Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-43Sa/20/2022 2022200239 14. 08. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. D. E. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2022 a vec vracia žalovanej na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 5. augusta 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 23. marca 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 2. Generálny riaditeľ v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že žalovaná rozhodla správne pokiaľ žalobcovi starobný dôchodok nepriznala. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 7. februára 2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. septembra 2017, pričom v zmysle § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) dosiahol žalobca v uvedený deň dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 76 dní. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXX/XXXX-XXXX-X z 12. januára 2004 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2004 priznaná výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX z 18. decembra 2017 bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služobného pomeru od 30. septembra 1975 do 29. septembra 1977, od 14. mája 1979 do 30. júna 1998 a od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003, v celkovom rozsahu 26 rokov a 232 dní. 3. K 29. septembru 2017, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, žalobca získal 3294 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 9 dní, ktorého presný rozpis bol uvedený v osobnom liste dôchodcovho poistenia. Keďže v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. je pre vznik nároku na starobný dôchodok potrebné splniť podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, je zrejmé, že žalobca túto nesplnil. Zároveň generálny riaditeľ konštatoval, že z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., v súlade s ustanovením § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu obdobie služobného pomeru nemožno zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Zároveň sa nejednalo o služobný pomer zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, v dôsledku čoho nemožno postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku postupovať podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Záverom dodal, že v predmetnej veci nemožno postupovať podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, keďže ten nebol doposiaľ zovšeobecnený. II. Správna žaloba 4. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalobca je toho názoru, že žalovaná postupovala v rozpore s čl. 33 Dohovoru ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, pričom je toho názoru, že splnil obe podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. podmienku veku ako aj podmienku potrebnej doby obdobia dôchodkového poistenia. Rovnako namietal záver, že by malo byť nezaradenie výkonu služby colníka do I. alebo II. kategórie funkcií diskvalifikačné vo vzťahu k možnosti požiadať o priznanie starobného dôchodku. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že námietky žalobcu sú totožné s tými, ktoré uplatnil v podanom dovolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom sa s nimi riadne zaoberala. V dôsledku uvedeného sa pridržala záverov, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia a teda, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. 7. Žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní môže postupovať iba v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a teda postup, ktorý navrhuje žalobca, jej z účinnej právnej úpravy nevyplýva. Inak môže o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru rozhodnúť iba v individuálnych prípadoch, v ktorých je viazaná právnym názorom správneho súdu vyjadreným v konkrétnom konaní. 8. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej namietal tvrdenie žalovanej, prečo odmieta aplikovať stabilizovanú rozhodovaciu prax súdov. Zaradenie služby do I. alebo II. kategórie funkcií je relevantné iba pre posúdenie nároku na skorší odchod do dôchodku, čo nie je prípad žalobcu. Žalobca príkladmo uviedol spisové značky konaní vedených pred kasačným súdom, v ktorých bola argumentácia žalovanej vyvrátená. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu, pričom výslednú sumu je potrebné krátiť o sumu príspevku za službu, považovanú za výsluhový dôchodok. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 9. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“. Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 10. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 43Sa/20/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-43Sa/20/2022. 11. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 12. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14. augusta 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 13. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ konštatoval nedôvodnosť žalobcovej námietky ohľadom nezhodnotenia obdobia služobného pomeru pre vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na zásadný fakt, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Pokiaľ potom žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný, tak v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. V dôsledku uvedeného mal generálny riaditeľ žalovanej za to, že žalobca, hoci dovŕšil dňa 29. septembra 2017 dôchodkový vek, nesplnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, keďže vo všeobecnom systéme získal iba 9 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia. 14. Správny súd zo súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, že - žalobca žiadosťou spísanou na predpísanom tlačive dňa 7. februára 2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. septembra 2017; - z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXX/ XXXX-XXXX-X z 12. januára 2004 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.; - z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX z 18. decembra 2017 vyplýva, že zamestnanie žalobcu – funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Súčasťou