{"guid": "0f31a295-edf2-4872-8499-19436f94a104:e8f50162-596a-498e-ad79-f89b90c2a891", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1", "spisova_znacka": "TT-20S/164/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/164/2022 z 12. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2025, sp. zn. TT-20S/164/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1", "identifikacne_cislo": "2022200359", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106", "nazov": "zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/106-2018"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8f50162-596a-498e-ad79-f89b90c2a891", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/164/2022\n2022200359\n12. 03. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:2022200359.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: TS-VPP, s.r.o., so sídlom Svätojánska 8, 908 51 Holíč, IČO: 35 946\n172, zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti\nžalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP2-2022/038979-002 zo dňa 10.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov číslo spisu: OUTT-OOP2-2022/038979-002 zo dňa 10.11.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor cestnej\ndopravy a pozemných komunikácií číslo spisu: OU-TT-OCDPK-2022/011636-002 zo dňa 28.07.2022\na vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 28.04.2022 oznámil Okresný\núrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava\n(ďalej len „prvostupňový orgán“) žalobcovi začatie konania vo veci uloženia pokuty za porušenie\npovinnosti stanovenej v § 86 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon\no prevádzke“). Prvostupňový orgán začatie konania odôvodnil tým, že odbržal podnet od spoločnosti SEKA, spol. s r.o., so sídlom Kupecká 5, 908 61 Nitra, IČO: 34 107 011 (ďalej len „spoločnosť S-EKA“).\nK začatiu konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 17.05.2022, pričom uviedol, že začatie konania\nnie je dôvodné a navrhol konanie zastaviť.\n2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-TT-OCDPK-2022/011636-002 zo dňa 28.07.2022 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 eur, a to za porušenie\npovinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke.\nPrvostupňový orgán mal za to, že nedostatky boli uvedené v protokole o kontrole č. 23/2021 zo dňa\n29.11.2021 (ďalej len „protokol“) a mal za to, že vykonaným odborným dozorom poverenej technickej\nslužby emisnej kontroly – spoločnosťou S-EKA boli jednoznačne preukázané pochybenia technikov\nemisnej kontroly PEK č. 0442 a porušenia ich povinnosti stanovenej v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona\no prevádzke, čím došlo k porušeniu povinnosti oprávnenej osoby PEK č. 0442 stanovenej v § 87 ods. 1\npísm. g) Zákona o prevádzke a na tomto základe bol vypracovaný protokol.\n\n3. K výške uloženej pokuty prvostupňový orgán uviedol, že vychádzal zo zistených nedostatkov a pokutu\nuložil na spodnej hranici rozpätia na uloženie pokuty v rozsahu od 2.000,00 eur do 5.000,00 eur\ns prihliadnutím na závažnosť správnych deliktov emisnej kontroly, na čas ich trvania, ako aj na výšku\nprípadnej škody. Taktiež prihliadol na spôsob spáchania správnych deliktov a možnosť prevencie\nv nadväznosti na odstránenie opakovania sa zistených nedostatkov, ako aj zohľadnil snahu žalobcu\nspolupracovať pri vykonávaní odborného dozoru, ako aj snahu pri bezodkladnom odstraňovaní všetkých\nvytýkaných nezrovnalostí.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.08.2022, pričom uviedol, že\nprvostupňový orgán postupoval nesprávne a rozhodol nespravodlivo.\n5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-TT-OOP2-2022/038979-002 zo\ndňa 10.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, na podané odvolanie a následne\nzosumarizoval zistený skutkový stav veci. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie\nje správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o prevádzke a zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n6. Žalovaný odkázal na § 148 ods. 12 písm. b) Zákona o prevádzke, pričom uviedol, že príslušný správny\norgán uloží oprávnenej osobe emisnej kontroly pri porušení § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke\npokutu od 2.000,00 eur do 5.000,00 eur. Povinnosť uvedená v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke\nbola zo strany žalobcu – oprávnenej osoby emisnej kontroly preukázateľne porušená, pričom samotný\nžalobca priznal jej porušenie. Žalovaný konštatoval, že začatie správneho konania vo veci uloženia\npokuty bolo dôvodné.