BA-1S/129/2019 | Rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. 1. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-1S/129/2019 3018200380 23. 01. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:3018200380.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 24. marca 2018 v čase od 07.00 hod. do 12.00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „RVPS Nové Mesto nad Váhom“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) úradnú kontrolu potravín (ďalej aj „kontrola“) v prevádzkarni žalobcu BILLA s. r. o., filiálka 216, Štefánikova 30, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prevádzkareň“). Účel kontroly bol vymedzený nasledovne: plánovaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) a inej platnej legislatívy potravinového práva, cielená kontrola 255 mimo pracovnej doby inšpektorov, cielená kontrola 216 - ad hoc Veľká noc 2018. Z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín č. NM/2018/Kn, DD, GJ, HA/25 zo dňa 24. marca 2018 (ďalej len „záznam o kontrole“) a k nemu pripojená fotodokumentácia (ďalej len „fotodokumentácia“). Predmetný záznam obsahuje aj podpis a vyjadrenie vedúcej filiálky A. B.: „Fotodokumentáciu som videla. Beriem na vedomie, budem informovať nadriadených.“ 2. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky: V chladiacej vani s uchovávaným vákuovo baleným chladeným bravčovým mäsom a hydinovým chladeným mäsom bola nameraná teplota v rôznych časových intervaloch v rozpätí od + 9,7°C do +10,2°C. Pre tento druh výrobkov je určená teplota uchovávania od 0°C až +4°C. Mäso s väčším množstvom tekutiny bolo senzoricky posúdené. Jednalo sa o „Bravčové stehno bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, hmotnosť 1,640 kg, cena 5,40 eur, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/ CE CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: 81/47, dátum výroby 15/03/2018, dátum spotreby (ďalej len ,,DS“): 31.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, hmotnosť 1,06 kg, cena 4,12 eur kg, výrobca

Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: E 81 378, dátum výroby 19/03/2018, DS: 30.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C. Výsledky senzorického posúdenia mäsa boli nasledovné: Obal obidvoch druhov mias: čistý, neporušený. Po otvorení obalov mäsá vykazovali tieto senzorické zmeny: povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo väčšie množstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako mäsová, nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Na základe vyššie zistených skutočností bola v rôznych časových intervaloch meraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov. V čase o 10.14 hod. bola nameraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov: +9,7°C, o 10.36 hod. +9,4°C, o 10.45 hod. +9,3°C a o 12.02 hod +7,7°C (po vyprázdnení chladiacej vitríny). V chladiacej vani boli uchovávané „Bravčové karé bez kosti a kože“ (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C, celková hmotnosť 28,732 kg, cena za 1 kg 3,89 eur; „Bravčové stehno bez kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/ n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 31.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C, celková hmotnosť 25,869 kg, cena za 1 kg 3,29 eur a „CLEVER kurča bez drobkov chladené", DS: 25.03.2018, výrobca SK 301 ES, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C, celková hmotnosť 6,84 kg, cena za 1 kg 1,59 eur. Na základe senzorického posúdenia a nameraných teplôt v jadre mäsa, ktoré bolo vykonané inšpektormi úradnej kontroly potravín, bolo mäso vyhodnotené ako nevyhovujúce, nevhodné na ľudskú spotrebu v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, čl. 14 ods. ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 zo dňa 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie (ES) č. 178/2002“), a bolo stiahnuté z. obehu/z predaja. V čase kontroly predmetná prevádzka prijala i reklamáciu spotrebiteľa, ktorý si ráno toho istého dňa, t. j. 24. marca 2018 v uvedenej prevádzke zakúpil predmetné mäso (predložil mäso, obal i pokladničný doklad), ktoré po otvorení obalu vykazovalo kyslý zápach a známky počiatočného kazenia. Teploty boli merané kalibrovaným teplomerom, kalibračný certifikát č. RVPS Nové Mesto nad Váhom TE3/2017, typ digitálny teplomer GTH 175/ Pt-E, výrobné číslo 710 0000403, dátum kalibrácie 02. júna 2017, miesto kalibrácie CHIRANALAB s. r. o., nám. Dr. Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá. 3. Inšpektori žalobcovi uložili opatrenie na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, a to stiahnutie z predaja výrobkov skladovaných pri vyšších teplotách v chladiacej vani: Bravčové stehno bez kosti a kože, chladené, pôvod Španielsko, v množstve 25,868 kg, Bravčové karé bez kosti a kože, výrobca Španielsko, v množstve 28,732 kg a CLEVER kurča bez drobkov, chladené, výrobca SK 301 ES v množstve 6,84 kg v termíne: 24. marca 2018, 12.00 hod. 4. Upovedomením o začatí správneho konania č. k. 1851/2018 zo dňa 17. júla 2018 RVPS Nové Mesto nad Váhom oznámila žalobcovi, že v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Žalobcu zároveň vyzvala na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnutie jeho doplnenia, a to v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia. K upovedomeniu pripojila kópiu záznamu o kontrole a fotodokumentáciu. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 27. júla 2018. 5. RVPS Nové Mesto nad Váhom v rozhodnutí č. Ro - 1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018 konštatovala, že: - žalobca porušil povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákon o potravinách, § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, nariadenia (ES) č. 178/2002, kap. II, oddiel 4, čl. 14, ods. 1 a ods. 2 písm. b), a to tým, že dňa 24. marca 2018 v čase úradnej kontroly potravín od 7.00 hod. do 12.00 hod. v prevádzkarni umiestňoval na trh/ponúkal na predaj mäso so senzorickými zmenami, nevhodné na ľudskú spotrebu: „Bravčové kare bez kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), v množstve 28,732 kg, výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018 a ,,Bravčové stehno bez kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), v množstve 25,868 kg cena, výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 31.03.2018, mäsá po otvorení obalov vykazovali tieto senzorické zmeny: povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo väčšie

množstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako mäsová, nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. - rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016- 002/ZOP zo dňa 22. januára 2017, ktoré bolo zmenené/bola opravená zmätočná právna úprava vo výroku a odôvodnení predmetného rozhodnutia/bolo vykonané správne uvedenie účinnosti zákona o potravinách rozhodnutím o odvolaní žalovaného č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách uložená pokuta 10 000 eur za to, že umiestňoval na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, na základe čoho konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k protiprávnemu porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 odseku 4 a uvedeným konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. - žalobca ďalej porušil ustanovenia § 4 ods. 1, § 10 písm. a), § 12 ods. 1 písm. a) a 1) o potravinách tým, že pri úradnej kontrole potravín dňa 24. marca 2018 v čase úradnej kontroly od 7.00 hod. do 12.00 hod. v prevádzkarni nezabezpečil skladovanie potravín pri teplote deklarovanej výrobcom. V čase kontroly boli v chladiacej vani uskladnené potraviny pri teplote v rozpätí od + 9,7°C do +10,2°C, (v čase o 10.14 hod., 10.36 hod., 10.45 hod., a nameraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov bola: +9,7°C o 10.14 hod., +9,4°C o 10.36 hod, +9.3°C o 10.45 hod., +7,7°C cca o 12,02 hod) a to: „Bravčové karé bez kosti a kože“, (vysekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C. „Bravčové stehno bez kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl„ Pol.Ind.Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 31.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C a „CLEVER kurča bez drobkov, chladené“, DS: 25.03.2018, výrobca SK 301 ES, Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Za to mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za opakované porušenie povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4 zákona za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené, uložil úhrnnú pokutu vo výške 20 000 eur. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu RVPS Nové Mesto nad Váhom podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že: - konštatoval porušenie povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku dodržiavať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona a článku 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) a ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002, a to tým, že dňa 24. marca 2018, v čase úradnej kontroly od 07.00 hod. do 12.00 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne umiestňoval na trh mäso nevhodné na ľudskú spotrebu: „Bravčové stehno bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, v množstve 25,868 kg, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: 81/47, dátum výroby 15/03/2018, DS: 31.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, v množstve 28,732 kg, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: E 81 378, dátum výroby 19/03/2018, DS: 30.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C. Mäsá po otvorení obalov vykazovali tieto senzorické zmeny: povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo väčšie množstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako mäsová, nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Uvedeným konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. - zistil, že rozhodnutím žalovaného č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. Ro-2844/2016-002/ZGP zo dňa 22. januára 2017 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uložená pokuta 10 000 eur za to, že umiestňoval na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín dňa 19. októbra 2016 v predmetnej prevádzke, na základe čoho dospel k záveru, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty

došlo k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. - konštatoval tiež porušenie povinnosti žalobcu dodržiavať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi v spojení s povinnosťou uchovávať potraviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku a zabezpečiť, aby suroviny, zložky, medziprodukty a hotové výrobky, ktoré môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu toxínov, neboli uchovávané pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie ľudí podľa § 4 ods. 1 a § 12 ods. 1 písm. l) zákona o potravinách, prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o hygiene potravín (ďalej len „nariadenie (ES) č. 852/2004), a to tým, že dňa 24. marca 2018 v prevádzkarni v čase úradnej kontroly od 07.00 hod. do 12.00 hod. na predajnej ploche v chladiacej vani, v ktorej bolo uchovávané chladené bravčové a hydinové mäso, boli namerané nevyhovujúce teploty, ktoré nezodpovedali požiadavkám na skladovanie určeným ich výrobcom. V čase kontroly boli v chladiacej vani uskladnené potraviny pri teplote v rozpätí od + 9,7°C do +10,2°C a to: „Bravčové karé bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018, celková hmotnosť 28,732 kg, „Bravčové stehno bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain,, DS: 31.03.2018, celková hmotnosť 25,868 kg a „CLEVER kurča bez drobkov chladené“, DS: 25.03.2018, výrobca SK 301 ES, celková hmotnosť 6,84 kg, pre ktoré boli ich výrobcami určené teploty uchovávania od 0°C až +4°C. Namerané teploty v jadru výrobkov (bravčového mäsa) boli nasledovné: v čase o 10.14 hod. +9,7°C, o 10.36 hod. + 9,4°C, o 10.45 hod. +9,3°C a o 12.02 hod. + 7,7°C. Uvedeným konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Za to mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách uložil úhrnnú pokutu vo výške 20 000 eur. 7. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku a odôvodnení zmenil a doplnil označenie dotknutých právnych predpisov, pokutu ponechal v pôvodnej výške a odôvodnil ju zo všetkých určených hľadísk. Bol toho názoru, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas kontroly dňa 24. marca 2018 v prevádzkarni, bolo dostatočne preukázané, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a zároveň boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Podľa jeho mienky RVPS Nové Mesto nad Váhom posúdila uvedené protiprávne konanie žalobcu po skutkovej a právnej stránke správne, avšak nesprávne uviedla porušenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, hoci toto ustanovenie neupravuje žiadnu povinnosť predávajúceho, ale určuje jeho objektívnu zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť ním predávaných potravín. Ďalej považoval za preukázané, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách a dané konanie žalobcu bolo posúdené po skutkovej stránke správne, avšak pri právnom posúdení RVPS Nové Mesto nad Váhom pochybila v tom, že neuviedla aj porušenie prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 a naopak uviedla porušenie § 10 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, ktoré nebolo preukázané (§ 10 písm. a) upravuje povinnosti pri skladovaní potravín, pričom nedostatky boli zistené pri ponúkaní potravín na predaj, teda na predajnej ploche; § 12 ods. 1 písm. a) neobsahuje žiadnu povinnosť, ale určuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za kvalitu a bezpečnosť potravín). 8. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako irelevantné. Uviedol, že úradnú kontrolu vykonávali odborne spôsobilí inšpektori RVPS Nové Mesto nad Váhom, pričom zmyslové posúdenie potravín bolo vykonané všetkými štyrmi zúčastnenými inšpektormi. Zdôraznil, že inšpektori nie sú povinní predkladať prevádzkovateľovi doklady preukazujúce ich vzdelanie a odbornú spôsobilosť. Doplnil, že pri laboratórnom skúšaní výrobkov sa senzorické skúšanie vykonáva rovnakým spôsobom. Konštatoval, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie nebola reklamácia zákazníka, ktorý sa počas kontroly sťažoval na zapáchajúce mäso zakúpené v prevádzkarni s tým, že daný zákazník v tejto veci sám kontaktoval prítomných inšpektorov. Mal za to, že nedodržanie teplotných podmienok uchovávania predmetných mias bolo riadne zdokumentované fotodokumentáciou i písomne v zázname o kontrole. Upozornil, že kontroly sa zúčastnila vedúca filiálky pani B., ktorá zistené nedostatky nenamietala. Vyjadril sa, že inšpektori preverovali teploty úradným teplomerom, ktorého identifikačné údaje sú jasne a zreteľne uvedené v zázname o kontrole, dajú sa odčítať aj z vyhotovenej fotodokumentácie a kópia kalibračného