bolo aj oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke žalobcu datované 18. decembra 2017, podľa ktorého bol žalobcovi na účely výsluhového dôchodku zhodnotená doba služobného pomeru od 30. septembra 1975 do 29. septembra 1977, od 14. mája 1979 do 30. júna 1998 a od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003, t. j. v rozsahu 26 rokov a 232 dní; - dňa 23. marca 2022 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu zo 7. februára 2022 o starobný dôchodok, pretože žalobca nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia a s ohľadom skutočnosť, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ustanovenia § 60 ods. 2 s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia; - dňa 28. apríla 2022 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej odvolanie, namietajúc že pri posudzovaní nároku a výšky starobného dôchodku mal byť aplikovaný čl. 33 Dohovoru a teda mu mala byť pri určovaní starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby colníka v rozsahu 26 rokov a 232 dní; - písomným podaním zo dňa 7. mája 2022 žalovaná vysvetlila žalobcovi, prečo mu pre nárok na starobný dôchodok nemožno zohľadniť dobu služby colníka, pričom zopakovala už skôr uvedené argumentáciu s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2 s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zároveň dodala, že žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie odvolania; - dňa 9. júna 2022 žalobca doručil žalovanej oznámenie, v ktorom zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu; - dňa 5. augusta 2022 vydal generálny riaditeľ napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožňujúc sa s tam uvedenými právnymi
závermi o nemožnosti zhodnotiť obdobie získané v osobitnom systéme poistenia na účely nároku na starobný dôchodok v rámci všeobecného systému poistenia; - nad rámec uvedeného správny súd zistil, žalobca prvýkrát požiadal o priznanie starobného dôchodku ešte dňa 29. septembra 2017, avšak táto bola zamietnutá z rovnakého dôvodu ako v predmetom prípade (rozhodnutím z 5. januára 2018), t. j. s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže vo všeobecnom systéme získal iba 9 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia. 15. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme v rozsahu 9 rokov a 9 dní (ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia), v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia dosiahol obdobie poistenia v rozsahu 26 rokov a 232 dní, a rovnako nie je sporné, že zamestnanie colníka nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. 16. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru colníka nezaradeného do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, ktorá bola započítaná pre nárok na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 17. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa ktorých: „39.Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.
46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 18. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít je v nastolenej otázke ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok dlhodobo ustálená, vnútroštátna právna úprava naďalej nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v dôsledku je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Bez zmienenej judikatúry by žalovaná pre nárok na starobný dôchodok v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať žalobcovu dobu služby ako colník. Tento záver vyplýva napríklad z rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo 16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018. 19. Vychádzajúc zo zmienenej judikatúry správny súd výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých mal vyplynúť záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, považuje za neudržateľný. Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k názoru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky. 20. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia
získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 26 rokov a 232 dní, hoci nezaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórii. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru, správny súd žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci postupom podľa § 199 ods. 3 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 21. Hoci nižšie prezentovaný záver nepriamo vyplýva už z citácie odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019, správny súd musí explicitne dať za pravdu žalobcovi aj v tom rozsahu, že (ne)zaradenie ním vykonávanej služby do I. alebo II. zvýhodnenie kategórie funkcií skutočne nemá na účely zhodnotenia obdobia služobného pomeru ako obdobia dôchodkového poistenia rozhodného pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a určenie jeho sumy žiadnu relevanciu. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol daný v prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu. 22. Odhliadnuc od skutočnosti, že argumentácia žalovanej je obsahovo neuspokojivá a mlčí čo do odkazov na zákonné ustanovenia (prípadne ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov), správnemu súdu je zrejmé, že žalovaná poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Z citovaných ustanovení však vyplýva, že nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku. 23. Uvedené právne závery jednoznačne vyplývajú napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“. 24. V ďalšom konaní žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v predmetom rozhodnutí opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok a určí sumu starobného dôchodku, t. j. žalobcovi zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby (a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia) a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (v rozsahu 26 rokov). Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom kasačného súdu v prezentovanej judikatúre. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 26. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.