\n7. Ďalej žalovaný uviedol, že v žiadnom ustanovení Zákona o prevádzke sa neuvádza, že správny orgán\nnezačne konanie o uložení pokuty alebo pokutu za uvedené porušenie povinnosti oprávnenej osobe\nemisnej kontroly neuloží, ak kontrolovaný subjekt aktívne spolupracoval pri kontrole, k obsahu protokolu\nsa riadne a včas vyjadril a bezodkladne prijal všetky požadované opatrenia. Všetky tieto úkony bol\nkontrolovaný subjekt povinný vykonať v zmysle § 145 ods. 10 Zákona o prevádzke, povinnosť spolupráce\nkontrolovaného subjektu vyplýva zo samotného Zákona o prevádzke a nie je možné ich považovať za\núkony nad rámec povinností kontrolovaného subjektu, ktoré by mali byť dôvodom na neuloženie pokuty\nza porušenie § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke. Žalovaný súčasne poukázal na to, že ak by\nžalobca pri kontrole nespolupracoval, vystavil by sa hrozbe poriadkovej pokuty v zmysle § 150 ods. 1\npísm. k) Zákona o prevádzke.\n8. Vyjadrenie žalobcu o tom, že už samotný výkon kontroly, ako aj prijaté opatrenia, sú dostatočným\npostihol neboli podľa žalovaného dôvodom na neuloženie pokuty, pretože žiadne ustanovenie Zákona\no prevádzke takúto možnosť neuloženia pokuty neuvádza.\n9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán sa vyjadrením žalobcu k začatiu správneho\nkonania vysporiadal, čo preukazuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že\nprvostupňový orgán žalobcovi vysvetlil, prečo jeho vyjadrenia nemohol zohľadniť.\n10. K námietke žalobcu, že správny orgán nezohľadnil, že niektoré postupy vyžadované podľa manuálov\na pokynov spoločnosti S-EKA neboli celkom jednoznačné a umožňovali viacero výkladov, žalovaný\nuviedol, že k danému sa vyjadrila spoločnosť S-EKA, s vyjadrením ktorej sa žalovaný stotožnil.\nPoukázal na to, že žalobca si tendenčne vysvetlil metodický pokyn č. 2/2020 na vykonávanie pravidelnej\nemisnej kontroly motorových vozidiel so zážihovým motorom nezdokonaleným emisným systémom, so\nzážihovým motorom, so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „metodický pokyn“), pričom zo strany žalobcu došlo k zlúčeniu druhého, tretieho\na šiesteho bodu článku 15 ods. 15 písm. b) metodického pokynu. Ďalej uviedol, že v protokole boli\nzadokumentované len porušenia legislatívnych ustanovení technikov EK a oprávnenej osoby a nie\nporušenia manuálov a pokynov spoločnosti S-EKA.\n11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade porušenia povinnosti technikom EK a oprávnenej osoby\nsa jedná o odlišné porušenia príslušných ustanovení Zákona o prevádzke. Povinnosťou oprávnenej\n\nosoby bolo zabezpečiť, aby sa technik emisnej kontroly pri výkone emisnej kontroly na vozidle nedopustil\nporušení, ktoré boli orgánom kontroly zistené. Na druhej strane bol technik EK sankcionovaný za\nkontrolné úkony pri výkone EK na vozidle, ktoré nevykonal v súlade so Zákonom o prevádzke,\ns vykonávacím predpisom a schválenými metodikami vydanými schvaľovacím orgánom.\n12. K výške pokuty žalovaný odkázal na rovnaké východiská ako prvostupňový orgán, pričom vzhľadom\nna to, že výška pokuty bola uložená v najnižšej možnej výške, považoval odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia za dostatočné. Súčasne poukázal na to, že prvostupňový orgán prihliadol najmä na\npoľahčujúce okolnosti ako napr., že si oprávnená osoba emisnej kontroly riadne splnila všetky\npovinnosti vyplývajúce jej z výsledkov kontroly a prijala bezodkladne opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov, ako aj to, že zistené porušenia boli zo strany žalobcu neúmyselné. Žalovaný zastal názor,\nže pokutu uloženú v spodnej hranici je možné považovať za represívnu, ale je možné predpokladať jej\npreventívny účinok na dôkladnejšie plnenie povinností oprávnenej osoby emisnej kontroly.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n13. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 16.12.2022 (ďalej len „žaloba“),\npričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia,\nich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n14. Žalobca namietol, že v prípade rozhodovania žalovaného došlo k nasledujúcim závažným\npochybeniam: (i) boli porušené zásady administratívneho trestania, (ii) výrok napadnutého rozhodnutia\nje nepreskúmateľný, pretože neobsahuje presný a určitý opis údajného správneho deliktu, (iii)\nrozhodnutie nespĺňa požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku, (iv) sankcionovaná\npovinnosti nie je v právnej norme (metodickom pokyne č. 2/2020) vymedzená dostatočne určitým\na jednoznačným spôsobom a (v) napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom vyhodnotení\nskutočného stavu.