certifikátu teplomera je súčasťou spisu, pričom zodpovedná zamestnankyňa prítomná pri kontrole tieto skutočnosti nenamietala a nežiadala ani preverenie teplôt teplomerom prevádzkovateľa. 9. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti vykonanej kontroly poukázal na záznam o kontrole, v ktorom bol účel kontroly vymedzený zrozumiteľne a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektori tento účel neprekročili. Daný záznam podľa žalovaného spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29. apríla 2004, o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „nariadenie (ES) č. 882/2004“), ako aj z pokynu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 11/2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín. Uviedol, že na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi, pričom neboli povinní preukazovať sa osobitným poverením, keďže v zmysle § 20 ods. 7, § 23 ods. 11 zákona o potravinách sa inšpektori pri výkone činnosti vo svojej územnej pôsobnosti preukazujú služobným preukazom; poverovacím dokladom sa preukazujú iba v prípade, ak vykonávajú úradnú kontrolu na základe poverenia žalovaného v pôsobnosti inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Mal za to, že zo záznamu o kontrole jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu v pozícii vedúceho prevádzky, zamestnanci žalobcu s inšpektormi riadne spolupracovali a predložili im k nahliadnutiu všetku požadovanú dokumentáciu. Akcentoval, že kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Považoval za nepochybné, že kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu zodpovedného za chod prevádzkarne, ktorý overil svojím podpisom priebeh kontroly tak, ako je uvedené v zázname o kontrole, a zaviazal sa o výsledkoch kontroly informovať vedenie spoločnosti, pričom k priebehu, výsledkom kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný žalobca v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Tvrdil, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a ich právnemu posúdeniu v rámci začatého správneho konania, pričom toto svoje právo využil. 10. Konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 20 000 eur s prihliadnutím na určenú sadzbu a kritériá vymedzené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, t. j. závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť protiprávneho konania. Opätovne prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a s pokutou vo výške 20 000 eur, ako aj s jej odôvodnením sa stotožnil. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách a opakovane správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Keďže zákon o správnom konaní neupravuje postup pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, bolo potrebné uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Zistil, že pokutu s vyššou sadzbou možno uložiť podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, preto ako najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt posúdil umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách) a nedodržanie chladiaceho reťazca považoval pri určení výšky pokuty za priťažujúcu okolnosť (§ 28 ods. 2 písm. o)). Uviedol, že hoci uvedené konanie priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa – právo na zakúpenie potravín zodpovedajúcich požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, priame následky na zdravie spotrebiteľa umiestňovaním takýchto potravín na trh neboli preukázané. Zdôraznil, že pre vyvodenie zodpovednosti za jednotlivé správne delikty nie je potrebné preukázanie skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Podotkol, že zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Mal za to, že množstvo potravín, ktoré nevyhovovalo určeným požiadavkám, nebolo zanedbateľné a rozsah skutku bol značný. Zohľadnil možné následky zisteného protiprávneho konania, berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter. Súčasne pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Vo vzťahu k trvaniu protiprávneho stavu uviedol, že všetky nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 24. marca 2018, pričom presný čas trvania nedostatkov nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť, avšak teploty merané v čase od 10.14. hod do 12.02 hod. dosvedčujú, že potraviny (mäso) neboli uchovávané pri teplotách určených ich výrobcom, ale tieto teploty boli vysoké nad +9,7°C, čiže viac ako dvojnásobok určenej teploty. Preto konštatoval, že k nárastu teplôt nedošlo presne o 10.14 hod., ale tieto teploty pretrvávali dlhšie. 11. Zaoberal sa tiež minulosťou žalobcu a v tejto veci doplnil dokazovanie vykonané RVPS Nové Mesto nad Váhom, ktorý skúmal nedodržiavanie predpisov v prevádzkarni iba za obdobie prechádzajúceho

roka 2017. Pre posúdenie hľadiska minulosti považoval za potrebné posúdiť dlhší časový interval, aby získal prehľad o tom, ako žalobca pristupuje k plneniu povinností uložených mu potravinovým právom a aké sankcie mu boli v tejto súvislosti uložené. Zistil pritom, že: - rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom Váhom č. k. Ro-232/2015-003/ZOP zo dňa 11. marca 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2015, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, - rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-103/2016-002/ZOP zo dňa 15. februára 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. marca 2016, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500 eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinností a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, - rozhodnutím žalovaného č. k 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016/ZOP zo dňa 22. januára 2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 10 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, - rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-809/2017-002/ZOP zo dňa 23. mája 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 1 000 eur podľa § 28 ods. 2 písm. n) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny, pri ktorej bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok a analýzou rizika nebola potvrdená jej bezpečnosť a - rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-951/2017-002/ZOP zo dňa 21. júna 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 500 eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinností a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Mal za to, že opakovanosť konania bola orgánom verejnej správy prvého stupňa posúdená správne, keď tento poukázal na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. k 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro- 2844/2016/ZOP zo dňa 22. januára 2018, právoplatné dňa 11. apríla 2017 a konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. 12. Výšku pokuty posúdil v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu a došiel k záveru, že pokuta vo výške 20 000 eur je po zohľadnení charakteru, rozsahu nedostatkov a minulosti žalobcu primeraná. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy to, že nebolo preukázané reálne poškodenie zdravia spotrebiteľov a ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súbeh viacerých deliktov a minulosť žalobcu, ktorému boli aj v predchádzajúcom období ukladané sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom. Ďalej prihliadol na rozsah zistených nedostatkov. Poukázal tiež na skutočnosť, že prechádzajúcimi rozhodnutiami boli za umiestňovanie potravín nie bezpečných na trh žalobcovi uložené v základnej sadzbe dve pokuty vo výške 10 000 eur a 10 000 eur (teda vo výške 2 % z maximálne možnej pokuty 500 000 eur), pričom v prejednávanom prípade orgán verejnej správy prvého stupňa určoval pokutu vo zvýšenej – dvojnásobnej sadzbe a zohľadňoval, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili. Uloženie vyššej sankcie ako v prechádzajúcich prípadoch preto pokladal za opodstatnené, pričom aj v tomto prípade bola uložená pokuta v dolnej časti sadzby vo výške 2 % z maximálne možnej pokuty 1 000 000 eur. II. Správna žaloba 13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Ro 1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia RVPS Nové Mesto nad Váhom č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018. Správnu žalobu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť daných rozhodnutí.

