Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/164/2022 2022200359 12. 03. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: TS-VPP, s.r.o., so sídlom Svätojánska 8, 908 51 Holíč, IČO: 35 946 172, zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP2-2022/038979-002 zo dňa 10.11.2022, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov číslo spisu: OUTT-OOP2-2022/038979-002 zo dňa 10.11.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo spisu: OU-TT-OCDPK-2022/011636-002 zo dňa 28.07.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 28.04.2022 oznámil Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) žalobcovi začatie konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 86 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prevádzke“). Prvostupňový orgán začatie konania odôvodnil tým, že odbržal podnet od spoločnosti SEKA, spol. s r.o., so sídlom Kupecká 5, 908 61 Nitra, IČO: 34 107 011 (ďalej len „spoločnosť S-EKA“). K začatiu konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 17.05.2022, pričom uviedol, že začatie konania nie je dôvodné a navrhol konanie zastaviť. 2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-TT-OCDPK-2022/011636-002 zo dňa 28.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 eur, a to za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke. Prvostupňový orgán mal za to, že nedostatky boli uvedené v protokole o kontrole č. 23/2021 zo dňa 29.11.2021 (ďalej len „protokol“) a mal za to, že vykonaným odborným dozorom poverenej technickej služby emisnej kontroly – spoločnosťou S-EKA boli jednoznačne preukázané pochybenia technikov emisnej kontroly PEK č. 0442 a porušenia ich povinnosti stanovenej v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona o prevádzke, čím došlo k porušeniu povinnosti oprávnenej osoby PEK č. 0442 stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke a na tomto základe bol vypracovaný protokol.
3. K výške uloženej pokuty prvostupňový orgán uviedol, že vychádzal zo zistených nedostatkov a pokutu uložil na spodnej hranici rozpätia na uloženie pokuty v rozsahu od 2.000,00 eur do 5.000,00 eur s prihliadnutím na závažnosť správnych deliktov emisnej kontroly, na čas ich trvania, ako aj na výšku prípadnej škody. Taktiež prihliadol na spôsob spáchania správnych deliktov a možnosť prevencie v nadväznosti na odstránenie opakovania sa zistených nedostatkov, ako aj zohľadnil snahu žalobcu spolupracovať pri vykonávaní odborného dozoru, ako aj snahu pri bezodkladnom odstraňovaní všetkých vytýkaných nezrovnalostí. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.08.2022, pričom uviedol, že prvostupňový orgán postupoval nesprávne a rozhodol nespravodlivo. 5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-TT-OOP2-2022/038979-002 zo dňa 10.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, na podané odvolanie a následne zosumarizoval zistený skutkový stav veci. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o prevádzke a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 6. Žalovaný odkázal na § 148 ods. 12 písm. b) Zákona o prevádzke, pričom uviedol, že príslušný správny orgán uloží oprávnenej osobe emisnej kontroly pri porušení § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke pokutu od 2.000,00 eur do 5.000,00 eur. Povinnosť uvedená v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke bola zo strany žalobcu – oprávnenej osoby emisnej kontroly preukázateľne porušená, pričom samotný žalobca priznal jej porušenie. Žalovaný konštatoval, že začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo dôvodné. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že v žiadnom ustanovení Zákona o prevádzke sa neuvádza, že správny orgán nezačne konanie o uložení pokuty alebo pokutu za uvedené porušenie povinnosti oprávnenej osobe emisnej kontroly neuloží, ak kontrolovaný subjekt aktívne spolupracoval pri kontrole, k obsahu protokolu sa riadne a včas vyjadril a bezodkladne prijal všetky požadované opatrenia. Všetky tieto úkony bol kontrolovaný subjekt povinný vykonať v zmysle § 145 ods. 10 Zákona o prevádzke, povinnosť spolupráce kontrolovaného subjektu vyplýva zo samotného Zákona o prevádzke a nie je možné ich považovať za úkony nad rámec povinností kontrolovaného subjektu, ktoré by mali byť dôvodom na neuloženie pokuty za porušenie § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke. Žalovaný súčasne poukázal na to, že ak by žalobca pri kontrole nespolupracoval, vystavil by sa hrozbe poriadkovej pokuty v zmysle § 150 ods. 1 písm. k) Zákona o prevádzke. 8. Vyjadrenie žalobcu o tom, že už samotný výkon kontroly, ako aj prijaté opatrenia, sú dostatočným postihol neboli podľa žalovaného dôvodom na neuloženie pokuty, pretože žiadne ustanovenie Zákona o prevádzke takúto možnosť neuloženia pokuty neuvádza. 