\n15. Žalobca namietol, že výrok napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné a v príkrom rozpore so zásadami administratívneho trestania. Výrok napadnutého\nrozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje presný a určitý opis údajne spáchaného\nsprávneho deliktu tak, aby bol tento nezameniteľne určený. K danému žalobca poukázal na ustálenú\njudikatúru týkajúcu sa náležitostí výrokov rozhodnutí správnych orgánov pri administratívnom trestaní.\nŽalobca mal za to, že (i) výrok prvostupňového rozhodnutia nespĺňa požiadavky určitosti, konkrétnosti\na zrozumiteľnosti výroku, (ii) orgány verejnej správy si nesplnili svoju povinnosť vo výroku riadne\na nezameniteľne špecifikovať a opísať údajný správny delikt a (iii) žalovaný svoje rozhodnutie náležite\na presvedčivo neodôvodnil.\n16. Žalobca ďalej namietol nesprávnosť zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Žalobca mal za to,\nže žalovaný sa náležite nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní. Žalovaný\nopomenul argument žalobcu, že zamestnanci žalobcu pracovali tak, ako boli vyškolení spoločnosťou\nS-EKA a podľa manuálov a pokynov tejto spoločnosti. Žalobcovi tak nemožno dávať na ťarchu, ak\nsledované pokyny neboli celkom jednoznačné a preskúmateľné. Žalobca pritom už v odvolaní upozornil\nna to, že správny orgán nezohľadnil, že niektoré postupy vyžadované podľa manuálov a pokynov\nspoločnosti S-EKA neboli jednoznačné a umožňovali viacero výkladov. Žalobca vyslovil nesúhlas s tým,\nže bol sankcionovaný za povinnosť, ktorá nebola v žiadnej norme určená dostatočne a presne.\n17. Žalobca namietol, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že sa jednalo v podstate o dvojitý\npostih, pretože správny orgán uložil za rovnaký skutok pokutu jednotlivým zamestnancom žalobcu.\nŽalobca sa v žiadnom prípade nedopustil porušenia povinností zabezpečiť, aby emisná kontrola bola\nvykonávaná v súlade so zákonom, vykonávacími predpismi a metodikami schválenými a vydanými\ntypovým schvaľovacím orgánom.\n18. Žalobca namietol, že žalovaný neuviedol, z akého dôvodu pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že\nuž samotné uskutočnenie kontroly, prerokovanie protokolu a následné prijatie opatrení bolo postačujúce\nna dosiahnutie preventívneho účelu uskutočnenej kontroly. Žalovaný neprihliadol na to, že sa nejednalo\n\no úmyselné porušenie právnych predpisov, že nedošlo k porušeniu žiadneho práva fyzickej a právnickej\nosoby, nebola spôsobená škoda a že zamestnanci žalobcu boli vyškolení spoločnosťou S-EKA.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.03.2023, pričom uviedol, že s odkazom na § 47\nods. 2 Správneho poriadku výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje jasné, stručné a zrozumiteľné\nvyjadrenie toho, ako sa rozhodlo v danej veci, presné označenie účastníka konania, presné uvedenie\nprávneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, ako aj presné uvedenie ustanovenia zákona, ktoré\núčastník konania porušil. Napadnuté rozhodnutie zároveň v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku\nobsahuje vyjadrenie, že sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. Žalovaný uviedol, že žalobca výrok\nprvostupňového rozhodnutia v odvolaní nenamietal.\n20. Žalovaný uviedol, že povinnosť uvedená v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke bola zo strany\nžalobcu preukázateľne porušená, jej porušenie zdokumentované v protokole, ku ktorému mal žalobca\nmožnosť sa vyjadriť. Ďalej žalovaný poukázal na § 148 ods. 12 písm. b) Zákona o prevádzke, na základe\nktorého bol prvostupňový orgán oprávnený a povinný začať konanie o uložení pokuty za spáchaný\nsprávny delikt.\n21. K námietke dvojitého postihu žalovaný uviedol, že v prípade pochybení technika a pochybení\noprávnenej osoby sa jedná o osobitné porušenie príslušných ustanovení Zákona o prevádzke, a nejedná\nsa o dvojité trestanie. Tieto skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný súčasne\nuviedol, že vyjadrenie žalobcu, že už samotný výkon kontroly, ako aj prijaté opatrenia, sú dostatočným\npostihom pre žalobcu neboli dôvodom na neuloženie pokuty, pretože žiadne ustanovenie Zákona\no prevádzke takúto možnosť ako dôvod neuloženia pokuty neuvádza. K výške pokuty žalovaný uviedol\nrovnaké skutočnosti, ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.\n22. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 25.04.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n23. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/164/2022.\n25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu\nžalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou\nvo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto\ns odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n26. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n\n27. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona o prevádzke, oprávnená osoba emisnej kontroly je, s cieľom\nzabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, povinná zabezpečiť, aby\nemisná kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa\n§ 136 ods. 3 písm. h) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom.\n30. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod. 3. Zákona o prevádzke, okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej\nosobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality\nalebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak poruší\nniektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a)\naž h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a)\naž j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak porušenie povinností podľa § 86\nods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené\nindividuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika\nemisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo\ntechnika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a).\n31. Podľa § 148 ods. 21 Zákona o prevádzke, pri určení výšky pokuty podľa odseku 1 písm. c) až f),\nods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 6 písm. b), ods. 7 až 11, ods. 12\npísm. b) a ods. 20 správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho\nkonania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona.\n32. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje\nv plnom rozsahu.\n33. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n34. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či orgány\nverejnej správy postupovali v súlade so Zákonom o prevádzke a Správnym poriadkom, ak žalobcovi\nuložili pokutu za porušenie povinnosti oprávnenej emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g)\nZákona o prevádzke a či v konaní prihliadli na všetky zásady, ktoré sa majú pri správnom trestaní\naplikovať.\n35. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil námietku nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, a to preto, že tieto neobsahujú presný a určitý opis údajne spáchaného správneho deliktu,\nsprávny súd sa v prvom rade zameral na vyhodnotenie tohto uplatneného žalobného bodu.\n36. Správny súd na úvod uvádza, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty\nprávnických osôb a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto potrebné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v trestnoprávnych normách nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči\nktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Právna teória v rámci verejnoprávnej\nzodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty,\nv ďalej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len\ntaké porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Je potrebné zdôrazniť, že formálne\noznačenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného\nkonania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej\n\ntrestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov\na záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej\núprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych\nskutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa.\n37. Z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho\nmiesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ sa jedná o konanie o trestných činoch,\npretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka,\na to nielen zákonným pomenovaním a uvedeným príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť\nzamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí tiež\nobsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru\nsankcie. Široká oblasť správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia\nnemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku), čo však neznamená, že\npri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\n38. Správny poriadok v § 47 ods. 2 upravuje, čo má výrok rozhodnutia obsahovať. I keď uvedené\nzákonné ustanovenie explicitne neupravuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové\na miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zamenené s iným konaním. Tento záver je z § 47 ods. 2 Správneho\nporiadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorým sú nepochybne\naj rozhodnutia o správnych deliktov, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je\nsubjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné\nna to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé\nsankčné konanie, a to najmä z dôvodu prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\npre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil\na v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,\nvylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok,\npritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení\nrozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže\nzasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade\nkonkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť\nbola porušená a aké opatrenie, či sankcie boli uložené (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/15/2023 zo dňa 19.11.2024).