14. RVPS Nové Mesto nad Váhom vytkol nezákonnosť vykonanej kontroly. Namietal, že začiatok kontroly mu nebol oznámený a výkon značnej časti kontroly sa uskutočnil bez prítomnosti jeho zástupcu. Zastával názor, že záznam o kontrole nespĺňa náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004, nakoľko v ňom nie sú uvedené povinnosti stanovené potravinovým právom, ktoré splnil. Prejavil pochybnosti, že inšpektori menili účel kontroly, keď pôvodným účelom kontroly bola: „Cielená kontrola 216 - ad hoc Veľká noc 2018“, avšak ohľadom veľkonočných potravín neboli zistené žiadne nedostatky, a preto mohol byť následne účel kontroly rozšírený na „Kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách a inej platnej legislatívy potravinového práva.“ Podotkol, že mu nie sú známe žiadne úkony vykonávané inšpektormi v čase od 7.00 hod. do 10.14 hod. Mal za to, že z dôvodu upovedomenia vedúcej filiálky o kontrole až po identifikácii údajných nedostatkov mu bolo odopreté právo byť osobne prítomný pri výkone kontroly, oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne a bezprostredne na ne reagovať a účinne brániť svoje práva. Zdôraznil, že podpis vedúcej filiálky na poslednej strane záznamu o kontrole vyjadruje len prevzatie tohto dokumentu, nie súhlas s jeho obsahom. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. júna 2018, sp. zn. 2S/46/2017. Neoznámením začiatku úradnej kontroly potravín došlo podľa jeho názoru aj k porušeniu jeho práva na súkromie. V tejto súvislosti odkázal na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 259/05-16 zo dňa 16. decembra 2005 a rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017 zo dňa 27. júna 2018 a sp. zn. 2S/200/2017 zo dňa 02. mája 2018. 15. Ďalej namietal neoznámenie účelu kontroly na začiatku kontroly a nepredloženie poverenia na výkon kontroly, resp. iného dokladu, z ktorého by vyplýval účel kontroly. Uviedol, že o údajnom účele kontroly sa dozvedel až na jej konci, keď bol jeho zamestnankyni predložený na podpis záznam o kontrole. Predmet a účel kontroly vymedzený v zázname o kontrole, podľa ktorého malo ísť o kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách a inej platnej legislatívy potravinového práva, považoval za neprimerane široký. Mal za to, že takáto kontrola vykazuje znaky tzv. „fishing expeditions“. Vo vzťahu k zákazu tzv. „fishing expeditions“ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnz/l/2015 zo dňa 25. júna 2015, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28. apríla 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-682/15 Berlioz Investment Fund. Podľa jeho názoru by mal byť účel kontroly vymedzený podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu ako aj druhom potravín, vo vzťahu ku ktorým sa kontroluje dodržiavanie potravinového práva. 16. S poukazom na § 31 ods. 2 zákona o potravinách, § 3 ods. 2 správneho poriadku, čl. 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004 a ústavný princíp dobrej správy vytkol orgánu verejnej správy prvého stupňa, že mu odoprel právo účinne sa brániť proti jeho postupu, keď ho na začiatku kontroly nepoučil o práve podať námietky proti rozhodnutiu o uložení opatrení podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách a o práve podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2015, sp. zn. 5Sžnz/l/2015. 17. Spochybnil naplnenie skutkovej podstaty predmetných správnych deliktov a mal za to, že spáchanie daných deliktov nebolo preukázané. Tvrdenie žalovaného, že senzorické posudzovanie vykonali všetci štyria inšpektori podľa jeho mienky nemá oporu v dôkazoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Senzorické vyhodnotenie kvality potraviny považoval za nedostačujúce na preukázanie spáchania správneho deliktu a inšpektori mali zvoliť odobratie vzorky potraviny a jej následné laboratórne skúšky, nakoľko údajné senzorické zmeny nie sú zreteľné ani z priloženej fotodokumentácie. Dôkazy, o ktoré sa opiera RVPS Nové Mesto nad Váhom a žalovaný pokladal za subjektívne hodnotenie nedostatočné na preukázanie spáchania správneho deliktu. Zdôraznil, že je povinnosťou správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a spáchanie správneho deliktu riadne preukázať. Vo vzťahu s správnemu deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uviedol, že z predloženej fotodokumentácie nevyplýva umiestňovanie potravín na trh v daných množstvách. Pokiaľ ide o správny delikt podľa ust. § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, namietal, že na predloženej fotodokumentácii nie je zaznamenané nameranie nesprávnej teploty v chladiacich boxoch a nie je z nej zrejmé, či bolo meranie vykonané teplomerom označeným v zázname o kontrole, aká teplota bola nameraná v chladiacich boxoch ani to, že by nevyhovujúca teplota bola zistená i pri skladovaní výrobku „CLEVER kurča bez drobkov chladené“. Podotkol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, či kontrolovaný subjekt spáchal správny delikt, je na strane správneho orgánu. Bol toho názoru, že vady priebehu kontroly sú tak závažného a

neodstrániteľného charakteru, že celý jej priebeh je nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. 18. Napadnuté rozhodnutie označil za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože v ňom absentujú dôvody uloženia pokuty popri opatrení o stiahnutí potravín z predaja podľa § 19 zákona o potravinách, hoci v zmysle § 28 ods. 13 zákona o potravinách je orgán úradnej kontroly potravín pri uložení opatrenia oprávnený, nie však povinný, uložiť pokutu. Namietal tiež neprimeranosť výšky uloženej pokuty z dôvodu, že žalovaný prihliadol len na jej preventívnu a represívnu funkciu v súvislosti s opätovným spáchaním deliktu, avšak vôbec nevzal do úvahy požiadavku primeranosti (proporcionality) trestu k povahe skutku a jeho dôsledkom. Domnieval sa, že pri ukladaní pokuty bola zohľadnená najmä jeho minulosť a nie závažnosť protiprávneho konania. Mal za to, že uložená sankcia nespĺňa ani atribúty v zmysle čl. 55 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená. 19. Žalovanému napokon vytkol porušenie zásady zákazu dvojitého pričítania v zmysle § 38 ods. 1 až 5 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), resp. zásady ne bis in idem, keď pri ukladaní pokuty zohľadnil minulosť prevádzkovateľa dvakrát, a to ako priťažujúcu okolnosť v rámci hodnotenia minulosti žalobcu podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Zastával tiež názor, že aj v prípade administratívneho trestania platí zahladenie správneho deliktu vyplývajúce z princípov trestania v trestnom práve. Poukázal na rozsudok Krajského sudu v Bratislave zo dňa 25. marca 2015, sp. zn. 2S/245/2014 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 8As 82/2010-55. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 03. januára 2019, v ktorom ju žiadal zamietnuť. Konštatoval, že inšpektori sa pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi s ich identifikačnými údajmi a oprávnením, a ústne oznámili vedúcej prevádzkarne účel kontroly. Uviedol, že účel kontroly bol vymedzený v súlade s čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o predmete kontroly, a inšpektori ho neprekročili. Mal za to, že žiadny právny predpis inšpektorom neukladá povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Podotkol, že ak má zodpovedný zamestnanec výhrady k postupu inšpektorov, môže ich popísať v časti V záznamu o kontrole. Upozornil, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03. mája 2016 sa týkal kontroly vo veciach hospodárskej súťaže vykonávanej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, pričom v posudzovanej veci ide o potravinové právo, t. j. ochranu zdravia spotrebiteľa. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva na súkromie, keďže prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú potraviny na trh, nie je obydlím s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, pričom inšpektori nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach filiálky. Zastával názor, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva podľa správneho poriadku, ale podľa nariadenia (ES) č. 882/2004. Zdôraznil, že správne konanie bolo začaté, až keď orgán verejnej správy prvého stupňa urobil voči žalobcovi prvý úkon, keď mu dňa 23. júla 2018 doručil upovedomenie o začatí správneho konania, v ktorom mu určil lehotu 7 dní na vyjadrenie a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach, pričom žalobca sa písomne vyjadril a jeho námietky boli riadne posúdené v prvostupňovom rozhodnutí. 21. Námietku žalobcu týkajúcu sa absencie poučenia považoval za účelovú. Vyjadril sa, že s uloženým opatrením bola oboznámená vedúca prevádzky, ktorá bola zároveň poučená o povinnosti bezodkladne informovať osobu oprávnenú konať za žalobcu a žalobcovi bolo dané opatrenie písomne oznámené a náležite odôvodnené v zázname o kontrole. Považoval tiež za nepochybné, že žalobca mal informáciu o opravnom prostriedku proti uloženému opatreniu (námietky), ktorý nevyužil. Podotkol, že žalobca pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a inštitút námietok proti uloženým opatreniam využíva. Bol toho názoru, že inšpektori nemali povinnosť poučovať žalobcu o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa § 252 a nasl. SSP, pretože uloženie opatrení na odstránenie nedostatkov nemá charakter zásahu orgánu verejnej správy a tento inštitút nemá povahu opravného prostriedku v zmysle čl. 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004, keďže tým sú námietky podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách.

