{"guid": "a9cf13c0-abd8-423e-abb8-7efe626a0927:b639abcc-7936-4045-938c-97c5a2a288b0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1", "spisova_znacka": "TT-43Sa/20/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-43Sa/20/2022 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2025, sp. zn. TT-43Sa/20/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1", "identifikacne_cislo": "2022200239", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b639abcc-7936-4045-938c-97c5a2a288b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-43Sa/20/2022\n2022200239\n14. 08. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:2022200239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. D. E. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom\nul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX\nXXXX X z 5. augusta 2022 a vec vracia žalovanej na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 5. augusta 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol\ngenerálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 23.\nmarca 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o starobný\ndôchodok, a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n2. Generálny riaditeľ v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že žalovaná rozhodla správne pokiaľ žalobcovi\nstarobný dôchodok nepriznala. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 7. februára 2022\npožiadal o priznanie starobného dôchodku od 29. septembra 2017, pričom v zmysle § 65 ods. 2 a\n§ 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) dosiahol\nžalobca v uvedený deň dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 76 dní. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva\nSlovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXX/XXXX-XXXX-X z 12. januára 2004\nvyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2004 priznaná výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. XXXXXXX/XXXX z 18. decembra 2017 bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok\nzhodnotená doba služobného pomeru od 30. septembra 1975 do 29. septembra 1977, od 14. mája 1979\ndo 30. júna 1998 a od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003, v celkovom rozsahu 26 rokov a 232 dní.\n3. K 29. septembru 2017, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, žalobca získal 3294 dní obdobia\ndôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 9 dní, ktorého presný rozpis bol uvedený v osobnom liste\ndôchodcovho poistenia. Keďže v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. je pre vznik nároku na starobný\ndôchodok potrebné splniť podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej\n15 rokov, je zrejmé, že žalobca túto nesplnil. Zároveň generálny riaditeľ konštatoval, že z dôvodu,\nže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona\n\nč. 328/2002 Z. z., v súlade s ustanovením § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. mu obdobie\nslužobného pomeru nemožno zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Zároveň sa nejednalo\no služobný pomer zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, v dôsledku čoho nemožno postupovať\npodľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku postupovať podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.\n(ďalej len „Dohovor“). Záverom dodal, že v predmetnej veci nemožno postupovať podľa právneho názoru\nvyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015,\nkeďže ten nebol doposiaľ zovšeobecnený.\nII. Správna žaloba\n4. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej\nna ďalšie konanie.\n5. Žalobca je toho názoru, že žalovaná postupovala v rozpore s čl. 33 Dohovoru ako aj s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu, pričom je toho názoru, že splnil obe podmienky vzniku nároku\nna starobný dôchodok, t. j. podmienku veku ako aj podmienku potrebnej doby obdobia dôchodkového\npoistenia. Rovnako namietal záver, že by malo byť nezaradenie výkonu služby colníka do I. alebo II.\nkategórie funkcií diskvalifikačné vo vzťahu k možnosti požiadať o priznanie starobného dôchodku.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že námietky žalobcu sú totožné s tými, ktoré uplatnil\nv podanom dovolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom sa s nimi riadne zaoberala. V dôsledku\nuvedeného sa pridržala záverov, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia a teda, že žalobca ku\ndňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia\npre vznik nároku na starobný dôchodok.\n7. Žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní môže postupovať iba v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a teda postup, ktorý navrhuje žalobca, jej z účinnej právnej úpravy nevyplýva. Inak\nmôže o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru rozhodnúť iba\nv individuálnych prípadoch, v ktorých je viazaná právnym názorom správneho súdu vyjadreným\nv konkrétnom konaní.\n8. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej namietal tvrdenie\nžalovanej, prečo odmieta aplikovať stabilizovanú rozhodovaciu prax súdov. Zaradenie služby do I. alebo\nII. kategórie funkcií je relevantné iba pre posúdenie nároku na skorší odchod do dôchodku, čo nie je\nprípad žalobcu. Žalobca príkladmo uviedol spisové značky konaní vedených pred kasačným súdom,\nv ktorých bola argumentácia žalovanej vyvrátená. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné\ndo doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu, pričom\nvýslednú sumu je potrebné krátiť o sumu príspevku za službu, považovanú za výsluhový dôchodok.\nIV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\nPodľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\nPodľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\nPodľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\nPodľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej\nsprávy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej\nlen „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu\nslužby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\nPodľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a,\nak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie\ndôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa\nurčí podľa prílohy č. 3b.\nPodľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj\nobdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n9. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili\nsprávne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného\nzákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň\nuvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských\nsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov,\na to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave.“. Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský\nsúd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n10. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Trnave pod pridelenou spisovou značkou 43Sa/20/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci\npríslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená\n\nsamosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou TT-43Sa/20/2022.\n11. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe\nv sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202\nods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej\nako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho\nspisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n12. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14. augusta 2025, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n13. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa\nžalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ konštatoval\nnedôvodnosť žalobcovej námietky ohľadom nezhodnotenia obdobia služobného pomeru pre vznik\nnároku a určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na zásadný fakt, že žalobcovi bol priznaný\nvýsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol\nzaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Pokiaľ potom žalobca nebol zaradený do I. alebo\nII. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný, tak v súlade s § 60 ods.\n2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok\nnepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. V dôsledku\nuvedeného mal generálny riaditeľ žalovanej za to, že žalobca, hoci dovŕšil dňa 29. septembra 2017\ndôchodkový vek, nesplnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, keďže vo všeobecnom\nsystéme získal iba 9 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia.\n14. Správny súd zo súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, že\n- žalobca žiadosťou spísanou na predpísanom tlačive dňa 7. februára 2022 požiadal o priznanie\nstarobného dôchodku od 29. septembra 2017;\n- z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXX/\nXXXX-XXXX-X z 12. januára 2004 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2004 priznaný výsluhový\ndôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.;\n- z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX z 18. decembra 2017\nvyplýva, že zamestnanie žalobcu – funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená\nv rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Súčasťou bolo aj oznámenie údajov na účely\nkonania o dôchodkovej dávke žalobcu datované 18. decembra 2017, podľa ktorého bol žalobcovi na\núčely výsluhového dôchodku zhodnotená doba služobného pomeru od 30. septembra 1975 do 29.\nseptembra 1977, od 14. mája 1979 do 30. júna 1998 a od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003, t. j.\nv rozsahu 26 rokov a 232 dní;\n- dňa 23. marca 2022 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu zo 7. februára 2022\no starobný dôchodok, pretože žalobca nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia a s ohľadom\nskutočnosť, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ustanovenia § 60 ods. 2 s § 255 ods. 5\nzákona č. 461/2003 Z. z. sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia;\n- dňa 28. apríla 2022 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej odvolanie, namietajúc\nže pri posudzovaní nároku a výšky starobného dôchodku mal byť aplikovaný čl. 33 Dohovoru a teda\nmu mala byť pri určovaní starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby colníka v rozsahu 26 rokov\na 232 dní;\n- písomným podaním zo dňa 7. mája 2022 žalovaná vysvetlila žalobcovi, prečo mu pre nárok na starobný\ndôchodok nemožno zohľadniť dobu služby colníka, pričom zopakovala už skôr uvedené argumentáciu\ns poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2 s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zároveň dodala, že\nžalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie odvolania;\n- dňa 9. júna 2022 žalobca doručil žalovanej oznámenie, v ktorom zotrval na podanom odvolaní v celom\nrozsahu;\n- dňa 5. augusta 2022 vydal generálny riaditeľ napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu\nv celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožňujúc sa s tam uvedenými právnymi\n\nzávermi o nemožnosti zhodnotiť obdobie získané v osobitnom systéme poistenia na účely nároku na\nstarobný dôchodok v rámci všeobecného systému poistenia;\n- nad rámec uvedeného správny súd zistil, žalobca prvýkrát požiadal o priznanie starobného dôchodku\nešte dňa 29. septembra 2017, avšak táto bola zamietnutá z rovnakého dôvodu ako v predmetom prípade\n(rozhodnutím z 5. januára 2018), t. j. s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\nč. 461/2003 Z. z., keďže vo všeobecnom systéme získal iba 9 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového\npoistenia.\n15. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia\nvo všeobecnom systéme v rozsahu 9 rokov a 9 dní (ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového\npoistenia), v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia dosiahol obdobie poistenia v rozsahu 26\nrokov a 232 dní, a rovnako nie je sporné, že zamestnanie colníka nebolo zaradené do zvýhodnenej I.\nalebo II. kategórie funkcií.\n16. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru colníka nezaradeného do\nzvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, ktorá bola započítaná pre nárok na výsluhový dôchodok, má\nžalovaná zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný\ndôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.\n17. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe,\nsprávny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach,\nktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014\nz 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla\n2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019,\nktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia\na to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd\nposkytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku\nnároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa\nktorých:\n„39.Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.\n40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky\npodmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne\nzohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú\nlen úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu\npoistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia\npríslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských\ndôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,\nale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských\nvýsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby\nslužby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.\nV dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách\nv celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,\nvdovský alebo vdovecký dôchodok.\n41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým\nvýkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré\ndoby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma\nvýhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\n\n42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na\nvýsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového\nzabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna\núprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a\nvyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa\nzákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom\nsystéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa\nustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený\nvýlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú\nstanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.\n43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto\npotrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období\npoistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať\nzreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu\ndôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas\njeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím\nna náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného\nsystému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme\nsociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako\ns poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná\npoisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý\nzabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení\ndôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku\na započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok\nvo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a\nnásledne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali\nčasť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba\npoistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom\nsystéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná\nniektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,\nnásledne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v\nosobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby\npoistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov\nosobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.