9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán sa vyjadrením žalobcu k začatiu správneho konania vysporiadal, čo preukazuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán žalobcovi vysvetlil, prečo jeho vyjadrenia nemohol zohľadniť. 10. K námietke žalobcu, že správny orgán nezohľadnil, že niektoré postupy vyžadované podľa manuálov a pokynov spoločnosti S-EKA neboli celkom jednoznačné a umožňovali viacero výkladov, žalovaný uviedol, že k danému sa vyjadrila spoločnosť S-EKA, s vyjadrením ktorej sa žalovaný stotožnil. Poukázal na to, že žalobca si tendenčne vysvetlil metodický pokyn č. 2/2020 na vykonávanie pravidelnej emisnej kontroly motorových vozidiel so zážihovým motorom nezdokonaleným emisným systémom, so zážihovým motorom, so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom v znení neskorších predpisov (ďalej len „metodický pokyn“), pričom zo strany žalobcu došlo k zlúčeniu druhého, tretieho a šiesteho bodu článku 15 ods. 15 písm. b) metodického pokynu. Ďalej uviedol, že v protokole boli zadokumentované len porušenia legislatívnych ustanovení technikov EK a oprávnenej osoby a nie porušenia manuálov a pokynov spoločnosti S-EKA. 11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade porušenia povinnosti technikom EK a oprávnenej osoby sa jedná o odlišné porušenia príslušných ustanovení Zákona o prevádzke. Povinnosťou oprávnenej
osoby bolo zabezpečiť, aby sa technik emisnej kontroly pri výkone emisnej kontroly na vozidle nedopustil porušení, ktoré boli orgánom kontroly zistené. Na druhej strane bol technik EK sankcionovaný za kontrolné úkony pri výkone EK na vozidle, ktoré nevykonal v súlade so Zákonom o prevádzke, s vykonávacím predpisom a schválenými metodikami vydanými schvaľovacím orgánom. 12. K výške pokuty žalovaný odkázal na rovnaké východiská ako prvostupňový orgán, pričom vzhľadom na to, že výška pokuty bola uložená v najnižšej možnej výške, považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za dostatočné. Súčasne poukázal na to, že prvostupňový orgán prihliadol najmä na poľahčujúce okolnosti ako napr., že si oprávnená osoba emisnej kontroly riadne splnila všetky povinnosti vyplývajúce jej z výsledkov kontroly a prijala bezodkladne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj to, že zistené porušenia boli zo strany žalobcu neúmyselné. Žalovaný zastal názor, že pokutu uloženú v spodnej hranici je možné považovať za represívnu, ale je možné predpokladať jej preventívny účinok na dôkladnejšie plnenie povinností oprávnenej osoby emisnej kontroly. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 13. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 16.12.2022 (ďalej len „žaloba“), pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 14. Žalobca namietol, že v prípade rozhodovania žalovaného došlo k nasledujúcim závažným pochybeniam: (i) boli porušené zásady administratívneho trestania, (ii) výrok napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje presný a určitý opis údajného správneho deliktu, (iii) rozhodnutie nespĺňa požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku, (iv) sankcionovaná povinnosti nie je v právnej norme (metodickom pokyne č. 2/2020) vymedzená dostatočne určitým a jednoznačným spôsobom a (v) napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom vyhodnotení skutočného stavu. 15. Žalobca namietol, že výrok napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sú nepreskúmateľné a v príkrom rozpore so zásadami administratívneho trestania. Výrok napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje presný a určitý opis údajne spáchaného správneho deliktu tak, aby bol tento nezameniteľne určený. K danému žalobca poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu sa náležitostí výrokov rozhodnutí správnych orgánov pri administratívnom trestaní. Žalobca mal za to, že (i) výrok prvostupňového rozhodnutia nespĺňa požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku, (ii) orgány verejnej správy si nesplnili svoju povinnosť vo výroku riadne a nezameniteľne špecifikovať a opísať údajný správny delikt a (iii) žalovaný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo neodôvodnil. 16. Žalobca ďalej namietol nesprávnosť zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Žalobca mal za to, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní. Žalovaný opomenul argument žalobcu, že zamestnanci žalobcu pracovali tak, ako boli vyškolení spoločnosťou S-EKA a podľa manuálov a pokynov tejto spoločnosti. Žalobcovi tak nemožno dávať na ťarchu, ak sledované pokyny neboli celkom jednoznačné a preskúmateľné. Žalobca pritom už v odvolaní upozornil na to, že správny orgán nezohľadnil, že niektoré postupy vyžadované podľa manuálov a pokynov spoločnosti S-EKA neboli jednoznačné a umožňovali viacero výkladov. Žalobca vyslovil nesúhlas s tým, že bol sankcionovaný za povinnosť, ktorá nebola v žiadnej norme určená dostatočne a presne. 