22. Uviedol, že kontrolu vykonali odborne spôsobilí inšpektori, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie v odbore hygiena potravín, dlhoročnú prax, sú pravidelne školení v oblasti potravinového práva a majú certifikáty v oblasti senzorického posudzovania potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov vydané Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave. Tvrdil, že zmyslové posúdenie vykonali všetci štyria inšpektori, ktorí svojím podpisom na zázname o kontrole potvrdili nevhodnosť daných potravín pre ľudskú spotrebu, všetky senzorické zmeny písomne zdokumentovali a vyhotovili fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, aký druh výrobkov bol hodnotený a akým spôsobom bola meraná teplota uchovávania čerstvého chladeného mäsa a jeho vnútorná teplota, pričom tiež zachytáva balenia obsahujúce väčšie množstvo zakalenej červenkastej tekutiny. Upozornil, že vyhotovovanie fotodokumentácie nie je povinnosťou inšpektorov, pretože môže plniť iba podpornú funkciu dôkazov zachytených v písomnej podobe v úradnom zázname. Za vykonštruované označil tvrdenie žalobcu o hodnotení výrobkov bez prítomnosti jeho zástupcu, nakoľko kontrola bola vykonaná s vedomím zodpovednej zamestnankyne. Mal za to, že aj keď neboli hodnotené všetky kusy mäsa, ale iba jedno balenie/jedna vzorka „Bravčové stehno bez kosti a kože“ a jedno balenie/jedna vzorka „Bravčové karé bez kosti a kože“, s poukazom na čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa záver o nevhodnosti na ľudskú spotrebu vzťahuje na celé množstvo ponúkané na predaj v chladiacej vani na predajnej ploche. Pokladal za preukázané a zdokumentované, že inšpektori kontrolovali teploty pri uchovávaní čerstvého bravčového a kuracieho mäsa na predajnej ploche (v chladiacej vani a v prípade bravčového mäsa aj v jadre výrobkov) úradným teplomerom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v úradnom zázname a dajú sa odčítať aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Zdôraznil, že prítomná zodpovedná zamestnankyňa bola s týmito informáciami oboznámená a hoci nemala povinnosť ich namietať, pokiaľ k postupu počas kontroly a ani po prečítaní záznamu o kontrole nezaujala stanovisko, inšpektori nemali povinnosť vykonávať ďalšie dokazovanie. 23. Skúmaním minulosti žalobcu zistil, že v období predchádzajúcich troch rokov mu boli uložené sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom, a to aj rovnakého charakteru, pričom jeho rozhodnutie č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016/ZOP zo dňa 22. januára 2018, právoplatné 11. apríla 2017, preukazuje opakovanosť konania a opodstatnenie aplikácie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Skutočnosť, že žalobcovi boli ukladané aj ďalšie pokuty za porušenie rovnakých aj iných povinností, považoval za priťažujúcu okolnosť pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby. V súvislosti so zahladením správnych deliktov zastával názor, že aj keď pri ukladaní pokút za správne delikty sa majú aplikovať zásady platné pre ukladanie trestných sankcií, neznamená to, že sa majú prevziať všetky zásady a aplikovať všetky inštitúty, najmä v prípade, ak ide o správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov budované na princípe objektívnej zodpovednosti. Podotkol, že orgány úradnej kontroly potravín by potom nemohli zohľadňovať zákonom určené hľadiská pre uloženie pokuty a došlo by k porušeniu čl. 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004. Upozornil, že žalobcom citovaná judikatúra českých súdov sa týka priestupkov fyzických osôb budovaných na princípe zavinenia. IV. Ďalšie vyjadrenia 24. Žalobca sa v replike zo dňa 25. júna 2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Podľa jeho názoru nepostačuje, aby sa inšpektori preukázali len služobnými preukazmi, pretože z nich nevyplýva účel kontroly, ktorého ústne oboznámenie nie je dostatočné a umožňuje účel dodatočne rozširovať alebo meniť. Skutočnosť, že časť prevádzky je prístupná spotrebiteľom, nemôže podľa jeho mienky znamenať, že tieto priestory nepožívajú ochranu, a že orgány verejnej moci do nich môžu bez pravidiel vstupovať. Poukázal na čl. 54 ods. 3 nariadenia č. 882/2004, ktorý neupravuje výnimku z poučovacej povinnosti pre prípad, že sa u prevádzkovateľa už realizovala úradná kontrola potravín, pričom poučovacia povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku. S poukazom na zásadu materiálnej pravdy namietal, že RVPS Nové Mesto nad Váhom opomenula obstarať dôkazy preukazujúce, či je zvyšok dávky bezpečný alebo nie a v jej rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov v tomto smere. Tvrdil, že vedúca prevádzky nevedela o práve navrhnúť doplnenie dokazovania. RVPS Nové Mesto nad Váhom a žalovanému vytkol, že nevykonali hodnotenie starších rozhodnutí, na ktoré prihliadali ako na priťažujúcu okolnosť, pričom na dané rozhodnutia už RVPS Nové Mesto nad Váhom prihliadala pri ukladaní pokút v predchádzajúcich správnych konaniach. Uviedol, že zásadu zahladenia správnych deliktov je nutné aplikovať s ohľadom na § 195 písm. d) SSP. Zároveň mal s poukazom na § 28 ods.

10 zákona o potravinách za to, že správny orgán by nemal prihliadať na správne delikty spáchané viac ako tri roky dozadu ani na tie, ktoré zohľadnil v predchádzajúcom rozhodnutí ako priťažujúcu okolnosť alebo okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty. 25. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 16. marca 2022 zopakoval svoje predchádzajúce argumenty a poukázal na rozhodnutia správnych súdov resp. samotného žalovaného v obdobných veciach, v ktorých bolo medzičasom skonštatované porušenie zásad ukladania trestov. V súvislosti so zásadou zákazu dvojitého pričítania, resp. zásadou ne bis in idem poukázal na rozhodnutie žalobcu č. 1157/2020 zo dňa 20. apríla 2020 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/22/2019 zo dňa 07. júla 2020. Vo vzťahu k zahladeniu správnych deliktov odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 As 82/2010-55 A rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/123/2019 zo dňa 10. júna 2020, ako aj na ustanovenie § 92 ods. 2 v spojení s § 32 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého sa odsúdenie na peňažný trest zahladzuje jeho vykonaním. Namietal, že žalovaný a RVPS Nové Mesto nad Váhom nehodnotili kontroly bez nedostatkov vykonané v prevádzke v období dvoch rokov pred vydaním rozhodnutia, pričom podľa portálu žalovaného v časovom horizonte od 11. marca 2015 do 24. marca 2018 vykonala RVPS Nové Mesto nad Váhom v prevádzke celkovo 30 kontrol, pričom len v šiestich prípadoch zistila porušenie zákona o potravinách, t. j. v 20 %. Žalovaný a RVPS Nové Mesto nad Váhom podľa jeho mienky nezohľadnili, že dotknuté boli len dva druhy potravín. Podotkol, že predchádzajúcimi rozhodnutiami mu bola uložená pokuta vo výške 10 000 eur, a teda pokuta vo výške 20 000 eur za obdobné porušenie zákona, hoci aj v sprísnenej sadzbe, predstavuje neprimeraný odskok od predchádzajúcej sankcie. 26. Žalovaný v duplike zo dňa 12. apríla 2021 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Zdôraznil, že námietky nezákonnosti úradnej kontroly potravín boli uplatňované vo viacerých súdnych konaniach, pričom súdy tieto tvrdenia nepovažovali za opodstatnené. Uviedol, že v súlade s rozhodovacou praxou orgánov úradnej kontroly potravín a publikovanou judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2017 zo dňa 05. februára 2019) rozšíril skúmané obdobie minulosti žalobcu na 36 mesiacov. Mal za to, že použitie zásady zahladenia správnych deliktov nemá žiadnu zákonnú oporu. Tvrdil, že jasne popísal všetky rozhodnutia vydané v období prechádzajúcich troch rokov a z týchto poukázal na jedno, ktoré preukazuje recidívu v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, pričom okrem tohto rozhodnutia boli vydané ďalšie štyri rozhodnutia o uložení pokuty (jedno za porušenie rovnakých povinností). Poprel vyjadrenie žalobcu, že iba v 20 % kontrol boli zistené nedostatky, keďže v predmetnej prevádzke boli v sledovanom období výsledky piatich kontrol podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, nedostatky zistené počas štyroch kontrol boli riešené opatrením, štyri plánované (komplexné) kontroly boli bez zistených nedostatkov a pri dvoch kontrolách sa nepotvrdila opodstatnenosť podania spotrebiteľa, pričom boli vykonané aj ďalšie kontroly zamerané iba na kontrolu plnenia uložených opatrení a odber vzoriek, a teda pre posúdenie minulosti žalobcu nie sú podstatné. 27. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 10. júna 2022 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Navyše uviedol, že výška uloženej pokuty má pre neho i filiálku tvrdo represívny a demotivujúci charakter a vymyká sa princípu proporcionality. Vzhľadom na to, že orgány úradnej kontroly potravín realizujú prevenciu najmä častými kontrolami, nepovažoval za nutné umelo navyšovať pokuty. Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval spôsobené následky, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorší predpisov (ďalej len „Ústava SR“), zásadou materiálnej pravdy, § 28 ods. 9 zákona o potravinách a so zásadou nulla poena sine lege (čl. 49 Ústavy SR). Žalovanému tiež vytkol, že nezohľadnil viacero úradných kontrol bez zistení. Podotkol, že z protiprávneho konania nemal žiaden majetkový prospech, skôr utrpel stratu, pričom výška uloženej pokuty je na úrovni takmer šesťnásobku mesačného zisku jednotlivej filiálky, ktorý bol v roku 2018 na úrovni cca 3 428 eur. 28. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. decembra 2024 zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nezákonnosti kontroly doplnil odkaz na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. januára 2023. Odmietol argumentáciu žalobcu priemerným mesačným ziskom, keďže hľadisko zisku, resp. majetkových pomerov nepatrí medzi kritériá vyhodnocované pri určení pokuty podľa zákona o potravinách. Zdôraznil, že správne orgány sú povinné zohľadňovať aj to, akú povahu a význam má subjekt, ktorému sa pokuta

