroval skutočnosti potrebné na účely daňovej kontroly. V administratívnom spise sú namietané zápisnice aj označené ako „Zápisnica o miestnom zisťovaní“ a nie ako nesprávne uvádza žalobca „Zápisnice o ústnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov uvedené zápisnice boli získané v súlade s Daňovým poriadkom a môžu byť použité ako dôkaz v danom konaní. Správny súd dodáva, že správca dane nemá povinnosť oboznamovať žalobcu s tým, že bude vykonávať miestne zisťovanie. 26. Správny súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcej sa neúčasti žalobcu na ústnom pojednávaní v Českej republike. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, čo sa týka svedeckých a iných výpovedí získaných inými správcami dane, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26.01.2017, podľa ktorého tieto je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť (obdobne aj rozsudok C-419-14 zo dňa 17.12.2015). Napádané svedecké výpovede sú súčasťou administratívneho spisu a žalobca mal možnosť sa vyjadriť k nim. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101826975/2017 zo dňa 24.08.2017, Výzvy č. 102164942/2017 zo dňa 12.10.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole č. 102162792/2017 zo dňa 12.10.2017, Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101601019/2019 zo dňa 02.07.2019. 27. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu vo vyrubovacom konaní správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného má správny súd preukázané, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými podstatnými návrhmi a námietkami žalobcu vznesenými v priebehu vyrubovacieho konania. Uvedený záver je podporený zápisnicami o ústnom pojednávaní č. 100632107/2019 zo dňa 14.03.2019, č. 101601019/2019 zo dňa 02.07.2019 č. 100979554/2020 zo dňa 03.06.2020. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale vykonal dokazovanie a vyhľadával dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu. Zo zápisnice č. 100979554/2020 zo dňa 03.06.2020 vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že ide o poslednú zápisnicu pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca bol poučený vo Výzve č. 102164942/2017 zo dňa 12.10.2017 na predloženie písomného vyjadrenia k protokolu
a označeniu dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, ktoré aj žalobca predložil, s ktorými sa správca dane vysporiadal. Správca dane zotrval na svojich záveroch z daňovej kontroly v Protokole č. 102162792/2017 zo dňa 12.10.2017. V zápisnici zo dňa 03.06.2020 teda neboli uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa mal žalobca vyjadriť. Nesúhlas žalobcu zo záverom žalovaného sám o sebe neznamená nezákonnosť takéhoto záveru a jemu predchádzajúceho postupu. Správny súd sa síce stotožnil s námietkou žalobcu, že bola prekročená lehota na vydanie rozhodnutia po daňovej kontrole, ale jej nedodržanie nemá za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 28. K námietkam uvedeným v replike zo dňa 03.06.2021 týkajúcich sa nečinnosti správcu dane v období od zaslania reklamácie neúplnej odpovede zahraničného orgánu zo dňa 23.09.2015 do zaslania urgencie zo dňa 28.02.2017 a z toho vyplývajúcej bezdôvodnosti, resp. neopodstatnenosnosti prerušenia daňovej kontroly po doručení odpovede zahraničného orgánu správny súd uvádza, že na uvedené námietky žalobcu správny súd nemohol prihliadnuť a ani sa nimi zaoberať, pretože tieto boli uplatnené až po lehote na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve totiž platí zákonná koncentrácia, keď žalobca môže doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP). Po uplynutí tejto lehoty nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného a ani na pojednávaní. K žalobným bodom, uplatneným po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby nemôže správny prihliadnuť. Uvedenú námietku žalobca v správnej žalobe neuplatnil. 29. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v rámci žalobných bodov správne a v zmysle zákona. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 30. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.