17. Žalobca namietol, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že sa jednalo v podstate o dvojitý postih, pretože správny orgán uložil za rovnaký skutok pokutu jednotlivým zamestnancom žalobcu. Žalobca sa v žiadnom prípade nedopustil porušenia povinností zabezpečiť, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom, vykonávacími predpismi a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom. 18. Žalobca namietol, že žalovaný neuviedol, z akého dôvodu pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že už samotné uskutočnenie kontroly, prerokovanie protokolu a následné prijatie opatrení bolo postačujúce na dosiahnutie preventívneho účelu uskutočnenej kontroly. Žalovaný neprihliadol na to, že sa nejednalo
o úmyselné porušenie právnych predpisov, že nedošlo k porušeniu žiadneho práva fyzickej a právnickej osoby, nebola spôsobená škoda a že zamestnanci žalobcu boli vyškolení spoločnosťou S-EKA. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.03.2023, pričom uviedol, že s odkazom na § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo v danej veci, presné označenie účastníka konania, presné uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, ako aj presné uvedenie ustanovenia zákona, ktoré účastník konania porušil. Napadnuté rozhodnutie zároveň v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku obsahuje vyjadrenie, že sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. Žalovaný uviedol, že žalobca výrok prvostupňového rozhodnutia v odvolaní nenamietal. 20. Žalovaný uviedol, že povinnosť uvedená v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke bola zo strany žalobcu preukázateľne porušená, jej porušenie zdokumentované v protokole, ku ktorému mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Ďalej žalovaný poukázal na § 148 ods. 12 písm. b) Zákona o prevádzke, na základe ktorého bol prvostupňový orgán oprávnený a povinný začať konanie o uložení pokuty za spáchaný správny delikt. 21. K námietke dvojitého postihu žalovaný uviedol, že v prípade pochybení technika a pochybení oprávnenej osoby sa jedná o osobitné porušenie príslušných ustanovení Zákona o prevádzke, a nejedná sa o dvojité trestanie. Tieto skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný súčasne uviedol, že vyjadrenie žalobcu, že už samotný výkon kontroly, ako aj prijaté opatrenia, sú dostatočným postihom pre žalobcu neboli dôvodom na neuloženie pokuty, pretože žiadne ustanovenie Zákona o prevádzke takúto možnosť ako dôvod neuloženia pokuty neuvádza. K výške pokuty žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti, ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. 22. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 25.04.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 23. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/164/2022. 25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 26. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
27. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke, oprávnená osoba emisnej kontroly je, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, povinná zabezpečiť, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. 30. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod. 3. Zákona o prevádzke, okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a). 31. Podľa § 148 ods. 21 Zákona o prevádzke, pri určení výšky pokuty podľa odseku 1 písm. c) až f), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. b), ods. 7 až 11, ods. 12 písm. b) a ods. 20 správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona. 32. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 33. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 34. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či orgány verejnej správy postupovali v súlade so Zákonom o prevádzke a Správnym poriadkom, ak žalobcovi uložili pokutu za porušenie povinnosti oprávnenej emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke a či v konaní prihliadli na všetky zásady, ktoré sa majú pri správnom trestaní aplikovať. 35. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil námietku nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to preto, že tieto neobsahujú presný a určitý opis údajne spáchaného správneho deliktu, správny súd sa v prvom rade zameral na vyhodnotenie tohto uplatneného žalobného bodu. 36. Správny súd na úvod uvádza, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto potrebné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnoprávnych normách nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej
trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. 37. Z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ sa jedná o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedeným príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí tiež obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. 38. Správny poriadok v § 47 ods. 2 upravuje, čo má výrok rozhodnutia obsahovať. I keď uvedené zákonné ustanovenie explicitne neupravuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zamenené s iným konaním. Tento záver je z § 47 ods. 2 Správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorým sú nepochybne aj rozhodnutia o správnych deliktov, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie, či sankcie boli uložené (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/15/2023 zo dňa 19.11.2024). 39. Výrok rozhodnutia o správnom delikte tak musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatné poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). 40. Správny súd pri posudzovaní problematiky vymedzenia skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia v predmetnom správnom konaní, poukazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu, dospel k záveru, že zo znenia jeho výroku nevyplýva dostatočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej podľa Zákona o prevádzke. Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol nasledovné: „Okresný úrad Trnava ... ukladá pokutu vo výške 2 000,- eur podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. účastníkovi konania: ... TS-VPP, s.r.o. (pozn. správneho súdu – tu boli uvedené identifikačné údaje žalobcu) ... za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z.“ Z výroku prvostupňového rozhodnutia tak možno vyvodiť, že prvostupňový orgán sa obmedzil výlučne na konštatovanie, že (i) sa ukladá pokuta vo výške 2.000,00 eur, a to podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona o prevádzke a (ii) za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke. 41. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia tak absentuje (i) vymedzenie spôsobu spáchania správneho deliktu, keď v ňom absentuje popis konania žalobcu, (ii) miesto spáchania správneho deliktu a (iii)
časové vymedzenie spáchania správneho deliktu potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný. Z výroku prvostupňového rozhodnutia nemožno zistiť, ako, kde a v akom čase žalobca porušil povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej zákonom, pričom z takto formulovaného výroku nie je možné určiť ani závažnosť správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť a či tomuto potom zodpovedá aj uložená sankcia. Tu správny súd uvádza, že pri predmetnom správnom delikte je potrebné s odkazom na § 148 ods. 21 Zákona o prevádzke prihliadnuť aj na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona. 42. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť jeho výroku, ktorý neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Tým, že žalovaný bez odstránenia jeho právne významného nedostatku potvrdil prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku, nemohol správny súd ani napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné, keďže žalovaný neodstránil spomínanú neakceptovateľnú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia svojim rozhodnutím. Správny súd zdôrazňuje, že zrozumiteľnosť výroku sa „meria“ nie z pohľadu možnej znalosti účastníka, ale musí zodpovedať zárukám a právam patriacim subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Nedostatok výroku nemožno zhojiť v odôvodnení rozhodnutia – doplnenie uvedené v odôvodnení nemôže nahrádzať, dopĺňať alebo opravovať nedostatky formulácie výroku rozhodnutia, pretože záväzným (právotvorným) je výrok a nie odôvodnenie rozhodnutia. 43. S odkazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodu, že správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku nepreskúmateľnosť výrokov rozhodnutí, ďalšími žalobnými námietkami sa nezaoberal, pretože by nepriniesli iný záver správneho súdu. 44. V ďalšom konaní orgán verejnej správy vec opätovne prejedná, správne aplikuje zásady administratívneho trestania, v prípade vydania rozhodnutia toto dostatočne odôvodní a ak dospeje k záveru o spáchaní správneho deliktu, tak výrok špecifikuje v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Správny súd zároveň znova pripomína nutnosť individualizácie skutku v správnom trestaní. 45. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).