ukladá (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024). V. Konanie na správnom súde 29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/129/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 23. januára 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, pričom títo sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe, ako aj podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 35. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 1e) 37. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné. 8d)

38. Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. 39. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách v znení účinnom do 13. decembra 2019 orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 40. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 41. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 42. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 43. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné. 44. Podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 178/2002 za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú na ľudskú spotrebu. 45. Podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodu kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 46. Podľa čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 ak je nejaká nebezpečná potravina súčasťou skupiny, dávky alebo zásielky potravín rovnakej triedy alebo popisu, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v tejto skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný. 47. Podľa prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 suroviny, zložky, medziprodukty a hotové výrobky, ktoré môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu toxínov, sa nesmú uchovávať pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie. Chladiarenský reťazec sa nesmie prerušovať. Na prispôsobenie sa praktickým podmienkam počas prípravy, prepravy, skladovania, vystavovania a podávania potravín sa však povoľuje obmedzený čas mimo regulovanej teploty, ak to nebude mať za následok riziko pre zdravie. Potravinárske podniky, ktoré vyrábajú spracované potraviny, manipulujú s nimi a balia ich, musia mať vhodné dostatočne veľké miestnosti na skladovanie surovín oddelené od spracovaného materiálu a dostatočné oddelené chladiarenské skladovanie. 48. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. VIII. Posúdenie veci správnym súdom

49. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. Ro - 1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018 tak, že žalobca bol uznaný za zodpovedného za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) s § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 20 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, tvrdil, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť daných rozhodnutí. 50. Správny súd sa po preskúmaní správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca sa dopustil predmetného skutku tak, ako je opísaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, tento bol žalovaným správne subsumovaný pod skutkové podstaty správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, následne bola pri ukladaní sankcie správne použitá absorbčná zásada, došlo tiež k splneniu podmienok na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, pričom uložená úhrnná pokuta z tejto sadzby nevybočila, a napokon žalobca správne prihliadol na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť žalobcu a na to, či ide o opakované protiprávne konanie v súlade s ustanovením § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Pokiaľ ide o jednotlivé žalobné body uplatnené žalobcom, správny súd ich vyhodnotil ako nedôvodné a nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 51. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti vykonanej kontroly. V tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že ustanovenie § 18 ods. 3 prvej vety zákona o potravinách zveruje príslušným orgánom kontroly vykonávanie kontroly dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách, pričom tieto orgány, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho. Súčasne zákon o potravinách ani nariadenie (ES) č. 882/2004 neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by požadovalo vopred informovať prevádzkovateľa o plánovanej kontrole a neobsahujú ani požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či štatutárneho zástupcu (s výnimkou § 18 ods. 3 druhej vety zákona o potravinách v prípade možného ohrozenia života alebo zdravia, resp. marenia kontroly), čo by navyše mohlo viesť k zmareniu úradnej kontroly. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom, prípadne poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne uvedú do úradného záznamu. Relevantná právna úprava inšpektorom neukladá povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Záznam o kontrole je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva celkový priebeh kontroly. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. januára 2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30. júna 2020). 52. V predmetnom prípade zo záznamu o kontrole, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom v zázname sú uvedené ich mená, priezviská, tituly a čísla služobných preukazov. Správny súd bez ďalšieho dôkazu nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalobcu o možnom neoznámení začiatku a účelu kontroly inšpektormi, vykonaní značnej časti kontroly bez prítomnosti jeho zodpovedných zamestnancov, či dodatočnom rozširovaní účelu kontroly, ktoré tak zostávajú len v rovine špekulácií. Z III. časti záznamu o kontrole pritom vyplýva, že inšpektorom boli na požiadanie predložené potrebné doklady, a to najmä zdravotné preukazy, doklady o odbornej spôsobilosti, evidencia čistenia, dezinfekcie a teplôt, dodacie listy od dodávateľov a pod. Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. Záznam o kontrole bol prerokovaný s vedúcou prevádzkarne A. B., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. V zázname o kontrole je uvedené jej vyjadrenie: „Fotodokumentáciu som videla. Beriem na vedomie, budem informovať nadriadených.“ Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zamestnanci žalobcu museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť, a teda museli mať