\n44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení\ns úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom\npoistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi\nozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom\npoistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek\nhodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,\nvyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).\n45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,\nresp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok\nna zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití\nustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo\nfyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné\nprijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.\na sú priamo záväzné aj pre žalovanú.\n\n46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nnevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)\nnebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky\ninvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa\n§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca\nčasť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch\ndôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len\nza obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových\nnárokoch neukráti.\n47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení\n(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)\nlen vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného\npomeru.\n48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia\n(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na\núčely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v\nakom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení\nvýšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej\nzhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v\nsúlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na\ntie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre\nzachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“\n18. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít\nje v nastolenej otázke ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok\ndlhodobo ustálená, vnútroštátna právna úprava naďalej nereflektuje na požiadavky stanovené v čl.\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v dôsledku je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných\npredpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak,\naby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Bez zmienenej judikatúry by\nžalovaná pre nárok na starobný dôchodok v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\nč. 461/2003 Z. z. nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať žalobcovu dobu služby\nako colník. Tento záver vyplýva napríklad z rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol\nnapadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo\n16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018.\n19. Vychádzajúc zo zmienenej judikatúry správny súd výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60\nods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých mal vyplynúť záver, že doba poistenia získaná\nv osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť\nžalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia, považuje za neudržateľný. Výkladom citovaných ustanovení kasačný\nsúd opakovane dospel k názoru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych\nrozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka,\npolicajta a teda aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003\nZ. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné\nurčenie jeho výšky.\n20. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného\ndôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích\nzákladov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky\nstarobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2\nDohovoru. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný\ndôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia\n\nzískané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 26 rokov a 232 dní, hoci\nnezaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórii. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok\nv rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2\nDohovoru, správny súd žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie\nveci postupom podľa § 199 ods. 3 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej ako orgánu\nverejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\n21. Hoci nižšie prezentovaný záver nepriamo vyplýva už z citácie odôvodnenia rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019, správny súd musí explicitne dať za\npravdu žalobcovi aj v tom rozsahu, že (ne)zaradenie ním vykonávanej služby do I. alebo II. zvýhodnenie\nkategórie funkcií skutočne nemá na účely zhodnotenia obdobia služobného pomeru ako obdobia\ndôchodkového poistenia rozhodného pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č.\n461/2003 Z. z. a určenie jeho sumy žiadnu relevanciu. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol daný\nv prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa\nzároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu.\n22. Odhliadnuc od skutočnosti, že argumentácia žalovanej je obsahovo neuspokojivá a mlčí čo do\nodkazov na zákonné ustanovenia (prípadne ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov), správnemu\nsúdu je zrejmé, že žalovaná poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Z citovaných ustanovení však vyplýva, že\nnezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového\nveku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového\npoistenia žalobcu, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia\ndôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku.\n23. Uvedené právne závery jednoznačne vyplývajú napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil\nsvoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v\nrozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo\nvšeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ\nzískal v I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná\nlen na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v\nrozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“.\n24. V ďalšom konaní žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v predmetom rozhodnutí\nopätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok a určí sumu starobného dôchodku, t. j.\nžalobcovi zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby (a osobné vymeriavacie\nzáklady už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia) a vypočíta teoretickú\nvýšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového\npoistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“\nsumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového\ndôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (v rozsahu 26 rokov). Túto sumu\nskráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní\nvýsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej\ndobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý\npri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom kasačného súdu v prezentovanej\njudikatúre.\n25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n26. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}