\n39. Výrok rozhodnutia o správnom delikte tak musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby\nnemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,\npodstatné poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).\n40. Správny súd pri posudzovaní problematiky vymedzenia skutku vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia v predmetnom správnom konaní, poukazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu, dospel\nk záveru, že zo znenia jeho výroku nevyplýva dostatočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil\nporušenia právnej povinnosti ustanovenej podľa Zákona o prevádzke. Prvostupňový orgán vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia uviedol nasledovné: „Okresný úrad Trnava ... ukladá pokutu vo výške\n2 000,- eur podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. účastníkovi konania: ... TS-VPP,\ns.r.o. (pozn. správneho súdu – tu boli uvedené identifikačné údaje žalobcu) ... za porušenie povinnosti\noprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z.“ Z\nvýroku prvostupňového rozhodnutia tak možno vyvodiť, že prvostupňový orgán sa obmedzil výlučne na\nkonštatovanie, že (i) sa ukladá pokuta vo výške 2.000,00 eur, a to podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona\no prevádzke a (ii) za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej v § 87 ods.\n1 písm. g) Zákona o prevádzke.\n41. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia tak absentuje (i) vymedzenie spôsobu spáchania správneho\ndeliktu, keď v ňom absentuje popis konania žalobcu, (ii) miesto spáchania správneho deliktu a (iii)\n\nčasové vymedzenie spáchania správneho deliktu potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený za iný.\nZ výroku prvostupňového rozhodnutia nemožno zistiť, ako, kde a v akom čase žalobca porušil povinnosti\noprávnenej osoby emisnej kontroly stanovenej zákonom, pričom z takto formulovaného výroku nie je\nmožné určiť ani závažnosť správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť a či tomuto potom\nzodpovedá aj uložená sankcia. Tu správny súd uvádza, že pri predmetnom správnom delikte je potrebné\ns odkazom na § 148 ods. 21 Zákona o prevádzke prihliadnuť aj na závažnosť, čas trvania a následky\nprotiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona.\n42. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd prvostupňové rozhodnutie,\nktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť jeho\nvýroku, ktorý neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Tým, že žalovaný bez\nodstránenia jeho právne významného nedostatku potvrdil prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť výroku, nemohol správny súd ani napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné,\nkeďže žalovaný neodstránil spomínanú neakceptovateľnú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia\nsvojim rozhodnutím. Správny súd zdôrazňuje, že zrozumiteľnosť výroku sa „meria“ nie z pohľadu\nmožnej znalosti účastníka, ale musí zodpovedať zárukám a právam patriacim subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Nedostatok výroku nemožno zhojiť v odôvodnení\nrozhodnutia – doplnenie uvedené v odôvodnení nemôže nahrádzať, dopĺňať alebo opravovať nedostatky\nformulácie výroku rozhodnutia, pretože záväzným (právotvorným) je výrok a nie odôvodnenie\nrozhodnutia.\n43. S odkazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodu, že správny súd vyhodnotil\nako dôvodnú námietku nepreskúmateľnosť výrokov rozhodnutí, ďalšími žalobnými námietkami sa\nnezaoberal, pretože by nepriniesli iný záver správneho súdu.\n44. V ďalšom konaní orgán verejnej správy vec opätovne prejedná, správne aplikuje zásady\nadministratívneho trestania, v prípade vydania rozhodnutia toto dostatočne odôvodní a ak dospeje\nk záveru o spáchaní správneho deliktu, tak výrok špecifikuje v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené\nv tomto rozsudku. Správny súd zároveň znova pripomína nutnosť individualizácie skutku v správnom\ntrestaní.\n45. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nsúdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\n\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}