aj vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone kontroly. Zároveň bol žalobca oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom vedúcej predajne, ktorá bola v tom čase zodpovedná za chod prevádzkarne a bola spôsobilá vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. Neobstojí tiež výhrada žalobcu, že mu nie sú známe žiadne úkony vykonané inšpektormi v deň kontroly v čase od 7.00 hod. do 10.14 hod., keďže podľa záznamu o kontrole kontrola prebiehala od 7.00 hod. do 12.00 hod. a jediný časový údaj z priebehu kontroly uvedený v zázname sa týka merania teplôt v jadre kontrolovaných výrobkov (mäsa), pričom kontrola bola vykonávaná aj v skladových priestoroch, v šatniach, v oddelení pekárenských výrobkov, ovocia a zeleniny atď. 53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho práva na súkromie v súvislosti s vykonanou kontrolou v predmetnej prevádzkarni, správny súd túto nevyhodnotil ako dôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené závery je správny súd toho názoru, že aj keď v prípade vykonanej kontroly možno hovoriť o zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcu ako podnikateľského subjektu, v danom prípade nešlo o zásah nezákonný či neprimeraný, pričom účelom úradnej kontroly potravín je predovšetkým ochrana zdravia spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09. mája 2017, podľa ktorého ,,v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto. Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“ 54. Správny súd rovnako neakceptoval námietku žalobcu ohľadom široko vymedzeného účelu kontroly, pretože tento bol definovaný v súlade s § 18 ods. 1, 2 zákona o potravinách a tomuto vymedzeniu zodpovedal tak priebeh kontroly, ako aj zistené nedostatky. Žalobca tvrdil, že široko vymedzený účel kontroly neprimerane zasahuje do jeho práv, avšak neuviedol, aké konkrétne práva mali byť týmto ohrozené, resp. poškodené. Nebolo možné prihliadnuť ani na žalobcom uvádzanú judikatúru v súvislosti so zákazom tzv. „fishing expeditions“, keďže ním citované rozhodnutia sa týkajú kontroly vykonávanej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky vo veciach hospodárskej súťaže, a preto ich nemožno automaticky vzťahovať na úradnú kontrolu potravín vykonávanú podľa zákona a potravinách, resp. nariadenia (ES) č. 882/2004. 55. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že záznam o kontrole nespĺňa náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 v dôvodu neuvedenia povinností stanovených potravinovým právom, ktoré splnil. Z obsahu vyhotoveného záznamu o kontrole sú totiž zrejmé aj povinnosti, ktoré žalobca splnil, keďže je v ňom podrobne popísaný aj priebeh kontroly v skladových priestoroch či v oddelení pekárenských výrobkov a pod., kde neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná nezákonnosť vykonanej kontroly, správny súd nemohol prisvedčiť ani námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov získaných počas kontroly, keďže túto odvodzoval výlučne od tvrdenej nezákonnosti kontroly. 56. Žalobca zároveň vytkol orgánu verejnej správy prvého stupňa, že ho na začiatku kontroly nepoučil o práve podať námietky proti rozhodnutiu o uložení opatrenia podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách a o práve podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP. Správny súd konštatuje, že zo záznamu o kontrole nevyplýva, či inšpektori poučili vedúcu prevádzky žalobcu o možnosti podať námietky proti opatreniu uloženému podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, hoci mu to ukladá čl. 54 ods. 3 nariadenia. Napriek tomu správny súd na danú námietku neprihliadol, keďže predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty a nie uloženého opatrenia. Pokiaľ ide absenciu poučenia o práve podať žalobu voči inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP, takáto poučovacia povinnosť žalovaného zo žiadneho relevantného právneho predpisu nevyplýva. 57. Žalobca tiež spochybňoval senzorické vyhodnotenie kvality posudzovaných potravín („Bravčové stehno bez kosti a kože“, „Bravčové karé bez kosti a kože“), považoval ho za nedostačujúce na preukázanie spáchania správneho deliktu bez toho, aby boli vzorky daných potravín podrobené laboratórnym skúškam. Vzhľadom na skutočnosť, že všetci štyria inšpektori zúčastnení na vykonanej kontrole disponovali v jej čase certifikátmi spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskych

a poľnohospodárskych výrobkov vydanými Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave, ktorých kópie sú súčasťou administratívneho spisu (A. C. D. – Certifikát ev. č. 66/2015 zo dňa 15.10.2015 platný do 15.10.2018, MVDr. Slavka Knapcová – Certifikát ev. č. 69/2015 zo dňa 13.10.2015 platný do 13.10.2018, A. E. E. – Certifikát ev. č. 70/2015 zo dňa 13.10.2015 platný do 13.10.2018, F. G. H. – Certifikát ev. č. 64/2015 zo dňa 15.10.2015 platný do 15.10.2018), správny súd nemá pochybnosti o tom, že senzorické posúdenie potravín bolo v rámci kontroly vykonané odborne spôsobilými osobami. Navyše žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadny relevantný dôvod nevyhnutnosti vykonania laboratórnych skúšok okrem toho, že senzorické zmeny daných potravín nie sú zreteľné na vyhotovenej fotodokumentácii, pričom z ustanovení zákona o potravinách a nariadenia (ES) č. 882/2004 nevyplýva povinnosť orgánov úradnej kontroly potravín vykonávať v prípade senzorických zmien potravín laboratórne skúšky ani povinnosť vyhotovovať počas kontroly fotodokumentáciu, pričom rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie je v danom prípade samotný záznam o kontrole. Z tohto dôvodu správny súd neprihliadol ani na žalobcove nijako nepodložené pochybnosti, či bola skutočne nameraná nesprávna teplota v chladiacich boxoch, či bolo meranie vykonané teplomerom označeným v zázname o kontrole a či bola nevyhovujúca teplota zistená aj pri skladovaní výrobku „CLEVER kurča bez drobkov chladené“, keďže to nebolo zaznamenané na vyhotovenej fotodokumentácii. Správny súd tiež akcentuje, že v zázname o kontrole sú uvedené identifikačné údaje úradného teplomeru použitého inšpektormi a kópia kalibračného certifikátu tohto teplomera je súčasťou administratívneho spisu. 58. Ďalej žalobca nepovažoval za preukázané ani umiestňovanie potravín na trh v daných množstvách. Z obsahu záznamu o kontrole je zrejmé, že senzorické posúdenie bolo vykonané vo vzťahu k vzorke potravín „Bravčové stehno bez kosti a kože“, hmotnosť 1,640 kg, a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“, hmotnosť 1,06 kg, ktoré boli vyhodnotené ako nevhodné na ľudskú spotrebu. Žalovaný následne v napadnutom rozhodnutí dospel z záveru, že žalobca umiestňoval na trh mäso nevhodné na ľudskú spotrebu: „Bravčové stehno bez kosti a kože“ v množstve 25,868 kg a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“ v množstve 28,732 kg, t. j. celé množstvo daných potravín pochádzajúcich z rovnakej dávky (kód dávky: 81/47, resp. E 81 378) ponúkaných na predaj v chladiacej vani. Vychádzal pritom z ustanovenia čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého v prípade zistenia, že nejaká potravina je nebezpečná, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v rovnakej skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného o nebezpečnosti celej dávky daných potravín a neprihliadol na požiadavku žalobcu na obstaranie dôkazov preukazujúcich, či je zvyšok dávky bezpečný alebo nie, keďže v zmysle čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 aj v prípade neexistencie dôkazu, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný, sa celé toto množstvo musí považovať za nebezpečné. 59. Správny súd nevyhodnotil ako relevantnú ani žalobcom namietanú skutočnosť, že žalovaný neodôvodnil uloženie pokuty popri opatrení o stiahnutí potravín z predaja, hoci v zmysle § 28 ods. 13 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 je pri uložení opatrenia oprávnený, nie povinný, uložiť pokutu. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), resp. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a obidve tieto ustanovenia obsahujú formuláciu „orgán úradnej kontroly potravín uloží ... pokutu“, nemal v predmetnej veci orgán verejnej správy prvého stupňa a následne ani žalovaný priestor na úvahu, či pokutu uloží, pokiaľ považoval za preukázané, že sa žalobca dopustil týchto správnych deliktov. Je teda zrejmé, že ustanovenie § 28 ods. 13 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 vyjadruje výlučne prípustnosť uloženia opatrenia podľa § 19 zákona o potravinách a pokuty § 28 ods. 1 až 4 popri sebe. 60. Pokiaľ žalobca namietal uloženie pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem z dôvodu, že žalovaný zohľadnil minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sankcii „dvojnásobne“, a to jednak podľa § 28 ods. 7 a tiež ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto námietky. Podľa názoru správneho súdu žalovaný neporušil zásadu ne bis in idem tým, že opakovane prihliadol na predošlé delikty žalobcu. V zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné pri ukladaní pokút zohľadňovať aj hľadisko opakovanosti konania. V predmetnom konaní bol trest ukladaný vo zvýšenej sadzbe podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Citované ustanovenie upravuje ,,zostrené“ rozpätia sankcie, a to

dvojnásobok sadzby uvedenej v § 28 ods. 4 zákona o potravinách za situácie, keď sa zodpovedný subjekt dopustí opakovaného porušenia zákonných povinností do jedného roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty. Správny súd má za to, že v danom ustanovení je nepriamo inkorporovaný účel zahladenia, pretože uvedený zostrujúci spôsob trestania nemožno použiť, ak nedôjde k porušeniu povinnosti práve v období do jedného roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Stk/10/2022 zo dňa 18. augusta 2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. apríla 2019, sp. zn. 4Asan/7/2018) 61. K žalobnej námietke dvojitého pričítania správny súd ďalej uvádza, že v danej situácii nie je možné doslovne aplikovať všetky inštitúty upravené v Trestnom zákone v súvislosti s ukladaním trestov, pretože primerane aplikovateľné sú zásady ukladania trestov, a teda nie automaticky celá úprava ukladania trestov vrátane všetkých jej inštitútov, akým je napr. aj ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona upravujúce zákaz prihliadať na priťažujúcu okolnosť, ak je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zákon o potravinách aplikovaný v prejednávanej veci administratívneho trestania, ktorý je pri ukladaní sankcie lex specialis, pritom takéto pravidlo pri ukladaní sankcie neobsahuje. Správny súd konštatuje, že § 28 ods. 7 zákona o potravinách nevylučuje použitie niektorého z kritérií uvedených v § 28 ods. 9 zákona o potravinách pre účely uloženia pokuty, pretože v prípade aplikácie § 28 ods. ods. 9 zákona o potravinách možno prihliadnuť aj na skutky, ktoré sú staršie ako jeden rok pred spáchaním prejednávaného správneho deliktu, a vyhodnotiť aj skutočnosť, či bol naplnený individuálny preventívny účel uloženia predchádzajúcej sankcie. Ustanovenie § 28 ods. 9 sa aplikuje všeobecne ako pravidlo pri ukladaní trestu, teda aj v prípadoch, v ktorých sa neukladá zostrený trest podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Okrem toho správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2017 zo dňa 05. februára 2019, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 14/2020, v zmysle ktorého: „V potravinovom práve v Slovenskej republike absentuje legálna definícia pojmu „minulosť prevádzkovateľa“. Orgány úradnej kontroly však spravidla skúmajú minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou kontrolou potravín, na základe ktorej má byť sankcia uložená. V rámci minulosti prevádzkovateľa je osobitne dôležité obdobie jedného roka, počítané spätne odo dňa vykonania úradnej kontroly potravín do dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie.“ Vzhľadom na to, že žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadol na rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi podľa zákona o potravinách vydané od marca 2015, t. j. 3 roky (36 mesiacov) pred spáchaním správnych deliktov prejednávaných v predmetnom konaní, nevybočil ani z časových hraníc stanovených citovaným rozhodnutím. 62. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadom neprimeranej výšky pokuty. V § 28 ods. 9 zákona o potravinách sú stanovené kritériá, na ktoré musí správny orgán prihliadnuť pri určení výšky pokuty za správny delikt, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými taxatívne uvedenými kritériami pre určenie výšky pokuty. Vo vzťahu k závažnosti skutku uviedol, že množstvo potravín nevyhovujúcich určeným požiadavkám nebolo zanedbateľné a rozsah skutku bol značný, pričom prihliadol aj na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Zohľadnil tiež možné následky zisteného protiprávneho konania, kedy prihliadol na to, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter. Konštatoval, že aj keď dané konanie priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa - právo na zakúpenie potravín zodpovedajúcich požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, priame následky na zdravie spotrebiteľa umiestňovaním takýchto potravín na trh neboli preukázané. Žalovaný sa zaoberal aj kritériom spočívajúcim v trvaní protiprávneho stavu, keď poukázal na to, že nedostatky boli zistené v čase výkonu kontroly, pričom presný čas ich trvania nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť. Žalovaný sa venoval aj kritériu minulosti žalobcu a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, keď poukázal na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké, resp. obdobné porušenia zákona. 63. Správny súd v súvislosti s prihliadnutím na kritérium minulosti, resp. opakovania protiprávneho konania poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že v poslednom roku pred uložením pokuty napadnutým rozhodnutím došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, a to za porušenie rovnakých povinností. Ku konkrétnemu vyčísleniu sumy uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pokuta vo výške 20 000 eur je po zohľadnení charakteru, rozsahu nedostatkov a minulosti žalobcu

primeraná. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy to, že nebolo preukázané reálne poškodenie zdravia spotrebiteľov a ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súbeh viacerých deliktov a minulosť žalobcu, ktorému boli aj v predchádzajúcom období ukladané sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom. Ďalej prihliadol na rozsah zistených nedostatkov. Poukázal tiež na skutočnosť, že prechádzajúcimi rozhodnutiami boli za umiestňovanie potravín nie bezpečných na trh žalobcovi uložené v základnej sadzbe dve pokuty vo výške 10 000 eur a 10 000 eur (teda vo výške 2 % z maximálne možnej pokuty 500 000 eur), pričom v prejednávanom prípade bola sadzba pokuty zvýšená na dvojnásobok a zohľadnil, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili. Podotkol, že v tomto prípade bola pokuta uložená v dolnej časti sadzby vo výške 2 % z maximálne možnej pokuty 1 000 000 eur. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty a táto je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná, a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Prihliadnuc na skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný pri odôvodňovaní výšky pokuty a s poukazom na to, že správne orgány pri ukladaní pokuty aplikujú aj svoju diskrečnú právomoc, správny súd konštatuje, že túto aplikovali v súlade so zákonným rámcom, z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. 64. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave, ktorý je v súlade s obsahom administratívneho spisu, vec po právnej stránke správne vyhodnotil, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a relevantnú legislatívu Európskej únie, napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v priebehu administratívneho konania nedošlo zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa k žiadnym podstatným procesným pochybeniam majúcim vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa tiež náležite vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň správny súd nezistil, že by v predmetnej veci došlo k niektorému z pochybení v zmysle § 195 SSP, vo vzťahu ku ktorým nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. 65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/129/2019 z 23. 1. 2025

Text rozhodnutia